Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana [1]

Sťažovateľ tvrdí, že verejné obstarávanie zdravotníckych potrieb v gréckych nemocniciach je v rozpore s právom EÚ. Sťažnosť, ktorú podala grécka firma zaoberajúca sa nemocničnými dodávkami, spočíva v tom, že Európska komisia nezabezpečila, aby Grécko dodržiavalo právne predpisy EÚ. Sťažovateľ odmietol stanovisko Komisie, že na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Grécko prijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s právom EÚ.

Prípad sa týkal najmä zamietnutia zdravotníckych pomôcok sťažovateľa gréckymi nemocnicami, hoci majú certifikačnú značku CE.

Ombudsmanka ako riešenie sťažnosti navrhla, aby Komisia opätovne preskúmala svoj spis týkajúci sa sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Grécku. Komisia odpovedala, že už dôkladne preskúmala všetky nastolené otázky a že nevidí dôvod pochybovať o svojom závere, že Grécko má v súčasnosti zavedené primerané opatrenia na zabezpečenie súladu s právom EÚ, ako aj nápravy pre dotknutých uchádzačov.

Zistenie ombudsmana spočíva v tom, že Komisia v skutočnosti riadne nepreskúmala tvrdenia sťažovateľa. Ombudsmanka preto teraz odporučila Komisii, aby riadne preskúmala informácie, ktoré sťažovateľ poskytol na podporu svojho tvrdenia.

Pozadie

1. Navrhovateľ je grécka spoločnosť, ktorá dováža a distribuuje zdravotnícke pomôcky. Sťažuje sa na spôsob, akým Komisia vybavila sťažnosť o nesplnení povinnosti, ktorú jej predložila, a vyjadrila názor, že postupy gréckych nemocníc pri zadávaní verejných zákaziek na dodávku tovaru nie sú v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci C-489/06 Komisia/Grécko [2]. V uvedenom rozsudku SDEÚ rozhodol, že Grécko si tým, že zamietlo ponuky týkajúce sa zdravotníckych pomôcok s označením CE [3], nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice o verejnom obstarávaní [4] a smernice o zdravotníckych pomôckach [5].

2. Sťažnosť na porušenie sa týkala gréckeho trhu s dodávkou šijacích materiálov a sťažovateľ tvrdil, že niekoľko nemocníc opakovane zamietlo ponuky na zdravotnícke pomôcky vrátane šijacích materiálov sťažovateľa ako nevhodné a nebezpečné pre verejné zdravie, hoci príslušné výrobky mali certifikačné označenie CE. Až do predloženia veci Súdnemu dvoru Európskej únie [6] vnútroštátne súdy nechránili uchádzačov, pretože sa domnievali, že zamietnutie zdravotníckych pomôcok z dôvodov verejného zdravia je zlučiteľné so smernicou o zdravotníckych pomôckach.

3. Sťažovateľ tvrdil, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, v ktorom sa konštatuje porušenie, grécke nemocnice nezmenili svoje postupy. Okrem toho podľa sťažovateľa grécke nemocnice vyvinuli iné postupy, napríklad zahrnuli „osobitné špecifikácie“ do výziev na predkladanie ponúk s cieľom obísť rozsudky Súdneho dvora EÚ v prospech svojho preferovaného dodávateľa, nadnárodného (ďalej len „nadnárodné“), ktorý mal v minulosti virtuálny monopol na dodávky gréckych nemocníc. Sťažovateľ uviedol, že mnohokrát úspešne podal súdny príkaz proti výzvam na predkladanie ponúk, ktoré obsahovali tieto "osobitné špecifikácie". Na druhej strane grécka vláda naďalej zvyšovala poplatky za podanie súdneho príkazu.

4. Sťažovateľ poukázal na to, že napriek tomu, že grécky najvyšší správny súd stanovil jasný precedens v súvislosti s nezákonnosťou týchto "osobitných špecifikácií" podľa práva EÚ aj gréckeho práva, prax nemocníc sa nezmenila. Pokiaľ dotknutý uchádzač nie je pripravený uhradiť právne poplatky (do výšky 5 000 EUR na súdny príkaz), nezákonný postup verejného obstarávania sa uskutoční podľa plánu. Aj keď je uchádzač úspešný na súde, grécke nemocnice potom zrušia postup verejného obstarávania a pokračujú v nákupe od svojho „prednostného dodávateľa“. Preto hoci sťažovateľ musí zaplatiť nenávratný poplatok vo výške 5 000 EUR za súdny príkaz, nemocnice naďalej obhajujú nezákonné výzvy na predkladanie ponúk na súde s využitím verejných finančných prostriedkov.

