Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Rumunský ústavný súd 6. decembra 2024 zrušil prezidentské voľby v Rumunsku po prvom kole, ktoré sa konalo 24. novembra 2024. Rozhodnutie ústavného súdu bolo založené na viacerých správach rumunských a medzinárodných orgánov, ktoré tvrdili, že majú zahraničný vplyv, najmä prostredníctvom nezákonného financovania kampane v sociálnych médiách.

2. Sťažovateľ 13. januára 2025 požiadal o prístup verejnosti [1] k akejkoľvek komunikácii alebo korešpondencii medzi Európskou komisiou a rumunskými orgánmi týkajúcej sa prezidentských volieb v Rumunsku v roku 2024. Sťažovateľ sa odvolal na rozhovor s bývalým komisárom Thierrym Bretonom vo francúzskej televízii, v ktorom údajne naznačil, že EÚ zohráva úlohu pri zrušení prezidentských volieb v Rumunsku v roku 2024 [2].

3. Komisia odpovedala na žiadosť o prístup 18. februára 2025. Uviedla, že požadované dokumenty sú súčasťou prípadových spisov prebiehajúcich vyšetrovaní podľa aktu o digitálnych službách [3] Na tieto prípadové spisy sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia založená na výnimkách na ochranu účelu vyšetrovania a obchodných záujmov [4].

4. Sťažovateľ následne požiadal Komisiu, aby preskúmala svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu predložením „opakovanej žiadosti“.

5. Keďže sťažovateľ nedostal odpoveď na svoju opakovanú žiadosť, prvýkrát sa obrátil na ombudsmana v apríli 2025 [5].

6. V nadväznosti na žiadosť ombudsmanky Komisia v júli 2025 odpovedala na opakovanú žiadosť, pričom trvala na svojom stanovisku, že na požadované dokumenty sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia.

7. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou Komisie, sa v auguste 2025 opäť obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie toho, ako Komisia vybavila žiadosť sťažovateľa o prístup verejnosti.

9. Počas vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmana skontroloval sporné dokumenty. Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu, aby jej poskytla zoznam dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti o prístup a ktoré by sa mohli poskytnúť sťažovateľovi.

Argumenty predložené ombudsmanovi

10. Komisia vo svojej pôvodnej odpovedi vysvetlila, že nemôže poskytnúť podrobný zoznam dokumentov, ktoré identifikovala ako dokumenty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa, pretože sa na ne vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia. Tvrdila, že požadované dokumenty sú súčasťou prípadových spisov prebiehajúcich vyšetrovaní podľa nariadenia DSA (DSA.100142 a DSA.100141). Tieto prešetrovania prebiehajú, keďže Komisia zhromažďuje ďalšie dôkazy.

11. V opakovanej žiadosti sťažovateľ tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, pretože rumunská verejnosť má záujem na posúdení rozsahu zahraničného zasahovania do prezidentských volieb a rozsahu, v akom Komisia preskúmala situáciu podľa nariadenia o akte o digitálnych službách. Sťažovateľ dodal, že demokratické rozhodovanie v EÚ by mohlo byť ovplyvnené, ak by Komisia mohla potenciálne prešetriť všetky budúce vnútroštátne voľby podľa aktu o digitálnych službách. Sťažovateľ tvrdil, že v rozhovore uvedenom v pôvodnej žiadosti bývalý komisár Thierry Breton spomenul aj možnosť vyšetrovania po voľbách v Nemecku.

12. Komisia vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí potvrdila, že sa opiera o všeobecnú domnienku nezverejnenia v súvislosti s prebiehajúcimi vyšetrovaniami podľa aktu o digitálnych službách na základe potreby chrániť účel vyšetrovaní a obchodné záujmy [6] Komisia konkrétne tvrdila, že požadované dokumenty tvoria súčasť prípadových spisov prebiehajúcich vyšetrovaní podľa aktu o digitálnych službách, ktorých účelom je zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami.

13. Komisia sa odvolala na štyri podmienky uplatňovania všeobecnej domnienky nezverejnenia stanovenej judikatúrou EÚ [7] Po prvé, dokumenty musia byť súčasťou toho istého súboru dokumentov. Po druhé, na dokumenty sa musia vzťahovať osobitné pravidlá prístupnosti. Po tretie, musia sa týkať osobitného postupu, ktorý treba chrániť.  Po štvrté, v konaniach, v ktorých sú podniky povinné predkladať Komisii potenciálne citlivé informácie, môžu byť obchodné záujmy tretích strán chránené spoločne s účelom vyšetrovaní.[8] Komisia tvrdila, že vyšetrovania aktu o digitálnych službách sú porovnateľné a majú silnú procesnú podobnosť s inými typmi vyšetrovaní Komisie zameraných na posúdenie súladu s právom EÚ, ako sú konania o kontrole koncentrácií alebo vyšetrovania štátnej pomoci, v prípade ktorých už Súdny dvor uznal všeobecnú domnienku nezverejnenia.

