V Štrasburgu 4. marca 2005

Vážený pán X.,

Dňa 27. augusta 2003 ste podali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť na Európsku komisiu týkajúcu sa Vašej hodnotiacej správy za obdobie 1999 – 2001.

Dňa 21. októbra 2003 som Vašu sťažnosť postúpil predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 9. februára 2004, ktoré som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Dňa 13. apríla 2004 som dostal Vaše pripomienky k stanovisku Komisie. Dňa 1. februára 2005 ste mi zaslali doplňujúce informácie.

Na Vašu žiadosť bola Vaša sťažnosť riešená dôverne.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Skutkové okolnosti prípadu sú podľa sťažovateľa zhrnuté takto:

Dňa 5. novembra 2001 bola sťažovateľovi doručená jeho hodnotiaca správa za obdobie 1999 – 2001. V porovnaní s jeho predchádzajúcou správou sa počet bodov udelených za jeho výkon znížil z 34 na 31 bodov. Jeho známky sa znížili z veľmi vysokých na dobré, pokiaľ ide o jeho adaptačné schopnosti, a z vynikajúcich na veľmi dobré v sekcii ľudských vzťahov. Sťažovateľovi nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie ani dôvodov tohto zníženia jeho známok, ani kritérií, na ktorých sa takéto hodnotenie zakladalo. Požiadal o zmenu svojho skóre, ale 4. decembra 2001 konečný hodnotiteľ potvrdil hodnotenie prvého hodnotiteľa. Sťažovateľ potom požiadal, aby bola jeho správa postúpená výboru pre správy na zaujatie stanoviska.

Po preskúmaní obsahu hodnotiacej správy sťažovateľa výbor pre správy dospel k záveru, že hodnotitelia neposkytli dostatočné odôvodnenie na podporu svojho posúdenia. Výbor preto požiadal konečného hodnotiteľa, aby sťažovateľovi poskytol podrobné vysvetlenie.

Po dvoch rozhovoroch so sťažovateľom poslal konečný hodnotiteľ svoje písomné oznámenie z 1. augusta 2002, v ktorom vysvetlil, že zníženie hodnotenia sťažovateľa vyplývalo z použitia nových, prísnejších kritérií, ktoré sa mali uplatňovať na všetkých zamestnancov vykonávajúcich podobné funkcie v príslušnom riaditeľstve. Hoci sťažovateľ požiadal o podrobnejšie vysvetlenie povahy týchto kritérií, neboli mu poskytnuté žiadne ďalšie informácie.

Keďže sa sťažovateľ domnieval, že Komisia neodpovedala na jeho žiadosť týkajúcu sa kritérií používaných hodnotiteľmi a dôvodov zníženia jeho známok, podal 15. novembra 2002 odvolanie na menovací orgán podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. V odpovedi na jeho odvolanie menovací orgán 16. apríla 2003 dospel k záveru, že jeho hodnotiaca správa bola riadne vypracovaná a že na ukončenie konania nie sú potrebné žiadne ďalšie vysvetlenia. Žiadosť sťažovateľa preto zamietla.

Menovací orgán tvrdil, že zníženie hodnotenia sťažovateľa bolo výsledkom nových hodnotiacich kritérií uplatňovaných na všetkých zamestnancov vykonávajúcich podobné funkcie v jeho GR.

Sťažnosť ombudsmanovi obsahovala niekoľko príloh, ktoré okrem iného obsahovali kópiu hodnotiacej správy sťažovateľa, jeho komunikáciu s Komisiou a právne memorandum vypracované právnym zástupcom sťažovateľa. V tomto memorande sa tvrdilo, že Komisia do hodnotiacej správy sťažovateľa nezahrnula žiadne odôvodnenie a neposkytla mu požadované informácie o hodnotiacich kritériách použitých hodnotiteľmi.

