V Štrasburgu 5. októbra 2004

Vážený pán B.,

Dňa 30. januára 2004 ste ako výkonný riaditeľ talianskej pobočky SIM-GICO podali sťažnosť. Dňa 16. februára 2004 ste mi zaslali ďalšie dokumenty týkajúce sa Vašej sťažnosti. Týkalo sa postupu Komisie pri výberovom konaní v rámci výzvy na vyjadrenie záujmu EuropeAid/114626/C/SV/MN.

Dňa 23. februára 2004 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 17. mája 2004 a ja som Vám ho do 30. júna 2004 zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Zdá sa, že od vás neboli doručené žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Talianska spoločnosť SIM-GICO Branch je lídrom konzorcia zloženého z SIM-GICO Branch, nemeckej spoločnosti Integration GmbH a ECO 3 sprl (ďalej len "konzorcium"). Konzorcium sa zúčastnilo na výzve na vyjadrenie záujmu Europeaid/114626/C/SV/MN, ktorú Európska komisia vyhlásila 21. októbra 2003 pre projekt „Vytvorenie zbernej a distribučnej siete v Mongolsku“.

Listom z 12. decembra 2003 Komisia informovala sťažovateľa, ktorý je výkonným riaditeľom pobočky SIM-GICO, že konzorcium nebolo zaradené do užšieho výberu pre predmetný projekt, pretože neposkytlo všetky príslušné dokumenty požadované v bode 2.3.3 Praktickej príručky pre zmluvné postupy financované zo všeobecného rozpočtu ES v súvislosti s vonkajšími činnosťami (ďalej len „Praktická príručka“).

Dňa 9. januára 2004 sťažovateľ napísal Komisii a napadol toto rozhodnutie. Sťažovateľ uviedol, že Komisia nezohľadnila celý obsah bodu 2.3.3 praktickej príručky, v ktorom sa stanovuje, že „uchádzači musia predložiť dôkaz obvyklý podľa práva krajiny, v ktorej sú usadení, že nepatria do uvedených kategórií“. Sťažovateľ poukázal na to, že na tomto základe poskytol príslušnému útvaru Komisie AIDCO A6 všetku dokumentáciu potrebnú v Taliansku a Nemecku na splnenie požiadaviek bodu 2.3.3 praktickej príručky, pričom pobočka SIM-GICO a spoločnosť Integration GmbH boli zriadené v Taliansku a Nemecku.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že i) Komisia nesprávne nezaradila konzorcium do užšieho zoznamu žiadateľov o projekt Europeaid/114626/C/SV/MN z dôvodu, že bod 2.3.3 praktickej príručky nebol dodržaný a že b) Komisia neodpovedala na jeho list z 9. januára 2004. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia i) by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie nezaradiť konzorcium do užšieho zoznamu žiadateľov a ii) objasniť ustanovenie 2.3.3 praktickej príručky, aby sa v budúcnosti predišlo akýmkoľvek problémom s výkladom.

Požiadavku

Stanovisko Európskej komisie

Komisia sa vo svojom stanovisku odvolala na okolnosti prípadu takto:

Konzorcium predstavilo jeden z trinástich projektov v nadväznosti na výzvu na vyjadrenie záujmu Europeaid/114626/C/SV/MN, ktorú Komisia vyhlásila 21. októbra 2003. Dňa 10. decembra 2003 hodnotiaci výbor požiadal konzorcium, aby Komisii poskytlo úradné dokumenty potvrdzujúce ich súlad s oddielom 2.3.3 praktickej príručky. Na základe tejto žiadosti sťažovateľ zaslal výboru tieto dokumenty:

výpis z registra trestov člena konzorcia ECO z 27. novembra 2003, ktorý potvrdzuje súlad ECO s písmenami b) a e) oddielu 2.3.3 praktickej príručky;

- dve vyhlásenia o oprávnenosti (prísažné vyhlásenia) pre ďalších dvoch členov konzorcia (pobočka SIM-GICO a spoločnosť Integration GmbH),

kópie talianskej a nemeckej právnej úpravy týkajúcej sa čestných vyhlásení,

- Zoznam projektov predložených sťažovateľom, ktoré neboli zamietnuté z dôvodu neprijatia čestných vyhlásení.