5. Na záver sťažovateľ tvrdil, že grécke nemocnice porušujú smernicu o verejnom obstarávaní, smernicu o zdravotníckych pomôckach a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie. Sťažovateľ pripojil k svojej sťažnosti vzorku výziev na predkladanie ponúk s „osobitnými špecifikáciami“, rozhodnutia gréckych súdov a stanovisko EOF (gréckej agentúry pre lieky) k „osobitným špecifikáciám“.

6. V odpovedi na sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov Komisia uviedla, že v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko dostala informácie o tom, že grécke nemocnice naďalej vydávajú hovory spôsobom, ktorý nie je v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. V reakcii na tieto informácie Komisia začala konanie podľa článku 260 ZFEÚ (ďalej len "sankčné konanie") proti Grécku. V rámci tohto konania sa zistilo, že Grécko neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, a preto sa Komisia 24. novembra 2010 rozhodla predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie. Vzhľadom na ďalší vývoj, najmä na prijatie nových gréckych právnych predpisov v tejto oblasti (článok 21 zákona č. 3897/2010 [7]), sa však Komisia rozhodla spis vo veci porušenia právnych predpisov uzavrieť.

7. Navrhovateľ sa opäť obrátil na Komisiu, ale nepodarilo sa mu presvedčiť ju, aby sa touto záležitosťou znovu zaoberala. V dôsledku toho podala 31. decembra 2012 túto sťažnosť európskemu ombudsmanovi.

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala toto tvrdenie a tvrdenie:

1) Komisia nezabezpečila, aby Grécko dodržiavalo právne predpisy EÚ v oblasti verejného obstarávania týkajúce sa verejných súťaží na zdravotnícke pomôcky, ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko.

2) Komisia by mala prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby Grécko dodržiavalo právne predpisy EÚ v oblasti verejného obstarávania týkajúce sa verejných súťaží na zdravotnícke pomôcky, ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko.

Tvrdenie, že Komisia nezabezpečila, aby Grécko dodržiavalo právne predpisy EÚ v oblasti verejného obstarávania týkajúce sa verejných súťaží na zdravotnícke pomôcky, ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko a súvisiace tvrdenie

Návrh ombudsmana na priateľské riešenie

9. Dňa 14. júla 2014 ombudsmanka navrhla priateľské riešenie s cieľom vyriešiť problémy uvedené v tejto sťažnosti. Ombudsman pritom zohľadnil argumenty a stanoviská predložené stranami [8].

10. Ombudsmanka vo svojej analýze uviedla, že podľa pravidiel upravujúcich verejné obstarávanie zdravotníckych pomôcok verejný obstarávateľ nemôže odmietnuť ponuku zdravotníckych pomôcok s označením CE z dôvodu verejného zdravia, pokiaľ sa neuskutoční osobitný postup. Ombudsmanka poznamenala, že vo veci Komisia/Grécko SDEÚ zistil, že grécke nemocnice sa opakovane a vytrvalo správali v rozpore s právom EÚ a že príslušné grécke orgány nedostatočne preskúmali a sankcionovali nezákonné správanie gréckych nemocníc [9].

11. S cieľom analyzovať tvrdenie sťažovateľa ombudsmanka preskúmala, či Komisia pri skúmaní predmetnej sťažnosti na porušenie právnych predpisov konala s náležitou starostlivosťou.

12. Ombudsmanka vo svojom odôvodnení zohľadnila argumenty sťažovateľky, že grécke nemocnice sústavne vyhlasujú nezákonné výzvy na predkladanie ponúk na zdravotnícke pomôcky a že monitorovanie nemocničných postupov a nápravné opatrenia, ktoré majú dotknutí uchádzači k dispozícii, sú nedostatočné, najmä vzhľadom na vplyv poplatku za podanie súdneho príkazu. Na druhej strane hlavným argumentom Komisie bolo, že sa posilnil právny a inštitucionálny rámec, ktorým sa riadia výzvy gréckych nemocníc na predkladanie ponúk na zdravotnícke pomôcky, ako aj mechanizmy monitorovania a zabezpečovania súladu.

13. Ombudsmanka zastávala názor, že Komisia neposúdila vplyv, ktorý mohli mať zmeny vykonané gréckymi orgánmi na uchádzačov, ako je sťažovateľ. Komisia v skutočnosti nepreskúmala tvrdenia sťažovateľa, že 84 % výziev na predkladanie ponúk je naďalej nezákonných a že článok 21 zákona č. 3897/2010 sa nikdy neuplatnil, čo sa na prvý pohľad zdalo byť dobre odôvodnené a podložené. Ombudsmanka sa takisto domnievala, že argument Komisie, že nemá k dispozícii dostatočné informácie a dôkazy, sa za daných okolností nezdal presvedčivý.

