V Štrasburgu 12. júna 2003

Vážený pán V.,

Dňa 14. októbra 2002 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskemu dohovoru a Rade. Vaša sťažnosť sa podáva v mene Európskeho útvaru pre občiansku činnosť (ECAS) a týka sa zamietnutia vašej žiadosti o prístup k programom a zápisniciam predsedníctva dohovoru.

Dňa 28. októbra 2002 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskeho konventu a generálnemu tajomníkovi Rady. Svoje stanoviská zaslali 16. januára 2003 a 21. januára 2003. Tieto stanoviská som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 27. februára 2003.

Dňa 11. marca 2003 som Vás listom informoval o svojom rozhodnutí ukončiť konanie proti Rade konštatovaním, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. V ten istý deň som požiadal Európsky dohovor o ďalšie informácie a informoval som Vás o tomto ďalšom vyšetrovaní. Dňa 29. apríla 2003 Európsky dohovor odpovedal na moju žiadosť o ďalšie informácie. Odpoveď som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 27. mája 2003.

Píšem Vám teraz, aby som Vás informoval o výsledkoch vyšetrovania ombudsmana týkajúceho sa Vašej sťažnosti proti Európskemu konventu.

Sťažnosť

V októbri 2002 bola ombudsmanovi v mene Európskeho útvaru pre občiansku činnosť (ECAS) podaná sťažnosť proti Európskemu dohovoru a Rade.

Toto rozhodnutie sa zaoberá len sťažnosťou proti dohovoru. Vyšetrovanie ombudsmana týkajúce sa sťažnosti proti Rade bolo ukončené 11. marca 2003, pričom sa nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

Sťažovateľ požiadal Radu o prístup k programom a zápisniciam predsedníctva Európskeho konventu. V júli 2002 Rada odpovedala sťažovateľovi a okrem iného uviedla, že Európsky dohovor je orgán odlišný od Rady a že Generálny sekretariát Rady postúpil žiadosť žalobcu sekretariátu dohovoru.

Sťažovateľ potom napísal generálnemu tajomníkovi dohovoru Sirovi Johnovi KERROVI s odkazom na uvedenú žiadosť o prístup k programom a zápisniciam prezídia adresovanú Rade. Generálny tajomník odpovedal sťažovateľovi 18. septembra 2002, pričom okrem iného uviedol, že „bude mať skutočný problém so zverejňovaním návrhu materiálu vypracovaného týmto sekretariátom, ktorý prezídium neschválilo alebo ešte neschválilo, alebo s jeho pokynmi sekretariátu na zmeny a doplnenia. V dohovore sa uznáva, že na to, aby prezídium mohlo vykonávať svoju prácu, musí mať určitý stupeň dôvernosti ex ante; jeho produkt je úplne verejný, ale prípravný proces musí byť primerane súkromný.“

Sťažovateľ predkladá ombudsmanovi svoju sťažnosť vo forme žiadostí o vyšetrenie, zistenie alebo zistenie určitých záležitostí. Sťažovateľ tiež vysvetľuje, že dôvodom žiadosti o prístup k programom a zápisniciam predsedníctva je poskytnúť MVO primerané predbežné varovanie o tom, čo sa v dohovore uvádza.

Stručne povedané, zdá sa, že sťažnosť obsahuje toto tvrdenie proti Európskemu dohovoru:

Sekretariát Európskeho konventu nereagoval správne na žiadosť sťažovateľa o prístup k programom a zápisniciam predsedníctva.

Požiadavku

Ombudsman najprv preskúmal prípustnosť sťažnosti. Z dôvodov uvedených v časti 1 nižšie uvedeného rozhodnutia ombudsman dospel k predbežnému záveru, že Európsky dohovor je orgánom Spoločenstva v zmysle článku 195 ES, a teda v rámci mandátu ombudsmana, pokiaľ ide o možný nesprávny úradný postup pri jeho činnostiach.

