Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je zamestnancom agentúry EÚ. Pred vstupom do inštitúcií EÚ pracovala v Španielsku. V máji 2010 sťažovateľka požiadala o prevod svojich dôchodkových práv v rámci španielskeho dôchodkového systému do dôchodkového systému pre zamestnancov EÚ (tzv. žiadosť o prevod in). Európska komisia, ktorá sa zaoberá žiadosťami zamestnancov agentúr EÚ o presun, zaslala v júni 2010 potvrdenie o prijatí svojej žiadosti.

2. V septembri 2012 sťažovateľka požiadala o aktuálne informácie o stave svojej žiadosti. Komisia odpovedala, že sa ňou ešte nezaoberala, pretože: „všetky žiadosti doručené po 31. decembri 2008 boli zmrazené až do zavedenia nových vykonávacích pravidiel v apríli 2011 ^[1]. Počas tohto obdobia sme dostali viac ako 11 000 nových žiadostí a začali sme sa zaoberať predchádzajúcimi žiadosťami (osobami v blízkosti dôchodku) a potom sa postupne budú riešiť všetky ostatné spisy.“ V decembri 2012 Komisia informovala sťažovateľku, že jej žiadosť je prípustná a že požiada španielsky dôchodkový orgán, aby vypočítal výšku dôchodkových práv, ktoré sa majú previesť. V apríli 2013 Komisia zaslala sťažovateľovi výpočet, ktorý poskytol španielsky dôchodkový systém. Španielska schéma však následne informovala Komisiu, že výpočet bol nesprávny, a v novembri 2013 zaslala nový výpočet. Komisia postúpila nový výpočet navrhovateľovi v januári 2017. Navrhovateľ výpočet akceptoval. Komisia pristúpila k prevodu a odpočítala z dôchodkových práv sumu zodpovedajúcu kapitálovému zhodnoteniu so sadzbou 3,1 %.^[2]

3. Sťažovateľka predložila Komisii administratívnu sťažnosť ^[3], v ktorej tvrdila, že prišla o peniaze, pretože Komisia odpočítala úroky za celé obdobie, počas ktorého Komisia vybavovala jej žiadosť. Podľa jej názoru to nebolo spravodlivé, pretože Komisia bezdôvodne odložila konanie. Podľa sťažovateľa Komisia začala spracovať jej spis s oneskorením 2 rokov a 7 mesiacov (obdobie 1) a zaslala sťažovateľovi správny výpočet zo španielskeho dôchodkového systému s oneskorením 3 rokov a 1 mesiaca (obdobie 2).

4. Komisia preskúmala výpočet a rozhodla sa neodpočítať žiadne úroky za obdobie 2. Svoje rozhodnutie však potvrdil, pokiaľ ide o obdobie 1.

5. V apríli 2018 sťažovateľ podal Komisii novú administratívnu sťažnosť, v ktorej tvrdil, že Komisia by nemala odpočítať úroky za obdobie 1. Komisia sťažnosť zamietla. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou Komisie, sa v novembri 2018 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie toho, ako Komisia riešila žiadosť sťažovateľa o prevod dôchodkových práv do dôchodkového systému EÚ. Sťažovateľka sa domnieva, že Komisia nesprávne odpočítala úroky za obdobie 1 (t. j. od podania jej žiadosti 31. mája 2010 do vyhlásenia jej žiadosti za prípustnú 6. decembra 2012).

7. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď Komisie na sťažnosť a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na odpoveď Komisie. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa stretol aj s príslušnými útvarmi Komisie a skontroloval spis Komisie týkajúci sa tohto prípadu. Hoci je záležitosť zložitá, vyšetrovanie ombudsmanky trvalo dlhšie, ako malo, a úrad ombudsmana sa sťažovateľovi za toto oneskorenie ospravedlnil.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Argumenty sťažovateľa

8. Navrhovateľ sa domnieval, že uplatniteľné pravidlá výslovne neumožňujú Komisii odpočítať úroky počas obdobia predtým, ako začne vybavovať žiadosť ^[4]. Sťažovateľ sa domnieval, že Komisia neuviedla dôvody ani právny základ svojho rozhodnutia o pozastavení žiadostí.

