Vec sa týkala rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) opätovne otestovať všetkých uchádzačov po technickej chybe počas testovania ôsmich výberových konaní na prekladateľov v roku 2025. Problémom bola chyba nastavenia, ktorá umožnila uchádzačom vybrať viacero odpovedí v testoch, v ktorých bola prijatá len jedna odpoveď. Približne tretina uchádzačov vybrala viacero odpovedí. Opakované testovanie bolo naplánované na jeden deň s možnosťou zmeny termínu len v prípade vyššej moci. Sťažovatelia sa obrátili na ombudsmana, pričom tvrdili, že rozhodnutie o opätovnom testovaní všetkých uchádzačov je neprimerané a že odmietnutie povoliť zmenu termínu testu je nespravodlivé.

Ombudsmanka zistila, že úrad EPSO a výberové komisie túto záležitosť dôkladne posúdili a že nič nenasvedčuje tomu, že zvolený prístup nepredstavoval primeranú rovnováhu medzi dvoma kľúčovými úvahami, ktoré predložil úrad EPSO a výberové komisie, a to technickou a administratívnou uskutočniteľnosťou, ako aj rovnakým zaobchádzaním s uchádzačmi. Rozhodnutie o opätovnom testovaní všetkých uchádzačov bolo teda primerané cieľu zachovania rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Ombudsmanka takisto dospela k záveru, že v danom technickom kontexte bolo primerané, aby úrad EPSO uplatňoval svoju štandardnú politiku týkajúcu sa zmeny termínu.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že úrad EPSO sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom vypracovaným v súvislosti s auditom Európskej komisie týkajúcim sa dodržiavania environmentálnych požiadaviek poľnohospodármi v Litve, ktoré musia splniť, aby získali finančné prostriedky EÚ.

Komisia odmietla poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by ohrozilo úspešné dokončenie auditu.

Na základe kontroly príslušných dokumentov ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia oprávnene odmietla prístup verejnosti k sporným dokumentom. Vyšetrovanie teda uzavrela bez toho, aby zistila nesprávny úradný postup.

Vzhľadom na to, že Komisia medzitým potvrdila, že audit bol ukončený, ombudsmanka verí, že Komisia poskytne čo najširší prístup k dokumentom, ak by sa sťažovateľ touto záležitosťou zaoberal.

Vec sa týkala rozhodnutia delegácie Európskej únie v Papue-Novej Guinei zamietnuť ponuku sťažovateľa ako neobvykle nízku. Sťažovateľ tvrdil, že delegácia nepožiadala o konkrétne objasnenia, neodôvodnila svoje rozhodnutie a svoje zamietnutie založila na prvkoch, ktoré nesúvisia s cenou uvedenou v ponuke.

Ombudsmanka zistila, že delegácia mala byť konkrétnejšia, keď žiadala sťažovateľa o objasnenie ceny, a mala stanoviť jasnú súvislosť medzi cenou a všetkými prvkami, ktoré zohľadnila vo svojom posúdení. Delegácia tiež dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie zamietnuť ponuku ako ponuku s neobvykle nízkou cenou, čím porušila povinnosť odôvodnenia. Tieto nedostatky predstavujú nesprávny úradný postup.

Hoci Komisia počas vyšetrovania poskytla dodatočné objasnenia, ombudsmanka zistila, že tieto objasnenia dostatočne neriešili zistené nedostatky.

Ombudsmanka sa domnievala, že v tomto prípade by nebolo vhodné vydať zodpovedajúce odporúčanie, keďže zákazka bola zadaná. Predložila však tri návrhy zamerané na zabránenie výskytu takýchto problémov v podobných prípadoch v budúcnosti.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej výkonnej agentúry pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) vypovedať dohodu o grante v oblasti dopravy z obnoviteľných zdrojov a vymáhať celú sumu svojho finančného príspevku na projekt.

Ombudsmanka zistila, že CINEA nedodržala postup stanovený v dohode o grante a že existujú náznaky, že rozhodnutie CINEA nemuselo byť úplne spravodlivé a primerané. Vzhľadom na platobnú neschopnosť sťažovateľa´s a skutočnosť, že Európska prokuratúra vyšetruje potenciálne nezrovnalosti v súvislosti s projektom, však nemožno očakávať, že agentúra CINEA v tejto fáze zmysluplne preskúma svoje rozhodnutie. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené, a prípad uzavrela.

Ombudsmanka navrhla agentúre CINEA zlepšenie s cieľom zabezpečiť, aby sa podobné problémy nevyskytovali v budúcich prípadoch.

Sťažnosť sa týkala odmietnutia Európskej centrálnej banky (ECB) poskytnúť rodičovskú dovolenku zamestnancovi zamestnanému na základe zmluvy o dočasnom preložení (ESCB/IO), ktorá sa využíva na komunikáciu s národnými centrálnymi bankami a na obdobie najviac troch rokov. Sťažovateľ tvrdil, že vylúčením zamestnancov s takýmito zmluvami z rodičovskej dovolenky sa porušila zásada rovnakého zaobchádzania a právo na rodičovskú dovolenku podľa článku 33 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

ECB tvrdila, že jej pravidlá boli odôvodnené osobitnou a dočasnou povahou zmlúv ESCB/IO, potrebou zabezpečiť prevádzkovú kontinuitu a skutočnosťou, že zamestnanci si zachovali prístup k rodičovskej dovolenke v rámci svojich vnútroštátnych systémov zamestnanosti. Tvrdila, že článok 33 ods. 2 Charty nepriznáva bezpodmienečné právo na rodičovskú dovolenku a že si ponecháva voľnú úvahu pri určovaní uplatniteľných podmienok.

