Vec sa týkala času, ktorý európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) potreboval na rozhodnutie o dvoch sťažnostiach podaných tým istým sťažovateľom v roku 2023 v súvislosti so spracúvaním osobných údajov sťažovateľa.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanky EDPS poskytol primerané vysvetlenia týkajúce sa vybavovania prípadov a oneskorenia. EDPS takisto dokončil predbežné posúdenie nastolených otázok.

Ombudsmanka tiež poznamenala, že EDPS prijal opatrenia zamerané na riešenie nahromadených nevybavených prípadov s cieľom vyhnúť sa podobným situáciám v budúcnosti, a preto prípad uzavrel so záverom, že žiadne ďalšie vyšetrovania nie sú opodstatnené. 

Prípad sa týkal spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) riešila obvinenia z porušovania základných práv pri svojich činnostiach na gréckom ostrove Samos. Sťažovatelia sa obávali, že spôsob, akým pracovníci pracujúci na prípadoch nasadení v podporných azylových tímoch agentúry EUAA viedli pohovory so zraniteľnými žiadateľmi o azyl, je v rozpore s právom EÚ a že agentúra EUAA sa tým nezaoberala. Sťažovatelia sa okrem toho zaoberali tým, ako agentúra EUAA riešila správy žiadateľov o azyl o odopretí vstupu.

Ombudsmanka zistila, že v čase podania sťažnosti agentúra EUAA nezabezpečila, aby pracovníci pracujúci na prípadoch nasadení v jej podporných azylových tímoch boli pripravení riadne viesť pohovory so zraniteľnými žiadateľmi o azyl, a to aj pokiaľ ide o to, ako zohľadniť ukazovatele zraniteľnosti, keď sa po prvýkrát objavia počas pohovoru o azyle. Ombudsmanka ďalej zistila, že agentúra EUAA neposkytla zraniteľným žiadateľom o azyl vhodný postup na oznamovanie chýb, ku ktorým došlo počas pohovorov, a na preskúmanie takýchto správ agentúrou EUAA. Ombudsmanka zistila, že ide o nesprávny úradný postup, a vydala štyri odporúčania pre agentúru EUAA na riešenie nedostatkov.

Ombudsmanka zaslala tieto odporúčania aj svojim kolegom z Európskej siete ombudsmanov (ENO), ktorí sa zaujímali o ich názory na to, ako sa zabezpečuje dodržiavanie základných práv v spolupráci medzi pracovníkmi agentúry EUAA zaoberajúcimi sa prípadmi a vnútroštátnymi azylovými úradníkmi.

Ombudsmanka okrem toho zistila závažné nedostatky v súvislosti s tým, ako agentúra EUAA riešila zverejňovanie skúseností žiadateľov o azyl so zavracaním migrantov na vonkajších hraniciach počas pohovorov. Keďže agentúra EUAA začala počas vyšetrovania ombudsmanky vykonávať opatrenia na nápravu týchto nedostatkov, nezistila nesprávny úradný postup, ale namiesto toho predložila dva návrhy na zlepšenie.

Tento prípad sa týkal toho, ako Európska komisia vybavila žiadosť novinára o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa pracovnej cesty do Izraela koordinátorom Komisie pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života. Komisia odmietla potvrdiť alebo poprieť existenciu takýchto dokumentov s odkazom na pravidlá EÚ o ochrane údajov. Tvrdila, že aj uznanie existencie takýchto dokumentov by predstavovalo prenos osobných údajov bez potreby osobitného účelu vo verejnom záujme, čo podľa jej názoru sťažovateľ nepreukázal.

Počas vyšetrovania Komisia potvrdila vyšetrovaciemu tímu ombudsmanky, že cesta sa uskutočnila a že pokryla náklady na túto cestu, čím sa vyriešili hlavné obavy sťažovateľa týkajúce sa transparentnosti.

Ombudsmanka zistila, že vzhľadom na viditeľnosť úlohy a citlivosť témy existuje verejný záujem na verejnej kontrole odborných činností koordinátora. Po tom, ako Komisia potvrdila pracovnú cestu a pokryla náklady v súlade s platnými pravidlami, však ombudsmanka zastávala názor, že verejný záujem na kontrole odborných činností koordinátora bol uspokojený.

Ombudsmanka však navrhla Komisii zlepšenie, konkrétne, aby aktívne zverejňovala zhrnutia oficiálnych činností koordinátora vrátane informácií o pracovných cestách s cieľom zvýšiť transparentnosť.

Ombudsmanka prípad uzavrela, pričom dospela k záveru, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Vec sa týkala spôsobu, akým Európska komisia zabezpečuje, aby Rumunsko v plnej miere vykonalo rozsudok Súdneho dvora Európskej únie o nezákonnom odmietnutí vydať preukazy totožnosti rumunským občanom s bydliskom v iných členských štátoch.

Ombudsmanka zistila, že sa zdá, že záležitosť sa vyvíja na vnútroštátnej úrovni a že Komisia situáciu aktívne a v primeraných intervaloch monitorovala.

Ombudsmanka prípad uzavrela so záverom, že v tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania. Ombudsmanka však požiadala Komisiu, aby ju do šiestich mesiacov informovala o svojom posúdení dodržiavania rozsudku Rumunskom a o akýchkoľvek ďalších opatreniach prijatých Komisiou.