V Štrasburgu 31. októbra 2003

Vážený pán C.,

Dňa 21. apríla 2003 ste podali sťažnosť na Európsku komisiu európskemu ombudsmanovi. Táto sťažnosť sa týkala zmluvy uzavretej medzi Írskou radou pre morský rybolov a Generálnym riaditeľstvom XIV (rybárstvo) Európskej komisie, ktorou sa rada zaviazala vykonávať výskum „fyzickej interakcie medzi tuleňami sivými a rybárskym výstrojom“.

Dňa 23. mája 2003 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie.

Dňa 3. júna 2003 ste mi napísali, že ste požiadali Komisiu o kópiu listu, ktorý ste jej zaslali v roku 1997.

Komisia zaslala svoje stanovisko 25. júna 2003. Zaslala som Vám ho 1. júla 2003 s výzvou na vyjadrenie pripomienok. V dňoch 12. júla, 11. a 17. augusta 2003 ste mi zaslali svoje pripomienky k stanovisku Komisie.

Dňa 8. septembra 2003 som napísal Komisii, aby som ju požiadal o prístup k jej spisu. Nahliadnutie do spisu sa uskutočnilo 8. októbra 2003. Kópia správy o tejto inšpekcii Vám a Komisii bola zaslaná 16. októbra 2003.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Súvislosti

Táto výhrada nadväzuje na dve predchádzajúce výhrady (836/2002/GG a 1574/2002/GG), ktoré boli podané v roku 2002.

Tieto predchádzajúce sťažnosti boli založené na týchto skutočnostiach:

Sťažovateľ pracoval pre írsky orgán Irish Sea Fisheries Board (Írska rada pre morský rybolov, ďalej len „rada“). Rada uzavrela zmluvu (referenčné číslo PEM/93/06) s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie (GR) XIV (rybárstvo), na základe ktorej sa zaviazala vykonávať výskum „fyzickej interakcie medzi tuleňami sivými a rybárskym výstrojom“. Sťažovateľ bol zodpovedným vedcom v súvislosti s touto zmluvou o výskume.

Podľa článku 3 („Správy a dokumenty“) zmluvy mali byť úlohy, ktoré dodávateľ vykonal pri plnení tejto zmluvy, predmetom správ vypracovaných v súlade s prílohou III. V záverečnej správe sa podrobne uvádzalo najmä to, ako sa mala záverečná správa vypracovať, a špecifikovalo sa v nej, že návrh (záverečnej) správy sa musí predložiť Komisii do určitého dátumu. V prílohe III sa ďalej uvádza: „Komisia potom buď oznámi dodávateľovi svoj súhlas, alebo mu zašle svoje pripomienky. Do jedného mesiaca od prijatia akýchkoľvek pripomienok Komisie dodávateľ zašle Komisii konečnú správu, v ktorej buď zohľadní tieto pripomienky, alebo predloží alternatívne stanoviská. (…)“

Návrh záverečnej správy Komisia prijala v apríli 1997. Podľa sťažovateľa rada o niekoľko týždňov neskôr dostala pokyny od svojho materského orgánu verejnej služby, ministerstva pre námorné záležitosti a pobrežie a prírodné zdroje, aby vykonala podstatné zmeny návrhu. Keďže sťažovateľ nebol ochotný tak urobiť, domnieval sa, že jeho pozícia sa stala neudržateľnou a odstúpil z predstavenstva.

O rok neskôr bola správa zverejnená. Podľa sťažovateľa bola veľmi podstatne zmenená. Hlavné zistenia návrhu záverečnej správy boli buď vypustené, negované alebo zriedené. Navrhovateľ sa domnieval, že tieto zmeny neboli v rámci zmluvy povolené. Tvrdil, že zatiaľ nebolo ponúknuté žiadne vysvetlenie toho, čo sa stalo.

Dňa 8. mája 2002 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana (sťažnosť 836/2002/GG). Vo svojom rozhodnutí z 27. mája 2002 ombudsman informoval sťažovateľa, že nie je schopný zaoberať sa touto sťažnosťou z dôvodu, že sťažovateľ ešte nevykonal primerané predchádzajúce kroky voči Komisii.

Sťažovateľ potom 13. júna 2002 písomne požiadal generálneho riaditeľa GR pre rybné hospodárstvo Európskej komisie o vysvetlenie. V čase, keď sa rozhodol obnoviť svoju sťažnosť ombudsmanovi v septembri 2002, sťažovateľ nedostal odpoveď ani potvrdenie o prijatí tohto listu.

Sťažovateľ vo svojej novej sťažnosti (1574/2002/GG) v podstate kritizoval 1) skutočnosť, že Komisia umožnila výboru vykonať podstatné zmeny v správe v porovnaní s návrhom správy, ktorý Komisia prijala, a 2) skutočnosť, že Komisia neodpovedala na jeho list z 13. júna 2002, v ktorom žiadala vysvetlenie, prečo boli tieto zmeny povolené.

Komisia vo svojom stanovisku k tejto sťažnosti uviedla, že nie je bežné, ale že nie je neznáme, aby sa záverečná správa odlišovala od návrhu záverečnej správy, hoci Komisia tento návrh akceptovala. Podľa názoru Komisie bolo napokon zodpovednosťou a povinnosťou dodávateľa (t. j. rady) predložiť záverečnú správu vo forme, ktorú považoval za vhodnú. Komisia poznamenala, že do takéhoto procesu nechce zasahovať.

Ombudsman vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 1574/2002/GG dospel k záveru, že stanovisko Komisie, podľa ktorého je zodpovednosťou a povinnosťou dodávateľa predložiť záverečnú správu vo forme, ktorú považuje za vhodnú, sa javí ako primerané, a preto v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nemožno konštatovať žiadny nesprávny úradný postup. Ombudsman však vzniesol kritickú pripomienku, pokiaľ ide o to, že Komisia neodpovedala na list sťažovateľa.

Nová sťažnosť

V liste predloženom v apríli 2003 sťažovateľ požiadal ombudsmana, aby prehodnotil svoje rozhodnutie o sťažnosti 1574/2002/GG, pokiaľ ide o hlavný problém. List sťažovateľa sa preto považoval za novú sťažnosť.

V tejto novej sťažnosti sťažovateľ tvrdil, že záverečná správa bola cenzurovanou verziou návrhu záverečnej správy. Na podporu tohto názoru sťažovateľ uviedol najmä to, že v návrhu záverečnej správy sa dospelo k záveru, že sa odobralo 17 ton rýb poškodených tuleňmi, zatiaľ čo v zodpovedajúcom závere v záverečnej správe sa len uvádzalo, že poškodenie rýb možno pripísať veľkým dravcom, ako sú tulene alebo úhory konger. Podľa sťažovateľa neexistovali žiadne vedecké dôkazy, ktoré by naznačovali, že toto poškodenie spôsobilo akékoľvek iné zviera ako tulene, a dôkazy o tom, že tulene boli príčinou poškodenia, boli viac ako primerané. Sťažovateľ tvrdil, že odkaz návrhu záverečnej správy by bol kontroverzný a že to bol dôvod, prečo sa jeho závery v záverečnej správe zmenili.

Sťažovateľ predložil značný počet dokumentov na podporu svojho prípadu. Niektoré z týchto nových dokumentov boli získané od Komisie na základe žiadosti o prístup ku kópiám všetkej korešpondencie, ktorá bola vymenená medzi Komisiou a výborom v súvislosti so zmluvou medzi aprílom 1997 a dátumom prijatia záverečnej správy Komisiou v roku 1998. Sťažovateľ po prvýkrát poskytol aj kópie návrhu záverečnej správy a samotnej záverečnej správy.

Z týchto dokumentov vyplývajú tieto skutočnosti:

V liste Komisii z 2. júna 1993 týkajúcom sa štúdie, ktorá sa má vykonať, sťažovateľ uviedol: „Chybná interpretácia týchto údajov protekcionistickými skupinami na základe ich historickej výkonnosti je celkom možná“. V programe správnej rady pre štúdiu sa uvádza, že sa očakávalo, „že pôvodcovia poškodených rýb v žiabrovkách a zakliesňovacích sieťach budú jasne určení“.

Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a rozvoj vidieka predložil 28. marca 1994 správu o vzájomnom pôsobení tuleňov a rybolovu (A3-0186/94). V príslušnom návrhu uznesenia sa požadovalo, aby sa uskutočnil výskum týkajúci sa prevádzkových interakcií medzi morskými cicavcami a rybolovom, požadovalo sa „vytvorenie nestrannej štruktúry bez tlaku zo strany záujmových skupín s cieľom určiť vedecký rámec na riešenie interakcií medzi morskými cicavcami a rybolovom v európskych vodách“ a zablahoželalo sa Komisii k tomu, že nedávno schválila výskumný projekt, ktorého sa týka táto sťažnosť. Európsky parlament prijal toto uznesenie 6. mája 1994 (1).