14. Komisia takisto tvrdila, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, keďže všeobecné úvahy sťažovateľa o transparentnosti a integrite volieb neprevažujú nad dôvodmi odôvodňujúcimi zamietnutie zverejnenia požadovaných dokumentov.

15. Sťažovateľ v sťažnosti ombudsmanovi poznamenal, že Komisia vo svojom rozhodnutí o zamietnutí prístupu verejnosti zaviedla právny režim, ktorým sa popiera uplatňovanie nariadenia č. 1049/2001 v podstate na akýkoľvek spis podľa aktu o digitálnych službách. Sťažovateľ takisto uviedol, že Komisia ignorovala jeho argumenty týkajúce sa existencie prevažujúceho verejného záujmu. Sťažovateľ dodal, že bez prístupu k dokumentom nie je možné preukázať, že zverejnenie týchto konkrétnych dokumentov slúži verejnému záujmu.

16. V odpovedi na žiadosť ombudsmanky o zoznam dokumentov, ktoré by sa mohli poskytnúť sťažovateľovi, Komisia vysvetlila, že takýto podrobný zoznam je prísne dôverný. Komisia však súhlasila s poskytnutím opisu dokumentov sťažovateľovi, ktorý znie takto: „Identifikované dokumenty sa vzťahujú na obdobie približne 5 mesiacov až do prijatia žiadosti sťažovateľa o prístup k dokumentom, t. j. do januára 2025. Dokumenty sú výmenami medzi Komisiou a rumunskými orgánmi, pokiaľ ide o určité aspekty prvého kola prezidentských volieb v Rumunsku v novembri 2024 v súvislosti s dohľadom nad povinnosťami veľmi veľkých online platforiem podľa aktu o digitálnych službách. Patria medzi ne výmeny pred voľbami a po nich.“

Hodnotenie ombudsmana

O zamietnutom prístupe

17. Súdy EÚ uznali, že inštitúcie EÚ môžu odmietnuť prístup verejnosti k dokumentom na základe „všeobecnej domnienky“ nezverejnenia určitých kategórií dokumentov.[9] To znamená, že dotknutá inštitúcia nemusí skúmať predmetné dokumenty individuálne, to znamená, že nemusí posudzovať, ako by ich zverejnenie konkrétne a skutočne poškodilo chránené záujmy. Inštitúcia môže skôr predpokladať, že vzhľadom na to, že predmetné dokumenty patria do určitej kategórie, zverejnenie ktoréhokoľvek z nich by ohrozilo chránené záujmy.

18. Len v niektorých prípadoch súdy Únie uznali možnosť inštitúcií odvolávať sa na všeobecnú domnienku nezverejnenia. Súdy napríklad zistili, že na dokumenty týkajúce sa konaní o štátnej pomoci, konaní o kontrole koncentrácií, konaní o porušení povinnosti alebo dokumentov, ktoré patria k ponukám predloženým uchádzačmi v rámci postupu verejného obstarávania, sa môžu vzťahovať všeobecné domnienky [10].

19. Ombudsmanka poznamenáva, že súdy EÚ doteraz neuznali všeobecnú domnienku nezverejnenia v súvislosti s dokumentmi, ktoré patria k vyšetrovaniam týkajúcim sa aktu o digitálnych službách, ako sú dokumenty, o ktoré ide v tejto veci. Príslušná judikatúra by sa preto mohla prinajlepšom uplatniť analogicky. Komisia to uznáva v potvrdzujúcom rozhodnutí, v ktorom sa uvádza, že vyšetrovania aktu o digitálnych službách sú „porovnateľné a majú silnú procesnú podobnosť“s inými typmi vyšetrovaní Komisie, v súvislosti s ktorými súdy uznali všeobecnú domnienku.

20. Vzhľadom na to vyšetrovací tím ombudsmana vykonal kontrolu sporných dokumentov. Z inšpekcie vyplynulo, že dokumenty sú výmenami medzi Komisiou a rumunskými orgánmi, ktoré sa uskutočnili od septembra 2024 do januára 2025 a týkajú sa dvoch prebiehajúcich vyšetrovaní podľa nariadenia o akte o digitálnych službách. Sú súčasťou spisov týkajúcich sa konaní DSA.100141 a DSA.100142. Ich obsah sa týka prvého kola prezidentských volieb v Rumunsku v novembri 2024 a obsahuje operačné podrobnosti, ktoré rumunské orgány poskytli Komisii za predpokladu, že sa nebudú ďalej zdieľať. Vzhľadom na citlivú povahu dokumentov je ťažké poskytnúť viac podrobností bez zverejnenia informácií, ktoré Komisia považuje za dôverné.

