Vážený pán C.,

Dňa 9. januára 2002 ste v mene spoločnosti ASCONTEX podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Týkalo sa riadenia projektu EURESPRIT-IBEX 970510001 IT Komisiou.

Dňa 28. februára 2002 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Európska komisia zaslala svoje stanovisko 7. mája 2002. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 12. júla 2002.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľom je predseda správnej rady združenia ASCONTEX (Associazione Consorzi Tessili). Spoločnosti ASCONTEX bol udelený grant vo výške 500 000 EUR. Dostala zálohovú platbu vo výške 200 000 EUR. Tento grant bol určený na organizáciu medzinárodného veľtrhu textilného priemyslu. Tento veľtrh sa nikdy neuskutočnil a spoločnosť ASCONTEX napísala Komisii, aby naplánovala zmeny v projekte. Komisia informovala agentúru ASCONTEX, že bude zálohy vymáhať. Agentúra ASCONTEX sa pri viacerých príležitostiach obrátila na Komisiu, aby rokovala o možnosti prehodnotiť a vypracovať nové plány na organizáciu veľtrhu. Okrem toho ASCONTEX zaslala predbežnú správu, z ktorej vyplynulo, že už vynaložila výdavky v súvislosti s organizáciou podujatia, a preto by nebolo možné vrátiť celú zálohu. Napriek opakovaným žiadostiam Komisia údajne nikdy neodpovedala na body, na ktoré upozornila spoločnosť ASCONTEX. Sťažovateľ preto podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi a tvrdil, že Komisia sa týmto projektom riadne nezaoberala. Údajne neposúdila predbežnú správu zaslanú v októbri 1999. Takisto údajne neposúdila navrhované zmeny v projekte, a tým projekt ohrozila.

Navrhovateľ tvrdil, že spis sa má znovu otvoriť a sumy, ktoré sa majú vrátiť, sa majú prepočítať.

Požiadavku

Komisia uskutočnila rozsiahlu výmenu listov so spoločnosťou ASCONTEX. Priložila kópiu všetkej korešpondencie, ktorá sa uskutočnila medzi decembrom 1998 a decembrom 2001. Stanovisko Európskej komisie k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

Komisia považovala priebežné správy predložené agentúrou ASCONTEX za nedostatočné a sťažovateľ bol opakovane informovaný o ich dôvodoch. Keďže neboli k dispozícii podstatné informácie, Komisia nemohla prijať správu a uvoľniť druhú platbu vo výške 30 % grantu.

Chýbajúce informácie, ktoré boli opakovane vyžiadané od sťažovateľa, boli:

- zoznam iniciátorov a MSP zúčastňujúcich sa na projekte a definitívne zaregistrovaných;

- finančná správa vrátane podporných dôkazov o výdavkoch.

Sťažovateľ vedel o dôležitosti týchto informácií. Spomenula sa v príručke pre vedúcich projektov IBEX, v príručke o projektoch IBEX a vo vyhlásení podpísanom príjemcami grantov.

Sťažovateľ bol informovaný, že neposkytnutie potrebných informácií by znamenalo zrušenie grantu a vrátenie zálohovej platby. V liste z 18. októbra 2001 sa sťažovateľ domnieval, že žiadosť Komisie o zoznam iniciátorov bola v tejto fáze projektu bezvýznamná. Sťažovateľ však postup akceptoval vo svojom vyhlásení a v projekte.

Nakoniec spoločnosť ASCONTEX poslala prehľad svojich výdavkov, ale bez podporných dôkazov, čo bolo stále neuspokojivé. Okrem toho Komisii nebol nikdy poskytnutý zoznam iniciátorov.

Sťažovateľ prvýkrát obviňuje Komisiu z ťažkostí v projekte. V počiatočnej fáze projektu sa ukázalo, že organizácia veľtrhu bude zložitá. Navrhovateľ ju pripísal ťažkostiam v textilnom odvetví. Vzhľadom na svoju povinnosť riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Spoločenstva Komisia projekt monitorovala. Pred rozhodnutím o odňatí grantu Komisia nadviazala dialóg s príjemcom. Prvý list bol zaslaný 14. decembra 1999 a sťažovateľ bol požiadaný, aby poskytol uvedené informácie.

Komisia tým, že sa rozhodla projekt opätovne neotvoriť a opätovne prerokovať, využila svoje diskrečné právomoci. Toto rozhodnutie bolo motivované nedostatkami v organizácii projektu, neschopnosťou spoločnosti ASCONTEX dodržať záväzky a neschopnosťou spolupracovať s veľtrhom IBEX v Londýne. Okrem toho aj sťažovateľ vo svojej sťažnosti pripúšťa, že chápe potrebu ukončiť projekt.

