Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V júli 2019 sťažovateľ, novinár, požiadal Komisiu o prístup verejnosti ^[1] k dokumentom týkajúcim sa slobody tlače a koncentrácie médií v Maďarsku.

2. V septembri 2019 Komisia informovala sťažovateľa, že identifikovala 26 dokumentov vrátane brífingov, právnych poznámok a správy. Sťažovateľovi poskytla úplný prístup k siedmim dokumentom, čiastočný prístup k desiatim dokumentom a odmietla zverejniť zvyšných deväť dokumentov. Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie zamietnuť prístup verejnosti k týmto dokumentom (čiastočne alebo v celom rozsahu) potrebou chrániť svoj rozhodovací proces a v prípade dvoch dokumentov aj potrebou chrániť právne poradenstvo ^[2].

3. Sťažovateľ 17. septembra 2019 požiadal Komisiu, aby preskúmala svoje rozhodnutie zamietnuť (čiastočný) prístup k ôsmim identifikovaným dokumentom podaním tzv. opakovanej žiadosti. Pýtal sa, či by zverejnenie týchto dokumentov skutočne narušilo ochranu rozhodovacieho procesu alebo právneho poradenstva Komisie. Navrhovateľ sa takisto domnieval, že bez ohľadu na to, či bola Komisia oprávnená opierať sa o dve uvádzané výnimky, existoval prevažujúci verejný záujem. Sťažovateľ napríklad tvrdil, že zverejnenie dokumentov by pomohlo verejnosti pochopiť, ako Komisia monitoruje pluralitu médií v Maďarsku. Pokiaľ ide o dve právne poznámky, sťažovateľ sa domnieval, že zverejnenie by slúžilo verejnému záujmu na zabezpečení riadnej transpozície a dodržiavania práva EÚ.

4. Keď sťažovateľ nedostal odpoveď, obrátil sa v apríli 2020 na ombudsmana.

Vyšetrovanie

5. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto aspektov sťažnosti:

1) skutočnosť, že Komisia neodpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa v stanovenej lehote, a

2) rozhodnutie Komisie poskytnúť len čiastočný prístup k jednému z požadovaných dokumentov a zamietnuť prístup k siedmim požadovaným dokumentom.

6. V prvom kroku ombudsmanka požiadala Komisiu, aby preskúmala dokumenty, ktoré sú predmetom tohto vyšetrovania, a navrhla, aby Komisia odpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa.

7. Po intervencii ombudsmanky Komisia prijala potvrdzujúce rozhodnutie, ktorým sťažovateľovi poskytla širší čiastočný prístup k jednému dokumentu a čiastočný prístup k inému dokumentu, ktorý predtým nezverejnila. Pokiaľ ide o zvyšných šesť dokumentov, trvala na svojom stanovisku, že prístup musí byť zamietnutý.

8. Ombudsman potom požiadal sťažovateľa o jeho pripomienky k potvrdzujúcemu rozhodnutiu Komisie.

9. Sťažovateľ informoval ombudsmana, že s odpoveďou Komisie je spokojný len čiastočne. Domnieval sa, že Komisia mala poskytnúť aspoň čiastočný prístup k dvom právnym poznámkam, pričom zopakoval, že existuje prevažujúci verejný záujem na ich zverejnení. Sťažovateľ však uviedol, že uprednostnil nepostupovať so svojou sťažnosťou ombudsmanovi.

10. Hoci ombudsmanka so znepokojením berie na vedomie značné oneskorenie odpovede Komisie na potvrdzujúce rozhodnutie sťažovateľa, domnieva sa, že Komisia teraz vyriešila tento aspekt sťažnosti.

11. Pokiaľ ide o (čiastočné) zamietnutie prístupu verejnosti zo strany Komisie, ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ sa rozhodol nepokračovať vo svojej sťažnosti. Preto v tejto súvislosti nepodnikne žiadne ďalšie kroky.

Závery

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmito závermi:

Komisia vyriešila prvý aspekt sťažnosti prijatím potvrdzujúceho rozhodnutia.

V súvislosti s druhým aspektom sťažnosti nie je potrebné ďalšie konanie.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 22. 2020

[1] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049&from=EN.

[2] V súlade s článkom 4 ods. 2 druhou zarážkou a článkom 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.