Vzhľadom na informácie predložené sťažovateľom ombudsmanka požiadala Komisiu, aby predložila stanovisko k týmto tvrdeniam:

Komisia nedokázala:

i) uviesť akékoľvek odôvodnenie zníženia niektorých známok uvedených v správe sťažovateľa, ktoré boli nižšie ako známky z predchádzajúcich rokov; a

ii) informovať ho o uplatniteľných hodnotiacich kritériách.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stručne povedané, Komisia sa týmito dvoma tvrdeniami navrhovateľa zaoberala takto:

Pokiaľ ide o údajné nedostatočné odôvodnenie zníženia niektorých známok sťažovateľa zo strany Komisie, inštitúcia uznala, že vzhľadom na širokú diskrečnú právomoc hodnotiteľov je dôležité, aby známky, ktoré sú menej priaznivé ako známky uvedené v predchádzajúcej hodnotiacej správe, boli odôvodnené a v súlade s pripomienkami, ktoré sa ich týkajú. Súhlasil s tým, že hodnotiaca správa by bola vo svojej forme podstatne poznačená vadou, ak by nedostatok odôvodnenia poškodil právo sťažovateľa byť vypočutý. V prípade sťažovateľa však Komisia zastávala názor, že konečný hodnotiteľ dostatočne odôvodnil zníženie niektorých známok tým, že poukázal na potrebu harmonizovať svoje hodnotenie na základe rovnakých kritérií, aké sa uplatňujú na hodnotenie osôb s rovnakými úlohami na tom istom riaditeľstve. V tejto súvislosti sa Komisia odvolala na existujúcu judikatúru v tejto oblasti, v ktorej sa stanovuje, že odôvodnenie udelených známok alebo bodov musí byť „dostatočné“.

Komisia tvrdila, že sťažovateľ založil svoje tvrdenia na nesprávnej domnienke, že sa nezmenil žiadny iný prvok v rámci jeho postupu hodnotenia okrem jeho hodnotiteľov. Vo svojej odpovedi zo 16. apríla 2003 menovací orgán zdôraznil, že sťažovateľ nespochybnil opis svojich povinností a že sa skutočne zmenili vo vzťahu k predchádzajúcemu hodnotiacemu obdobiu. Každé hodnotenie sa týka výkonu viacerých úloh úradníkom počas konkrétneho obdobia.

Komisia vysvetlila, že súdy Spoločenstva uviedli, že známky uvedené v hodnotiacej správe predstavujú posúdenie vykonané nadriadenými ako hodnotiteľmi, ktoré je výlučne vecou ich osobného posúdenia, a že ani súdom, ani menovaciemu orgánu neprináleží nahradiť svoje vlastné posúdenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zdôraznila, že vysvetlenia poskytnuté hodnotiteľmi týkajúce sa úrovne posúdenia boli konzistentné a dostatočné.

V súvislosti s údajným neinformovaním sťažovateľa o kritériách uplatňovaných hodnotiteľmi inštitúcia vysvetlila, že tieto kritériá sú rovnaké ako kritériá uvedené v hodnotiacej správe za príslušné obdobie a že musia byť rovnaké pre všetkých hodnotených úradníkov. Tieto kritériá boli uvedené v rozhodnutí menovacieho orgánu zo 16. apríla 2003, ktoré obsahovalo hodnotiacu príručku.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie zopakoval tvrdenia uvedené v jeho sťažnosti.

K svojim pripomienkam pripojil memorandum, ktoré vypracovali jeho právni zástupcovia v súvislosti so stanoviskom Komisie. Podľa memoranda mali hodnotitelia vykonať individuálne posúdenie sťažovateľa, a preto akékoľvek posúdenie týkajúce sa kvalifikácie alebo kritérií uplatniteľných na iných úradníkov nemalo byť relevantné pre ich posúdenie. V opačnom prípade by Komisia zohľadnila kritériá, ktoré sa netýkali predmetu správy, konkrétne kvalifikácie sťažovateľa. V memorande sa poukázalo na to, že Komisia sa na tieto nové kritériá opakovane odvolávala, ale keď bola požiadaná o ich vypracovanie, namiesto toho odkázala na kritériá uplatniteľné na všetkých zamestnancov Komisie, ako sa uvádza v príručke hodnotenia.

