Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k správe o posúdení rizika za rok 2023 veľkej platformy sociálnych médií o jej súlade s ustanoveniami aktu o digitálnych službách. Komisia zamietla prístup k správe s odkazom na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie č. 1049/2001). Dospela k záveru, že existuje všeobecná domnienka, že zverejnenie správy by ohrozilo obchodné záujmy platformy, ako aj jej prebiehajúce vyšetrovanie dodržiavania povinností platformy podľa aktu o digitálnych službách. V dôsledku toho Komisia nevykonala individuálne posúdenie správy s cieľom určiť jej prípadné zverejnenie.

Ombudsmanka zistila, že bolo neprimerané uplatniť všeobecnú domnienku nezverejnenia na správu o posúdení rizika vypracovanú v rámci aktu o digitálnych službách. Ombudsmanka sa domnievala, že okolnosti, za ktorých súdy EÚ uznali možnosť použiť všeobecnú domnienku, sa veľmi líšia od pravidiel, ktoré sa uplatňujú na správy o posúdení rizika. Vzhľadom na to ombudsmanka predbežne zastávala názor, že odvolávanie sa Komisie na všeobecnú domnienku predstavuje nesprávny úradný postup.

Keď Komisia trvala na svojom stanovisku, ombudsmanka potvrdila svoj názor, že odvolávanie sa na všeobecnú domnienku nezverejnenia predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila, aby Komisia vykonala individuálne posúdenie predmetnej správy o posúdení rizika s cieľom poskytnúť čo najširší prístup v súlade s nariadením č. 1049/2001.

Komisia neprijala odporúčanie ombudsmanky a zopakovala svoje stanovisko, že vo všeobecnosti možno predpokladať, že zverejnenie správy o posúdení rizika by ohrozilo ochranu účelu jej vyšetrovania aktu o digitálnych službách a obchodné záujmy dotknutej platformy. Takisto sa domnievala, že nemôže posúdiť, či správa obsahuje citlivé obchodné informácie, a že záujem sledovaný sťažovateľom je súkromnej povahy.

Ombudsmanka vyjadrila poľutovanie nad odpoveďou Komisie. Zostala nepresvedčená, že na správy o posúdení rizika vypracované podľa aktu o digitálnych službách by sa mohla uplatniť všeobecná domnienka nezverejnenia, a to aj po tom, ako dotknutá platforma zverejnila upravenú verziu správy. Ombudsmanka sa takisto domnievala, že možnosť kontrolovať, či veľmi veľká online platforma dodržiava svoje povinnosti podľa aktu o digitálnych službách, predstavuje verejný záujem na zverejnení, ktorý by Komisia mala vyvážiť so záujmami, ktoré sa snažila chrániť. Ombudsmanka napokon poznamenala, že posudzovanie citlivých obchodných informácií je súčasťou povinností inštitúcií EÚ podľa nariadenia č. 1049/2001.

Ombudsmanka preto prípad uzavrela a potvrdila svoje zistenie nesprávneho úradného postupu.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom Európskej komisie týkajúcim sa možnej výmeny alebo korešpondencie s rumunskými orgánmi v súvislosti s prezidentskými voľbami v Rumunsku v roku 2024. Komisia identifikovala súbor dokumentov týkajúcich sa dvoch vyšetrovaní podľa aktu o digitálnych službách a prístup k nim zamietla. Komisia konkrétne tvrdila, že na dokumenty sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia a že zverejnenie by narušilo ochranu účelu vyšetrovania a obchodných záujmov spoločnosti.

Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby preskúmala svoje rozhodnutie, pričom tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Keď Komisia trvala na svojom odmietnutí sprístupniť dokumenty, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovací tím ombudsmana preskúmal sporné dokumenty. Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu, aby poskytla podrobný zoznam identifikovaných dokumentov, ktoré by sa mohli poskytnúť sťažovateľovi.

Na základe inšpekcie ombudsmanka zistila, že bolo primerané, aby Komisia zamietla prístup k požadovaným dokumentom vzhľadom na ich citlivú povahu. Hoci Komisia neposkytla podrobný zoznam dokumentov, počas vyšetrovania podrobnejšie opísala kategóriu dotknutých dokumentov, ktorú ombudsmanka považovala za primeranú v konkrétnom kontexte tejto veci.

Ombudsmanka preto prípad uzavrela so záverom, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k správe o posúdení rizika za rok 2023 veľkej platformy sociálnych médií, pokiaľ ide o jej súlad s ustanoveniami aktu o digitálnych službách. Podávanie výročných správ je súčasťou povinností „veľmi veľkých online platforiem“ podľa aktu o digitálnych službách. Komisia zamietla prístup k správe s odkazom na výnimku podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie 1049/2001). Komisia konkrétne tvrdila, že možno predpokladať, že zverejnenie správy by ohrozilo obchodné záujmy platformy, ako aj jej prebiehajúce vyšetrovanie dodržiavania povinností platformy podľa aktu o digitálnych službách. Komisia preto správu neposúdila individuálne vzhľadom na jej možné zverejnenie.

