Vec sa týkala rozhodnutia Európskej výkonnej agentúry pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) vypovedať dohodu o grante v oblasti dopravy z obnoviteľných zdrojov a vymáhať celú sumu svojho finančného príspevku na projekt.

Ombudsmanka zistila, že CINEA nedodržala postup stanovený v dohode o grante a že existujú náznaky, že rozhodnutie CINEA nemuselo byť úplne spravodlivé a primerané. Vzhľadom na platobnú neschopnosť sťažovateľa´s a skutočnosť, že Európska prokuratúra vyšetruje potenciálne nezrovnalosti v súvislosti s projektom, však nemožno očakávať, že agentúra CINEA v tejto fáze zmysluplne preskúma svoje rozhodnutie. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené, a prípad uzavrela.

Ombudsmanka navrhla agentúre CINEA zlepšenie s cieľom zabezpečiť, aby sa podobné problémy nevyskytovali v budúcich prípadoch.

Sťažnosť sa týkala odmietnutia Európskej centrálnej banky (ECB) poskytnúť rodičovskú dovolenku zamestnancovi zamestnanému na základe zmluvy o dočasnom preložení (ESCB/IO), ktorá sa využíva na komunikáciu s národnými centrálnymi bankami a na obdobie najviac troch rokov. Sťažovateľ tvrdil, že vylúčením zamestnancov s takýmito zmluvami z rodičovskej dovolenky sa porušila zásada rovnakého zaobchádzania a právo na rodičovskú dovolenku podľa článku 33 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

ECB tvrdila, že jej pravidlá boli odôvodnené osobitnou a dočasnou povahou zmlúv ESCB/IO, potrebou zabezpečiť prevádzkovú kontinuitu a skutočnosťou, že zamestnanci si zachovali prístup k rodičovskej dovolenke v rámci svojich vnútroštátnych systémov zamestnanosti. Tvrdila, že článok 33 ods. 2 Charty nepriznáva bezpodmienečné právo na rodičovskú dovolenku a že si ponecháva voľnú úvahu pri určovaní uplatniteľných podmienok.

Ombudsmanka konštatovala, že ECB nepreukázala, že odmietnutie základného práva na rodičovskú dovolenku pre zamestnancov ESCB/IO bolo odôvodnené a primerané alebo že nebolo možné prijať menej reštriktívne opatrenia. Ombudsmanka sa tiež domnievala, že možnosť čerpať rodičovskú dovolenku neskôr podľa vnútroštátneho práva nie je primeranou náhradou za výkon tohto práva, ak je to najrelevantnejšie pre starostlivosť o malé dieťa.

Ombudsmanka dospela k záveru, že ide o nesprávny úradný postup, a odporučila, aby ECB prehodnotila svoje pravidlá o krátkodobom zamestnávaní s cieľom zabezpečiť primeraný prístup k rodičovskej dovolenke, najmä v prípade zmlúv ESCB/IO obnovených po počiatočnom období.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia zorganizovala testy vo výberovom konaní na prijatie prekladateľa/policajného úradníka so sídlom v Nikózii na Cypre. Testy sa uskutočnili len v štyroch mestách EÚ a Komisia neuhradila cestovné náklady a diéty uchádzačov. Komisia založila svoj prístup na skutočnosti, že je potrebná dokonalá znalosť gréčtiny a že väčšina kandidátov pochádza z Cypru a Grécka. Sťažovateľ, grécky občan žijúci vo Švédsku, ktorý bol zaradený do užšieho výberu, považoval za nespravodlivé od Komisie očakávať, že za absolvovanie testu zaplatí značnú sumu na cestu.   

Ombudsmanka zistila, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že mnohí občania EÚ uplatňujú svoju slobodu pohybu a žijú a pracujú v iných členských štátoch, než je ich krajina pôvodu. Pripomínajúc zásadu zakotvenú v služobnom poriadku, a to že nábor EÚ musí zabezpečiť zamestnancov s najvyššími normami spôsobilosti, efektívnosti a bezúhonnosti, ombudsmanka považovala za problematické, že Komisia nevyvinula žiadne úsilie na uľahčenie účasti na teste uchádzača, ktorého zaradila do užšieho výberu.

Keďže predmetné výberové konanie bolo ukončené, ombudsmanka uzavrela prípad so zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené. Ombudsmanka predložila Komisii návrh na zlepšenie do budúcnosti. Požiadala Komisiu, aby náležite zvážila situáciu uchádzačov zaradených do užšieho zoznamu s cieľom zabezpečiť rovnakú možnosť zúčastniť sa na osobných testoch a pohovoroch, a to buď tým, že týmto uchádzačom ponúkne náhradu nákladov, alebo tým, že im ponúkne možnosť zúčastniť sa na testoch alebo pohovoroch na vybraných zastúpeniach Komisie v členských štátoch.