Dňa 19. decembra 2003 povoľujúci úradník schválil užší zoznam, do ktorého boli zaradení štyria z trinástich uchádzačov. Konzorcium nebolo medzi štyrmi uchádzačmi zaradenými do užšieho výberu, keďže „jeho žiadosť neposkytla všetky doklady týkajúce sa bodu 2.3.3 Praktickej príručky pre zmluvné konanie financované zo všeobecného rozpočtu ES v súvislosti s vonkajšími činnosťami“. Všetci uchádzači, ktorí neboli zaradení do užšieho výberu, boli o príslušnom rozhodnutí informovaní 23. decembra 2003.

Pokiaľ ide o nezaradenie konzorcia do užšieho zoznamu, Komisia uviedla, že nová príručka platná od 1. júna 2003 zohľadňuje zmeny zavedené novým finančným nariadením uplatniteľným na všeobecný rozpočet Európskeho spoločenstva a jeho vykonávacími pravidlami, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2003.

Dôvody vylúčenia z účasti na postupe verejného obstarávania boli stanovené v článku 93 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v článku 134 jeho vykonávacích predpisov a v oddiele 2.3.3 praktickej príručky (1). Podľa tohto oddielu sú požadované osvedčenia rovnakého druhu ako osvedčenia požadované vnútroštátnymi správnymi orgánmi členských štátov EÚ na rovnaké účely. V prípade písmen a), b) alebo e) sa predpokladá, že žiadatelia by mali predložiť aktuálny výpis z registra trestov alebo dokument vydaný súdnym správnym orgánom. Pokiaľ ide o osvedčenie požadované na preukázanie toho, že záujemca alebo uchádzač sa nenachádza v situácii opísanej v písmene d), zvyčajne ho vydáva daňový správca. Ak sa však v príslušnej krajine takéto osvedčenie nevydá, môže sa nahradiť prísažným alebo, ak to nie je možné, slávnostným vyhlásením zainteresovanej strany pred súdnym alebo správnym orgánom, notárom alebo kvalifikovanou profesijnou organizáciou v krajine jej pôvodu alebo pôvodu. Okrem toho sa v oddiele 2.3.3 stanovuje, že „uchádzači musia predložiť dôkaz obvyklý podľa práva krajiny, v ktorej sú usadení (…)“, čo znamená, že uchádzači musia predložiť typ dokumentu vydaného príslušnými orgánmi na konkrétny účel každého listu tohto oddielu.

Komisia sa domnievala, že sťažovateľa mohla zmiasť skutočnosť, že tá istá časť starej praktickej príručky, ktorá platila do 31. mája 2003, vyžadovala od záujemcov v prvej fáze užšej súťaže, aby predložili čestné vyhlásenie, že nepatria do kategórií príslušnej časti. Komisia však zdôraznila, že odkaz na novú praktickú príručku bol jasne uvedený v bode 15 oznámenia o verejnom obstarávaní služieb v rámci príslušnej výzvy na predkladanie ponúk. Okrem toho Komisia vo svojej žiadosti z 10. decembra 2003 výslovne požiadala sťažovateľa, aby jej poskytol osvedčenia uvedené v oddiele 2.3.3. Sťažovateľ zaslal požadované osvedčenia týkajúce sa len jedného z troch členov konzorcia.