14. Ombudsmanka okrem toho zastávala názor, že otázka poplatku za podanie súdneho príkazu súvisí s vnútroštátnymi postupmi preskúmania a opravnými prostriedkami na vnútroštátnych súdoch a že je naďalej relevantná pre dotknutých uchádzačov pri výkone ich práv podľa právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania pred gréckymi súdmi. V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnievala, že sťažovateľ predložil dostatočne presvedčivý argument na to, aby sa domnieval, že poplatok môže ohroziť účinnosť ochrany jeho práv podľa práva EÚ.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka predložila Komisii tento návrh na priateľské riešenie:

„Vzhľadom na uvedené zistenia ombudsmanka navrhuje, aby Komisia opätovne preskúmala spis týkajúci sa sťažnosti na porušenie právnych predpisov, pokiaľ ide o súlad Grécka s právnymi predpismi EÚ v oblasti verejného obstarávania v súvislosti s verejnými súťažami na zdravotnícke pomôcky, a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko.

Komisia by sa pritom mohla zaoberať argumentmi sťažovateľa, že a) grécke nemocnice sústavne vyhlasujú nezákonné výzvy na predkladanie ponúk na zdravotnícke pomôcky a b) monitorovanie nemocničných postupov a nápravných opatrení, ktoré majú dotknutí uchádzači k dispozícii, je nedostatočné.

Ak Komisia považuje argumenty sťažovateľa, že Grécko ešte neprijalo potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko, za záslužné, mohla by preskúmať, či by bolo vhodné opätovne začať sankčné konanie proti Grécku.“

16. Komisia vo svojej odpovedi na návrh ombudsmana identifikovala v jeho analýze tieto dve hlavné predbežné zistenia: i) Komisia sa sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov nezaoberala s náležitou starostlivosťou; a ii) povinný poplatok za podanie prípustného návrhu na vydanie súdneho príkazu podľa gréckeho práva vyvoláva obavy podľa práva EÚ.

17. Pokiaľ ide o bod i), Komisia s týmto zistením nesúhlasila a načrtla svoje opatrenia a informácie získané od gréckych orgánov, na základe ktorých sa rozhodla prípad uzavrieť. Komisia tvrdila, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že vnútroštátny systém nápravy a grécka administratíva by neboli schopné zabezpečiť primerané presadzovanie platných pravidiel v Grécku ani súlad s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie v budúcnosti.

18. Komisia ďalej tvrdila, že nemôže monitorovať uplatňovanie práva Únie vnútroštátnymi orgánmi v každom jednotlivom prípade. Takisto nemôže ponechať sťažnosti otvorené na neurčitý čas s cieľom priebežne posudzovať činnosť vnútroštátnych orgánov alebo monitorovať súlad vnútroštátnych orgánov s právom EÚ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zdôraznila, že podnet predložený navrhovateľom „je a zostane uzavretý“.

19. Komisia však uviedla, že pri plnení svojej povinnosti obozretného dohľadu „je naďalej pripravená začať konanie o nesplnení povinnosti na základe dôkazov o tom, že systémy členského štátu nefungujú v súlade s právom EÚ. Komisia by v skutočnosti začala postup v prípade nesplnenia povinnosti, ak by mala dôkazy o tom, že členský štát v konkrétnej situácii nedodržal judikatúru Súdneho dvora EÚ. Na takéto dôkazy by Komisia mohla byť upozornená prostredníctvom sťažností alebo by sa o tom dozvedela vlastnými prostriedkami.“ Komisia dodala, že už vo svojej korešpondencii s ombudsmanom jasne uviedla, že ak by sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie opatrenia prijaté gréckym štátom, neváhala by podľa toho postupovať. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že „je ochotná ďalej preskúmať, či grécke orgány dodržiavajú rozsudok Súdneho dvora EÚ, a to začatím vyšetrovacieho konania z vlastnej iniciatívy“.