Vyšetrovací tím ombudsmana preskúmal predmetnú správu. Na základe inšpekcie ombudsmanka poskytla Komisii svoje predbežné stanovisko, že je neprimerané uplatňovať všeobecnú domnienku nezverejnenia na správu o posúdení rizika vypracovanú podľa aktu o digitálnych službách. Ombudsmanka sa domnievala, že okolnosti, za ktorých súdy EÚ uznali možnosť použiť všeobecnú domnienku, sa veľmi líšia od pravidiel, ktoré sa uplatňujú na správy o posúdení rizika. Vzhľadom na to ombudsmanka predbežne zastávala názor, že odvolávanie sa Komisie na všeobecnú domnienku predstavuje nesprávny úradný postup.

V odpovedi ombudsmanke Komisia trvala na svojom stanovisku a dodala, že použitie všeobecnej domnienky bolo odôvodnené aj vzhľadom na potrebu chrániť účel nezávislého auditu dodržiavania povinností platformy podľa aktu o digitálnych službách, ktorý prebiehal v čase jej rozhodnutia o žiadosti o prístup.

Ombudsmanka nebola presvedčená, že potreba chrániť účel auditu bola taká, aby odôvodňovala uplatňovanie všeobecnej domnienky nezverejnenia Komisiou. Hoci zákonodarca prepojil harmonogram proaktívneho uverejňovania správy o posúdení rizika s dokončením nezávislého auditu, neznamená to, že žiadosti o prístup verejnosti podľa nariadenia č. 1049/2001 musia byť pred týmto dátumom zamietnuté. Naopak, ak príslušná platforma ešte iniciatívne nezverejnila správu o posúdení rizika v prípade žiadosti verejnosti o prístup k nej, Komisia by to mala zohľadniť vo svojom posúdení podľa nariadenia č. 1049/2001. Ak nie je jasné, či možno poskytnúť prístup verejnosti, Komisia by sa mala poradiť s platformou, aby získala jej názory na to, či sa môže uplatniť niektorá z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001.

Ombudsmanka tak konštatovala, že uplatnenie všeobecnej domnienky nezverejnenia spornej správy o posúdení rizík Komisiou predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila, aby Komisia vykonala individuálne posúdenie dokumentu s cieľom poskytnúť čo najširší prístup v súlade s nariadením č. 1049/2001.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k spisu týkajúcemu sa obvinení z korupcie, ktoré sa Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) rozhodol nevyšetrovať. OLAF odmietol prístup na základe všeobecnej domnienky nezverejnenia, pričom tvrdil, že zverejnenie by ohrozilo účel jeho vyšetrovaní. Sťažovateľ spochybnil uplatňovanie všeobecnej domnienky nezverejnenia zo strany úradu OLAF. Tvrdil tiež, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Po začatí vyšetrovania európskym ombudsmanom úrad OLAF prehodnotil svoje stanovisko a poskytol sťažovateľovi prístup verejnosti k rozhodnutiu o uzavretí v predmetnom prípade. Sťažovateľ sa domnieval, že sa tým riešila jeho žiadosť o prístup, ale takisto uviedol, že úrad OLAF mal poskytnúť dodatočné vysvetlenia, prečo nezačal vyšetrovanie.

Ombudsman považuje za neprimerané uplatňovať všeobecnú domnienku nezverejnenia na rozhodnutie úradu OLAF, ktorým sa ukončuje výberové konanie, ak úrad OLAF zistí nedostatočné dôvody na začatie vyšetrovania. Ombudsmanka preto uvítala pozitívnu spoluprácu úradu OLAF so sťažnosťou a ocenila jeho ochotu túto záležitosť vyriešiť. Vzhľadom na to, že toto vyšetrovanie sa týkalo výlučne odmietnutia úradu OLAF poskytnúť prístup verejnosti, ombudsmanka zastávala názor, že sťažnosť bola vyriešená a uzavrela vyšetrovanie tak, ako bolo vyriešené.

Vec sa týkala odmietnutia Komisie poskytnúť úplný prístup verejnosti k 11 „vykonávacím rozhodnutiam“, ktorými sa určujú jednotlivé „poplatky za dohľad“, ktoré musia poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem platiť v súlade s aktom o digitálnych službách. Pri zamietnutí prístupu Komisia vychádzala z jednej z výnimiek stanovených v právnych predpisoch EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo poškodiť obchodné záujmy. Sťažovateľ spochybnil použitie tejto výnimky a tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal sporné dokumenty spolu s ostatnými časťami spisu Komisie a uskutočnil stretnutie so zástupcami Komisie. Na základe inšpekcie a poskytnutých informácií ombudsmanka zistila, že zadržané informácie skutočne predstavujú citlivé informácie, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť obchodné záujmy, a to aj vzhľadom na mechanizmus rozdelenia nákladov, na základe ktorého sa vypočítavajú jednotlivé poplatky za dohľad. Ombudsmanka takisto zistila, že bolo rozumné, aby sa Komisia domnievala, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia oprávnene odmietla poskytnúť úplný prístup verejnosti k sporným vykonávacím rozhodnutiam, a uzavrela vyšetrovanie, v ktorom konštatovala, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.