Dôvodová správa, ktorá je súčasťou uvedenej správy, obsahuje tieto tvrdenia: „Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že protekcionistické hodnoty mimovládnych organizácií ovplyvnili vedecký výskum v oblasti vzájomného pôsobenia morských cicavcov a rybolovu za posledné dve desaťročia. (…) Prípad rybolovu bol do značnej miery ignorovaný a výskumné úsilie sa sústredilo takmer výlučne na účinky rybolovu na morské cicavce, nie naopak. V skutočnosti ide o formu vedeckej cenzúry. (…) Nikde inde sa táto cenzúra nepreukázala dramatickejšie ako v oblasti vzájomného pôsobenia tuleňov a rybolovu. (…)“.

Dňa 16. decembra 1996 sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na predloženie záverečnej správy od konca roku 1996 do konca februára 1997. Komisia vo svojej odpovedi zo 14. januára 1997 uviedla, že prijala túto žiadosť a že návrh záverečnej správy sa musí predložiť „najneskôr do konca februára 1997“.

Pri predkladaní návrhu záverečnej správy Komisii 4. marca 1997 sťažovateľ poznamenal, že stále môžu byť potrebné „niektoré menšie úpravy“. Vo faxe z 21. mája 1997 sťažovateľ vysvetlil, že v návrhu záverečnej správy sa vyskytol „počet typografických a gramatických chýb“ a že by ich chcel v záverečnej správe zmeniť a doplniť. V liste z 20. augusta 1997 sťažovateľ informoval Komisiu, že „teraz nebude meniť a dopĺňať návrh záverečnej správy, ktorý Komisia prijala pred piatimi mesiacmi“.

V liste adresovanom správnej rade z 15. decembra 1997 Komisia zdôraznila, že návrh záverečnej správy bol schválený a prijatý Komisiou ako uspokojivý. Komisia však poznamenala, že stále čaká na konečný výkaz nákladov, ktorý je potrebný na to, aby mohla uskutočniť záverečnú platbu a uzavrieť finančný spis projektu.

Dňa 7. januára 1998 rada v odpovedi uviedla, že dúfa, že bude schopná dokončiť záverečný výkaz nákladov do polovice februára. Výbor ďalej poznamenal, že vykonáva „opravy záverečnej správy uvedenej v našom faxe z 21. mája minulého roka“.

Komisia vo svojej odpovedi z 9. januára 1998 vzala na vedomie vyhlásenie správnej rady, že konečný výkaz nákladov na projekt bude zaslaný nasledujúci mesiac.

Dňa 1. apríla 1998 správna rada predložila Komisii konečný výkaz nákladov.

Dňa 28. apríla 1998 rada zaslala Komisii „konečnú záverečnú správu“ týkajúcu sa projektu.

Navrhovateľ predložil aj formulár s nadpisom „Certificat de dépôt et attestation de service fait d’une étude ou enquête effectuée pour la Commission“. Tento formulár obsahoval administratívne informácie týkajúce sa štúdie vypracovanej výborom. Pečiatka a podpis príslušného útvaru Komisie („Bureau Enregistrement des Etudes“) sú zo 17. júna 1997. Oddiel G formulára sa týka otázky, či by sa výsledky štúdie mohli šíriť mimo Komisie. Uvádza sa odpoveď „áno“ („oui“).

Sťažovateľ teda vo svojej novej sťažnosti v podstate tvrdil, že 1. Komisia sa dopustila nedbanlivosti, keď nehľadala dôvody alebo vysvetlenia pre zmeny vykonané výborom, a že 2. vykonané zmeny nemali byť povolené.

Sťažovateľ vyjadril nádej, že dostane ospravedlnenie za to, čo sa stalo, a ubezpečenie, že sa vynaloží úsilie na zabezpečenie toho, aby sa podobné udalosti už neopakovali.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Hoci by bolo možné tvrdiť, že Komisia nemala prijať nepodložený a neodôvodnený vedecký záver, nemožno to prirovnať k nesprávnemu úradnému postupu.