20. Pokiaľ ide o bod ii), Komisia uviedla, že v príslušnom gréckom zákone (článok 5 ods. 1 zákona č. 3886/2010) sa predpokladá zaplatenie povinného poplatku ako podmienka na podanie prípustného návrhu na vydanie súdneho príkazu na gréckych súdoch v súvislosti s možným porušením práva verejného obstarávania verejným obstarávateľom. Podľa názoru Komisie grécke súdy považovali tento poplatok za poplatok, ktorý je v súlade s gréckou ústavou, a Komisia ho považovala za poplatok, ktorý je v súlade s právom EÚ. V súvislosti s vyšetrovaniami sa Komisia domnievala, že právo EÚ nebráni vnútroštátnym právnym predpisom ukladať povinný poplatok a v skutočnosti takéto poplatky možno nájsť v mnohých členských štátoch. Komisia sa predovšetkým domnievala, že poplatok stanovený v gréckom práve (t. j. 1 % hodnoty zákazky až do výšky 50 000 EUR) je zlučiteľný so zásadou proporcionality, keďže jeho výška a postup platby neznemožňujú alebo nadmerne nesťažujú výkon práv, ktoré hospodárskym subjektom priznáva právo EÚ. Komisia považovala poplatok za primeraný vzhľadom na skutočnosť, že jeho cieľom je zabrániť zneužívajúcim konaniam o vydanie súdneho príkazu, ktoré by mohli nadmerne zaťažiť súdy a viesť k pozastaveniu postupov verejného obstarávania bez spoľahlivých právnych dôvodov. Komisia okrem toho tvrdila, že podľa gréckeho práva (pozri článok 5 ods. 5 zákona č. 3886/2010) sa zdá, že celková výška poplatkov sa musí vrátiť navrhovateľovi, ak súd návrhu úplne alebo čiastočne vyhovie. Komisia napokon poukázala na to, že vzhľadom na to, že lehoty na vypočutie a vydanie súdnych rozhodnutí v konaní o súdnom príkaze sú podľa gréckeho práva krátke, v prípade úspešnej žiadosti sa poplatok vráti navrhovateľovi v krátkej lehote. Vzhľadom na tieto argumenty Komisia dospela k záveru, že predmetný poplatok neporušuje pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania, a preto v tejto fáze Komisia nemá v úmysle začať vyšetrovacie konanie v tejto veci, pokiaľ jej sťažovateľ neposkytne podstatné dôkazy preukazujúce porušenie práva EÚ.

21. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie trval na úlohe uvedenej nadnárodnej spoločnosti pri vypracúvaní akejkoľvek výzvy na predkladanie ponúk na dodávku chirurgických šijacích materiálov v Grécku. Podľa názoru sťažovateľa bola táto nadnárodná spoločnosť príčinou oboch prípadov, ktoré viedli k rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, pretože sa podieľala na rozhodnutiach nemocničných výborov a špecifikáciách obstarávania. Sťažovateľ však zdôraznil skutočnosť, že v USA, na rozdiel od EÚ, bola príslušná nadnárodná spoločnosť odsúdená na zaplatenie vysokej pokuty za svoje praktiky.

22. Sťažovateľ ďalej vyjadril nespokojnosť s odpoveďou Komisie, ktorá sa zameriava na primeranosť platného legislatívneho rámca a vyzdvihuje pozitívny účinok gréckeho zákona č. 3897/2010. Sťažovateľ však tvrdil, že nikto sa nikdy nesťažoval na nedostatok zákonov, smerníc a súdnych rozhodnutí. Pre každého verejného činiteľa je smernica o zdravotníckych pomôckach viac než primeraná na zabezpečenie voľného pohybu zdravotníckych pomôcok s označením CE medzi členskými štátmi EÚ. Súdny dvor Európskej únie okrem toho odstránil akúkoľvek potenciálnu medzeru tým, že vo veci Komisia/Grécko rozhodol, že ak sa tvrdí, že výrobok s označením CE ohrozuje verejné zdravie, pred zamietnutím tohto výrobku sa musí dodržať postup opísaný v smernici. Navrhovateľ preto tvrdil, že nie sú potrebné žiadne ďalšie právne predpisy ani pravidlá.

23. Podľa názoru sťažovateľa však otázka, kto presadzuje zákon, zostáva nevyriešená. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že Komisia sa odvolala na opatrenia prijaté gréckymi orgánmi a na informácie, ktoré poskytli, bez toho, aby zverejnila čokoľvek konkrétne. Okrem toho sťažovateľ tvrdil, že článok 21 zákona č. 3897/2010, ktorému Komisia pripisuje veľký význam, je v platnosti takmer päť rokov a že počas tohto obdobia ho grécke nemocnice a lekári stokrát porušili (v tejto veci sťažovateľ tvrdil, že ak by s ním nemocnice spolupracovali, mohlo by to preukázať, že nemocnice tisíckrát porušili smernicu). Sťažovateľ však tvrdil, že článok 21 zákona č. 3897/2010 nebol nikdy presadzovaný. Dôvodom je, že zákon bol prijatý výlučne s cieľom zastaviť vyšetrovanie Komisie v nadväznosti na sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov. Sťažovateľ sa domnieva, že požiadavka, aby sa pred uložením pokuty dohodli dvaja ministri vlády, robí toto opatrenie fiktívnym. Vzhľadom na to sťažovateľ spochybnil stanovisko Komisie, že takýto zákon predstavuje primerané opatrenie.