Ombudsman preto postúpil sťažnosť predsedovi Európskeho konventu Valérymu GISCARDOVI D'ESTAINGOVI, aby k nej zaujal stanovisko. Ombudsman uviedol, že názory predsedu na otázku prípustnosti sťažnosti by boli vítané, a vyjadril nádej, že v každom prípade bude reagovať na tvrdenie sťažovateľa.

Stanovisko predsedu Európskeho konventu

Predseda Európskeho konventu vydal toto stanovisko:

Dokumenty dohovoru nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Napriek tomu bolo trvalou politikou dohovoru sprístupniť čo najviac materiálu (vrátane všetkých úradných dokumentov dohovoru) širokej verejnosti, najmä prostredníctvom rýchleho uverejnenia na webovom sídle.

Úlohou predsedníctva je pripravovať prácu konventu. Túto funkciu môže účinne vykonávať len vtedy, ak má možnosť rokovať v súkromí. Všetky dokumenty, ktoré sú výsledkom rokovania predsedníctva, sa okamžite sprístupnia prostredníctvom uverejnenia na webovom sídle dohovoru. Ak by sa sprístupnili aj programy a zápisnice prezídia, hrozilo by, že sa stane predmetom diskusií konventu, a nie ich stimulom. Doterajšie skúsenosti naznačujú, že to vo veľkej miere chápu a akceptujú členovia konventu, ktorí sami nemajú prístup k programom a zápisniciam prezídia.

Sťažovateľ takisto uvádza, že bez prístupu k programom a zápisniciam predsedníctva majú mimovládne organizácie ťažkosti so získaním predbežného varovania o tom, čo sa v dohovore chystá. Neakceptujem to. Na konci každého plenárneho zasadnutia vždy oznamujem hlavné otázky nasledujúceho (a niekedy aj nasledujúceho) zasadnutia. Zaznamenávajú sa v súhrnných poznámkach vypracovaných sekretariátom a uverejnených na webovom sídle. Okrem toho sa podrobné programy každého plenárneho zasadnutia uverejňujú hneď po ich schválení prezídiom. Verejnosť je preto rovnako informovaná ako členovia konventu o budúcom harmonograme a obsahu plenárnych zasadnutí.

Pripomienky sťažovateľa

Stručne povedané, sťažovateľ k stanovisku predsedu dohovoru uviedol tieto body:

Európsky dohovor je orgán, na ktorý sa vzťahuje zmluva, a malo by sa naň vzťahovať nariadenie č. 1049/2001. Hoci sa článok 255 Zmluvy o ES obmedzuje na dokumenty Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, malo by sa to zasadiť do historického kontextu, t. j. že kódexy správania týkajúce sa prístupu k dokumentom sa s podporou európskeho ombudsmana rozšírili z troch inštitúcií na agentúry, ktoré zriadili. Rada a Európsky parlament preto v právnych predpisoch založených na článku 255 Zmluvy o ES dbali na to, aby sa jeho pôsobnosť rozšírila nad rámec týchto troch inštitúcií.

V odseku 8 preambuly nariadenia č. 1049/2001 sa uvádza, že „s cieľom zabezpečiť úplné uplatňovanie tohto nariadenia na všetky činnosti Únie by mali všetky agentúry zriadené inštitúciami uplatňovať zásady stanovené v tomto nariadení.“ Zdôrazňuje sa tým zámer Rady a Európskeho parlamentu zabezpečiť čo najširší prístup k dokumentom rozšírením rozsahu pôsobnosti nariadenia na všetky činnosti.

Tento zámer podporuje spoločné vyhlásenie z 30. mája 2001, ktorého odsek 2 objasňuje, že cieľom je zabezpečiť, aby sa nariadenie vzťahovalo na všetky inštitúcie a orgány, a teda aj na dohovor.

