Vážený pane,

Dňa 23. decembra 2003 ste v mene X podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa spôsobu, akým Komisia riadi určovanie colnej hodnoty.

Dňa 23. januára 2004 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Dňa 18. mája 2004 ste ma informovali, že si už neželáte pokračovať vo svojej sťažnosti. Dňa 1. júna 2004 ste mali telefonický rozhovor s mojou kanceláriou.

V súlade s požiadavkou uvedenou vo Vašom liste z 19. januára 2004 bola Vaša sťažnosť riešená dôverne.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Túto sťažnosť predkladá konzultačná firma konajúca v mene spoločnosti X so sídlom v Holandsku (ďalej len „navrhovateľ“).

Sťažnosť sa týka spôsobu, akým Európska komisia riadi určovanie colnej hodnoty. Colné oceňovanie je postup uplatňovaný na určenie hodnoty dovážaného tovaru na účely výpočtu cla ad valorem.

Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 23/2000 (1) uviedol, že Komisia neprijala primerané opatrenia na prekonanie niekoľkých nedostatkov v riadení určovania colnej hodnoty a v dohľade nad orgánmi členských štátov, ktoré tvoria colnú úniu.

Podľa sťažovateľa sú relevantné skutočnosti tohto prípadu tieto:

Skúsenosti sťažovateľa sú také, že právne predpisy Spoločenstva sa v rôznych členských štátoch, ako je Holandsko a Španielsko, nevykladajú rovnakým spôsobom. Španielske colné orgány spätne vymerali značné sumy ciel, DPH pri dovoze a úrokov v celkovej výške 1 646 454 EUR za roky 1997 až 2001. Tieto spätné výmery sú založené na nesprávnom výklade pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa určovania colnej hodnoty španielskymi colnými orgánmi. Všetky prípady (colný audit za roky 1997, 1998, 1999, 2000 a 2001) boli predmetom sporov pred španielskymi súdmi a v nadväznosti na podané odvolania stále prebiehajú konania o rozsudkoch očakávaných v rokoch 2006/2007.

Dňa 15. septembra 2000 sťažovateľ písomne požiadal Komisiu, aby mu poskytla výklad colného práva Spoločenstva, keďže sa zdá, že španielske orgány nesprávne vyložili rôzne body Colného kódexu Spoločenstva (CKS). Komisia vo svojej odpovedi z 20. decembra 2000 uviedla, že otázky výkladu nastolené sťažovateľom sú záležitosťou vnútroštátnych colných orgánov a že nemá žiadnu zodpovednosť za podrobné preskúmanie veľmi špecifických jednotlivých prípadov, čo je úlohou vnútroštátnych správnych orgánov. Sťažovateľ následne zaslal Komisii rôzne e-maily, v ktorých ju požiadal, aby objasnila svoje stanovisko. Sťažovateľ nebol spokojný s odpoveďou Komisie a poukázal na to, že súčasná situácia vedie k odlišnému uplatňovaniu a výkladu platných pravidiel v rôznych členských štátoch. V liste z 12. decembra 2001 sťažovateľ ďalej navrhol, aby sa táto záležitosť čo najskôr prerokovala vo Výbore pre colný kódex (oddiel colného hodnotenia). Komisia vo svojej odpovedi z 21. decembra 2001 túto myšlienku zamietla.

Sťažovateľ 22. januára 2002 zdôraznil, že je neprijateľné, aby sa colný kódex vykladal v dvoch členských štátoch odlišne, a úlohou Komisie je objasniť právne predpisy a usmernenia. Navrhovateľ zopakoval svoju žiadosť o prerokovanie tejto otázky vo Výbore pre colný kódex. Komisia však doteraz neodpovedala na list z 22. januára 2002.

Dňa 23. decembra 2003 sťažovateľ podal túto sťažnosť ombudsmanovi, pričom uviedol tieto tvrdenia (zoznam tvrdení na stranách 8 až 10 sťažnosti) a tvrdenie (na strane 12 sťažnosti):

1. Na rozdiel od toho, čo uviedla vo svojom liste z 21. decembra 2001, Komisia ešte neuverejnila ďalšie príklady ako usmernenia pre colné služby a hospodárske subjekty;

2. Komisia neodpovedala na list sťažovateľa z 22. januára 2002 a neodpovedala na žiadosť sťažovateľa zaradiť jeho prípad do programu Výboru pre colný kódex (body 2 a 4 v zozname tvrdení sťažovateľa);

3. Komisia neinformovala sťažovateľa, či požiadala členské štáty o informácie týkajúce sa praktického uplatňovania ustanovenia o nákupných províziách (ako uviedla vo svojom liste z 21. decembra 2001);

4. Komisia informovala Dvor audítorov, že bude konať s cieľom prekonať rozdielne zaobchádzanie s obchodníkmi pôsobiacimi vo viacerých členských štátoch, ale neprijala žiadne opatrenia a nevykonáva potrebné právne predpisy Spoločenstva na zabezpečenie rovnocenných obchodných podmienok v členských štátoch. V tejto súvislosti z odpovede Komisie Dvoru audítorov vyplýva, že sa javí ako orgán, ktorému chýbajú dostatočné zdroje a právomoci (body 5 a 7 v zozname tvrdení sťažovateľa);

5. Chýba „databáza záväzných rozhodnutí o ocenení“, čo vysvetľuje, prečo sa tento prípad neriešil primerane;

6. Komisia by mala prijať rôzne opatrenia na zlepšenie riadenia určovania colnej hodnoty, aby sa uplatňovalo jednotne vo všetkých členských štátoch.

Požiadavku

Dňa 23. januára 2004 ombudsman zaslal Komisii sťažnosť so žiadosťou o stanovisko s konečným termínom 30. apríla 2004. Listom zo 4. mája 2004 Komisia informovala ombudsmana, že jej útvary práve dokončujú svoju odpoveď na sťažnosť. Sťažovateľ však 18. mája 2004 informoval ombudsmana, že vzhľadom na výsledok stretnutia, ktoré sa konalo 14. mája 2004 s úradníkmi riaditeľstva pre dane a colnú úniu (TAXUD B1) Komisie, si už neželá pokračovať v sťažnosti. Sťažovateľ takisto uviedol, že Komisia bola o tom informovaná na uvedenom stretnutí.

Útvary Komisie informovali 25. mája 2004 telefonicky útvary ombudsmana, že sťažovateľ informoval Komisiu, že sťažnosť nebude vybavená. Obidva útvary sa zhodli na tom, že za týchto okolností stanovisko, ktoré sa má zaslať, už nebude slúžiť žiadnemu účelu.

V telefonickom rozhovore z 1. júna 2004 sťažovateľ informoval úrad ombudsmana, že je spokojný so stanoviskom, ktoré Komisia zaujala v tejto veci, a s jej návrhom preskúmať nevyriešené problematické otázky. Sťažovateľ sa preto domnieval, že prípad bol vyriešený.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažnosť podáva konzultačná firma konajúca v mene spoločnosti so sídlom v Holandsku (ďalej len "sťažovateľ"). Sťažnosť sa týka spôsobu, akým Európska komisia riadi určovanie colnej hodnoty. Colné oceňovanie je postup uplatňovaný na určenie hodnoty dovážaného tovaru na účely výpočtu cla ad valorem. Sťažovateľ v podstate tvrdil, že Komisia si riadne nesplnila svoje povinnosti v súvislosti s určovaním colnej hodnoty, čím nezabezpečila rovnaké obchodné podmienky v členských štátoch. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol niekoľko presnejších tvrdení a nárokov voči Komisii (2).

1.2 Sťažovateľ 18. mája 2004 informoval ombudsmana, že vzhľadom na výsledky stretnutia, ktoré sa konalo 14. mája 2004 s úradníkmi riaditeľstva pre dane a colnú úniu (TAXUD B1) Komisie, si už neželá pokračovať v sťažnosti a že Komisia bola o tom informovaná na uvedenom stretnutí. V telefonickom rozhovore z 1. júna 2004 sťažovateľ ďalej informoval úrad ombudsmana, že je spokojný so stanoviskom, ktoré Komisia zaujala v tejto veci, a s jej návrhom preskúmať nevyriešené problematické otázky. Sťažovateľ sa preto domnieval, že prípad bol vyriešený.

Z listu sťažovateľa z 18. mája 2004 a telefonického rozhovoru z 1. júna 2004 vyplýva, že Komisia podnikla kroky na urovnanie veci, a tým uspokojila sťažovateľa. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

(1) Ú. v. ES C 84/1 zo 14. marca 2001.

(2) Tvrdenia a tvrdenia sú: 1) Na rozdiel od toho, čo Komisia uviedla vo svojom liste z 21. decembra 2001, zatiaľ neuverejnila ďalšie príklady ako usmernenia pre colné služby a hospodárske subjekty; 2) Komisia neodpovedala na list sťažovateľa z 22. januára 2002 a neodpovedala na žiadosť sťažovateľa zaradiť jeho prípad do programu Výboru pre colný kódex (body 2 a 4 v zozname obvinení sťažovateľa); 3) Komisia neinformovala sťažovateľa, či požiadala členské štáty o informácie týkajúce sa praktického uplatňovania ustanovenia o nákupných províziách (ako uviedla vo svojom liste z 21. decembra 2001); 4) Komisia informovala Dvor audítorov, že bude konať s cieľom prekonať rozdielne zaobchádzanie s obchodníkmi pôsobiacimi vo viacerých členských štátoch, ale neprijala žiadne opatrenia a nevykonáva potrebné právne predpisy Spoločenstva na zabezpečenie rovnocenných obchodných podmienok v členských štátoch. V tejto súvislosti z odpovede Komisie Dvoru audítorov vyplýva, že sa javí ako orgán, ktorému chýbajú dostatočné zdroje a právomoci (body 5 a 7 v zozname tvrdení sťažovateľa); 5) Chýba "databáza záväzných rozhodnutí o ocenení", čo vysvetľuje, prečo sa tento prípad neriešil primerane; a 6) Komisia by mala prijať rôzne opatrenia na zlepšenie riadenia určovania colnej hodnoty tak, aby sa uplatňovalo jednotne vo všetkých členských štátoch.