Sťažovateľ zdôraznil, že napriek jeho žiadostiam neboli poskytnuté žiadne písomné vysvetlenia na odôvodnenie udelených známok. Dodal, že Komisia sa mohla odvolať len na ústne odôvodnenie konečného hodnotiteľa. Bez týchto prvkov by sa nemohla uskutočniť žiadna objektívna kontrola zo strany súdov Spoločenstva.

Sťažovateľ takisto spochybnil tvrdenie Komisie, že rozdiel v známkach vyplýval zo zmeny úloh pridelených sťažovateľovi. Podľa jeho názoru sa úlohy, ktoré mu boli pridelené, nezmenili. Poznamenal, že inštitúcia sa vo svojich predchádzajúcich odpovediach, najmä v odpovedi menovacieho orgánu zo 16. apríla 2003, na tento argument vôbec neodvolala.

Dňa 1. februára 2005 sťažovateľ postúpil ombudsmanovi dodatočné informácie vrátane kópie svojej hodnotiacej správy za obdobie rokov 1997 – 1999. V neformálnom telefonickom kontakte s útvarmi ombudsmana tiež objasnil, že cieľom jeho sťažnosti bolo potvrdiť nesprávny úradný postup Komisie a že sa nepožaduje žiadna iná náprava.

ROZHODNUTIE

1 Odôvodnenie zníženia niektorých známok sťažovateľa

1.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia neodôvodnila zníženie niektorých bodov v jeho hodnotiacej správe za obdobie 1999 - 2001 v porovnaní s predchádzajúcou správou.

1.2 Komisia tvrdí, že hodnotiaca správa predstavuje hodnotenie hierarchických nadriadených ako hodnotiteľov, ktoré je výlučne vecou ich osobného úsudku. Konštatuje, že pokiaľ ide o správu sťažovateľa, konečný hodnotiteľ dostatočne odôvodnil zníženie niektorých bodov tým, že poukázal na potrebu harmonizovať svoje hodnotenie s kritériami uplatňovanými na hodnotenie osôb s rovnakými úlohami na jeho riaditeľstve. Inštitúcia sa domnieva, že vysvetlenia úrovne hodnotenia poskytnuté hodnotiteľmi boli koherentné a dostatočné.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že podľa článku 43 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev musí byť spôsobilosť, výkonnosť a správanie každého úradníka v službe predmetom pravidelnej správy, ktorá sa vypracúva aspoň raz za dva roky. Ombudsman tiež poznamenáva, že tieto správy, rovnako ako akékoľvek iné rozhodnutie prijaté inštitúciou EÚ, musia byť v súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 ods. 2 služobného poriadku, v ktorom sa uvádza, že:

„[...] V každom rozhodnutí spôsobujúcom ujmu sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.“

Na vykonanie článku 43 služobného poriadku prijala Komisia 27. júla 1979 súbor všeobecných ustanovení. V článku 5 všeobecných ustanovení sa uvádza, že:

„[...] V prípade akejkoľvek zmeny analytického posúdenia od predchádzajúcej správy sa musia poskytnúť vysvetlenia“.

Okrem toho sa v usmernení Komisie k hodnotiacim správam, ktoré sa v tom čase uplatňovalo, v bode B.6.3.2 uvádza, že hodnotiteľ by mal čo najjasnejšie odôvodniť zmeny v analytickom posúdení v porovnaní s predchádzajúcou hodnotiacou správou.

1.4 Pri výklade týchto ustanovení sa súdy Spoločenstva dôsledne domnievajú, že administratíva je povinná jasne a stručne odôvodniť obsah hodnotiacej správy, najmä ak známky uvedené v správe zaznamenali pokles oproti predchádzajúcej správe (1). Povinnosť odôvodnenia prípadného zhoršenia v porovnaní s predchádzajúcou hodnotiacou správou má úradníkovi umožniť oboznámiť sa s dôvodmi zmeny analytického posúdenia, overiť uvádzané skutočnosti, a teda predložiť svoje pripomienky k odôvodneniu uplatnenému na základe jeho práva byť vypočutý (2). V tejto súvislosti súdy Spoločenstva stanovili, že odôvodnenie uvedené správnym orgánom musí byť „dostatočné“, aj keď je zhrnuté, aby odôvodnilo zhoršenie priznaných známok (3).

1.5 Vzhľadom na informácie predložené v priebehu vyšetrovania ombudsmana sa zdá, že informácie obsiahnuté v správe sťažovateľa na vysvetlenie bodov, ktoré mu boli udelené, pokiaľ ide o adaptačné schopnosti a medziľudské vzťahy, boli tieto:

● Efektívnosť (do ktorej bol zahrnutý pododdiel Adaptačné zručnosti):

„Úlohy pridelené [úradníkovi] sa vykonávajú opatrne a rýchlo. Tieto úlohy sa vždy vykonávajú presne a rýchlo.“

● Správanie v službe (do ktorej bol začlenený pododdiel Ľudské vzťahy):

Veľmi spoločenský charakter z neho robí úradníka s dobrým tímovým duchom a dobrým zmyslom pre spoluprácu.

1.6 Po preskúmaní uvedeného odôvodnenia ombudsman konštatuje, že neobsahuje žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval regresiu bodov udelených sťažovateľovi.

1.7 Ombudsman si je vedomý skutočnosti, že pôvodná správa sa má vykladať v spojení s pripomienkami, ktoré pridal konečný hodnotiteľ vo svojom oznámení z 1. augusta 2002, v ktorom vysvetlil, že zníženie hodnotenia sťažovateľa vyplýva z používania nových, prísnejších kritérií, ktoré sa mali uplatňovať na všetkých zamestnancov vykonávajúcich podobné funkcie na jeho riaditeľstve. Komisia však neposkytla žiadne dodatočné informácie o povahe alebo obsahu týchto kritérií.

Vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek podrobností týkajúcich sa týchto kritérií sťažovateľ nemohol overiť faktory, o ktoré sa Komisia opierala pri znižovaní jeho známok, aby mohol predložiť svoje pripomienky. Okrem toho bez týchto informácií nie je možné tvrdiť, či tieto kritériá priamo súvisia s predmetom správy, konkrétne s kvalifikáciou sťažovateľa. Ombudsman sa preto domnieva, že toto odôvodnenie neposkytlo dostatočné odôvodnenie.

1.8 Ombudsman poznamenáva, že Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že povinnosti pridelené sťažovateľovi počas hodnotiaceho obdobia sa líšili od povinností uvedených v jeho predchádzajúcej správe, a preto inštitúcia podľa všetkého naznačila, že zmena sa mohla ukázať ako relevantná v posúdení vykonanom v jeho správe.

Po dôkladnom preskúmaní opisu povinností vykonávaných sťažovateľom, ako je opísané v bode 3 napadnutého (obdobie od 1. 7. 1999 do 30. 6. 2001) a predchádzajúcej správy (obdobie od 1. 7. 1997 do 30. 6. 1999), ombudsman dospel k záveru, že úlohy pridelené sťažovateľovi sa od 1. marca 1999 zdajú byť totožné. Okrem toho sa zdá, že jeho povinnosti pred týmto dátumom a po ňom sú veľmi podobné. Ombudsman sa preto domnieva, že toto nie je presvedčivý argument na odôvodnenie zníženia známok sťažovateľa.