Pokiaľ ide o schopnosť mimovládnych organizácií získať predbežné varovanie o tom, čo sa v dohovore chystá, sťažovateľ uznáva a oceňuje skutočnosť, že predseda na konci každého plenárneho zasadnutia oznamuje hlavné otázky pre nasledujúce (a niekedy aj následné) zasadnutie, ale stále môže byť mimoriadne ťažké získať predbežné varovanie o tom, čo sa v dohovore chystá. Upozornenie z jednej relácie na druhú je nedostatočné. Tento problém by sa mal riešiť aj s osobitným dôrazom na mimovládne organizácie mimo Bruselu a v kandidátskych krajinách. Ak sa takéto organizácie chcú zúčastniť na plenárnom zasadnutí konventu, bolo by žiaduce, aby boli oveľa včasnejšie upozornené na to, čo bude nasledovať.

Sťažovateľ chápe, že prezídium je schopné pripraviť prácu dohovoru a účinne fungovať len vtedy, ak si zachová možnosť rokovať v súkromí. Sťažovateľ chápe aj potrebu dôvernosti pri vypracúvaní textov v prípravnej fáze. Ťažšie je pochopiť, ako by programy prezídia mohli byť tak kontroverzné, že ich zverejnenie by mohlo narušiť prácu konventu. Zápisnice sú možno náchylnejšie na takéto problémy. Tie by sa však mohli prekonať umožnením čiastočného prístupu. Sťažovateľ sa nesnaží zistiť názory jednotlivých členov predsedníctva, ale jednoducho získať predbežné varovanie o tom, čo sa chystá.

Ukázalo sa, že viacerí členovia dohovoru nie sú spokojní so súčasným stavom, pokiaľ ide o prístup k dokumentom a tajomstvo predsedníctva. Niekoľko členov dohovoru, ktorých strany sú štyrmi najmenšími stranami dohovoru a nie sú zastúpené v prezídiu, rozposlalo sťažnosť týkajúcu sa prístupu k dokumentom prezídia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada európskeho ombudsmana, aby:

Domnievať sa, že dohovor nie je mimo rozsahu pôsobnosti zmlúv, a preskúmať, či sa naň vzťahuje nariadenie č. 1049/2001.

Zvážiť žiadosť sťažovateľa o úplný prístup k programom zasadnutí predsedníctva a návrhy sťažovateľa týkajúce sa prístupu k zápisniciam alebo správam zo zasadnutí predsedníctva.

Berúc do úvahy, že na konci práce dohovoru v júni by sa mal poskytnúť úplný prístup ku všetkým dokumentom, ktoré v súčasnosti nie sú verejne dostupné. Bude to prínosom pre mnohých, najmä pre veľký počet akademikov a výskumných pracovníkov, ktorí budú sledovať prácu konventu.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska predsedu Európskeho konventu a pripomienok sťažovateľa ombudsmanka považovala za potrebné vykonať ďalšie vyšetrovanie. Požiadal predsedu Európskeho konventu, aby sa vyjadril k stanovisku sťažovateľa týkajúcemu sa ťažkostí, ktoré môžu vzniknúť mimovládnym organizáciám pri získavaní informácií o tom, čo bude v konvente s dostatočným predstihom na to, aby mohli naplánovať svoju činnosť. Ombudsmanka tiež požiadala, aby bola informovaná o tom, či sa programy a zápisnice z prezídia konventu sprístupnia verejnosti na konci práce konventu.

Odpoveď Európskeho konventu

Na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie odpovedal generálny tajomník dohovoru Sir John KERR.

Pokiaľ ide o možnosť mimovládnych organizácií získať predbežné informácie, v odpovedi generálneho tajomníka sa uvádza, že sťažovateľ spravodlivo uznáva, že je praxou predsedu dohovoru systematicky oznamovať na konci každého plenárneho zasadnutia hlavné otázky pre nasledujúce zasadnutie alebo zasadnutia. Povaha dohovoru znamená, že pre prezídium je ťažké naplánovať svoju prácu veľmi ďaleko dopredu s akýmkoľvek stupňom istoty (či si konkrétna otázka, ktorou sa zaoberá dokument dohovoru alebo pracovná skupina, alebo ktorú nastolil návrh prezídia, bude vyžadovať rozšírenú rozpravu v pléne, závisí od reakcie konventu na ňu). Pokiaľ však bolo takéto plánovanie možné, dohovor bol informovaný a všetky takéto informácie boli verejne dostupné na webovej stránke dohovoru.

Pokiaľ ide o otázku, či na konci práce konventu budú programy a zápisnice prezídia sprístupnené verejnosti, generálny tajomník konventu uviedol, že nevidí dôvod, prečo by tieto dokumenty nemali byť v tomto štádiu zverejnené. Toto je však otázka, ku ktorej bude musieť samotné prezídium zaujať stanovisko na konci Konventu, keď rozhodne o tom, ako najlepšie zabezpečiť, aby fungovanie Konventu, ktoré bolo teraz veľmi transparentné pre účastníkov a zainteresované strany, zostalo prístupné a zrozumiteľné pre tých, ktorí nás nasledujú, a pre historikov, ktorí budú posudzovať, ako dobre sme reagovali na povinnosti, ktoré nám boli uložené.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ v súhrne uviedol tieto skutočnosti:

Sťažovateľ plne uznáva a oceňuje otvorený spôsob fungovania dohovoru vrátane rýchleho uverejnenia dokumentov predsedníctva. Sťažnosť je obmedzená na dôvernosť programov a zápisníc z prezídia.

Sťažovateľ víta návrh generálneho tajomníka, že s výhradou rozhodnutia predsedníctva by sa jeho programy a zápisnice mohli sprístupniť na konci práce dohovoru.

Sťažovateľ žiada ombudsmana, aby odporučil prezídiu Konventu, aby po skončení práce Konventu boli všetky dokumenty utajované a usporiadané tak, aby sa uľahčil prístup verejnosti. Verejnosť by napríklad mala byť informovaná o tom, kde môže nahliadať do dokumentov dohovoru v papierovej alebo elektronickej forme v centrálnej knižnici alebo prostredníctvom registrov dokumentov. Sťažovateľ tiež vyjadruje obavu, že v záverečných fázach rokovaní o dohovore sa táto dôležitá otázka nemusí uspokojivo vyriešiť.

ROZHODNUTIE

1. O prípustnosti sťažnosti proti Európskemu dohovoru

1.1 Prejednávaná vec sa týka sťažnosti podanej v mene Európskeho útvaru pre občiansku činnosť (ECAS) proti nedostatočnému prístupu verejnosti k programom a zápisniciam predsedníctva Európskeho konventu.

1.2 Pri skúmaní prípustnosti sťažnosti ombudsman poznamenal, že pôvod Európskeho dohovoru je Laekenské vyhlásenie Európskej rady a že sa zdá, že neexistuje žiadny právny nástroj podľa vnútroštátneho práva, medzinárodného práva alebo práva Spoločenstva, ktorý by formálne ustanovil dohovor. Dohovor má však svoju vlastnú štruktúru a funkcie, a preto by sa mal považovať za oddelený od Európskej rady a Rady Európskej únie. Okrem toho sa zdá, že dohovor je prinajmenšom nepriamo financovaný z rozpočtu Spoločenstva. Ombudsman preto dospel k predbežnému záveru, že dohovor je orgánom Spoločenstva v zmysle článku 195 Zmluvy o ES, a teda v rámci mandátu ombudsmana, pokiaľ ide o možný nesprávny úradný postup pri jeho činnostiach.

1.3 Ombudsman však uznáva, že konvent, rovnako ako Európsky parlament, sa zapája do politickej činnosti a že sťažnosť na jeho politickú činnosť by nevyvolala problém možného nesprávneho úradného postupu. Táto vec sa týka odpovede sekretariátu na žiadosť o prístup k dokumentom, ktorá je administratívnou záležitosťou.