9. Sťažovateľka tvrdila, že Komisia tým, že pozastavila jej žiadosť na takmer tri roky, konala v rozpore so zásadami dobrej správy vecí verejných. Každý má právo, aby inštitúcie EÚ vybavovali jeho záležitosti v primeranej lehote, a občania majú právo očakávať od administratívy EÚ vysokú úroveň transparentnosti, efektívnosti, rýchleho vykonávania a reakcie. Sťažovateľka tvrdila, že keďže Komisia v tomto ohľade neuspela, mala by jej vyplatiť náhradu.

10. Keď Komisia potvrdila prijatie jej žiadosti, mala ju informovať, že jej žiadosť bude pozastavená až do prijatia nových všeobecných vykonávacích ustanovení. Tieto informácie by jej umožnili rozhodnúť sa s úplnou znalosťou veci, či prevedie svoje vnútroštátne dôchodkové práva do dôchodkového systému EÚ.

Tvrdenia Komisie

11. V súlade s platnými pravidlami (pozri poznámku pod čiarou č. 2) Komisia odpočítala úroky vo výške 3,1 %, pretože španielsky dôchodkový orgán nemohol poskytnúť hodnotu dôchodkových práv v deň, keď bola žiadosť Komisii zaregistrovaná. Podľa španielskeho práva museli španielske orgány poskytnúť hodnotu dôchodkových práv v deň, keď ich Komisia kontaktovala. Komisia nemôže zasahovať do spôsobu, akým vnútroštátne orgány vypočítavajú dôchodkové práva a ich kapitálové zhodnotenie podľa vnútroštátneho práva.

12. V súlade so služobným poriadkom Komisia odpočítala úroky od dátumu registrácie žiadosti. V prípade sťažovateľky sa však Komisia rozhodla neodpočítať žiadne úroky za druhé obdobie, počas ktorého bol jej spis pozastavený (medzi prijatím a postúpením nového výpočtu španielskymi dôchodkovými orgánmi).

13. Komisia uviedla, že v roku 2009 musí aktualizovať všeobecné vykonávacie ustanovenia z dôvodu nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktorým sa upravuje sadzba príspevku do systému dôchodkového zabezpečenia EÚ ^[5]. Keď sa zamestnanci dozvedeli o nadchádzajúcej revízii všeobecných vykonávacích ustanovení z roku 2004, veľký počet z nich uskutočnil presun v žiadostiach v roku 2010, keďže sa domnievali, že staré a priaznivejšie sadzby sa budú uplatňovať až do nadobudnutia účinnosti nových všeobecných vykonávacích ustanovení. Komisia však nakoniec musela uplatňovať nové všeobecné vykonávacie ustanovenia so spätnou účinnosťou na všetky žiadosti predložené od 1. januára 2009. Súdy EÚ potvrdili platnosť tohto prístupu.

14. Z uvedených dôvodov Komisia neočakávane dostala viac ako 10 000 nových presunov žiadostí v relatívne krátkom období. Rozhodla sa preto pozastaviť väčšinu žiadostí a uprednostniť tie najnaliehavejšie, ako sú žiadosti predložené žiadateľmi, ktorí sa blížia k odchodu do dôchodku. Komisii trvalo niekoľko rokov, kým sa zaoberala nevybavenými žiadosťami.

15. Komisia na svojom intranete uverejnila informácie o tom, ako riešila mimoriadne vysoký počet žiadostí, ktoré jej boli doručené. Takisto zaslala individuálne odpovede žiadateľom, ktorí požiadali o aktualizáciu svojich spisov. Komisia nemohla informovať všetkých žiadateľov prostredníctvom automatizovaných správ, pretože v tom čase stále mala systém papierových súborov na riešenie prenosu žiadostí. Komisia neskôr vyvinula IT aplikáciu, ktorá jej umožňuje oveľa rýchlejšie riešiť prenos súborov.

Pripomienky sťažovateľa

16. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia odpočítala úroky v celkovej výške ^[6], ktorá je trojnásobkom sumy kapitálového zhodnotenia uplatneného španielskymi orgánmi ^[7]. Komisia tým v podstate znížila jej dôchodkové práva. Odpočet tak viedol k bezdôvodnému obohateniu Komisie, ako sa uvádza vo veci Tuerck ^[8].