21. Na základe inšpekcie ombudsmanka považuje za primerané domnievať sa, že zverejnenie dokumentov by ohrozilo účel vyšetrovaní aktu o digitálnych službách, ktoré v tomto prípade vykonáva Komisia, ako aj obchodné záujmy materskej spoločnosti spoločnosti TikTok, ktorá si v rámci vyšetrovaní vymieňala citlivé informácie.

22. Inými slovami, aj keby Komisia vykonala individuálne posúdenie sporných dokumentov, ombudsman sa domnieva, že Komisia by bola oprávnená odvolávať sa na výnimky týkajúce sa ochrany účelu vyšetrovania a obchodných záujmov tretej osoby s cieľom odmietnuť prístup k nim.

23. Bez ohľadu na to, či sa v tomto prípade uplatňuje všeobecná domnienka, však zverejnenie môže byť naďalej opodstatnené, ak existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení [11].

24. Komisia vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí vysvetlila, že argumenty predložené sťažovateľom, pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť transparentnosť a integritu v rumunských prezidentských voľbách a prípadne vo voľbách v iných krajinách, ako napríklad v Nemecku, nepreukazujú existenciu prevažujúceho verejného záujmu, pretože sú príliš všeobecné. Komisia usúdila, že verejnému záujmu lepšie slúži ochrana dôvernosti informácií zhromaždených počas prešetrovaní.

25. Ombudsmanka uznáva, že okolnosti súvisiace s rozhodnutím rumunského ústavného súdu z decembra 2024 o zrušení prezidentských volieb pritiahli značnú pozornosť. Konštatuje však, že argumenty sťažovateľa nie sú konkrétne, pokiaľ ide o to, ako by zverejnenie požadovaných dokumentov najlepšie poslúžilo verejnému záujmu.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka považuje za primerané stanovisko Komisie, že všeobecné odkazy sťažovateľa na transparentnosť neprevažujú nad verejným záujmom na tom, aby Komisia mohla chrániť účel svojich prebiehajúcich vyšetrovaní.

Na zozname identifikovaných dokumentov

27. Podľa judikatúry Únie uplatnenie všeobecnej domnienky nezbavuje inštitúciu Únie jej povinnosti identifikovať dokumenty, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, a poskytnúť žiadateľovi zoznam týchto dokumentov. Dôvodom je, že v prípade neexistencie takéhoto zoznamu by bolo pre žiadateľov ťažké vyvrátiť túto domnienku [12].

28. V tejto súvislosti ombudsman dôsledne zastával názor [13], že je tiež vecou dobrej správy vecí verejných, aby sa žiadateľom poskytol zoznam dokumentov, o ktorých sa zistilo, že patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti o prístup verejnosti, pokiaľ by samotné zverejnenie zoznamu neohrozilo záujmy, ktoré sa majú chrániť [14] V prípadoch, keď zoznam nemožno poskytnúť, je dôležité, aby sa dokumenty opísali takým spôsobom, ktorý žiadateľovi umožní pochopiť počet a povahu predmetných dokumentov.

29. V tomto prípade Komisia neposkytla sťažovateľovi zoznam identifikovaných dokumentov, a to ani v počiatočnej, ani v potvrdzujúcej fáze. Komisia len opísala dokumenty ako súčasť spisov týkajúcich sa prebiehajúcich vyšetrovaní podľa aktu o digitálnych službách. Ombudsmanka preto pri začatí vyšetrovania požiadala Komisiu o zoznam identifikovaných dokumentov, ktoré by sa mohli poskytnúť sťažovateľovi.

30. Komisia odpovedala, že nemôže poskytnúť takýto zoznam, pretože je dôverný, ale súhlasila s poskytnutím opisu kategórie dotknutých dokumentov (pozri bod 16 vyššie).

31. Na základe inšpekcie a vzhľadom na citlivosť požadovaných dokumentov ombudsmanka považuje rozhodnutie Komisie poskytnúť len opis dokumentov za primerané. Súhlasí s tým, že zverejnenie zoznamu dokumentov by odhalilo informácie o ich obsahu, ktoré by mohli potenciálne ohroziť záujmy, ktoré sa Komisia snaží chrániť.