Pokiaľ ide o sumu, ktorá sa má vrátiť, Komisia poukazuje na to, že grant sa udeľuje na realizáciu projektu. V tomto prípade sa projekt neuskutočnil a pokusy spoločnosti ASCONTEX nájsť alternatívne riešenia len zvýšili výdavky. Výdavky na pokusy o organizáciu veľtrhu sa neberú do úvahy, ak projekt nie je úspešný.

Európsky ombudsman postúpil stanovisko Európskej komisie sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ vo svojej odpovedi z 12. júla 2002 uviedol tieto pripomienky:

Výmena korešpondencie by sa nemala posudzovať podľa jej objemu, ale podľa jej obsahu. Sťažovateľ sa domnieva, že v októbri 1999 spoločnosť ASCONTEX vo svojej tretej verzii predbežnej správy poskytla Komisii požadované informácie. Táto správa však nebola uvedená v korešpondencii Komisie pred 4. októbrom 2001. V každom prípade Komisia nikdy neposkytla podrobné pripomienky k správe, predloženým opatreniam a oprávnenosti výdavkov. Sťažovateľ by okrem toho chcel poukázať na čas, ktorý uplynul medzi listami spoločnosti ASCONTEX z 10. januára a 10. apríla 2000, v ktorých navrhla nové alternatívy projektu, a odpoveďou Komisie zo 14. augusta 2000. ASCONTEX sa domnieva, že toto nadmerné oneskorenie ovplyvnilo projekt.

Spoločnosť ASCONTEX nespochybňuje skutočnosť, že neposkytla zoznam iniciátorov. Tento zoznam by však bol bez predchádzajúceho posúdenia správy a navrhovaných zmien v projekte zo strany Komisie zbytočný.

Pokiaľ ide o povinnosť predložiť podporné dôkazy k výdavkom, treba zdôrazniť, že podľa príručky o projektoch IBEX sa tieto informácie majú poskytnúť len spolu so záverečnou správou. Neexistencia podporných dôkazov preto nie je prijateľným argumentom.

S cieľom zachovať dobré vzťahy, ktoré má s Komisiou, spoločnosť ASCONTEX skutočne nikdy nenastolila otázku zodpovednosti Komisie za ťažkosti v projekte. Okrem toho Komisii nikdy nepriznala celú zodpovednosť. Komisia však nezaujala stanovisko k správam a návrhom agentúry ASCONTEX a neodpovedala na jej listy v primeranej lehote. Tým sa projekt ohrozí.

Sťažovateľ trval na svojom tvrdení.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia sa týmto projektom riadne nezaoberala. Údajne neposúdila predbežnú správu zaslanú v októbri 1999. Takisto údajne neposúdila navrhované zmeny v projekte, a tým projekt ohrozila.

1.2 Komisia informovala ombudsmana, že uskutočnila rozsiahlu výmenu listov s agentúrou ASCONTEX. Komisia považovala priebežné správy predložené agentúrou ASCONTEX za nedostatočné. Spoločnosť ASCONTEX bola požiadaná, aby poskytla konkrétne informácie, ktoré nikdy neposkytla, hoci súhlasila s podmienkami projektu. Spoločnosť ASCONTEX bola informovaná, že neposkytnutie požadovaných informácií môže viesť k odňatiu grantu.

1.3 Ombudsmanka poznamenáva, že podľa Praktickej príručky pre vedúcich projektov IBEX, príručky o projektoch IBEX a vyhlásenia podpísaného príjemcami grantov musela predbežná aj predbežná správa obsahovať zoznam firiem, ktoré Komisia opakovane požadovala. Argument sťažovateľa, podľa ktorého tieto informácie nemali v tomto štádiu konania zmysel, preto nie je podporený uplatniteľnými ustanoveniami.

1.4 Ombudsman dôkladne preskúmal dokumentáciu predloženú sťažovateľom a Komisiou. Zdá sa, že od januára 1999 výmena korešpondencie medzi spoločnosťou ASCONTEX a Komisiou preukazuje, že listy a správy predložené spoločnosťou ASCONTEX boli pravidelne preskúmané a zodpovedané. Žiadosť o zoznam firiem sa opakovala počas celého postupu.