17. Sťažovateľ takisto uviedol, že Komisia neprijala dostatočné opatrenia na riešenie nahromadených žiadostí, keďže neprijala zmierňujúce opatrenia na riešenie hospodárskych škôd, ktoré mohli žiadateľom spôsobiť oneskorenia pri vybavovaní žiadostí.

18. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie o pozastavení žiadostí prispelo k vytvoreniu veľkého počtu nevybavených žiadostí. Bolo problematické, že Komisia pôvodne informovala zamestnancov, že všeobecné vykonávacie ustanovenia z roku 2004 sa budú uplatňovať až do nadobudnutia účinnosti nových všeobecných vykonávacích ustanovení, ale neskôr rozhodla, že nové všeobecné vykonávacie ustanovenia sa budú uplatňovať so spätnou účinnosťou. Nakladanie s jej spisom odrážalo tento zmätok, pretože potvrdenie o prijatí jej žiadosti odkazovalo na všeobecné vykonávacie ustanovenia z roku 2004.

19. Sťažovateľka uviedla, že vzhľadom na to, že nie je zamestnankyňou Komisie, nemala žiadny dôvod pravidelne nahliadať na intranet Komisie. Potvrdenie o prijatí jej žiadosti o odovzdanie nenaznačovalo, že by tak mala urobiť.

Hodnotenie ombudsmana

20. Pred ombudsmanom sa riešia tri otázky. Prvou otázkou je, či Komisia správne uplatnila pravidlá upravujúce prevod práv na dôchodok. Druhou a treťou otázkou je, či Komisia konala včas a informovala sťažovateľa v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných.

21. Prvá otázka sa týka právneho výkladu. Navrhovateľ aj Komisia predložili presvedčivé argumenty na podporu svojich stanovísk. Predmet úpravy je zložitý a hoci existuje judikatúra týkajúca sa predmetných ustanovení, pretrvávajú pochybnosti v súvislosti s uplatňovaním určitých právnych ustanovení. Nie je úplne jasné, či a za akých podmienok platné pravidlá umožňujú Komisii privlastniť si časť vnútroštátnych dôchodkových práv v prípadoch, keď odpočíta úroky vo vyššej výške, ako je zhodnotenie kapitálu uplatňované vnútroštátnymi orgánmi.

22. Za týchto okolností ombudsman nie je v najlepšej pozícii na to, aby zaujal stanovisko k tomu, aký je lepší výklad predmetných ustanovení. Otázky týkajúce sa výkladu práva Únie musia byť zodpovedané na Súdnom dvore. Pokiaľ teda ide o to, ako Komisia chápe príslušné ustanovenia, ombudsmanka nevidí dôvod na ďalšie vyšetrovanie.

23. Pokiaľ ide o druhú otázku, zásady riadnej správy vecí verejných znamenajú, že ak zákonodarca nestanovil konkrétne lehoty, administratíva sa musí zaoberať záležitosťami v primeranej lehote. To, čo je „primeraná lehota“, závisí od okolností každého prípadu. Medzi faktory, ktoré treba vziať do úvahy, patrí zložitosť prípadu, jeho význam pre zainteresovanú stranu, rôzne procesné kroky, ktorými sa riadi administratíva, a kontext prípadu.^[9] Každý procesný krok by sa mal prijať v primeranej lehote po predchádzajúcom kroku.^[10] Okrem toho, ak trvanie správneho konania presahuje primeranú lehotu, je na administratíve, aby preukázala existenciu osobitných okolností, ktoré odôvodňujú omeškanie.^[11]

24. Predmetný prípad prebiehal v Komisii celkovo 5 rokov a 8 mesiacov (obdobie 1 a obdobie 2). Keďže Komisia uznala, že oneskorenie zodpovedajúce obdobiu 2 bolo neodôvodnené, prípad predložený ombudsmanovi sa týka len obdobia 1 (2 roky a 7 mesiacov). Táto lehota plynula od podania žiadosti sťažovateľa po rozhodnutie Komisie o prípustnosti žiadosti. Dĺžka lehoty nebola spôsobená zložitosťou žiadosti, keďže určenie prípustnosti zvyčajne trvá týždne, možno mesiace (ako sa uvádza na intranete Komisie), ale určite nie roky. Dĺžka trvania nebola spôsobená ani kontextom žiadosti; žiadosť sa nemusela posudzovať spolu s inými žiadosťami. Je zrejmé, že oneskorenie pri vybavovaní žiadosti by mohlo mať významný negatívny vplyv na sťažovateľa a v konečnom dôsledku takýto negatívny vplyv. Komisia netvrdila, že čas potrebný na vybavenie žiadosti súvisí so špecifikami žiadosti. Za týchto okolností treba na prvý pohľad považovať čas, ktorý Komisia venovala vyhláseniu žiadosti za prípustnú, za neprimeraný.