32. Ombudsmanka však vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytla sťažovateľovi počet identifikovaných dokumentov.[15] Opis, ktorý Komisia poskytla počas vyšetrovania ombudsmanky, poskytuje sťažovateľovi dostatočné podrobnosti na pochopenie toho, o aké dokumenty ide, konkrétne ich povahy (výmeny s rumunskými orgánmi) a ich načasovania (od septembra 2024 do januára 2025). V kombinácii s informáciami, ktoré Komisia poskytla sťažovateľovi už v počiatočných a opakovaných odpovediach týkajúcich sa prešetrovania spoločnosti TikTok v rámci aktu o digitálnych službách, opis umožňuje sťažovateľovi správne identifikovať kategóriu dokumentov, o ktoré ide v tejto veci.

33. Z uvedených dôvodov ombudsmanka dospela k záveru, že žiadne ďalšie vyšetrovanie aspektu vyšetrovania týkajúceho sa zoznamu identifikovaných dokumentov nie je odôvodnené.

Závery

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmito závermi:

Na základe kontroly požadovaných dokumentov ombudsmanka dospela k záveru, že bolo primerané, aby Komisia zamietla prístup vzhľadom na ich citlivú povahu.

Hoci Komisia neposkytla podrobný zoznam dokumentov, počas vyšetrovania podrobnejšie opísala kategóriu dotknutých dokumentov.

Ombudsman preto dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg 19. decembra 2025

[1] Podľa pravidiel stanovených v nariadení č. 1049/2001, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/TXT/?uri=CELEX%3A32001R1049

[2] Sťažovateľ sa pripojil k rozhovoru dostupnému na adrese https://rmc.bfmtv.com/actualites/international/on-l-a-fait-en-roumanie-thierry-breton-reagit-aux-ingerences-de-musk-en-allemagne-avec-l-afd_AN-202501090232.html (vo francúzštine).

[3] Akt o digitálnych službách prijatý v októbri 2022 je nariadením EÚ, ktorým sa stanovuje komplexný rámec pre zodpovednosť za digitálne služby, moderovanie obsahu a transparentnosť platforiem v celej EÚ. Jeho účelom je predchádzať nezákonným a škodlivým činnostiam na internete a šíreniu dezinformácií. Pozri nariadenie 2022/2065 o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách): http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj.

[4] Stanovené v článku 4 ods. 2 tretej zarážke a článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

[5] Vec 827/2025/PVV týkajúca sa neprijatia potvrdzujúceho rozhodnutia Komisiou v uplatniteľných lehotách.

[6] Komisia v potvrdzujúcom rozhodnutí vysvetlila, že 17. decembra 2024 začala konanie proti spoločnosti TikTok, a odkázala na svoju tlačovú správu, ktorá je k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_24_6487. Cieľom vyšetrovania bolo posúdiť, či materská spoločnosť spoločnosti TikTok riadi riziká pre voľby alebo občiansku diskusiu spojené najmä s jej odporúčacími systémami a jej politikami v oblasti politickej reklamy.

[7] Komisia sa odvolala najmä na rozsudok Všeobecného súdu zo 4. októbra 2018, Daimler/Komisia, T-128/14, body 138 – 140, ktorý je k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=T-128/14.

[8] Komisia citovala rozsudok Všeobecného súdu z 2. októbra 2024, TotalEnergies Marketing Nederland NV/Európska komisia, T-332/22, bod 28, ktorý je k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&td=ALL&num=T-332/22.

[9] Rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-380/08, Holandsko/Komisia, bod 35, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-380/08&language=EN.

[10] Úplný zoznam všetkých doteraz uznaných všeobecných domnienok nezverejnenia pozri v bodoch 95 a 96 rozsudku Všeobecného súdu z 10. septembra 2025, Nouwen/Rada, T‐255/24, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&td=ALL&num=T-255/24.

[11] Pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 2017, Švédsko a Spirlea/Komisia, C-562/14 P, bod 46, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=C-562/14.

[12] Rozsudok Všeobecného súdu z 28. mája 2020, vec T‐701/18, Liam Campbell/Európska komisia, body 41 – 44, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-701/18&language=EN

[13] Pozri napríklad rozhodnutie o odmietnutí Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy poskytnúť verejnosti prístup k výmene informácií s Európskou komisiou o príprave "rozhodnutí o rovnocennosti" vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu (vec 1278/2022/JK), bod 34, k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/171366.

[14] V súlade s vyššie uvedenou vecou Campbell, najmä bodom 44.

[15] Ako ombudsmanka navrhla v súvislosti s predchádzajúcim vyšetrovaním vo veci 1278/2022/JK (pozri poznámku pod čiarou č. 13).