1.5 Ombudsman poznamenáva, že po tom, ako Komisia dostala tretiu verziu predbežnej správy, opätovne požiadala o tie isté informácie. Sťažovateľ pripustil, že požadované informácie neboli nikdy poskytnuté. Požiadavka Komisie sa preto javí ako primeraná a konzistentná. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Komisia touto správou dostatočne nezaoberala.

1.7 Okrem toho sa nezdá, že by platné ustanovenia umožňovali Komisii odchýliť sa od podmienok projektu a nezohľadniť chýbajúce informácie požadované v tomto štádiu konania. Žiadosti Komisie o získanie zoznamu firiem pred tým, ako odpovie na navrhované alternatívy, sa zdajú byť primerané. Ombudsman preto dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôkazy o nesprávnom úradnom postupe, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie o zrušení grantu a prepočítať sumy, ktoré sa majú uhradiť vzhľadom na výdavky, ktoré vznikli spoločnosti ASCONTEX.

2.2 Komisia tvrdila, že využila svoje diskrečné právomoci, aby rozhodla o vymáhaní platby vyplatenej spoločnosti ASCONTEX za projekt, ktorý nebol úspešný. Nedostatky v organizácii projektu, neschopnosť spoločnosti ASCONTEX dodržať záväzky a jej neschopnosť spojiť sa s veľtrhom IBEX v Londýne, motivovali jej rozhodnutie. Komisia zastáva názor, že výdavky možno zohľadniť len vtedy, ak bol projekt úspešne dokončený.

2.3 V tejto súvislosti má otázka, či napriek neúspechu projektu sú náklady vynaložené spoločnosťou ASCONTEX oprávnené, zmluvnú povahu. V tejto súvislosti ombudsman pripomína svoj prístup k zmluvným sporom:

Podľa článku 195 Zmluvy o ES je európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti „týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva“. Ombudsman sa domnieva, že k nesprávnemu úradnému postupu dochádza, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné. Nesprávny úradný postup teda možno konštatovať aj v súvislosti s plnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých inštitúciami alebo orgánmi Spoločenstiev.

Ombudsman sa však domnieva, že rozsah preskúmania, ktoré môže v takýchto prípadoch vykonať, je nevyhnutne obmedzený. Ombudsman sa predovšetkým domnieva, že v prípade sporu by sa nemal snažiť určiť, či došlo k porušeniu zmluvy ktoroukoľvek zo strán. Touto otázkou by sa mohol účinne zaoberať len príslušný súd, ktorý by mal možnosť vypočuť si argumenty účastníkov týkajúce sa príslušného vnútroštátneho práva a posúdiť protichodné dôkazy o akýchkoľvek sporných skutkových otázkach.

Ombudsman sa preto domnieva, že vo veciach týkajúcich sa zmluvných sporov je opodstatnené obmedziť jeho vyšetrovanie na preskúmanie toho, či mu inštitúcia alebo orgán Spoločenstva poskytol koherentné a primerané vysvetlenie právneho základu svojho konania a prečo sa domnieva, že jeho názor na zmluvné postavenie je odôvodnený. Ak je to tak, ombudsman dospeje k záveru, že jeho vyšetrovanie neodhalilo prípad nesprávneho úradného postupu. Týmto záverom nie je dotknuté právo strán na to, aby ich zmluvný spor preskúmal a záväzne vyriešil príslušný súd.

2.4 V tomto prípade sa Komisia odvolala na článok 24 nariadenia Rady (ES) č. 4253/88 (1), podľa ktorého "Komisia môže znížiť alebo pozastaviť pomoc v súvislosti s príslušnou operáciou alebo opatrením, ak preskúmanie odhalí nezrovnalosť a najmä významnú zmenu ovplyvňujúcu povahu alebo podmienky operácie alebo opatrenia, pre ktoré Komisia nepožiadala o schválenie." Vzhľadom na to, že v tomto prípade projekt nebol úspešný a že sa zdá, že Komisia sa stretla s ťažkosťami pri získavaní podstatných informácií od ASCONTEX-u, rozhodnutie Komisie o vymáhaní finančných prostriedkov sa nezdá byť neprimerané. Ombudsman preto dospel k záveru, že jeho vyšetrovanie neodhalilo žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o tento aspekt sťažnosti.

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

Záver ombudsmana nebráni sťažovateľovi obrátiť sa na príslušný súd.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) NARIADENIE RADY (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa ustanovujú opatrenia na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rôznych štrukturálnych fondov navzájom a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi - Ú. v. ES L 374, 31.12.1988