1.4 Ombudsman informoval predsedu Európskeho konventu o uvedenej analýze a vyzval ho, aby sa vyjadril k prípustnosti sťažnosti. V odpovedi predsedníčky sa k tomuto bodu nevyjadril. Ombudsman preto nevidí dôvod na revíziu svojho predbežného záveru, že Európsky dohovor je orgánom Spoločenstva v zmysle článku 195 Zmluvy o ES, a teda v rámci mandátu ombudsmana, pokiaľ ide o možný nesprávny úradný postup pri jeho činnostiach.

2. Žiadosť sťažovateľa o prístup k programom a zápisniciam predsedníctva Európskeho konventu

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že sekretariát Európskeho konventu nereagoval správne na jeho žiadosť o prístup k programom a zápisniciam predsedníctva. Dôvodom žiadosti sťažovateľa je, aby boli mimovládne organizácie dostatočne vopred upozornené na to, čo sa v dohovore uvádza.

2.2 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdí, že cieľom spoločného vyhlásenia z 30. mája 2001 je zabezpečiť, aby sa nariadenie č. 1049/2001 vzťahovalo na všetky inštitúcie a orgány, a teda aj na dohovor. Sťažovateľ žiada, aby sa na konci práce dohovoru poskytol úplný prístup ku všetkým dokumentom, ktoré v súčasnosti nie sú verejne dostupné.

2.3 Podľa predsedu dohovoru dokumenty dohovoru nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001. Napriek tomu bolo trvalou politikou dohovoru sprístupniť verejnosti čo najviac materiálu. Úlohou predsedníctva je pripravovať prácu konventu. Túto funkciu môže účinne vykonávať len vtedy, ak si zachová možnosť rokovať v súkromí. Ak by sa sprístupnili programy a zápisnice z prezídia, hrozilo by, že sa stane predmetom diskusií konventu, a nie ich stimulom. Široká verejnosť je rovnako informovaná ako členovia konventu o budúcom harmonograme a obsahu plenárnych zasadnutí.

Pokiaľ ide o otázku, či na konci práce konventu budú programy a zápisnice prezídia sprístupnené verejnosti, generálny tajomník konventu nevidí dôvod, prečo by tieto dokumenty nemali byť v tomto štádiu zverejnené. Toto je však otázka, ku ktorej bude musieť na konci dohovoru zaujať stanovisko samotné prezídium.

2.4 Ombudsman poznamenáva, že nariadenie č. 1049/2001 (1) sa vzťahuje na dokumenty v držbe Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a že nariadenie č. 58/2003 rozširuje jeho ustanovenia na výkonné agentúry (2). Dohovor nie je súčasťou Európskeho parlamentu, Rady ani Komisie, ani nie je agentúrou v zmysle nariadenia č. 58/2003. Ombudsman sa preto domnieva, že nariadenie č. 1049/2001 sa ako také nevzťahuje na dokumenty v držbe dohovoru.

2.5 Ombudsman však pripomína, že po dvoch vyšetrovaniach z vlastnej iniciatívy boli inštitúciám a orgánom Spoločenstva adresované návrhy odporúčaní na prijatie pravidiel o prístupe verejnosti k dokumentom v rámci dobrej správy vecí verejných (3). Takmer všetky z nich tak urobili (4).

2.6 Ombudsman poznamenáva, že deklarovanou politikou dohovoru je sprístupniť verejnosti čo najviac materiálu. Ombudsman poukazuje na to, že táto politika je v súlade s cieľom nariadenia č. 1049/2001, ktorým je zabezpečiť čo najširší prístup k dokumentom. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 30. mája 2001 (5) sa inštitúcie a orgány vyzývajú, aby prijali vnútorné predpisy o prístupe verejnosti k dokumentom, v ktorých sa zohľadnia zásady a obmedzenia stanovené v nariadení č. 1049/2001.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa európsky ombudsman domnieva, že pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní deklarovanej politiky dohovoru spočívajúcej v sprístupnení čo najväčšieho množstva materiálu verejnosti je užitočné analogicky odkázať na výnimky obsiahnuté v nariadení č. 1049/2001.