1.9 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že Komisia neposkytla dostatočné dôvody na odôvodnenie zníženia bodov udelených sťažovateľovi v jeho správe za obdobie 1999 - 2001, aby mohol overiť faktory, na ktoré sa inštitúcia odvoláva, a následne predložiť pripomienky. Komisia si tým nesplnila povinnosti stanovené v článku 25 pravidiel pre zamestnancov, vo všeobecných ustanoveniach, ktorými sa vykonáva článok 43 pravidiel pre zamestnancov, a v príručke k správam zamestnancov.

Ide o prípad nesprávneho úradného postupu. Komisii bude adresovaná kritická poznámka.

2 Informácie o hodnotiacich kritériách

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia ho neinformovala o hodnotiacich kritériách použitých v jeho správe, čo viedlo k zníženiu jeho bodov. Keďže konečný hodnotiteľ tvrdil, že situácia bola spôsobená použitím nových, prísnejších kritérií uplatniteľných na všetkých zamestnancov vykonávajúcich podobné funkcie na jeho riaditeľstve, sťažovateľ neúspešne požiadal o opis týchto kritérií.

2.2 Komisia vysvetľuje, že hodnotiace kritériá uplatňované pri hodnotení sťažovateľa sú kritériá uvedené v hodnotiacej správe za príslušné obdobie, ktoré musia byť rovnaké pre všetkých hodnotených úradníkov. Tieto hodnotiace kritériá boli uvedené v rozhodnutí menovacieho orgánu zo 16. apríla 2003, ktoré obsahovalo hodnotiacu príručku.

2.3 Ombudsman poukazuje na to, že Komisia pôvodne tvrdila, že zníženie počtu bodov udelených sťažovateľovi vyplývalo z použitia nových, prísnejších kritérií, ktoré sa mali uplatňovať na všetkých zamestnancov vykonávajúcich podobné funkcie na riaditeľstve pre informatiku.

Ombudsman považuje za prekvapivo protirečivé, že podľa jeho názoru sa zdá, že Komisia zmenila smer tým, že uviedla, že hodnotiace kritériá uplatňované na sťažovateľa boli namiesto toho kritériami všeobecne uplatniteľnými na všetkých úradníkov, ktoré boli uverejnené v jeho hodnotiacej príručke zo 16. apríla 2003. V prvom rade je potrebné poznamenať, že tieto kritériá sa sotva mohli retroaktívne uplatniť na správu sťažovateľa za roky 1999 – 2001. Ak by to však bolo tak, Komisia mala sťažovateľovi poskytnúť tieto informácie v odpovedi na jeho početné žiadosti.

2.4 Vzhľadom na zistenia uvedené v bode 1.7 tohto rozhodnutia ombudsman nepovažuje za opodstatnené pokračovať v ďalších vyšetrovaniach týkajúcich sa tohto aspektu prípadu.

3 Záver

Na základe vyšetrovaní európskej ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá byť potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Komisia vo svojej správe za obdobie rokov 1999 – 2001 neuviedla dostatočné dôvody na odôvodnenie zníženia bodov priznaných sťažovateľovi, aby mohol overiť skutočnosti, na ktoré sa inštitúcia odvoláva, a následne predložiť pripomienky. Komisia si tým nesplnila povinnosti stanovené v článku 25 pravidiel pre zamestnancov, vo všeobecných ustanoveniach, ktorými sa vykonáva článok 43 pravidiel pre zamestnancov, a v príručke k správam zamestnancov.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ informoval ombudsmana, že nepožaduje žiadnu nápravu okrem potvrdenia, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ombudsman považuje za vhodné uzavrieť prípad s uvedenou kritickou poznámkou.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Vec T-187/01, Arnaldo Mellone/Komisia, Zb. 2002, s. 27 (pozri vyššie uvedenú judikatúru).

(2) Vec T-1/91, Della Pietra/Komisia, Zb. 1992, s. II, 2145, bod 30.

(3) Supra Della Pietra, bod 32.