24. Sťažovateľ spochybnil stanovisko Komisie, že neexistujú žiadne dôkazy na podporu záveru, že vnútroštátny systém nápravy a grécka správa nie sú schopné zabezpečiť primerané presadzovanie platných pravidiel v Grécku ani súlad s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Sťažovateľ poukázal na to, že vo svojom liste z 5. júla 2013 a v dodatku k nemu preukázal, že od prijatia článku 21 zákona č. 3897/2010 84 % všetkých výziev na predkladanie ponúk na šitie obsahovalo nezákonné špecifikácie, ktoré porušujú smernicu o zdravotníckych pomôckach a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko. Na základe vykonaného prieskumu sťažovateľ trvá na tom, že v roku 2014 sa percentuálny podiel výziev na predkladanie ponúk obsahujúcich nezákonné špecifikácie zvýšil na 87,8 %. Medzi nimi sú dve výzvy na predkladanie ponúk v hodnote viac ako 8 miliónov EUR v šijacích materiáloch. Uviedla, že zoznam nemocníc a verejných súťaží môže byť sprístupnený Komisii. Sťažovateľ sa pýtal, či Komisia čaká, kým toto percento dosiahne 100 %, aby konala, alebo či sa domnieva, že grécke orgány dodržiavajú právo EÚ, keď takmer 88 % nemocničných výziev na predkladanie ponúk porušuje smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie.

25. V tejto súvislosti sťažovateľ tvrdil, že poskytol hmatateľné dôkazy o úplnom nerešpektovaní smernice a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie. Naopak, Komisia zakladá svoj záver na článku 21 zákona č. 3897/2010, ktorý nikdy nebol a nikdy nebude presadzovaný. Napriek tomu, že grécke súdy uplatňujú zákon, 88 % výziev na predkladanie ponúk na šitie je nezákonných. Sťažovateľ trval na tom, že Komisia by nemala byť spokojná so svojou ostražitosťou a starostlivosťou. Sťažovateľ sa napokon zamýšľal nad tým, akú úroveň dôkazov by Komisia potrebovala na to, aby bola presvedčená, že grécke nemocnice nie sú v súlade so smernicou a rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala špecifikovať, čo požaduje, aby bola presvedčená o tom, že dochádza k porušovaniu; mal by špecifikovať, koľko výziev na predkladanie ponúk alebo nezákonných rozhodnutí požaduje, a mal by vysvetliť, aké konkrétne dôkazy považuje za primerané.

26. Pokiaľ ide o súdny príkaz, sťažovateľ vysvetlil, že poplatok požadovaný podľa zákona č. 3886/2010 na podanie súdneho príkazu je vratný v prípade, že rozsudok súdu je priaznivý pre spoločnosť, ktorá žiada o súdny príkaz. Sťažovateľ však tvrdil, že poplatok, na ktorý sa sťažuje, je stanovený v článku 15 ods. 6 prezidentského dekrétu č. 118/2007. Sťažovateľ vysvetlil, že na podanie prípustného súdneho príkazu musí dotknutý uchádzač najprv zaplatiť nenávratný poplatok vo výške 1 000 EUR, aby mohol podať správne odvolanie proti nemocnici (verejný obstarávateľ). Ak sa tento poplatok nezaplatí, súd súdny príkaz zamietne; sťažovateľ poukázal na to, že sa mu to stalo niekoľkokrát.

27. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ zhrnul svoje stanovisko pri verejnom obstarávaní na dodávku šijacích materiálov takto: a) nemocnice odmietajú stehy s označením CE, b) sťažovateľ musí podať správne odvolanie po zaplatení nenávratného poplatku vo výške 1 000 EUR, c) sťažovateľ musí následne podať súdny príkaz, za ktorý je poplatok v prípade úspechu vratný. Sťažovateľ uviedol tri výzvy na predkladanie ponúk zahŕňajúce jednu nemocnicu (Všeobecnú nemocnicu Etoloakarnania), na ktoré odpovedal v roku 2014 a v ktorých boli jeho stehy s označením CE zamietnuté. Musela zaplatiť 3 000 eur ako odmenu za správne odvolanie, 2 000 eur ako odmenu za súdne príkazy a 6 000 eur ako odmenu advokáta. Všetky tri prípady sa prejednávajú na odvolacom správnom súde v Patrase a medzičasom nemocnica naďalej nakupuje od svojho preferovaného dodávateľa (rovnaká nadnárodná spoločnosť) za troj- až tridsaťpäťnásobok trhovej ceny. Keď grécke súdy vynesú rozsudok, nemocnica jednoducho zruší postup verejného obstarávania, ponechá si poplatky vo výške 3 000 EUR a vydá novú výzvu na predkladanie ponúk. Nemocnici a tým, ktorí v nej prijímajú rozhodnutia, sa nič nestane. Sťažovateľ tvrdil, že z dôvodu nenávratného poplatku je konečným výsledkom to, že pre malého dodávateľa nemá ekonomický zmysel napadnúť nezákonné rozhodnutia nemocnice, ktorými sa zamietajú jeho ponuky. Podľa názoru sťažovateľa je predmetný poplatok určený na to, aby slúžil záujmom nadnárodnej spoločnosti.

28. Sťažovateľ tvrdil, že s výnimkou prípadu, keď Komisia nezistí nič zlé „v celom tomto neporiadku“, by mala trvať na tom, aby grécka vláda 1) umožnila vrátenie predmetného poplatku v prípade priaznivého rozsudku súdu a 2) stanovila automatické sankcie voči osobám zapojeným do porušovania práva EÚ. Toto posledné uvedené ustanovenie by znamenalo zrušenie požiadavky spoločnej ministerskej vyhlášky na uloženie sankcie podľa článku 21 zákona č. 3897/2010. Okrem toho by grécka vláda mala zabezpečiť vyplatenie náhrady spoločnosti, ktorej tovar bol nezákonne odmietnutý. Navrhovateľ uzavrel svoje podania vyjadrením, že je pripravený poskytnúť akékoľvek dodatočné údaje, ktoré by Komisia mohla považovať za potrebné na preukázanie vyhlásení uvedených v jeho pripomienkach alebo v ktoromkoľvek z jeho predchádzajúcich podaní v rámci tohto podnetu.

Posúdenie ombudsmana po návrhu na priateľské riešenie

29. Prvou otázkou, ktorú treba preskúmať, je, či nespokojní uchádzači majú skutočne prístup k účinnému prostriedku nápravy prostredníctvom súdneho konania. To zahŕňa preskúmanie otázky súdneho príkazu. Po dôkladnom preskúmaní príslušných právnych predpisov a argumentov strán je zrejmé, že skutkový a právny rámec upravujúci verejné súťaže na zdravotnícke pomôcky v Grécku je takýto: uchádzač, ktorého ponuka šijacích materiálov s označením CE bola zamietnutá, musí v prvom rade podať správnu žalobu proti rozhodnutiu nemocnice o zamietnutí ponuky a zaplatiť nenávratný poplatok (ďalej len "správny poplatok za odvolanie") vo výške 0,1 % hodnoty ponuky s minimálnou sumou 1 000 EUR a maximálnou sumou 5 000 EUR (článok 15 ods. 6 prezidentského dekrétu č. 118/2007). Uchádzač môže do 10 dní od zamietnutia správneho odvolania alebo uplynutia 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o tomto odvolaní podať na príslušný súd príkaz. Poplatok (ďalej len „príkazný poplatok“) za podanie prípustného súdneho príkazu je 1 % z hodnoty ponuky s limitom 50 000 EUR a je vratný, ak sa súdny príkaz vydá. Podľa Komisie je poplatok za súdny príkaz primeraný.

30. Pokiaľ ide o otázku poplatku za súdny príkaz, ombudsmanka ďakuje Komisii za to, že kladne reagovala na jej návrh v návrhu priateľského riešenia, aby sa zaoberala argumentmi sťažovateľa týkajúcimi sa poplatku za súdny príkaz, hoci na tento aspekt prípadu nebola upozornená pred predložením tejto sťažnosti ombudsmanovi. Pokiaľ ide o podstatu tejto odpovede, ombudsmanka sa domnieva, že Komisia predložila platné argumenty na podporu záveru, že súdny príkaz je v súlade so zásadou proporcionality a neprimerane nesťažuje výkon práv vyplývajúcich z práva Únie, a konkrétnejšie výkon účinného prostriedku nápravy na gréckych súdoch pre dotknutých uchádzačov.

31. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že jeho hlavná sťažnosť sa týka poplatku za správne odvolanie. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia sa touto otázkou vo svojej odpovedi nezaoberala. Je to však pochopiteľné vzhľadom na to, že keď sťažovateľ uviedol túto záležitosť vo svojej korešpondencii s Komisiou, vždy ju označil za poplatok za podanie súdneho príkazu. Pokiaľ ide o správny poplatok za odvolanie, je zrejmé, že výška tohto poplatku je oveľa nižšia ako výška poplatku za zdržanie sa konania (0,1 % hodnoty ponuky s limitom 5 000 EUR). Sťažovateľ však správne poznamenal, že na základe predmetných gréckych právnych predpisov sa správny poplatok za odvolanie nevracia bez ohľadu na to, či bolo odvolanie úspešné alebo nie. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že sťažovateľ poukázal na to, že počet prípadov, v ktorých grécke nemocnice porušujú právo EÚ, je veľmi vysoký. Je preto potrebné posúdiť vplyv správneho poplatku za odvolanie v tomto kontexte, a nielen jeho obmedzenú výšku v jednotlivých prípadoch. Za týchto okolností sa tvrdenie sťažovateľa, že administratívny poplatok spochybňuje dostupnosť účinného prostriedku nápravy pre dotknutých uchádzačov vo verejných súťažiach gréckych nemocníc, zdá na prvý pohľad primerané. Komisia sa touto otázkou zatiaľ nezaoberala. Ombudsmanka sa preto domnieva, že je potrebné vyzvať Komisiu, aby tak urobila vo svojom podrobnom stanovisku k návrhu odporúčania ombudsmanky.

32. Hlavným aspektom tvrdenia sťažovateľa je, že bez akýchkoľvek nákladov môže grécka nemocnica opakovane odmietnuť ponuky na šitie s označením CE v rozpore so smernicou o zdravotníckych pomôckach a rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko. V skutočnosti a podľa sťažovateľa, ak je súdne odvolanie úspešné, grécka nemocnica je stále schopná zrušiť postup verejného obstarávania a pokračovať v rokovaní so svojím zvýhodneným dodávateľom. To vedie k preskúmaniu, či je pravda, že napriek uzákoneniu článku 21 zákona č. 3897/2010 grécke nemocnice neupustili od svojej ustálenej praxe odmietania zdravotníckych pomôcok s označením CE, ktorú Súdny dvor EÚ kritizoval vo veci Komisia/Grécko. Inými slovami, otázkou je, či Komisia na tento účel vybavila sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov s požadovanou úrovňou náležitej starostlivosti. Ako zdôraznila ombudsmanka vo svojom návrhu na priateľské riešenie (bod 38), dôsledné preskúmanie sťažnosti si vyžadovalo, aby Komisia dôkladne analyzovala argumenty a dôkazy, ktoré jej boli predložené. Sťažovateľ v sťažnosti na porušenie a v následných podaniach Komisii uviedol, že percentuálny podiel rozhodnutí o zamietnutí ponúk na šitie s označením CE je prevažne vysoký a že zdanlivo drakonické ustanovenie v článku 21 zákona č. 3897/2010 [10], ktoré bolo prijaté s cieľom odradiť grécke nemocnice od porušovania zákona, sa v praxi nikdy neuplatňovalo.

33. Ombudsmanka potvrdzuje názor, ktorý zaujala vo svojom návrhu na priateľské riešenie (bod 44), že argumenty sťažovateľa sa na prvý pohľad zdajú byť dobre odôvodnené a podložené. S cieľom splniť požiadavku náležitej starostlivosti pri vybavovaní predmetnej sťažnosti vo veci porušenia právnych predpisov sa Komisia mala riadne zaoberať podrobnými a konkrétnymi argumentmi sťažovateľa na podporu jeho sťažnosti, že Grécko ešte neprijalo všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko [najmä že a) 84 % výziev na predkladanie ponúk na šitie je nezákonných a že b) článok 21 zákona č. 3897/2010 sa nikdy neuplatnil]. Ak sa domnievala, že nemá k dispozícii dostatočné dôkazy, mohla konať na základe ponuky sťažovateľa a požiadať o objasnenia a dodatočné informácie. Komisia sa však uvedenými otázkami vôbec nezaoberala za predpokladu, že samotné prijatie článku 21 zákona č. 3897/2010 by stačilo na odradenie nemocníc od porušovania právnych predpisov EÚ upravujúcich verejné obstarávanie zdravotníckych pomôcok. To je však nepresvedčivé, prinajmenšom pokiaľ sa Komisia nezaoberala podrobnými podaniami sťažovateľa na podporu jeho tvrdenia, že príslušné ustanovenie sa v praxi neuplatňuje.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje nesprávny úradný postup Komisie vyplývajúci z toho, že s požadovanou starostlivosťou nepreskúmala tvrdenie sťažovateľa, že Grécko ešte neprijalo všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko. Ombudsmanka sa domnieva, že na nápravu tohto prípadu nesprávneho úradného postupu by Komisia mala riadne preskúmať informácie, ktoré sťažovateľ poskytol na podporu tohto tvrdenia. Ak sa domnieva, že nemá k dispozícii dostatočné dôkazy, mala by konať na základe ponuky sťažovateľa na poskytnutie objasnení a dodatočných informácií. Ak na základe dôkladného preskúmania dostupných informácií dospeje k záveru, že porušenie smernice o zdravotníckych pomôckach a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko pretrváva, mal by preskúmať, či by bolo vhodné opätovne začať sankčné konanie proti Grécku. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana preto predkladá príslušný návrh odporúčania.