2.7 Podľa článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001 sa prístup k dokumentu vypracovanému inštitúciou pre vnútornú potrebu, ktorý sa týka záležitosti, o ktorej inštitúcia nerozhodla, zamietne, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

Ombudsman sa domnieva, že predseda dohovoru poskytol primerané vysvetlenie, prečo by zverejnenie programov a zápisníc predsedníctva pred ukončením práce dohovoru vážne narušilo rozhodovací proces dohovoru. Ombudsmanka sa okrem toho nedomnieva, že argumenty sťažovateľa preukazujú prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Ombudsman preto nezistil žiadny nesprávny úradný postup pri odmietnutí prístupu verejnosti k programom a zápisniciam prezídia pred dokončením práce konventu.

Ombudsmanka poukazuje na to, že uvedené zistenie sa týka len zamietnutia prístupu verejnosti k programom a zápisniciam predsedníctva. Ombudsman nezaujíma stanovisko k sporným otázkam otvorenosti vo vzťahu medzi prezídiom a členmi konventu, keďže tieto otázky sa týkajú politickej činnosti konventu.

2.8 Pokiaľ ide o otázku, či by sa na konci práce konventu mali programy a zápisnice predsedníctva sprístupniť verejnosti, ombudsman poznamenáva, že článok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia 1049/2001 stanovuje, že prístup k dokumentu obsahujúcemu stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v rámci príslušnej inštitúcie, sa zamietne aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

Zdá sa byť ťažké tvrdiť, že rozhodovací proces dohovoru by mohol byť oslabený, keď sa skončí jeho práca. Ombudsman preto súhlasí s generálnym tajomníkom dohovoru, že neexistuje dôvod, prečo by príslušné dokumenty nemali byť v tomto štádiu zverejnené.

2.9 Sťažovateľ vo svojich záverečných pripomienkach vyjadruje obavu, že v záverečných fázach rokovaní o dohovore sa táto dôležitá otázka nemusí uspokojivo vyriešiť.

Ombudsman chápe, že sa očakáva, že konvent dokončí svoju prácu do konca júna 2003. Z tohto dôvodu sa ombudsman domnieva, že by nebolo užitočné odložiť rozhodnutie s cieľom preskúmať obavy vyjadrené sťažovateľom.

V liste ombudsmana predsedovi dohovoru, v ktorom ho informuje o tomto rozhodnutí, sa uvedie zistenie uvedené v druhom odseku bodu 2.8 týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom dohovoru po ukončení práce dohovoru. V liste sa tiež vyjadrí názor ombudsmana, že by bolo v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, aby dohovor čo najskôr prijal vhodné opatrenia na zabezpečenie takéhoto prístupu. Ombudsman postúpi predsedovi konventu aj praktické návrhy sťažovateľa uvedené v jeho záverečných pripomienkach, ktoré sa týkajú budúceho prístupu verejnosti k dokumentom konventu.

3 Záver

Z dôvodov vysvetlených v bodoch 2.7 a 2.9 sa európsky ombudsman domnieva, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa Európskeho dohovoru a že žiadne ďalšie vyšetrovanie sťažnosti nie je opodstatnené. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskeho konventu.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145/43, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

(2) Nariadenie Rady č. 58/2003, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva, Ú. v. EÚ L 011, 2003, s. 1.

(3) Pozri osobitnú správu Európskeho ombudsmana Európskemu parlamentu po vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy týkajúcom sa prístupu verejnosti k dokumentom z 15. decembra 1997, ako aj rozhodnutia týkajúce sa Európskej centrálnej banky, Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín a Europolu po vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy OI/1/99/IJH.

(4) Napríklad Dvor audítorov, 1998, Ú. v. ES C 295/1; Európska centrálna banka, 1999 Ú. v. ES L 110/30; Európska investičná banka, 1997 Ú. v. ES C 243/13; Hospodársky a sociálny výbor, 1997 Ú. v. ES L 339/18; a Výbor regiónov, 1997, Ú. v. ES L 351/70.

(5) Spoločné vyhlásenie týkajúce sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43) 2001, Ú. v. ES L 173/5.