Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je bývalým zamestnancom Európskej komisie, ktorý odišiel do dôchodku v júni 2019. Podľa služobného poriadku EÚ mala sťažovateľka nárok na „príspevok na presídlenie“ a na náhradu svojich cestovných výdavkov a výdavkov na sťahovanie, ak sa presídlila do svojho miesta pôvodu do troch rokov, t. j. pred 1. júnom 2022. Vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa stretla pri organizovaní presídľovania počas pandémie COVID-19, požiadala Komisiu, aby túto lehotu predĺžila do konca roka 2023.

2. Úrad Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) uznal výnimočnú povahu situácie, a preto predĺžil lehotu, v rámci ktorej mohla sťažovateľka požiadať o náhradu svojich výdavkov na sťahovanie podľa služobného poriadku. PMO odmietol urobiť to isté v prípade príspevku na presídlenie a náhrady cestovných výdavkov, pretože služobný poriadok výslovne neumožňuje takúto flexibilitu.

3. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu administratívnu sťažnosť [1] Komisia sťažnosť zamietla a potvrdila pôvodné rozhodnutie PMO.

4. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s rozhodnutím Komisie, sa v auguste 2021 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

5. Ombudsmanka začala vyšetrovanie odmietnutia Komisie predĺžiť sťažovateľovi lehotu na podanie žiadosti o príspevok na presídlenie v súvislosti s pandémiou COVID-19.

6. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka požiadala Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko. Ombudsman dostal odpoveď Komisie, ktorá trvala na svojom pôvodnom stanovisku, a následne pripomienky sťažovateľa v reakcii na odpoveď Komisie.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Sťažovateľ

7. Sťažovateľka tvrdila, že vypuknutie pandémie COVID-19 jej znemožnilo zorganizovať presídlenie z miesta výkonu práce (Belgicko) do miesta pôvodu (Portugalsko). Obe krajiny prijali opatrenia na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19 vrátane cestovných obmedzení a obmedzení pohybu. Hoci intenzita týchto opatrení sa v rôznych fázach pandémie líšila, neistota týkajúca sa vyvíjajúcej sa situácie a potenciálne zdravotné riziká znamenali, že sťažovateľka nemohla zorganizovať svoje presídlenie.

8. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že skutočnosť, že Komisia uznala výnimočnú povahu pandémie tým, že súhlasila s predĺžením lehoty na uplatnenie nároku na výdavky na sťahovanie, ale nie na príspevok na presídlenie, je rozporuplná. Tvrdila, že Komisia uplatnila pravidlá bez toho, aby zohľadnila okolnosti.

Komisia

9. Komisia vysvetlila, že hoci služobný poriadok za výnimočných okolností umožňuje predĺženie lehoty na podanie žiadosti o náhradu výdavkov na sťahovanie ^[2], v prípade príspevku na presídlenie [3] sa takáto výnimka nepredpokladá. Komisia informuje zamestnancov o tomto rozdiele a jeho dôsledkoch na príslušnú časť svojho intranetu.

10. Komisia tvrdila, že v súlade s judikatúrou EÚ ^[4] by sa ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa finančných výhod pre zamestnancov mali vykladať reštriktívne a nemali by sa vyplácať v iných prípadoch, ako sú prípady, v ktorých sú výslovne stanovené. Poskytnutie predĺženia lehoty na podanie žiadosti o príspevok na presídlenie by preto bolo v rozpore so služobným poriadkom.

11. Komisia uviedla, že sa od týchto pravidiel môže odchýliť len v prípade „vyššej moci“[5], ako sa vymedzuje v judikatúre EÚ [6]. Komisia usúdila, že v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal, že situácia predstavovala vyššiu moc. Nepreukázala, že mala konkrétne ťažkosti alebo zdravotné problémy, ktoré jej bránili cestovať. Komisia zistila, že hoci pandémia sťažila presídľovanie, neznamená to, že jednotlivci sa nemôžu presťahovať ani presídliť. Presídľovanie sa navyše v priebehu roka 2021 postupne stávalo menej zložitým.

Hodnotenie ombudsmana

12. Komisia správne uviedla, že služobný poriadok umožňuje predĺženie lehoty na podanie žiadosti o náhradu výdavkov na sťahovanie len za výnimočných okolností. Žiadosť o náhradu cestovných výdavkov a príspevok na presídlenie nie je možné zákonne predĺžiť. Hoci je pravda, že tieto príspevky slúžia na rovnaký účel, ktorým je kompenzovať zamestnancom EÚ rôzne výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so zmenou bydliska, zákonodarca sa rozhodol neuplatniť rovnakú výnimku na posledné dva nároky. Na tomto základe je rozhodnutie Komisie, pokiaľ ide o príspevok na presídlenie, v súlade so služobným poriadkom.

