Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní EPSO/AD/190/10 MT. Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) zorganizoval toto výberové konanie s cieľom zostaviť rezervný zoznam na prijatie vedúcich oddelení v oblasti prekladu, ktorých hlavným jazykom je maltčina.

2. Sťažovateľ splnil všeobecné podmienky účasti na výberovom konaní a bol pozvaný na písomné testy. Podľa oznámenia o výberovom konaní sa mali uskutočniť dva písomné testy, a to test a), ktorý pozostával z písomného posúdenia kvality textu preloženého do hlavného jazyka uchádzačov z ich prvého zdrojového jazyka, a test b), ktorý pozostával z písomného posúdenia kvality textu preloženého do hlavného jazyka uchádzačov z ich druhého zdrojového jazyka. Písomný test b) bol ohodnotený len v prípade tých uchádzačov, ktorí dosiahli požadovaný minimálny počet bodov v písomnom teste a).

3. Dňa 18. augusta 2011 EPSO informoval sťažovateľa, že v písomnom teste a) nezískal požadovaný minimálny počet bodov. Úrad EPSO uviedol, že z 30 bodov získal len 12 bodov, zatiaľ čo požadovaný minimálny počet bodov bol 15 bodov. Písomná skúška b) nebola vyhodnotená.

4. Sťažovateľ 20. septembra 2011 požiadal úrad EPSO, aby mu poskytol „podrobné hodnotenie“jeho písomného testu a).

5. Dňa 22. septembra 2011 EPSO poskytol sťažovateľovi kópiu jeho neoznačeného skúšobného dokumentu a) a hodnotiaceho hárku.

6. Dňa 27. septembra 2011 sťažovateľ opäť napísal úradu EPSO v tejto veci. Uviedol, že úrad EPSO mu nesprávne odmietol poskytnúť „rozpis chýb“, ktorých sa podľa markerov dopustil.

7. Dňa 11. októbra 2011 úrad EPSO odpovedal na uvedený list sťažovateľa a trval na svojom posúdení, pokiaľ ide o písomný test sťažovateľa a). V tejto súvislosti sa úrad EPSO domnieval, že „hoci sťažovateľ spozoroval niekoľko chýb, poukázal aj na niekoľko chýb, ktoré sa nedopustili“. Úrad EPSO preto nemohol zvýšiť známku sťažovateľa za písomný test a).

8. Dňa 11. októbra 2011 sa sťažovateľ obrátil na európskeho ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

9. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že EPSO nesprávne posúdil jeho písomný test a) a neposkytol mu podrobné vysvetlenie chýb zistených v tomto teste.

10. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach predložil toto nové tvrdenie.

Úrad EPSO riadne neposúdil jazykové zručnosti a odbornú kvalifikáciu uchádzačov pred tým, ako sa zúčastnili na písomných testoch.

11. V súvislosti s novým tvrdením sťažovateľa ombudsman zdôrazňuje, že vo svojom liste o začatí vyšetrovania tejto sťažnosti už sťažovateľa informoval, že neexistujú dostatočné dôvody na jeho zahrnutie do vyšetrovania, pretože sťažovateľ nepredložil dostatočné podporné dôkazy. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že podľa oznámenia o výberovom konaní výberová komisia musela pred pripustením uchádzačov k písomným testom skontrolovať ich jazykové zručnosti a odbornú kvalifikáciu. Sťažovateľ nepredložil dôkazy o tom, že výberová komisia nedodržala uvedené pravidlo. Po zvážení pripomienok sťažovateľa k stanovisku ombudsman nevidí žiadny dôvod, ktorý by ho mohol viesť k zmene jeho pôvodného stanoviska k tejto záležitosti.

Vyšetrovanie

12. S cieľom rýchlo nájsť uspokojivý výsledok tejto sťažnosti ombudsman 26. októbra 2011 začal zjednodušený postup. Jeho útvary sa obrátili na útvary úradu EPSO a spýtali sa, či by úrad EPSO mohol sťažovateľovi poskytnúť viac informácií o chybách a nedostatkoch zistených v jeho písomnom teste a).

13. Dňa 8. novembra 2011 zaslal úrad EPSO útvarom ombudsmana kópiu odpovede, ktorá bola zaslaná sťažovateľovi v ten istý deň.

14. Ombudsmanka vyzvala sťažovateľa, aby predložil pripomienky k uvedenej odpovedi úradu EPSO. Sťažovateľ zaslal svoje pripomienky v ten istý deň.

15. Po dôkladnom preskúmaní odpovede úradu EPSO a pripomienok sťažovateľa k tejto odpovedi sa ombudsman rozhodol pokračovať vo vyšetrovaní a požiadal úrad EPSO, aby do 29. februára 2012 poskytol stanovisko k tvrdeniu sťažovateľa. Okrem toho požiadal úrad EPSO, aby objasnil niektoré aspekty prípadu [1]. Ombudsman napokon požiadal úrad EPSO [2], aby i) poskytol kópiu hodnotiaceho hodnotenia písomného testu sťažovateľa a), ii) poskytol kópiu záverečného hodnotenia písomného testu a) výberovou komisiou a iii) uviedol, či sú tieto dokumenty dôverné. Úrad EPSO následne zaslal stanovisko spolu s dvoma dokumentmi obsahujúcimi hodnotenie markerov. Vzhľadom na to, že úrad EPSO uviedol, že hodnotenia hodnotiacich bodov v písomnom teste sťažovateľa sú dôverné, ombudsman ich sťažovateľovi nesprístupnil v súlade s článkom 13 ods. 3 vykonávacích predpisov ombudsmana. Stanovisko teda postúpil len sťažovateľovi a vyzval ho, aby k nemu predložil pripomienky.

16. Sťažovateľ zaslal svoje pripomienky 6. marca 2012.

17. Ombudsman predložil 22. júna 2012 úradu EPSO návrh priateľského riešenia v súlade s článkom 3 ods. 5 svojho štatútu.

18. Odpoveď úradu EPSO na návrh priateľského riešenia bola zaslaná sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Sťažovateľ zaslal svoje pripomienky 6. septembra 2012.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné neposkytnutie podrobného vysvetlenia, pokiaľ ide o posúdenie písomného testu sťažovateľa

Argumenty predložené ombudsmanovi

19. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že úrad EPSO mu neposkytol podrobné vysvetlenie jeho chýb. V tejto súvislosti úrad EPSO len uviedol, že „hoci sťažovateľ spozoroval niekoľko chýb, poukázal aj na niekoľko chýb, ktoré sa nedopustili“.

20. Úrad EPSO vo svojej ďalšej odpovedi sťažovateľovi v nadväznosti na zjednodušený postup ombudsmana vysvetlil, že sťažovateľovi nemôže poskytnúť „žiadne iné vysvetlenie ako to, ktoré už má k dispozícii“. Ďalej uviedol, že sťažovateľ má ako uchádzač vo výberovom konaní EPSO „určité“privilegované práva na prístup k informáciám, ktoré sa ho osobne týkajú. Tieto práva však treba vnímať v rámci povinnosti výberovej komisie uviesť dôvody, na ktorých sú založené jej rozhodnutia, aby sa umožnilo prípadné preskúmanie. Povinnosť odôvodnenia musí byť v súlade s dodržaním mlčanlivosti, keďže v súlade s článkom 6 prílohy III služobného poriadku sú rokovania výberových komisií tajné. Dodržiavanie mlčanlivosti je preto v rozpore s prezradením postojov jednotlivých členov výberových komisií, ako aj s odhalením všetkých skutočností týkajúcich sa individuálneho alebo porovnávacieho hodnotenia uchádzačov (vrátane opráv). Okrem toho vzhľadom na diskrečnú právomoc, ktorú má výberová komisia pri hodnotení výsledkov skúšok, nie je povinná objasniť odpovede, ktoré sa považujú za nedostatočné, ani vysvetliť, prečo sa tieto odpovede považovali za nedostatočné. EPSO pripomenul, že podľa judikatúry Únie oznámenie získaných bodov predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberových komisií. Úrad EPSO preto zopakoval svoje rozhodnutie „neposkytnúť [sťažovateľovi] prístup ku kópii [jeho] označenej skúšky“.

21. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k uvedenej odpovedi úradu EPSO poukázal na to, že úrad EPSO len zopakoval svoju pôvodnú odpoveď na svoju žiadosť o preskúmanie. Okrem toho, podľa jeho názoru, "celý proces súťaže ... bol pochybný". V dôsledku toho požiadal ombudsmana, aby v tejto súvislosti pokračoval vo vyšetrovaní.

22. Úrad EPSO vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedol, že písomný test a) bol v oznámení o výberovom konaní vymedzený ako „[l] inguistické a kvalitatívne hodnotenie (register, štýl, syntax, gramatika, terminológia, význam, interpunkcia, vynechanie atď.) jedného alebo viacerých všeobecných textov preložených do hlavného jazyka z prvého zdrojového jazyka s cieľom otestovať schopnosť uchádzača posúdiť kvalitu preloženého textu.“Toto hodnotenie sa muselo vypracovať v prvom zdrojovom jazyku, ktorým bola v prípade sťažovateľa angličtina. Test mal byť vyhodnotený z 30 bodov a požadovaný minimálny počet bodov bol 15. Keďže sťažovateľ nezískal požadovaný minimálny počet bodov, jeho písomný test b) nebol ohodnotený a jeho účasť vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/190/10 bola ukončená.

23. V súlade s bodom 6.1.2.1 Príručky pre verejné výberové konania [3] úrad EPSO zaslal sťažovateľovi kópiu neoznačeného testovacieho dokumentu spolu s kópiou individuálneho hodnotiaceho hárku, ktorý vypracovala výberová komisia. Individuálny hodnotiaci hárok obsahoval kritériá, na ktorých bolo založené hodnotenie výkonnosti uchádzača (konkrétne schopnosť odhaliť chyby a uviesť, do ktorých kategórií patria; jazykové hodnotenie a hodnotenie kvality preloženého textu napísaného v prvom zdrojovom jazyku uchádzačom), konečné hodnotenie, ktoré udelila výberová komisia, a formálne hodnotenie testu uchádzača výberovou komisiou.

24. Pokiaľ ide o posúdenie písomného testu sťažovateľa a), úrad EPSO najprv vysvetlil, že ho vykonala výlučne výberová komisia, ktorej pomáhali „skúšajúci“(markery), ako to umožňuje článok 3 prílohy III k služobnému poriadku. Písomný test sťažovateľa a) bol označený dvoma bodmi na základe hodnotiacej tabuľky stanovenej výberovou komisiou pred písomnými testami. Výberová komisia rozhodla o konečnom bodovom hodnotení, ktoré sa udelí uchádzačovi na základe hodnotení vykonaných oboma markermi. Úrad EPSO sa preto domnieval, že písomný test sťažovateľa bol posúdený v súlade s pravidlami upravujúcimi postup.

25. Úrad EPSO ďalej zopakoval, že výberové komisie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o podrobný obsah skúšky, metódy hodnotenia, ako aj výber korekčných metód a stanovenie bodovacích kritérií pred skúškami [4]. Úrad EPSO ďalej dodal, že nemôže zasahovať do práce výberových komisií z dôvodu ich nezávislosti [5].

26. Vzhľadom na existujúcu judikatúru týkajúcu sa povinnosti odôvodnenia [6] sťažovateľ dostal všetky potrebné informácie, aby mohol určiť, či je rozhodnutie opodstatnené alebo nie. Obsah informácií obsiahnutých v odpovedi na jeho žiadosť o preskúmanie, konkrétne, že sťažovateľ si všimol niekoľko chýb, ale tiež poukázal na niekoľko chýb, ktoré nie sú nesprávne, bol výsledkom komplexného procesu úvah, ktorého cieľom bolo zosúladiť tajnosť konania výberovej komisie s požiadavkami transparentnosti a prekročil prísny výklad povinnosti odôvodnenia, ako ju definuje judikatúra v rámci verejných výberových konaní.

27. Úrad EPSO nechápal, ako by pre neho mohlo byť relevantné poskytnúť sťažovateľovi viac podrobností o chybách a nedostatkoch zistených v jeho teste. Úrad EPSO poukázal na to, že ak sa sťažovateľ chce „poučiť“zo svojich chýb, nie je zodpovednosťou výberovej komisie ani úradu EPSO „upozorniť na konkrétne chyby, aby uchádzači mohli v budúcnosti zlepšiť svoje výsledky, napríklad na rozdiel od školských skúšok“. Okrem toho je každé výberové konanie iné a každá výberová komisia môže slobodne rozhodnúť o obsahu a hodnotiacej tabuľke (t. j. o korekčných kritériách) pre každú písomnú skúšku. Zvýraznené chyby alebo chyby, ktoré nie sú chybami, preto nemusia mať rovnaký vplyv v iných testoch.

28. Ak bolo cieľom žiadosti sťažovateľa spochybniť hodnotiace alebo korekčné kritériá, úrad EPSO opäť poukázal na široký priestor na voľné uváženie výberovej komisie pri rozhodovaní o obsahu testu a o tom, ako bude test ohodnotený. Spochybniť jeden z týchto aspektov je možné len vtedy, ak obsah testu nie je v súlade s účelom vymedzeným v oznámení o výberovom konaní alebo ak stanovená metóda hodnotenia nezaručuje rovnaké zaobchádzanie. Podľa názoru úradu EPSO bol obsah testu plne v súlade s oznámením o výberovom konaní a markery používali na hodnotenie testov rovnakú hodnotiacu tabuľku, ktorú stanovila výberová komisia pred písomnými testami.

29. Úrad EPSO ďalej poznamenal, že výberové konanie „nie je príležitosťou na diskusiu o tom, ktoré kritériá sú vhodné na hodnotenie, ale skôr testom s cieľom zistiť, ktorý z uchádzačov najlepšie spĺňa požiadavky stanovené v oznámení o výberovom konaní, a to bez ohľadu na sebahodnotenie alebo očakávania uchádzačov“. Výsledok hodnotenia písomného testu je preto len odrazom toho, či a ako odpovede uchádzača spĺňajú každé kritérium vopred navrhnutej tabuľky hodnotenia, ktorá sa vzťahuje rovnako na všetkých uchádzačov; ide teda o hodnotový úsudok týkajúci sa výsledkov uchádzačov v teste“.

30. Úrad EPSO takisto poukázal na to, že „požadované informácie sú súčasťou korekčných kritérií, ktoré sa používajú na určenie známok. Na tento aspekt sa v plnej miere vzťahuje utajenie rokovania výberovej komisie.“

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad EPSO dospel k záveru, že sťažovateľovi nemôže poskytnúť príklady chýb, ktoré zistil vo svojom písomnom teste a), a chýb, ktoré zistil ako chyby v tom istom teste.

32. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k uvedenej odpovedi úradu EPSO opäť spochybnil hodnotenie jeho písomného testu a) markermi. Uviedol, že test opäť upravil a bez ohľadu na názor EPSO išlo v skutočnosti o chyby, ktoré museli úspešní uchádzači označiť ako chyby. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že ak boli tieto dva ukazovatele členmi výberovej komisie, neboli na túto úlohu vhodné, keďže žiadny z nich nebol odborníkom v maltčine. Ak by však išlo o znalecké posudky, vzal by túto časť svojej sťažnosti späť. Sťažovateľ dospel k záveru, že úrad EPSO riadne nepreskúmal spôsob, akým boli vybrané ukazovatele pre predmetné výberové konanie.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

33. Sťažovateľ uviedol dvojaké tvrdenie, pričom tvrdil, že úrad EPSO i) nesprávne posúdil jeho písomnú skúšku a ii) riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie.

Argument i) založený na nesprávnom posúdení

34. V súvislosti s argumentom sťažovateľa uvedeným v bode i) ombudsmanka poznamenala, že ako úrad EPSO správne zdôraznil, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ majú výberové komisie širokú diskrečnú právomoc pri posudzovaní a bodovaní výkonnosti uchádzačov v danom výberovom konaní.

35. V tejto súvislosti sa teda preskúmanie ombudsmana obmedzilo na overenie toho, či rozsudok výberovej komisie nebol poznačený zjavne nesprávnym posúdením.

36. Na základe dôkazov predložených v priebehu tohto vyšetrovania vrátane dôverného dokumentu, ktorý mu predložil úrad EPSO a ktorý sa týka hodnotenia písomného testu sťažovateľa a) markermi, ombudsman usúdil, že nie je možné dospieť k záveru, že posúdenie písomného testu sťažovateľa a) výberovou komisiou bolo poznačené zjavnou chybou. Výberová komisia zostala v medziach voľnej úvahy, ktorú má, keď sa rozhodla ohodnotiť písomný test sťažovateľa a) požadovaným minimálnym počtom bodov. Sťažovateľ okrem toho nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali spôsobilosť markerov zapojených do opravy jeho písomného testu a). Za týchto okolností ombudsman usúdil, že v súvislosti s týmto aspektom tvrdenia sťažovateľa nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

Argumentácia ii) týkajúca sa odôvodnenia

37. V tejto súvislosti ombudsman najprv poznamenal, že úrad EPSO vo svojom stanovisku spochybnil odôvodnenie sťažovateľa, z ktorého vychádza žiadosť o informácie o jeho chybách. Ombudsmanka to považovala za poľutovaniahodné.

38. Poukázal na to, že je rozumné, aby uchádzač vo výberovom konaní, ktorý vynaložil značné úsilie na prípravu výberového konania, mal záujem vedieť, ktorých chýb sa dopustil. Tento záujem nezávisí od otázky, či sa uchádzač rozhodne napadnúť svoje známky. EPSO však tým, že sa od začiatku domnieva, že jediným účelom uchádzača pri žiadaní o takéto informácie je spochybniť známky, len posilňuje presvedčenie uchádzača, že hodnotenie bolo nesprávne a že známky musia byť napadnuté.

39. Ombudsman sa domnieval, že relevantnosť žiadosti o podrobnosti o chybách a nedostatkoch zistených v jeho písomnom teste musí posúdiť len dotknutý uchádzač. Pred zverejnením požadovaných informácií určite neprináleží úradu EPSO spochybňovať základné dôvody takejto žiadosti ani to, či je opodstatnené požadovať informácie. Úrad EPSO teda mohol žiadosť sťažovateľa zamietnuť na základe riadne opodstatnených dôvodov, nemal však spochybňovať, prečo sťažovateľ požiadal o informácie. Napokon, poukazovať vo svojom stanovisku na to, že úrad EPSO nie je zodpovedný za uvádzanie „konkrétnych chýb, aby uchádzači mohli v budúcnosti zlepšiť svoje výsledky, na rozdiel od školských skúšok“(kurzívou zvýraznil generálny advokát), nie je presvedčivým ani platným argumentom.

40. Ombudsman však súhlasil s EPSO, že výberová komisia si v prejednávanej veci splnila svoju zákonnú povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie tým, že sťažovateľovi poskytla známku získanú v písomných testoch a neoznačené skúšobné dokumenty. Je to tak preto, lebo súdy Únie rozhodli [7], pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté výberovými komisiami, že potreba dodržiavať mlčanlivosť o rokovaniach výberových komisií v súlade s článkom 6 prílohy III služobného poriadku musí byť v súlade s povinnosťou odôvodnenia. V tejto súvislosti, ako správne uviedol EPSO, judikatúra stanovuje, že poskytnutie kópií skúšobných dokumentov a známok získaných v rôznych skúškach predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie.

41. Okrem tejto právnej povinnosti by však úrad EPSO mal dodržiavať aj svoje vlastné verejné záväzky prijaté v rámci vyšetrovania ombudsmana z vlastného podnetu OII/05/2005/PB [8]. V odpovedi na uvedené vyšetrovanie ombudsmanky z vlastného podnetu sa EPSO zaviazal používať vzorový hodnotiaci hárok, ktorý obsahuje na jednej strane a) hodnotiace kritériá stanovené v uverejnených oznámeniach o výberovom konaní (vrátane rôznych prvkov, ktoré výberová komisia prípadne vyhodnotila pre každé kritérium) a dosiahnutú úroveň výkonnosti (od vynikajúcej po nedostatočnú) a na druhej strane b) okrem celkového hodnotenia aj čiastkové hodnotenia udelené výberovou komisiou pre každé kritérium uvedené v oznámení o výberovom konaní.

42. Vzhľadom na uvedený záväzok úradu EPSO ombudsmanka preskúmala hodnotiaci hárok, ktorý úrad EPSO poskytol sťažovateľovi.