25. Otázkou teraz je, či Komisia preukázala osobitné vonkajšie okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť potrebný čas.

26. Komisia uviedla nadobudnutie účinnosti nariadenia Rady 1324/2008 v decembri 2008 ako dôvod aktualizácie príslušných vykonávacích ustanovení týkajúcich sa prevodu dôchodkových práv. Až do prijatia nových vykonávacích ustanovení Komisia pozastavila spracovanie podaných žiadostí na dva a pol roka. Počas tohto obdobia bolo prijatých viac ako 10 000 žiadostí, keďže zamestnanci mali dôvod domnievať sa, že nové vykonávacie ustanovenia by boli pre zamestnancov menej priaznivé ako predchádzajúce vykonávacie ustanovenia.

27. Treba poznamenať, že nariadenie č. 1324/2008 prijala Rada na návrh Komisie z novembra 2008 (v návrhu Komisie sa vykonali len malé zmeny). Komisia sa domnievala, že z nariadenia vyplýva potreba nových vykonávacích ustanovení. ^[12] Ak by bolo potrebné zmeniť vykonávacie ustanovenia z dôvodu uvedeného nariadenia, možno oprávnene predpokladať, že Komisia o tom mala vedieť na jeseň 2008 a mala prijať vhodné opatrenia. Komisia však prijala nové vykonávacie ustanovenia až v apríli 2011.^[13] Komisia okrem toho v decembri 2010 informovala svojich zamestnancov, že už podané žiadosti sa budú riešiť podľa starých vykonávacích ustanovení ^[14] - čo spochybňuje, prečo Komisia musela pozastaviť spracovanie už podaných žiadostí, aby sa nimi zaoberala podľa nových vykonávacích ustanovení.^[15]

28. Ombudsmanka nie je presvedčená, že uvedené okolnosti odôvodňujú omeškanie Komisie pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa. Zdá sa, že okolnosti boli do veľkej miery vlastné Komisie, najmä skutočnosť, že i) nepredpokladala, čo považovala za dôsledky nariadenia 1324/2008, ii) neprijala nové vykonávacie ustanovenia včas, iii) primerane nekomunikovala so zamestnancami a iv) rozhodla sa pozastaviť spracovanie žiadostí.

29. Keďže Komisia teraz podnikla kroky na prekonanie problémov z minulosti a dĺžka súčasných postupov sa zdá byť primeraná, ombudsmanka zastáva názor, že nie je dôvod ďalej sa touto záležitosťou zaoberať. Keďže však plynutie času má vplyv na sumu peňazí, ktorú je Komisia povinná odpočítať od prevedených dôchodkových práv ^[16], Komisia by mala zvážiť zavedenie jasnej lehoty na určenie prípustnosti žiadostí. Ombudsman v tejto súvislosti predloží návrh na zlepšenie.

30. Pokiaľ ide o tretiu otázku, je osvedčeným administratívnym postupom, aby administratíva informovala občana, keď očakáva, že prijme rozhodnutie v prebiehajúcom konaní, ktoré sa ho týka. Komisia tak v tomto prípade neurobila. Aktualizácie o pozastavenom spracúvaní žiadostí uverejnila na svojej intranetovej stránke, ale neinformovala sťažovateľku, že by mala pravidelne navštevovať túto stránku, aby získala aktualizácie.