Ako bolo vysvetlené v odpovedi Komisie na sťažnosť 1574/2002/GG, hlavným parametrom Komisie, ktorý viedol k prijatiu alebo zamietnutiu správy, či už navrhovanej alebo konečnej, bolo dodržanie podmienok zmluvy. Tak to bolo aj v prípade tejto zmluvy. Vždy, keď Komisia zistí nedostatky vo vedeckej analýze výsledkov práce vykonanej na základe zmluvy, predloží dodávateľovi príslušnú pripomienku a požiada ho o úpravu. V prípade tejto zmluvy to však tak nebolo ani v návrhu správy, ani v záverečnej správe. Ak si dodávateľ želal zmeniť závery vyplývajúce z vedeckej analýzy vo svojej záverečnej správe, mal by byť a bol na to oprávnený.

Pokiaľ ide o zmluvné aspekty, nahliadnutie do kópie zmluvy a pridaných príloh neodhalilo žiadnu schopnosť Komisie „zabrániť tomu, čo sa stalo“(2). Pokiaľ ide o procesné aspekty, nebolo bežné, ale nebolo neznáme, že by sa záverečná správa odlišovala od súvisiaceho návrhu záverečnej správy, hoci Komisia tento návrh akceptovala. Bolo totiž povinnosťou a zodpovednosťou dodávateľa predložiť záverečnú správu vo forme, ktorú považoval za vhodnú. Komisia nechcela do takéhoto procesu zasiahnuť.

Komisia nemala právomoc zamietnuť záverečnú správu, pretože ju považovala za vedecky nesprávnu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, než je nedodržanie podmienok zmluvy.

V opačnom prípade sa v zdĺhavých podporných dokumentoch poskytnutých sťažovateľom odkazovalo na možné alebo údajné interakcie medzi rôznymi správnymi alebo vládnymi orgánmi v Írsku, na ktoré Komisia nemala žiadny vplyv, ako aj na rozdiely vo výklade údajov medzi sťažovateľom a osobou, ktorá vypracovala konečnú záverečnú správu a správu Európskeho parlamentu, ktorých uznesenia neboli pre Komisiu záväzné.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti a uviedol tieto ďalšie pripomienky:

Úradník Komisie zodpovedný za projekt bol v období od mája 1997 do septembra 1997 niekoľkokrát telefonicky informovaný o tom, ako sa do projektu zasahovalo. V liste tomuto úradníkovi zaslanom 3. novembra 1997 (3) sťažovateľ poukázal na to, že zistil, že ministerstvo „chce vykonávať redakčnú kontrolu nad záverečnou správou pred jej uverejnením“.

Vo svojom liste z 11. augusta 2003 sťažovateľ na záver uviedol, že pôvodne požiadal o ospravedlnenie a uistenie, že sa to už nezopakuje, ale že si teraz želá, aby bol uverejnený pôvodný návrh záverečnej správy s oficiálnym vysvetlením, prečo sa tak stalo. Prinajmenšom sa snažil byť oslobodený za to, že odmietol byť stranou vedeckej cenzúry a obnoviť svoju povesť.

Sťažovateľ však vo svojom následnom liste zo 17. augusta 2003 vysvetlil, že po zvážení chce najprv počkať na výsledok vyšetrovania ombudsmana.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsman preto listom z 8. septembra 2003 požiadal Komisiu, aby mu umožnila prístup k jej spisu.

Dňa 8. októbra 2003 útvary ombudsmana preskúmali spis Komisie. Úradníci Komisie zodpovední za spis vysvetlili, že keď bol spis týkajúci sa štúdie uzavretý, neuchovávali sa všetky dokumenty. Z tohto dôvodu spis neobsahoval návrh záverečnej správy, ktorý bol nahradený záverečnou správou. Úradníci Komisie tiež vyjadrili názor, že medzi Komisiou a zmluvným partnerom museli prebehnúť telefonické rozhovory, v rámci ktorých Komisia požiadala o predloženie záverečnej správy. Do spisu však nebol vložený žiadny záznam o takomto telefonickom rozhovore.

