Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ bol súčasťou konzorcia, ktoré sa zúčastnilo na zmluve o IT vybavení financovanej EÚ a podpísanej s ministerstvom v Alžírsku. Vnútroštátne ministerstvo konalo ako „verejný obstarávateľ“[1], ktorému EÚ zastúpená delegáciou EÚ v Alžírsku zverila plnenie rozpočtu. Celková suma zákazky bola 665 000 eur.

2. Zmluva mala pôvodne skončiť v apríli 2020, ale niekoľkokrát bola predĺžená do júna 2021, čo viedlo aj k odloženiu záverečnej platby podľa zmluvy. Najmä preprava vybavenia plánovaná v zmluve sa oneskorila z dôvodu pandémie COVID-19. Sťažovateľ bol preto nútený skladovať zariadenie v sklade príslušnej lodnej spoločnosti v Španielsku a mohol ho prepraviť až koncom októbra 2020. Sťažovateľ o tom informoval verejného obstarávateľa v júli 2020 a požiadal o pokrytie výsledných dodatočných nákladov.

3. V júli 2020 verejný obstarávateľ požiadal delegáciu, či je na základe zmluvy možné pokryť nepredvídané výdavky súvisiace s pandémiou. Tieto výdavky zahŕňali náklady na skladovanie, náklady na certifikáciu zariadenia a daň za colné vybavenie zariadenia. Delegácia v zásade súhlasila s pokrytím nákladov na skladovanie, pre ktoré požadovala odhad nákladov a následne príslušné podporné dokumenty. Informovala verejného obstarávateľa, že ostatné náklady nemôžu byť pokryté v rámci zákazky.

4. V následnej komunikácii s verejným obstarávateľom sťažovateľ takisto tvrdil, že mu vznikli alebo by mu vznikli dodatočné náklady vyplývajúce z oneskorení spôsobených narušeniami spôsobenými pandémiou COVID-19 tým, že by musel zachovať finančné záruky požadované podľa zmluvy [2], ako aj pokryť úroky z úveru prijatého na pokrytie jednej z týchto záruk a úroky z prečerpaní, ktoré sťažovateľovi vznikli v súvislosti s plnením zmluvy (ďalej len „finančné náklady“). Náklady na zachovanie a obnovenie záruk predstavovali 1 330 EUR a 6 650 EUR. Úroky z príslušných úverov predstavovali 7 768 EUR a 36 575 EUR. 

5. Počas tohto obdobia došlo k rôznym zmenám zmluvy, ktoré podpísala aj delegácia. Každým pozmeňovacím návrhom sa odložil dátum plnenia zmluvy.  

6. V auguste 2021 po skončení zmluvy a záverečnej platbe podľa zmluvy sťažovateľ požiadal verejného obstarávateľa, aby mu nahradil nepredvídané náklady, o ktorých tvrdil, že boli spôsobené pandémiou COVID-19. Najmä uvedené náklady na skladovanie a „finančné náklady“. V nadväznosti na túto žiadosť delegácia a verejný obstarávateľ uskutočnili niekoľko výmen informácií s cieľom objasniť povahu žiadosti a konkrétne, do akej miery boli oneskorenia pri dodávke vybavenia priamo spojené so situáciou vyššej moci [3] podľa zmluvy.

7. V decembri 2021 delegácia odpovedala, že náklady požadované sťažovateľom nie sú opodstatnené a nemožno ich nahradiť, keďže, ako sa vyžaduje v prípadoch vyššej moci, neexistujú žiadne prvky, ktoré by dokazovali, že boli prijaté všetky potrebné opatrenia na zabránenie vzniku takýchto nákladov. Delegácia ďalej uviedla, že finančné náklady sa v žiadnom prípade nemôžu považovať za oprávnené výdavky podľa zmluvy a že konečná platba bola odložená, keďže zmluva bola predĺžená v súlade so zmluvnými ustanoveniami.

8. Vo februári 2022 sťažovateľ prostredníctvom verejného obstarávateľa požiadal o „urovnanie sporu zmierom“ a uviedol argumenty na jeho podporu.

9. V marci 2022 delegácia odpovedala na urovnanie sporu zmierom a súhlasila s preplatením nákladov na skladovanie za predpokladu, že sťažovateľ predložil príslušné podporné dokumenty. Zároveň potvrdila, že ostatné požadované náklady nie sú oprávnené na preplatenie.  

10. Sťažovateľ sa v apríli 2022 obrátil priamo na delegáciu, aby zopakoval svoje stanovisko k oprávnenosti všetkých vzniknutých dodatočných nákladov. Delegácia trvala na svojom stanovisku.