Návrh odporúčania

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsman predkladá Komisii tento návrh odporúčania:

Komisia by mala riadne preskúmať informácie poskytnuté sťažovateľom na podporu jeho tvrdenia, že Grécko ešte neprijalo všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Grécko. Ak sa domnieva, že nemá k dispozícii dostatočné dôkazy, mala by konať na základe ponuky sťažovateľa na poskytnutie objasnení a dodatočných informácií. Ak sa na základe dôkladného preskúmania dostupných informácií domnieva, že porušenie smernice o zdravotníckych pomôckach a rozsudku Súdneho dvora EÚ pretrváva, mal by preskúmať, či by bolo vhodné opätovne začať sankčné konanie proti Grécku.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 30. júna 2015. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia návrhu odporúčania a opisu spôsobu jeho vykonávania.

V Štrasburgu 26. marca 2015

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] Vec C-489/06, Komisia/Helénska republika, Zb. 2009, s. I-1797. Pozri tiež vec C-6/05 Medipac-Kazantzidis AE/Venizelio-Pananio (PE.S.Y. KRITIS), Zb. 2007, s. I-4557.

[3] Označenie CE je značka, ktorú by zdravotnícke pomôcky mali mať spravidla na označenie ich zhody s ustanoveniami smernice o zdravotníckych pomôckach, aby sa im umožnil voľný pohyb v rámci Únie a ich uvedenie do používania v súlade s ich účelom určenia.

[4] Smernica Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na dodávku tovaru (Ú. v. ES L 199, 1993, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 132), ktorá bola nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

[5] Smernica Rady 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach, Ú. v. ES L 169, 1993, s. 1, v znení zmien a doplnení.

[6] Súdny dvor v rozsudku Medipac-Kazantzidis, už citovanom v poznámke pod čiarou 2, rozhodol, že „zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť transparentnosti bránia verejnému obstarávateľovi, ktorý vyhlásil verejné obstarávanie na dodávku zdravotníckych pomôcok a spresnil, že tieto pomôcky musia byť v súlade s Európskym liekopisom a musia mať označenie CE, aby priamo a bez dodržania ochranného postupu stanoveného v článkoch 8 a 18 smernice 93/42 odmietol z dôvodov ochrany verejného zdravia navrhované materiály, ak spĺňajú uvedené technické požiadavky. Ak sa verejný obstarávateľ domnieva, že tieto materiály môžu ohroziť verejné zdravie, je povinný informovať príslušný vnútroštátny orgán s cieľom začať tento ochranný postup,“bod 55.

[7] Článok 21 zákona č. 3897/2010 ukladá prísne sankcie nemocniciam, členom riadiacich orgánov nemocníc a členom hodnotiacich komisií, ktorí zamietajú ponuky výrobkov s označením CE.

[8] Viac informácií a podrobností o súvislostiach sťažnosti, argumentoch strán a predbežnom posúdení ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia, nájdete v úplnom znení návrhu ombudsmana na priateľské riešenie, ktoré je k dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/cases/correspondence.faces/en/59352/html.bookmark

[9] Vec C-489/06, Komisia/Helénska republika, už citovaná v poznámke pod čiarou 2, body 53 – 55.

[10] Treba pripomenúť, že podľa článku 21 zákona č. 3897/2010 sa nemocniciam, členom riadiacich orgánov nemocníc a členom hodnotiacich komisií, ktorí odmietajú ponuky výrobkov s označením CE, ukladajú prísne sankcie.