Spis Komisie, ktorý skontrolovali útvary ombudsmana, obsahoval rukopis s dátumom „18. marca“ a zdá sa, že ho vypracoval pán O., ktorý v tom čase pracoval na GR pre rybné hospodárstvo. Hoci sa v tejto poznámke výslovne neuvádza jej predmet, zdá sa pravdepodobné, že jej obsah odkazuje na návrh záverečnej správy.(4) Táto poznámka vyvoláva dojem, že jej autor sa domnieval, že výsledky tejto správy sú kontroverzné.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Táto sťažnosť sa týka zmluvy (referenčné číslo PEM/93/06) medzi Írskou radou pre morský rybolov (írsky orgán) a Generálnym riaditeľstvom (GR) XIV (rybárstvo) Európskej komisie, ktorou sa Komisia zaviazala poskytnúť časť nákladov na výskum „fyzickej interakcie medzi tuleňami sivými a rybárskym výstrojom“. Sťažovateľ, ktorý v tom čase pracoval pre správnu radu a ktorý bol zodpovedným vedcom v súvislosti s touto zmluvou o výskume, tvrdí, že návrh záverečnej správy sa podstatne zmenil v dôsledku zasahovania iného írskeho orgánu, vtedajšieho ministerstva pre námorné záležitosti a amp; prírodné zdroje, po tom, ako ho Komisia prijala.

1.2 Európsky ombudsman nie je schopný riešiť sťažnosti adresované iným inštitúciám alebo orgánom ako inštitúciám alebo orgánom Európskeho spoločenstva. Preto by sa nemohol zaoberať žiadnymi sťažnosťami na írske orgány. Táto sťažnosť je však adresovaná Komisii, a preto sa toto rozhodnutie zaoberá len tvrdeniami proti Európskej komisii.

2 Tvrdenie, že Komisia nemala povoliť zmeny, ktoré vykonal výbor

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia nemala povoliť zmeny, ktoré vykonal výbor. Podľa neho boli hlavné zistenia návrhu záverečnej správy, ktorý bol predložený v marci 1997, buď vymazané, negované alebo zriedené v záverečnej správe, ktorú predložil výbor v apríli 1998.

2.2 Komisia sa domnieva, že je zodpovednosťou dodávateľa predložiť záverečnú správu vo forme, ktorú považuje za vhodnú, a že Komisia nechce do tohto procesu zasahovať. Hoci by bolo možné tvrdiť, že Komisia nemala prijať nepodložený a neodôvodnený vedecký záver, nemožno to prirovnať k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa Komisie preskúmanie zmluvy neodhalilo požiadavku, akou je požiadavka uvádzaná sťažovateľom.

2.3 Ombudsman poznamenáva, že Komisia nespochybňuje tvrdenie sťažovateľa, že v návrhu záverečnej správy, ktorý Komisia prijala, boli vykonané podstatné zmeny.

2.4 Ombudsman sa však domnieva, ako už uviedol vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 1574/2002/GG, že názor Komisie, podľa ktorého bolo povinnosťou a zodpovednosťou dodávateľa predložiť záverečnú správu vo forme, ktorú považoval za vhodnú, sa zdá byť rozumný.

2.5 Za týchto okolností sa nezdá, že by sa Komisia dopustila nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o toto tvrdenie.

3 Údajná nedbanlivosť Komisie tým, že nehľadala dôvody alebo vysvetlenia zmien vykonaných výborom

3.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia sa dopustila nedbanlivosti, keď nehľadala dôvody alebo vysvetlenia zmien vykonaných výborom.

3.2 Komisia poukazuje na to, že jej hlavným parametrom, ktorý vedie k prijatiu alebo zamietnutiu správy, či už navrhovanej alebo konečnej, je to, či sú dodržané zmluvné podmienky. Tak to bolo aj v prípade tejto zmluvy. Vždy, keď Komisia zistí nedostatky vo vedeckej analýze výsledkov práce vykonanej počas kontaktu, predloží dodávateľovi príslušnú pripomienku a požiada ho o úpravu. V prípade tejto zmluvy to však tak nebolo ani v návrhu správy, ani v záverečnej správe. Ak si dodávateľ želal zmeniť závery vyplývajúce z vedeckej analýzy vo svojej záverečnej správe, mal by byť a bol na to oprávnený.

3.3 Ombudsman sa domnieva, že dôsledné konanie je dobrou administratívnou praxou.(5)

3.4 V tomto prípade Komisia preskúmala a prijala návrh záverečnej správy v apríli 1997. Vzhľadom na ustanovenia príslušnej zmluvy to znamenalo, že rada nemusela v súvislosti s touto štúdiou vykonávať žiadne ďalšie práce okrem predloženia konečného výkazu nákladov.