11. Sťažovateľ bol v máji 2022 nespokojný so stanoviskom delegácie a obrátil sa na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

12. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti.

13. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka požiadala Komisiu o vysvetlenia, ktoré jej boli doručené, a skontrolovala príslušné dokumenty. Ombudsmanka dostala aj pripomienky sťažovateľa k odpovediam Komisie.

14. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka naliehala na Komisiu, aby uhradila náklady na skladovanie, s čím Komisia súhlasila.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Argumenty sťažovateľa

15. Sťažovateľ tvrdil, že náklady na zachovanie finančných záruk by sa mali považovať za oprávnené na platbu z dôvodu vyššej moci. Tieto dodatočné náklady vyplynuli z predĺženia týchto záruk o ďalších 10 mesiacov, o ktoré sa zmluva oneskorila.

16. Sťažovateľ tvrdil, že v zmluve sa vymedzujú len pravidlá uplatňovania záruk, a nie náklady spojené s ich poskytovaním alebo údržbou. Samotný verejný obstarávateľ to uznal na základe služobných príkazov a zmien. Všetky náklady spojené s udržiavaním a obnovou záruk tak boli spôsobené výnimočným oneskorením vyplývajúcim z pandémie COVID-19.

17. Sťažovateľ uviedol, že v období od júla do decembra 2020 včas a presne oznámil verejnému obstarávateľovi dodatočné náklady, ktoré vznikli v dôsledku pandémie, a to prostredníctvom e-mailu aj telefonicky. Konkrétne uviedla, že už v júli 2020 a podrobnejšie v septembri a decembri 2020 kontaktovala verejného obstarávateľa s cieľom prediskutovať všeobecné oneskorenia a problémy, ktoré vznikli v dôsledku pandémie, a ďalšie kroky pri plnení zákazky, pričom navrhla riešenia na zabránenie ďalším oneskoreniam a podrobne opísala dodatočné náklady, ktoré dovtedy vznikli.

18. Sťažovateľ uviedol, že sa vo februári 2021 opäť obrátil na verejného obstarávateľa v nadväznosti na predchádzajúce výmeny informácií s cieľom navrhnúť opatrenia na vykonanie zákazky, aby sa predišlo ďalším oneskoreniam, a uviedol, že oneskorenia, ku ktorým došlo po októbri 2020, boli spôsobené žiadosťou verejného obstarávateľa, aby odbornú prípravu vykonávali výlučne odborníci zo Španielska, hoci to nebolo v zmluve stanovené.

Tvrdenia Komisie

19. Komisia uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že „boli prijaté všetky opatrenia na zabránenie (iným) nákladom“, ako sa vyžaduje v zmluve. Podľa Komisie sťažovateľ neprijal včas všetky potrebné opatrenia, aby zabránil oneskoreniam pri vykonávaní. Uviedla tiež, že náklady na obnovenie zmluvných záruk nie sú oprávnenými nákladmi, pretože v zmluve sa uvádza, že akákoľvek zmena podmienok zmluvy nezbavuje dodávateľa povinnosti poskytnúť záruku.

20. Komisia takisto uviedla, že navrhovateľ neposkytol dostatočné argumenty na odôvodnenie úhrady nákladov súvisiacich s platbou úrokov z úverov. Úhrada takýchto nákladov sa v zmluve nepredpokladala a sťažovateľ sa nikdy prostredníctvom verejného obstarávateľa nesnažil o zmenu zmluvy s cieľom zabezpečiť pokrytie úrokových nákladov.

21. Komisia uviedla, že sťažovateľ súhlasil s predĺžením trvania zmluvy, aby preukázal svoju dobrú vieru v riadne plnenie zmluvy, a že počas diskusií medzi sťažovateľom a verejným obstarávateľom o rôznych možnostiach predĺženia trvania zmluvy sa s delegáciou nikdy nediskutovalo o dodatočných finančných nákladoch. Ak by k tomu došlo, delegácia by informovala verejného obstarávateľa, že tieto náklady nie sú oprávnené. Sťažovateľ sa potom mohol rozhodnúť, či si želá predĺžiť trvanie zmluvy alebo ju vypovedať. V tomto scenári by verejný obstarávateľ mohol zvážiť pokrytie týchto nákladov sám s cieľom zabezpečiť dokončenie zákazky.