Ombudsmanka konštatovala, že ECB nepreukázala, že odmietnutie základného práva na rodičovskú dovolenku pre zamestnancov ESCB/IO bolo odôvodnené a primerané alebo že nebolo možné prijať menej reštriktívne opatrenia. Ombudsmanka sa tiež domnievala, že možnosť čerpať rodičovskú dovolenku neskôr podľa vnútroštátneho práva nie je primeranou náhradou za výkon tohto práva, ak je to najrelevantnejšie pre starostlivosť o malé dieťa.

Ombudsmanka dospela k záveru, že ide o nesprávny úradný postup, a odporučila, aby ECB prehodnotila svoje pravidlá o krátkodobom zamestnávaní s cieľom zabezpečiť primeraný prístup k rodičovskej dovolenke, najmä v prípade zmlúv ESCB/IO obnovených po počiatočnom období.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia zorganizovala testy vo výberovom konaní na prijatie prekladateľa/policajného úradníka so sídlom v Nikózii na Cypre. Testy sa uskutočnili len v štyroch mestách EÚ a Komisia neuhradila cestovné náklady a diéty uchádzačov. Komisia založila svoj prístup na skutočnosti, že je potrebná dokonalá znalosť gréčtiny a že väčšina kandidátov pochádza z Cypru a Grécka. Sťažovateľ, grécky občan žijúci vo Švédsku, ktorý bol zaradený do užšieho výberu, považoval za nespravodlivé od Komisie očakávať, že za absolvovanie testu zaplatí značnú sumu na cestu.   

Ombudsmanka zistila, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že mnohí občania EÚ uplatňujú svoju slobodu pohybu a žijú a pracujú v iných členských štátoch, než je ich krajina pôvodu. Pripomínajúc zásadu zakotvenú v služobnom poriadku, a to že nábor EÚ musí zabezpečiť zamestnancov s najvyššími normami spôsobilosti, efektívnosti a bezúhonnosti, ombudsmanka považovala za problematické, že Komisia nevyvinula žiadne úsilie na uľahčenie účasti na teste uchádzača, ktorého zaradila do užšieho výberu.

Keďže predmetné výberové konanie bolo ukončené, ombudsmanka uzavrela prípad so zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené. Ombudsmanka predložila Komisii návrh na zlepšenie do budúcnosti. Požiadala Komisiu, aby náležite zvážila situáciu uchádzačov zaradených do užšieho zoznamu s cieľom zabezpečiť rovnakú možnosť zúčastniť sa na osobných testoch a pohovoroch, a to buď tým, že týmto uchádzačom ponúkne náhradu nákladov, alebo tým, že im ponúkne možnosť zúčastniť sa na testoch alebo pohovoroch na vybraných zastúpeniach Komisie v členských štátoch.

 

Veci sa týkali rozhodnutia agentúry Frontex neuhradiť sťažovateľom, ktorí boli uchádzačmi v postupe prijímania do zamestnania agentúry Frontex pre členov jej „stáleho zboru“, cestovné náklady a náklady na pobyt po ich ceste do Varšavy (Poľsko) na účely plaveckých testov a lekárskych vyšetrení. V pravidlách agentúry Frontex týkajúcich sa prijímania zamestnancov sa stanovuje, že náklady súvisiace s konečnou lekárskou prehliadkou sa uhradia len vtedy, ak uchádzač následne nastúpi do funkcie v agentúre Frontex, zatiaľ čo sťažovatelia tak neurobili.

Ombudsmanka zistila, že podľa platných pravidiel agentúry Frontex, hoci agentúra Frontex skombinovala plavecké testy s lekárskou prehliadkou z dôvodu tlaku na jej postupy prijímania zamestnancov, mala vykonať samostatné hodnotenie nákladov súvisiacich s plaveckými testami.

Ombudsmanka navrhla riešenie, že agentúra Frontex by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie neuhrádzať sťažovateľom všetky cestovné náklady a náklady na pobyt a mala by zvážiť náhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s plaveckými testami, ktoré podstúpili. Agentúra Frontex súhlasila s príspevkom vo forme diét za počet dní navyše, počas ktorých sa sťažovatelia zdržiavali vo Varšave, aby sa mohli zúčastniť na plaveckých testoch.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že agentúra Frontex prijala návrh riešenia.

 

Prípad sa týkal toho, ako Európsky orgán práce (ELA) posúdil odbornú prax sťažovateľa vo výberovom konaní na prijatie asistenta ľudských zdrojov.

Ombudsmanka zistila, že výberová komisia preskúmala informácie uvedené v žiadosti sťažovateľa a posúdila ich na základe kritérií oprávnenosti. Ombudsmanka nezistila žiadnu zjavnú chybu v tom, ako výberová komisia posúdila odbornú prax sťažovateľa. V tejto súvislosti teda nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu ELA. Nebolo však jasné, ako orgán ELA riešil administratívnu sťažnosť sťažovateľa. Orgán ELA vysvetlil, že pôvodne nesprávne vyložil sťažnosť, ale že medzičasom zaslal sťažovateľovi odpoveď. Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie so záverom, že v tomto ohľade nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.