 

Veci sa týkali rozhodnutia agentúry Frontex neuhradiť sťažovateľom, ktorí boli uchádzačmi v postupe prijímania do zamestnania agentúry Frontex pre členov jej „stáleho zboru“, cestovné náklady a náklady na pobyt po ich ceste do Varšavy (Poľsko) na účely plaveckých testov a lekárskych vyšetrení. V pravidlách agentúry Frontex týkajúcich sa prijímania zamestnancov sa stanovuje, že náklady súvisiace s konečnou lekárskou prehliadkou sa uhradia len vtedy, ak uchádzač následne nastúpi do funkcie v agentúre Frontex, zatiaľ čo sťažovatelia tak neurobili.

Ombudsmanka zistila, že podľa platných pravidiel agentúry Frontex, hoci agentúra Frontex skombinovala plavecké testy s lekárskou prehliadkou z dôvodu tlaku na jej postupy prijímania zamestnancov, mala vykonať samostatné hodnotenie nákladov súvisiacich s plaveckými testami.

Ombudsmanka navrhla riešenie, že agentúra Frontex by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie neuhrádzať sťažovateľom všetky cestovné náklady a náklady na pobyt a mala by zvážiť náhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s plaveckými testami, ktoré podstúpili. Agentúra Frontex súhlasila s príspevkom vo forme diét za počet dní navyše, počas ktorých sa sťažovatelia zdržiavali vo Varšave, aby sa mohli zúčastniť na plaveckých testoch.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že agentúra Frontex prijala návrh riešenia.

 

Prípad sa týkal toho, ako Európsky orgán práce (ELA) posúdil odbornú prax sťažovateľa vo výberovom konaní na prijatie asistenta ľudských zdrojov.

Ombudsmanka zistila, že výberová komisia preskúmala informácie uvedené v žiadosti sťažovateľa a posúdila ich na základe kritérií oprávnenosti. Ombudsmanka nezistila žiadnu zjavnú chybu v tom, ako výberová komisia posúdila odbornú prax sťažovateľa. V tejto súvislosti teda nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu ELA. Nebolo však jasné, ako orgán ELA riešil administratívnu sťažnosť sťažovateľa. Orgán ELA vysvetlil, že pôvodne nesprávne vyložil sťažnosť, ale že medzičasom zaslal sťažovateľovi odpoveď. Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie so záverom, že v tomto ohľade nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej komisie prestať spolupracovať s dočasným agentúrnym pracovníkom v rámci služieb starostlivosti o deti. Sťažovateľ bol zamestnaný prostredníctvom externého dodávateľa na základe týždenných zmlúv. Na základe pokynov Komisie dodávateľ informoval sťažovateľa, že Komisia už nebude žiadať o jeho služby. Sťažovateľka sa obrátila na ombudsmanku s tvrdením, že Komisia jej neposkytla opodstatnené dôvody svojho rozhodnutia.

Ombudsmanka dôsledne zastáva názor, že ak inštitúcie EÚ požiadajú o ukončenie zmluvy osoby s externým dodávateľom, mali by poskytnúť spravodlivé a objektívne dôvody na odôvodnenie ukončenia zmluvy, informovať dotknutú osobu a zabezpečiť, aby mala možnosť predložiť pripomienky pred ukončením zmluvy. Neistá situácia dočasného zamestnanca znamená, že Komisia má povinnosť byť spravodlivá a transparentná, a to aj v prípade neexistencie zmluvného vzťahu. V tomto prípade Komisia nezabezpečila, aby bolo sťažovateľovi poskytnuté vypočutie a možnosť vyjadriť sa k dôvodom, ktoré Komisia uviedla predtým, ako sa rozhodla nepožadovať služby sťažovateľa. Hoci je to poľutovaniahodné, ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ musel byť informovaný o niektorých problémoch v týždni, ktorý viedol k rozhodnutiu Komisie. Vzhľadom na nedostatočné vedenie záznamov však ombudsman nemôže overiť, či zamestnanci Komisie diskutovali o problémoch so sťažovateľom. Ombudsmanka však víta skutočnosť, že Komisia uznala, že sťažovateľovi mohla v tomto prípade podrobnejšie vysvetliť svoje odôvodnenie.

Na základe toho sa ombudsmanka domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené, a prípad uzatvára.