13. Komisia sa môže odchýliť od zákonných pravidiel len v prípade vyššej moci. Vyššia moc je prísne vymedzená judikatúrou EÚ, na ktorú odkazuje Komisia. Vzťahuje sa na situácie „abnormálnych ťažkostí nezávislých od vôle žiadateľa, ktoré sa zdajú byť nevyhnutné, aj keď sa vynaložila všetka náležitá starostlivosť. [...] Dotknutá osoba musí najmä [...] konať s náležitou starostlivosťou, aby dodržala stanovené lehoty. Pojem vyššia moc sa teda nevzťahuje na situáciu, v ktorej by obozretná a obozretná osoba bola objektívne schopná prijať potrebné opatrenia pred uplynutím [dotknutej] lehoty.“[7] Pojem vyššia moc sa však neobmedzuje na prípady absolútnej nemožnosti [8].

14. Lehota troch rokov na podanie žiadosti o príspevok na presídlenie nezodpovedá času, ktorý zamestnanec potrebuje na presídlenie, ale časovému obdobiu, počas ktorého sa zamestnanec musí presídliť, aby získal príspevok. To znamená, že aj keby zamestnanec nemohol zorganizovať presídlenie počas časti tohto trojročného obdobia, napríklad z dôvodu pandémie, nemohol by sa dovolávať vyššej moci, ak by sa mohol ešte niekedy počas tohto obdobia a pred uplynutím lehoty presťahovať.

15. V čase, keď ombudsmanka začala toto vyšetrovanie, stále existovalo mnoho neistôt spojených s pandémiou. Odvtedy sa však situácia výrazne zlepšila a je ťažké tvrdiť, že by nebolo možné zorganizovať presídlenie pred júnom 2022. Okrem toho, ak by sťažovateľka mala stále vážne ťažkosti s usporiadaním svojho presťahovania v čase zmiernenia obmedzení, mohla poskytnúť konkrétne dôkazy o týchto ťažkostiach, ako aj dôkaz o tom, že sa aspoň pokúsila dodržať predpísanú lehotu.

16. Na základe toho ombudsmanka nezistila žiadny nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie nepredĺžiť lehotu.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsman uzatvára tento prípad s týmto záverom [9]:

Európska komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, keď odmietla predĺžiť lehotu pre zamestnanca na dôchodku na podanie žiadosti o príspevok na presídlenie.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Tina Nilsson
vedúca oddelenia pre riešenie prípadov

Štrasburg 7. novembra 2022

[1] V súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku EÚ: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A01962R0031-20140501

[2] Článok 9 ods. 3 tejto prílohy VII stanovuje: „Po ukončení služobného pomeru sa odvolanie uskutoční do troch rokov, ako je stanovené v článku 6 ods. 4 druhom pododseku. Sťahovania vykonané po uplynutí lehôt stanovených v tomto odseku sa nahradia len vo výnimočných prípadoch a na základe osobitného rozhodnutia menovacieho orgánu.“

[3] Článok 6 ods. 4 tejto prílohy VII stanovuje: „... Presídlenie úradníka alebo rodiny zosnulého úradníka sa uskutoční do troch rokov odo dňa skončenia jeho služobného pomeru. ...“.

[4] Vec F134/06, rozsudok Súdu pre verejnú službu z 8. apríla 2008, Giovanni Bordini/Európska komisia, bod 90 – https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=F-134/06;  Vec F145/07, rozsudok Súdu pre verejnú službu z 25. novembra 2008, Pierre Bosman/Rada Európskej únie, bod 32 – https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=F-145/07.

[5] Vyššia moc je právny pojem, bežný v zmluvách, ktorý oslobodzuje stranu od povinnosti alebo zodpovednosti v dôsledku nepredvídanej udalosti alebo okolnosti mimo kontroly strany, ktorá zvyčajne zahŕňa epidémie alebo pandémie.

[6] Vec T-617/18, uznesenie Všeobecného súdu zo 16. septembra 2019, ZH/Európska chemická agentúra, bod 25 – https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=T-617/18; Vec T‑18/19, rozsudok Všeobecného súdu z 5. októbra 2020, Colin Brown/Európska komisia, bod 64: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf;jsessionid=D9AC77AAA1BE3396C8327995698787B7?num=T-18/19&language=en.

[7] Vec T-617/18, uznesenie Všeobecného súdu zo 16. septembra 2019, ZH/Európska chemická agentúra, bod 25; Vec T‑18/19, rozsudok Všeobecného súdu z 5. októbra 2020, Colin Brown/Európska komisia, bod 64.

[8] Vec C-3/74, rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1974, Einfuhr- und Vorratsstelle für Getreide und Futtermittel contre Société Wilhelm Pfützenreuter, bod 22.

[9] Táto sťažnosť bola vyriešená v rámci delegovaného riešenia prípadu v súlade s rozhodnutím európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia.