Vážený pán C.,
dňa 6. júla 1999 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Komisii Európskych spoločenstiev v súvislosti s Vaším vylúčením z písomných skúšok vo výberovom konaní COM/A/8/98.
Dňa 7. septembra 1999 som postúpil sťažnosť Komisii, aby sa k nej vyjadrila.
Komisia zaslala svoje stanovisko k Vašej sťažnosti 29. novembra 1999 a ja som Vám ho zaslal 1. decembra 1999 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte.
Dňa 20. decembra 1999 (listom) a 21. decembra 1999 (e-mailom) ste mi zaslali svoje pripomienky k stanovisku Komisie.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Dňa 6. júla 1999 sa sťažovateľ sťažoval na odmietnutie Komisie zúčastniť sa na písomných skúškach výberového konania COM/A/8/98 organizovaných Komisiou, o ktoré sa uchádzal. Listom z 28. apríla 1999 výberová komisia informovala sťažovateľa, že nemôže byť pripustený na písomné testy, pretože nedosiahol minimálny počet bodov v jednom zo štyroch testov predbežného výberu. Podľa Komisie sťažovateľ dosiahol v teste c) 9,662 bodu, zatiaľ čo minimálny počet bodov bol 10. Dňa 11. mája 1999 sťažovateľ napísal Komisii a spochybnil tento výsledok. Poukázal na to, že na základe počtu otázok, na ktoré treba odpovedať, a bodov, ktoré boli poskytnuté alebo odpočítané za správne alebo nesprávne odpovede, nie je možné dospieť k číslu, ktoré mu oznámila Komisia. Vo svojej odpovedi zo 17. júna 1999 výberová komisia tvrdila, že výsledok oznámený sťažovateľovi treba vysvetliť tým, že niektoré otázky, ktoré sa ukázali ako nejednoznačné, boli odstránené a že body poskytnuté alebo odpočítané za každú odpoveď boli zodpovedajúcim spôsobom upravené.
Sťažovateľ sa následne sťažoval európskemu ombudsmanovi, v ktorom nastolil niekoľko otázok, ktoré možno zhrnúť takto:
Po prvé tvrdil, že Komisia nemala právo "neutralizovať" niektoré otázky, o ktorých tvrdila, že sú nejednoznačné. Tento prístup bol v rozpore s pokynmi danými uchádzačom v predbežných testoch, podľa ktorých mali všetky odpovede vo všetkých štyroch testoch rovnakú hodnotu. Pýtal sa tiež, prečo až po napísaní testov Komisia zistila, že niektoré otázky sú nejednoznačné. Podľa jeho názoru bola nejednoznačnosť otázky subjektívnou záležitosťou. Odstránenie takýchto otázok je tiež v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, pretože znevýhodňuje tých, ktorí správne odpovedali na predmetné otázky. Sfalšoval aj test ako taký, keďže každý uchádzač využil čas, ktorý mal k dispozícii, na základe predpokladu, že test pozostával z 30 otázok, z ktorých každá mala rovnakú hodnotu.
Po druhé Komisia neposkytla dostatočné informácie o tom, ako postupovala. V liste z 28. apríla 1999 nebolo vôbec spomenuté odstránenie niektorých otázok. V liste zo 17. júna 1999 neboli uvedené žiadne podrobnosti o tom, koľko otázok a ktoré otázky boli odstránené.

Požiadavku

Stanovisko Komisie Komisia
vo svojom stanovisku poukázala na to, že výberová komisia sa rozhodla odstrániť otázku č. 66 z predbežného výberového testu c) pre všetkých uchádzačov, pretože sa ukázala ako nejednoznačná. V dôsledku tejto zmeny bola hodnota uvedená pre každú správnu odpoveď 0,690 a hodnota odpočítaná pre každú nesprávnu odpoveď 0,228 bodu. Komisia sa domnievala, že táto "neutralizácia" neznevýhodnila žiadneho uchádzača, keďže na predmetnú otázku nemohla byť poskytnutá správna alebo nesprávna odpoveď.
Pripomienky sťažovateľa
Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti. Tvrdil, že odstránenie otázky č. 66 ho znevýhodnilo, keďže táto otázka patrila medzi 19 (z celkového počtu 30) otázok, na ktoré odpovedal. Podľa sťažovateľa by dosiahol presne minimálne 10 000 požadovaných bodov so 16 správnymi a tromi nesprávnymi odpoveďami (1). Tvrdil, že odstránenie otázky č. 66 v skutočnosti spôsobilo jeho vylúčenie z výberového konania, keďže 15 správnych a tri nesprávne odpovede teraz viedli k 9 662 bodom, ktoré mu oznámila Komisia (2). Sťažovateľ vyjadril názor, že Komisia by sa tomuto výsledku mohla vyhnúť, ak by príslušnú otázku "neutralizovala" iným spôsobom, napríklad tým, že by ju považovala za správne zodpovedanú všetkými uchádzačmi. Sťažovateľ napokon tvrdil, že odstránenie tejto otázky poškodilo všetkých uchádzačov, ktorí strávili čas snahou odpovedať na ňu. Navrhovateľ takisto tvrdil, že tvrdenie Komisie, že v rámci upravených hodnôt sa za každú nesprávnu odpoveď odpočítalo 0,228 bodu, bolo nesprávne a že správna hodnota by mala byť 0,230 bodu (tretina hodnoty za správnu odpoveď).

ROZHODNUTIE

1 Odstránenie otázky z testu predbežného výberu
1.1 Sťažovateľ tvrdí, že odstránenie otázky č. 66 z testu predbežného výberu c) vo výberovom konaní COM/A/8/98 bolo neodôvodnené a poškodilo ho. Tvrdí, že podľa pokynov daných uchádzačom v predbežných testoch mali mať všetky odpovede vo všetkých štyroch predbežných testoch rovnakú hodnotu. Pýta sa tiež, prečo až po napísaní testov Komisia zistila, že niektoré otázky sú nejednoznačné. Podľa jeho názoru odstránenie dotknutej otázky bolo tiež v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, keďže znevýhodňovalo tých, ktorí sa snažili na ňu odpovedať, alebo dokonca správne odpovedali, ako to urobil on. Sťažovateľ tvrdí, že ak by sa príslušná otázka neodstránila alebo ak by ju Komisia odstránila iným spôsobom, napríklad tým, že by ju považovala za správne zodpovedanú všetkými uchádzačmi, musel by byť pripustený k písomným skúškam výberového konania.
1.2 Komisia odpovedá, že výberová komisia sa rozhodla odstrániť otázku č. 66 z predbežného výberového testu c) pre všetkých uchádzačov, pretože sa ukázala ako nejednoznačná. V dôsledku tejto zmeny bola hodnota uvedená pre každú správnu odpoveď 0,690 a hodnota odpočítaná pre každú nesprávnu odpoveď 0,228 bodu. Komisia zastáva názor, že táto "neutralizácia" neznevýhodnila žiadneho uchádzača, keďže na predmetnú otázku nemohla byť poskytnutá správna alebo nesprávna odpoveď.
1.3 Sťažovateľ správne poznamenáva, že Komisia nevysvetlila, prečo presne bola príslušná otázka vylúčená, pretože bola "jednoznačná". Ako uvádza sťažovateľ, dôvodom mohlo byť, že medzi možnými odpoveďami bolo viac odpovedí, ktoré boli správne, alebo že všetky možné odpovede boli nesprávne, alebo že otázka bola jednoducho zle vypracovaná. Sťažovateľ však neuvádza žiadne podstatné argumenty, ktoré by dokazovali, že Komisia nesprávne považovala príslušnú otázku za nejednoznačnú. Nasledujúce úvahy sú teda založené na predpoklade, že relevantná otázka bola skutočne nejednoznačná.
1.4 Správna administratívna prax si vyžaduje, aby uchádzačom vo výberovom konaní neboli kladené nejednoznačné otázky. Komisia by preto mala starostlivo skontrolovať, či otázky, ktoré budú uchádzačom položené, nie sú nejednoznačné. Ak sa napriek takémuto preskúmaniu po teste zistí, že otázka je nejednoznačná, Komisia musí prijať vhodné opatrenia, aby zabezpečila, že výsledok testu nebude ovplyvnený takouto otázkou. Podľa informácií, ktoré mal ombudsman k dispozícii, predmetná skúška predbežného výberu pozostávala z 30 otázok, z ktorých jedna sa ukázala ako nejednoznačná. Ombudsman sa domnieva, že v takom prípade môže Komisia pristúpiť k odstráneniu tejto otázky z testu za predpokladu, že toto odstránenie sa vykoná takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že záujmy uchádzačov nebudú negatívne ovplyvnené.
1.5 Sťažovateľ poukazuje na to, že odstránenie príslušnej otázky malo za následok zmenu hodnoty každej správnej odpovede z 0,667 bodu na 0,690 bodu a zodpovedajúcu zmenu (zápornej) hodnoty nesprávnych odpovedí. Domnieva sa, že je to v rozpore s informáciami poskytnutými uchádzačom v testoch predbežného výberu, podľa ktorých mali mať všetky odpovede vo všetkých štyroch testoch predbežného výberu rovnakú hodnotu. Sťažovateľ neposkytol text, na ktorý sa odvoláva. Ombudsman však predpokladá, že text, na ktorý sa sťažovateľ odvolával, sa snažil vyjadriť, že v každom zo štyroch testov predbežného výberu mala mať každá z otázok položených v tomto teste rovnakú hodnotu. Ak by bol výklad sťažovateľa správny, Komisia by v prípade, ako je tento, mala len malú alternatívu, než zrušiť celé kritérium a zorganizovať nové, pretože každé odstránenie otázky z dôvodu nevyhnutnosti ovplyvňuje hodnotu priznanú ostatným otázkam. Ombudsmanka sa domnieva, že takýto výklad by preto viedol k neprimeraným dôsledkom, ak len jedna z 30 otázok vyvoláva obavy, ako je to v tomto prípade.
1.6 Sťažovateľ ďalej tvrdí, že prístup Komisie porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania a viedol k jeho vylúčeniu z hospodárskej súťaže. Komisia však v prejednávanej veci iba odstránila nejednoznačnú otázku. Prispôsobením hodnoty ostatných otázok Komisia zabezpečila, aby každý uchádzač mohol dosiahnuť maximálny počet bodov. V prípade zvyšných 29 otázok bola (upravená) hodnota každej správnej odpovede rovnaká. Počet bodov odpočítaných za každú nesprávnu odpoveď bol rovnaký pre každú otázku. Prípad sťažovateľa sa zakladá na predpoklade, že poskytol správnu odpoveď na otázku, ktorá bola odstránená. Pokiaľ však bolo skutočne možné poskytnúť "správnu" odpoveď na túto otázku, nebolo preukázané, že to tak skutočne bolo. V každom prípade sa ombudsman domnieva, že ak Komisia pristúpi k odstráneniu otázky, ktorá sa ukázala ako nejednoznačná, zásada rovnakého zaobchádzania vyžaduje, aby sa tak stalo s účinnosťou pre všetkých uchádzačov. Je pravda, že odstránenie takejto otázky sa týka tých uchádzačov, ktorí strávili časť svojho času hľadaním odpovede na túto otázku. To je však nevyhnutný dôsledok odstránenia takejto otázky. Vzhľadom na to, že uchádzači museli v každom prípade poskytnúť správne odpovede na viac ako tucet otázok, aby uspeli v teste, výsledná strata času nemala byť v žiadnom prípade veľmi dôležitá. Ombudsman napokon zastáva názor, že návrh sťažovateľa, podľa ktorého by Komisia mohla "odstrániť" príslušnú otázku tým, že by ju považovala za správne zodpovedanú všetkými uchádzačmi, by vyvolal vážne právne obavy. Zo všetkých týchto dôvodov sa prístup, ktorý Komisia zaujala v prejednávanej veci, zdá byť primeraný.
1.7 Sťažovateľ správne poukazuje na to, že pri upravených hodnotách by správna hodnota odpočítaná za nesprávnu odpoveď mala byť 0,230 bodu, a nie 0,228 bodu, ktoré uviedla Komisia. Ako však sám sťažovateľ dospel vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie k záveru, tento rozdiel nie je relevantný na účely overenia, či bol prístup Komisie ako taký legitímny.
1.8 Na základe uvedených skutočností sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa.
2 Neposkytnutie dostatočných informácií
2.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia neposkytla dostatočné informácie o tom, ako postupovala. V liste z 28. apríla 1999 nebolo vôbec spomenuté odstránenie niektorých otázok. V liste zo 17. júna 1999 neboli uvedené žiadne podrobnosti o tom, koľko otázok a ktoré otázky boli odstránené.
2.2 Komisia sa k tomuto tvrdeniu konkrétne nevyjadrila.
2.3 V liste z 28. apríla 1999 Komisia informovala sťažovateľa o výsledkoch, ktoré dosiahol pri predbežných testoch. Keď sťažovateľ spochybnil tento výsledok, Komisia vo svojom liste zo 17. júna 1999 vysvetlila, že niektoré otázky, ktoré sa ukázali ako nejednoznačné, boli odstránené a že hodnoty uvedené pre správne a nesprávne odpovede boli zodpovedajúcim spôsobom upravené. Ombudsmanka sa domnieva, že by bolo vhodnejšie, keby Komisia už pri tejto príležitosti spresnila, ktorá otázka bola odstránená a ako sa v dôsledku toho zmenili hodnoty pripisované odpovediam. Keďže však list sťažovateľa z 11. mája 1999 požiadal o objasnenie "metodiky" používanej Komisiou a keďže Komisia nakoniec poskytla potrebné podrobnosti ombudsmanovi, ombudsman nevidí žiadny dôvod pokračovať vo vyšetrovaní v tejto súvislosti.
2.4 Na základe uvedených skutočností sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa.
3
Záver Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsmanka sa preto rozhodla prípad uzavrieť.
O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.
Úprimne,
Jacob SÖDERMAN

---

(1) Pripočítanie bodov udelených za správne odpovede (16 krát 0,667) a potom odpočítanie bodov získaných z nesprávnych odpovedí (3 krát 0,222 bodov). Mimochodom, výsledok tohto výpočtu by sa zdal byť 10,006 (namiesto 10 000) bodov.

(2) 15 krát 0,690 bodov mínus 3 krát 0,228 bodov.