Pokiaľ ide o odkaz sťažovateľa na nemecké a talianske právo, Komisia uviedla, že nemecký zákon „Gesetz betreffend die Gesellschaften mit beschränkter Haftung vom 20. Apríl 2002 (BGBI S. 477), na ktorý sa odvoláva sťažovateľ, sa nezdal byť relevantný, pretože sa zdalo, že v zákone nebolo citované žiadne ustanovenie týkajúce sa vlastného vyhlásenia. Pokiaľ ide o talianske právne predpisy, Komisia si bola vedomá toho, že taliansky prezidentský dekrét č. 445/2000 umožňuje právnickým a fyzickým osobám predkladať čestné vyhlásenia. Nie je im však bránené získať štandardné osvedčenia vydané príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako to podľa Komisie urobili iní nemeckí a talianski žalobcovia.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia neodpovedala na jeho list z 9. januára 2004, uznala, že došlo k oneskoreniu pri vybavovaní listu sťažovateľa, a ospravedlnila sa zaň. Komisia tiež poukázala na to, že medzičasom bola sťažovateľovi 8. marca 2004 zaslaná odpoveď.

Pripomienky sťažovateľa

Zdá sa, že od sťažovateľa neboli doručené žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Postup Komisie pri výberovom konaní

1.1 Sťažovateľ, ktorý je výkonným riaditeľom talianskej spoločnosti SIM-GICO Branch, vedúcim konzorcia zloženého z pobočky SIM-GICO, nemeckej spoločnosti Integration GmbH a ECO 3 sprl (ďalej len "konzorcium"), ktoré sa zúčastnilo na výzve na vyjadrenie záujmu Europeaid/114626/C/SV/MN, tvrdil, že Komisia nesprávne nezaradila konzorcium do užšieho zoznamu žiadateľov o projekt Europeaid/114626/C/SV/MN z dôvodu nedodržania bodu 2.3.3 praktickej príručky.

1.2 Ombudsman poznamenáva, že Komisia vo svojom stanovisku opísala výberové konanie, ktorým sa riadil hodnotiaci výbor. Hodnotiaci výbor musel skontrolovať súlad všetkých doručených návrhov s príslušnými pravidlami. Konzorcium nebolo zaradené do užšieho zoznamu, pretože na základe preskúmania jeho návrhu hodnotiacim výborom sa ukázalo, že „jeho žiadosť neposkytla všetky dôkazné dokumenty týkajúce sa bodu 2.3.3 Praktickej príručky pre zmluvné konanie financované zo všeobecného rozpočtu ES v súvislosti s vonkajšími činnosťami“.

Komisia vysvetlila, že konzorcium nebolo zaradené do užšieho zoznamu, pretože sťažovateľ neposkytol inštitúcii úradné dokumenty potvrdzujúce súlad s oddielom 2.3.3 Praktickej príručky pre zmluvné postupy financovanej zo všeobecného rozpočtu ES v súvislosti s vonkajšími činnosťami dvoch z troch členov konzorcia, pobočky SIM-GICO a spoločnosti Integration GmbH.

1.3 Na základe informácií získaných v priebehu vyšetrovania sa nezdalo, že by sťažovateľ poskytol Komisii všetky dokumenty požadované v súlade s oddielom 2.3.3 praktickej príručky. Ombudsmanka sa preto domnieva, že Komisia poskytla primerané vysvetlenie, prečo sa rozhodla nezaradiť konzorcium do užšieho zoznamu.

1.4 Ombudsman preto v súvislosti s týmto aspektom prípadu nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

2 O údajnej neexistencii odpovede

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neodpovedala na jeho list z 9. januára 2004.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku uznala, že pri vybavovaní listu sťažovateľa došlo k oneskoreniu, a ospravedlnila sa zaň.

2.3 V súlade s Kódexom dobrej správnej praxe Komisie (2) sa odpoveď na list adresovaný Komisii zašle do pätnástich pracovných dní odo dňa doručenia listu od príslušného útvaru Komisie. V prejednávanej veci Komisia nekonala v súlade so svojimi vlastnými pravidlami. Ombudsman však poznamenáva, že inštitúcia medzitým odpovedala na list sťažovateľa a ospravedlnila sa za oneskorenie, ku ktorému došlo.

2.4 Za týchto okolností ombudsman nepovažuje za potrebné ďalej skúmať tento aspekt prípadu.

3 Tvrdenia sťažovateľa

3.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia i) by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie nezaradiť konzorcium do užšieho zoznamu žiadateľov a ii) že inštitúcia by mala objasniť ustanovenie 2.3.3 praktickej príručky, aby sa v budúcnosti predišlo akýmkoľvek problémom s výkladom.

3.2 Pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa, ombudsman sa domnieva, že vzhľadom na závery uvedené v bode 1.4 tohto rozhodnutia už nie je potrebné zaoberať sa týmto bodom.

3.3 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, ombudsman poznamenáva, že Komisia sa vo svojom stanovisku odvolala na príslušné pravidlá stanovené v oddiele 2.3.3 Praktickej príručky o zmluvných postupoch financovaných zo všeobecného rozpočtu ES v súvislosti s vonkajšími opatreniami, ktoré sa uplatňovali v prípade sťažovateľa. Po preskúmaní obsahu oddielu 2.3.3 praktickej príručky platnej od 1. júna 2003, ktorá sa uplatňuje v tomto prípade, sa ombudsman domnieva, že jej obsah sa nezdá byť nejasný. Okrem toho sa domnieva, že Komisia poskytla primerané vysvetlenie svojho výkladu týchto pravidiel. Ombudsmanka sa preto domnieva, že už nie je potrebné zaoberať sa týmto bodom.

4 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nie sú potrebné žiadne ďalšie vyšetrovania, pokiaľ ide o údajné neposkytnutie odpovede zo strany Európskej komisie. Pokiaľ ide o ostatné aspekty tejto veci, zdá sa, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) "Oddiel 2.3.3 Dôvody vylúčenia

Záujemcovia alebo uchádzači budú vylúčení z účasti na postupe verejného obstarávania, ak:

a) sú v konkurze alebo v likvidácii, ich záležitosti spravujú súdy, uzavreli dohodu s veriteľmi, pozastavili svoju podnikateľskú činnosť, sú predmetom konania týkajúceho sa týchto záležitostí alebo sa nachádzajú v akejkoľvek podobnej situácii vyplývajúcej z podobného konania stanoveného vo vnútroštátnych právnych alebo iných predpisoch;

b) boli odsúdení za trestný čin týkajúci sa ich profesionálneho správania rozsudkom, ktorý má účinok res judicata;

c) boli uznaní vinnými zo závažného odborného pochybenia preukázaného akýmikoľvek prostriedkami, ktoré môže verejný obstarávateľ odôvodniť;

d) nesplnili povinnosti týkajúce sa platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo platenia daní v súlade s právnymi predpismi krajiny, v ktorej sú usadení, alebo právnymi predpismi krajiny verejného obstarávateľa alebo právnymi predpismi krajiny, v ktorej sa má zákazka plniť;

e) boli odsúdení rozsudkom, ktorý má účinok res judicata, za podvod, korupciu, účasť v zločineckej organizácii alebo akúkoľvek inú nezákonnú činnosť poškodzujúcu finančné záujmy Spoločenstiev;

f) na základe iného postupu verejného obstarávania alebo udeleného grantu financovaného z rozpočtu Spoločenstva bolo vyhlásené, že závažne porušili zmluvu z dôvodu nedodržania ich zmluvných záväzkov.

Zadávateľ prijme ako uspokojivý dôkaz o tom, že záujemca alebo uchádzač sa nenachádza v žiadnej zo situácií opísaných v písmenách a), b) alebo e), predloženie aktuálneho výpisu z registra trestov alebo, ak to nie je možné, aktuálneho rovnocenného dokumentu vydaného súdnym alebo správnym orgánom v krajine pôvodu alebo v krajine pôvodu, z ktorého vyplýva, že tieto požiadavky sú splnené. Verejný obstarávateľ prijme ako dostatočný dôkaz o tom, že záujemca alebo uchádzač sa nenachádza v situácii opísanej v písmene d), aktuálne osvedčenie vydané príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

(…)“.

(2) Ú. v. ES L 308 z 8. decembra 2000, s. 26 – 34.