Posúdenie ombudsmana

22. Podstatou tejto sťažnosti je v podstate zmluvný spor medzi sťažovateľom a Komisiou. Takýto právny spor môže vyriešiť len vnútroštátny súd alebo rozhodcovský súd: nie je záležitosťou ombudsmana [4].

23. Úlohou ombudsmana v tomto prípade je preto overiť, či Komisia konala v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných. Konkrétne, či Komisia poskytla sťažovateľovi príležitosť vyjadriť svoje názory, či bolo stanovisko Komisie primerané a spravodlivé a či poskytla jasné vysvetlenia svojho stanoviska.

24. Zmluva bola viackrát zmenená, čo viedlo k odloženiu dátumu plnenia zmluvy, čo znamenalo, že konečná platba na základe zmluvy bola odložená. Je nesporné, že Komisia v súlade s tým uskutočnila záverečnú platbu. Platba nebola oneskorená. Je teda pochopiteľné, že Komisia sa domnievala, že nie je povinná zaplatiť to, čo považovala za náhradu škody, vo forme finančných nákladov za oneskorenú platbu.

25. Sťažovateľ a Komisia nesúhlasia so zmluvnými ustanoveniami týkajúcimi sa vyššej moci. Skutočnosť, že Komisia súhlasila s pokrytím nákladov na skladovanie napriek tomu, že sa to v zmluve nepredpokladalo, neznamená, že Komisia je povinná súhlasiť aj s pokrytím finančných nákladov. Komisia nikdy nesúhlasila s pokrytím finančných nákladov a nič nenasvedčuje tomu, že stanovisko Komisie je založené na neprimeranom výklade zmluvy.  

26. Komisia je zodpovedná za ochranu finančných záujmov EÚ a zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky EÚ využívali len na účely, ktoré sú zlučiteľné s platným právnym rámcom. Úroky z úverov alebo prečerpaní sú náklady, ktoré zmluvná strana zvyčajne nemôže očakávať od druhej zmluvnej strany, pokiaľ táto druhá zmluvná strana nie je v omeškaní. Sťažovateľ však netvrdí, že vzniknuté náklady boli spôsobené nedodržaním zmluvy zo strany Komisie. Hoci možno tvrdiť, že Komisia mohla zaujať flexibilnejšie stanovisko, pokiaľ ide o poplatky za zmluvné záruky, stanovisko Komisie nie je neprimerané.

27. Komisia však mohla byť vo svojich oznámeniach jasnejšia. Komisia jasne uviedla, že nepokryje finančné náklady, pretože to podľa zmluvy považuje za neopodstatnené. Komisia však takisto uviedla, že by bola ochotná zvážiť tvrdenia sťažovateľa, ak by sa poskytlo viac dôkazov o opatreniach prijatých s cieľom vyhnúť sa nákladom, bez toho, aby uviedla, čo by mohla považovať za dostatočný dôkaz. Keďže nie je jasné, aké ďalšie dôkazy by Komisia mohla zohľadniť, sťažovateľ pochopiteľne považoval situáciu za mätúcu. To je poľutovaniahodné.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsman uzatvára tento prípad s týmto záverom [5]:

V rozhodnutí Komisie o nezaplatení finančných nákladov sťažovateľa nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Tina Nilsson
vedúca oddelenia pre riešenie prípadov

Štrasburg 11. júna 2024

[1] Ak Európska komisia zverí plnenie rozpočtu partnerským krajinám (alebo nimi určeným subjektom) v rámci nepriameho riadenia, verejným obstarávateľom je štát alebo subjekt, ktorý uzatvára zmluvu, ako sa stanovuje (v prípade potreby) v dohode o financovaní: https://intpa-econtent-public.s3.eu-west-1.amazonaws.com/ePrag/2021.1/ePrag-en-2021.1.pdf#page=16

[2] Podľa zmluvy musel sťažovateľ poskytnúť dve záruky do konca zmluvy, záruku súvisiacu s prijatým predbežným financovaním a záruku za riadne plnenie zmluvy.

[3] Vyššia moc je právny pojem bežný v zmluvách, ktorý oslobodzuje stranu od povinnosti alebo zodpovednosti v dôsledku nepredvídanej udalosti alebo okolnosti mimo kontroly strany, čo zvyčajne zahŕňa pandémie.

[4] Pozri napríklad rozhodnutia ombudsmanky vo veci 1659/2022/VB, https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/165252, vo veci 2196/2019/NH, https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/165252, a vo veci 941/2011/GG, https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/12065.

[5] Táto sťažnosť bola vyriešená v rámci delegovaného riešenia prípadu v súlade s rozhodnutím európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia.