The case concerned how the European Commission ensures that Romania fully implements a judgment of the Court of Justice of the European Union on the unlawful refusal to issue identity cards to Romanian citizens domiciled in other Member States.

The Ombudsman found that the matter appeared to be evolving at national level and that the Commission had been monitoring the situation actively and at reasonable intervals.

The Ombudsman closed the case with the conclusion that no further inquiries are justified at this stage. However, the Ombudsman requested the Commission to update her, within six months, on its assessment of Romania’s compliance with the judgment and any further action taken by the Commission.

Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa jeho komunikácie s maďarskou vládou o nezávislosti súdnictva v súvislosti s posúdením Komisie týkajúcim sa oprávnenosti Maďarska na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu. Po konzultácii s maďarskými orgánmi Komisia odmietla prístup k niektorým dokumentom, pričom sa odvolala na dve výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom. Komisia konkrétne tvrdila, že zverejnenie by ohrozilo účel jej vyšetrovania, pokiaľ ide o oprávnenosť Maďarska na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu a jeho rozhodovací proces. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie (podaním „opakovanej žiadosti“). Keď Komisia neodpovedala v príslušných lehotách, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k požadovaným dokumentom. Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia prijala potvrdzujúce rozhodnutie. Zotrvala na svojom rozhodnutí o zamietnutí prístupu, ale odvolala sa na dodatočnú výnimku, pričom tvrdila, že Európsky parlament medzičasom začal súdne konanie v tejto veci a zverejnenie by mohlo narušiť toto prebiehajúce konanie.

Inšpekcia ombudsmana ukázala, že požadované dokumenty obsahujú sebahodnotenie Maďarska, formálne dotazníky, ktoré Komisia zaslala maďarským orgánom, a oficiálne odpovede príslušných maďarských orgánov na tieto otázky. Požadované dokumenty tak tvoria základ rozhodnutia Komisie, proti ktorému Parlament začal súdne konanie. Neboli vypracované na účely konkrétneho súdneho konania, ani neobsahujú interné právne stanoviská k sporným otázkam v celom rozsahu.

Ombudsmanka zastávala názor, že Komisia dostatočne nepreukázala, ako by zverejnenie dokumentov mohlo narušiť predmetné súdne konanie. Ombudsmana nepresvedčil ani argument Komisie, že zverejnenie by mohlo ohroziť jej vyšetrovanie. Ombudsmanka okrem toho zdôraznila, že je dôležité informovať verejnosť o opatreniach Komisie a maďarských orgánov na ochranu finančných záujmov EÚ a na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu. Ombudsmanka sa preto domnievala, že odmietnutie Komisie poskytnúť prístup širokej verejnosti k požadovaným dokumentom predstavuje nesprávny úradný postup, a odporučila, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti o prístup.

Komisia v odpovedi potvrdila svoje stanovisko, že zverejnenie požadovaných dokumentov by narušilo pokojné súdne konanie začaté Parlamentom a jeho vyšetrovanie, pokiaľ ide o oprávnenosť Maďarska na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu. Ombudsmanka však zistila, že Komisia neposkytla presvedčivé vysvetlenia, prečo nebolo možné poskytnúť širší prístup k týmto dokumentom. Ombudsmanka preto potvrdila svoje zistenie nesprávneho úradného postupu a prípad uzavrela.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k odôvodnenému stanovisku, ktoré Európska komisia zaslala Belgicku v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti týkajúceho sa transpozície smernice o ochrane oznamovateľov.

Komisia zamietla prístup k dokumentu, ktorý je súčasťou spisu prebiehajúceho konania o nesplnení povinnosti. Komisia pritom vychádzala zo všeobecnej domnienky nezverejnenia založenej na potrebe chrániť účel prebiehajúceho vyšetrovania. Sťažovateľ bol nespokojný s týmto výsledkom a obrátil sa na ombudsmana.

Hoci sa ombudsmanka domnievala, že primeraná ochrana oznamovateľov je nevyhnutná, na základe kontroly sporného dokumentu konštatovala, že Komisia sa oprávnene opierala o všeobecnú domnienku nezverejnenia na účely odmietnutia prístupu k dokumentu. Prípad preto uzavrela.