Prípad sa týkal rozhodnutia Komisie vyhlásiť určité náklady vykázané partnerom projektu financovaného EÚ za neoprávnené. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že dôvody Komisie na neprijatie predmetných nákladov boli primerané. Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Táto sťažnosť sa týka údajného neuskutočnenia primeranej verejnej konzultácie Európskou komisiou pred vypracovaním jej návrhu nariadenia o jednotnom európskom trhu s elektronickými komunikáciami a prepojenom kontinente. Jedným z bodov návrhu bolo postupné rušenie roamingových poplatkov. Sťažnosť podala Kompetitívna telekomunikačná asociácia. Komisia predložila svoj návrh 11. septembra 2013, teda o niečo viac ako tri mesiace po tom, ako ho 30. mája 2013 verejne oznámila. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia sa nesprávne odvolávala na naliehavosť vyplývajúcu z jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2013 ako na dôvod urýchlenia konzultačného procesu. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že Komisia i) neidentifikovala rôzne typy zainteresovaných strán, s ktorými sa má konzultovať, ii) neriešila body, na ktoré upozornil výbor pre posudzovanie vplyvu, iii) neuskutočnila riadnu konzultáciu medzi útvarmi a iv) sa tiež úmyselne pokúsila zakryť chýbajúcu verejnú konzultáciu.

Ombudsmanka zistila, že verejná konzultácia Komisie nebola v súlade so všeobecnými zásadami a minimálnymi normami stanovenými vo vlastných pravidlách Komisie. Ombudsmanka tiež zistila, že nie je jasné, či naliehavosť, ktorú uvádza Komisia, vyplýva z vyhlásenia Rady alebo odráža vlastné posúdenie situácie Komisiou. Ombudsmanka však zistila, že spoliehanie sa Komisie na vlastné právo stanovovať politické priority a prijímať politické rozhodnutia bolo v konkrétnom kontexte tohto legislatívneho návrhu primerané. Ombudsmanka preto nezistila žiadny nesprávny úradný postup Komisie vyplývajúci z jej obmedzenej verejnej konzultácie v tomto prípade. Ombudsmanka však navrhla, aby Komisia vo svojich pravidlách objasnila presné a obmedzené okolnosti, za ktorých môže obmedziť verejnú konzultáciu z dôvodu politickej priority.

Ombudsmanka zistila, že v súvislosti s ostatnými vznesenými sťažnosťami nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Vec predložená nadáciou PETA sa týkala rozsahu právomocí a povinností Európskej chemickej agentúry (ECHA) podľa nariadenia REACH. Sťažovateľ sa domnieval, že agentúra ECHA nerobí dosť na to, aby zabezpečila, že registrujúci chemických látok sa zdržia zbytočných testov na zvieratách s cieľom preukázať bezpečnosť svojich látok.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že výklad povinností agentúry ECHA bol skutočne príliš reštriktívny. Ombudsmanka preto predložila agentúre ECHA návrh priateľského riešenia, pokiaľ ide o jej vlastnú úlohu, ako aj spoluprácu, ktorú by mala nadviazať s orgánmi členských štátov. Ombudsmanka bola s odpoveďou agentúry ECHA spokojná a prípad uzavrela.

Sťažovateľ koordinoval konzorcium, ktorému bol udelený grant Komisie na uskutočnenie akcie v oblasti ekologickej výstavby. V priebehu realizácie akcie konzorcium požiadalo o refundáciu oprávnených nákladov, ktoré vznikli počas rôznych vykazovaných období, v súlade so zmluvou podpísanou s Komisiou. Komisia však súhlasila s tým, že uhradí len 45,75 % týchto nákladov. Sťažovateľ sa domnieval, že Komisia nesprávne obmedzila svoje náhrady na uvedenú sadzbu, a sťažoval sa európskemu ombudsmanovi.

Ombudsmanka zistila, že na základe zmluvy sa na celkový príspevok Únie na akciu uplatňovala sadzba úhrad 45,75 %. V zmluve sa neuvádzala žiadna sadzba pre priebežné platby. Okrem toho pred tým, ako konzorcium požiadalo o úhradu nákladov vzniknutých počas prvého vykazovaného obdobia, úradník Komisie ho informoval, že priebežné platby sa môžu uskutočniť pri rôznych sadzbách úhrad. Ombudsmanka preto navrhla Komisii priateľské riešenie a vyzvala ju, aby i) riadne vysvetlila, prečo uplatnila uvedenú sadzbu na priebežné platby konzorciu; a ii) zabezpečiť, aby po skončení akcie vyplatil konzorciu zostatok v súlade so zmluvou.

Komisia tvrdila, že na priebežné platby systematicky uplatňovala sadzbu 45,75 % s cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie rozpočtu EÚ a zabrániť budúcim zložitým postupom vymáhania. Ombudsman nebol s touto odpoveďou spokojný. Poukázal najmä na to, že Komisia mohla vypracovať usmernenia, ktoré by konzorciu umožnili správne vykladať zmluvu v tejto súvislosti. Keďže však všetky dohody o grante teraz obsahujú veľmi jasné ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že priebežné úhrady sa uskutočnia podľa sadzby uplatniteľnej na celkový príspevok Únie na akciu, ombudsmanka dospela k záveru, že v tejto súvislosti nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania. Napokon v ďalšej poznámke vyzval Komisiu, aby ho informovala o tom, ako dodržala svoje záruky, že konzorciu na konci akcie vyplatí všetky neuhradené sumy.