3.5 Ombudsman sa domnieva, že pokiaľ ide o povinnosť Komisie konať jednotne, možno rozlíšiť dva rôzne aspekty.

3.6 Po prvé, ak by sa Komisia domnievala, že dodávateľ ešte musí predložiť záverečnú správu, očakávala by, že Komisia zašle výboru upomienky so žiadosťou o predloženie záverečnej správy. Pripomienka, ktorú Komisia zaslala, sa však týkala len konečného výkazu nákladov, nie však správy. Je to o to dôležitejšie, že (predĺžená) lehota, v ktorej mala byť záverečná správa predložená (koniec februára 1997), už dávno uplynula. Aj keby medzi Komisiou a zmluvným partnerom mali prebehnúť (nezaznamenané) telefonické rozhovory, ombudsman považuje za ťažké uveriť, že Komisia nemala poslať písomnú pripomienku, ale jednoducho čakala na predloženie záverečnej správy v apríli 1998, teda viac ako rok po prijatí návrhu záverečnej správy.

3.7 Po druhé, Komisia zdôrazňuje, že ak zistí nedostatky vo vedeckej analýze výsledkov práce vykonanej na základe zmluvy, tieto nedostatky sa oznámia dodávateľovi. To znamená, že Komisia preskúma správu s cieľom zistiť, či existujú takéto nedostatky, a neobmedzuje sa na pečiatkovanie správy, ktorá jej bola predložená. Z dôkazov predložených ombudsmanovi ďalej vyplýva, že Komisia si bola vedomá skutočnosti, a) že obsah návrhu záverečnej štúdie bol potenciálne kontroverzný, b) že írske ministerstvo chcelo vykonávať redakčnú kontrolu nad záverečnou správou pred jej uverejnením, c) že záverečná správa bola predložená viac ako rok po tom, ako Komisia schválila návrh záverečnej správy, a d) že táto záverečná správa obsahovala podstatné zmeny v porovnaní s návrhom záverečnej správy. Vzhľadom na tieto okolnosti by sa dalo očakávať, že Komisia mala záverečnú správu dôkladne preskúmať. Nič však nenasvedčuje tomu, že by Komisia vykonala takéto preskúmanie po tom, ako jej bola doručená záverečná správa v apríli 1998.

3.8 Za týchto okolností ombudsman zastáva názor, že Komisia mala preskúmať podstatne upravenú záverečnú správu, ktorá jej bola predložená v apríli 1998, viac ako rok po prijatí návrhu záverečnej správy. Komisia tým, že tak neurobila, nesplnila požiadavku koherentnosti. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman uvádza kritickú poznámku nižšie.

4 Tvrdenia sťažovateľa

4.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadril nádej, že dostane ospravedlnenie za to, čo sa stalo, a ubezpečenie, že sa vynaloží úsilie na to, aby sa podobné udalosti už neopakovali. Vo svojom liste z 11. augusta 2003 sťažovateľ na záver uviedol, že pôvodne požiadal o ospravedlnenie a uistenie, že sa to už nezopakuje, ale že si teraz želá, aby bol uverejnený pôvodný návrh záverečnej správy s oficiálnym vysvetlením, prečo sa tak stalo. Prinajmenšom sa snažil byť oslobodený za to, že odmietol byť stranou vedeckej cenzúry a obnoviť svoju povesť.

4.2 Sťažovateľ však vo svojom liste zo 17. augusta 2003 vysvetlil, že po zvážení chce najprv počkať na výsledok vyšetrovania ombudsmana.

4.3 Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že nie je potrebné zaoberať sa žiadosťami, ktoré pôvodne predložil sťažovateľ.

5 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Ombudsman zastáva názor, že Komisia mala preskúmať podstatne upravenú záverečnú správu, ktorá jej bola predložená v apríli 1998, viac ako rok po prijatí návrhu záverečnej správy. Komisia tým, že tak neurobila, nesplnila požiadavku koherentnosti. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na to, že tieto aspekty veci sa týkajú postupov súvisiacich s konkrétnymi udalosťami v minulosti, nie je vhodné usilovať sa o priateľské urovnanie veci. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. ES C 205, 1994, s. 553.

(2) Odkazuje sa tu na znenie sťažnosti 1574/2002/GG.

(3) Kópia tohto listu, ktorú sťažovateľ dostal od Komisie na základe žiadosti o prístup k dokumentom, bola predložená ombudsmanovi.

(4) Poznámka odkazuje na „logo EÚ na obale“. Návrh záverečnej správy, ktorý bol predložený 4. marca 1997, skutočne obsahuje logo EÚ na jeho obale.

(5) Pozri článok 10 ods. 1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, ktorý je k dispozícii na webovom sídle ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).