43. Najprv poznamenal, že v tomto hodnotiacom hárku sa uvádzajú dve kritériá, na základe ktorých mala výberová komisia v úmysle posúdiť výkonnosť sťažovateľa, a to „a) schopnosť zistiť chyby a uviesť, do ktorých kategórií chyby patria, b) jazykové posúdenie a posúdenie kvality preloženého textu napísaného v prvom zdrojovom jazyku“. Ako však zdôraznil samotný EPSO (pozri bod 22 vyššie), oznámenie o výberovom konaní obsahovalo podrobnejšie kritériá týkajúce sa všeobecného kritéria b), a to „register, štýl, syntax, gramatika, terminológia, význam, interpunkciu, opomenutia“.

44. Ombudsmanka okrem toho poznamenala, že hodnotiaci hárok neobsahuje čiastočné známky za kritérium a) a kritérium b), ale len celkovú známku.

45. Ombudsman po preskúmaní dvoch dôverných dokumentov, ktoré EPSO predložil spolu so stanoviskom, konkrétne hodnotiacich dokumentov hodnotiacich markerov, dospel k záveru, že môže súhlasiť s tým, že hodnotiaci hárok v prejednávanej veci neobsahoval podrobné kritériá (uvedené v oznámení o výberovom konaní), ale len všeobecnejšie kritériá. Bolo to tak preto, lebo hodnotiaci hárok bol založený na opravách markerov. Kritériá identifikované markermi v ich hodnotiacich dokumentoch boli rovnaké ako kritériá uvedené v nasledujúcom hodnotiacom hárku.

46. Tieto dva dôverné dokumenty však obsahovali čiastočné známky pre kritérium a) a kritérium b), zatiaľ čo hodnotiaci hárok ich neobsahoval. EPSO vo svojom stanovisku nevysvetlil, čo výberovej komisii bránilo v tom, aby v hodnotiacom hárku uviedla čiastočné známky za kritérium a) a kritérium b), a tým zabezpečila súlad predmetného hodnotiaceho hárku s uvedeným záväzkom EPSO.

47. Ombudsman sa domnieval, že hoci hodnotiaci hárok nemôže obsahovať odkazy na podrobnejšie kritériá, ako sú kritériá použité markermi v ich príslušnom opravnom dokumente, nevidí nič, čo by výberovej komisii bránilo uviesť v hodnotiacom hárku čiastkové body vo vzťahu ku každému kritériu identifikovanému markermi.

48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k predbežnému zisteniu, že EPSO neuviedol čiastočné známky za kritérium a) a kritérium b) v hodnotiacom hárku v súlade so záväzkom, ktorý prijal v rámci vyšetrovania ombudsmana z vlastného podnetu OII/05/2005/PB. Uviedol, že by to mohlo predstavovať prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto predložil tento návrh na priateľské riešenie v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana.

Úrad EPSO by mohol poskytnúť sťažovateľovi čiastočné známky za každé kritérium uvedené v hodnotiacom hárku v súlade so záväzkom, ktorý prijal v rámci vyšetrovania ombudsmana z vlastnej iniciatívy OII/05/2005/PB.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

49. Úrad EPSO zamietol návrh ombudsmanky na priateľské riešenie. Vysvetlila, že výberová komisia sa rozhodla uviesť v hodnotiacom hárku kritériá hodnotenia, ktoré predtým stanovila pre ukazovatele. Neuviedol však čiastkové body pre tieto kritériá, keďže v oznámení o výberovom konaní sa to výslovne nestanovuje.

50. Úrad EPSO dodal, že „keďže výberová komisia rozhodla neprideliť konečné čiastočné známky, ale len globálne konečné známky, úrad EPSO nie je schopný oznámiť sťažovateľovi čiastočné známky, pretože tieto nemusia byť nevyhnutne matematickým priemerom čiastkových známok, ktoré poskytli korektori.“

51. EPSO zopakoval, že rozhodnutie výberovej komisie bolo prijaté v medziach jej diskrečných právomocí stanovených judikatúrou. V tejto súvislosti uviedol, že „výberové komisie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódy a podrobný obsah skúšok, ako aj ich hodnotenie.“Táto miera voľnej úvahy sa vzťahuje aj na výber korekčných metód a stanovenie hodnotiacich kritérií pred skúškami.