31. Zdá sa, že Komisia teraz začala poskytovať príslušné informácie v potvrdeniach o prijatí, ktoré zasiela ako odpoveď na žiadosti o prevod. V súvislosti s týmto aspektom prípadu preto nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

32. Ombudsmanka oceňuje, že tieto zlepšenia sú pre sťažovateľku, ktorá sa domnieva, že má nárok na náhradu škody, len málo útechy. Hoci ombudsmanka jasne uviedla administratívne nedostatky v tomto prípade, pokiaľ ide o oneskorenia a nedostatočné informácie, jej úlohou nie je určiť, či Komisii vznikla právna povinnosť zaplatiť náhradu. Vzhľadom na materiálnu stratu sťažovateľa a zistené nedostatky by však Komisia mohla zvážiť vyplatenie náhrady ex gratia ^[17] alebo vysvetliť, prečo to v tomto prípade nepovažuje za vhodné. Ombudsmanka vyzýva Komisiu, aby nadviazala kontakt so sťažovateľom s cieľom prijať následné opatrenia v tejto veci.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrh na zlepšenie

Komisia by mala zaviesť lehotu na určenie prípustnosti žiadostí o prevod dôchodkových práv alebo vysvetliť, prečo to nie je uskutočniteľné alebo primerané.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 18. 2020

[1] Všeobecné vykonávacie ustanovenia (GIP), k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/trans\parency/regdoc/rep/3/2017/EN/C-2017-6760-F1-EN-MAIN-PART-1.PDF

[2] Podľa článku 7 všeobecných vykonávacích ustanovení a článku 8, článku 11 ods. 2 a 3 prílohy VIII k služobnému poriadku nariadenie 31 (EHS), 11 (ESAE), ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, Ú. v. ES L 45, 1962, s. 1385, dostupné na adrese https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A01962R0031-20140501.

[3] Podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

[4] Článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku a všeobecné vykonávacie ustanovenia.

[5] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1324/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa od 1. júla 2008 upravuje sadzba príspevku do systému dôchodkového zabezpečenia úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, dostupné na adrese https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32008R1324&qid=1574696316047&from=EN

[6] 15 295,66 EUR.

[7] 5 554,89 EUR.

[8] Pozri rozsudok z 5. decembra 2017 vo veci Sabine Tuerck/Komisia, T-728/16, bod 32, dostupný na adrese http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=9ea7d2dc30dd5d5510855f6841ac8633e06f13fd2bc9.e34KaxiLc3qMb40Rch0SaxyNbNj0?text=&docid=197425&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&ampdir=&occ=first&part=1&ampcid=812597.

[9] Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, vec C-185/95 P, bod 29, k dispozícii na adrese http://curia.europa.eu/juris/showPdf.jsf;jsessionid=8F1C0778C9B8C96192ACB213E890C455?text=&docid=43779&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=4441718 a rozhodnutie ombudsmana vo veci 484/2015/DR, bod 28, k dispozícii na adrese https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/90382.

[10] Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 2. júna 1994, De Compte/Parlament, vec C-326/91 P, bod 21, k dispozícii na adrese http://curia.europa.eu/juris/showPdf.jsf?text=&docid=98282&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=4442402.

[11] Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1983, Ditterich/Komisia, vec 207/81, bod 26, dostupný na adrese http://curia.europa.eu/juris/showPdf.jsf?text=&docid=91654&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=4443230.

[12] Hoci sa Komisia domnievala, že z nariadenia vyplýva potreba nových vykonávacích ustanovení, judikatúra ukázala, že toto presvedčenie nebolo platné, ale že revízia všeobecných vykonávacích ustanovení bola opodstatnená z rôznych dôvodov. Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 13. októbra 2015, Európska komisia/Marco Verile a Anduela Gjergji, vec T-104/14 P, bod 147, k dispozícii na adrese: http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=2B64EFD701467FC14C54B7EC1EA19824?text=&docid=169662&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=5109101

a rozsudok Súdu pre verejnú službu z 11. decembra 2013, Teughels/Komisia, F-117/11, bod 100, dostupný na adrese http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=145483&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=5111161

[14] Pozri vec Verile, bod 161.

[15] Komisia následne stiahla tieto informácie a oznámila zamestnancom, že žiadosti podané po nadobudnutí účinnosti nariadenia 1324/2008 sa budú riešiť podľa nových vykonávacích ustanovení, ktoré budú mať retroaktívny účinok.

[16] Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2018, Bernd Winkler/Európska komisia, T-369/17, bod 37, k dispozícii na adrese http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=202631&pageIndex=0&doclang=FR&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=5166573

[17] Takáto náhrada škody by sa nemala považovať za škodu v užšom právnom zmysle, ale za prostriedok na uznanie zistených nedostatkov.