52. Okrem toho rozhodnutie výberovej komisie týkajúce sa skúmaného výberového konania bolo v súlade aj s ustanoveniami oznámenia o výberovom konaní, v ktorom sa od výberovej komisie nevyžadovalo, aby za každé hodnotiace kritérium udelila odlišné čiastkové známky. Úrad EPSO je povinný rešpektovať nezávislosť výberovej komisie a obmedzenia stanovené judikatúrou a nemôže zasahovať do rozhodnutia výberovej komisie.

53. Úrad EPSO uviedol, že je v súlade s duchom záväzku, ktorý prijal v rámci vyšetrovania ombudsmana z vlastného podnetu OII/05/2005/PB. Povinnosť navrhnúť hodnotiaci hárok s čiastočnými bodmi udelenými za konkrétne hodnotiace kritériá však môže byť relevantná len v prípadoch, keď sa výberová komisia rozhodla udeliť takéto čiastočné body a keď je to pre výberovú komisiu zákonné. EPSO nebude nabádať výberové komisie, aby udeľovali čiastočné známky v prípadoch, keď povinnosť udeľovať čiastočné známky nevyplýva priamo z oznámenia o výberovom konaní alebo keď ju možno odôvodnene považovať za nezlučiteľnú alebo nevhodnú v súvislosti s daným testom.

54. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zopakoval, že vysvetlenie úradu EPSO, pokiaľ ide o posúdenie jeho písomného testu, bolo nedostatočné. Zdôraznil, že by rád pokračoval vo svojej sťažnosti, ak „existujú iné prostriedky na vyvíjanie tlaku na úrad EPSO, aby túto záležitosť objasnil“.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

55. Ombudsman vyjadruje poľutovanie nad tým, že úrad EPSO zamietol jeho návrh na priateľské riešenie. Okrem toho sa domnieva, že EPSO presvedčivo neodôvodnil svoje odmietnutie uviesť v hodnotiacom hárku čiastočné známky pre kritérium a) a kritérium b).

56. Po prvé ombudsmanka poznamenáva, že skutočnosť, že oznámenie o výberovom konaní neukladalo výberovej komisii povinnosť udeliť samostatné čiastkové známky za každé hodnotiace kritérium, neznamená, že jej v tom bolo zabránené. Záväzok úradu EPSO voči ombudsmanovi v rámci vyšetrovania z vlastného podnetu OII/5/2005/PB bol v skutočnosti taký, že by povzbudil výberové komisie, aby takto rozdeľovali body, pretože to zodpovedá dobrej správe vecí verejných a slúži na riadne informovanie uchádzačov. Povedať teraz, že tak neurobí, s výnimkou prípadov stanovených v oznámení o výberovom konaní, predstavuje nečestný spôsob, ako sa vyhnúť predchádzajúcim záväzkom.

57. Po druhé, ombudsman chápe, že markery udelili čiastočné známky v hodnotiacich tabuľkách, pretože výberová komisia od nich požadovala, aby tak urobili. Úrad EPSO nevysvetlil, prečo výberová komisia najprv požadovala, aby hodnotitelia udelili čiastočné body, a potom neuviedla čiastočné body za každé kritérium v záverečných hodnotiacich hárkoch poskytnutých uchádzačom.

58. Po tretie, vysvetlenie úradu EPSO, že „nie je schopný oznámiť sťažovateľovi čiastočné známky, pretože tieto nie sú nevyhnutne matematickým priemerom čiastkových známok daných korektormi“, je mätúce. Ak by EPSO chcel ombudsmanovi oznámiť, že v prejednávanej veci výberová komisia zmenila čiastkové známky („čiastkové známky“) udelené markermi, a to je dôvod, prečo sa výberová komisia rozhodla neuviesť ich v hodnotiacom hárku vôbec, ale len odkazovať na celkovú známku, takáto hypotéza je za okolností prejednávanej veci znepokojujúca. Podľa sťažovateľa totiž členovia výberovej komisie nepoznali maltčinu, hoci sa očakáva, že markery testu, ktoré vyžadovali, aby uchádzači posúdili kvalitu textu preloženého z angličtiny do maltčiny, takéto znalosti mali. Ombudsman sa však touto záležitosťou nebude ďalej zaoberať, pretože po preskúmaní dôverných dokumentov konštatuje, že celková známka skutočne zodpovedala priemeru známok priznaných markermi.

59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že úrad EPSO dostatočne neodôvodnil [9], prečo predmetný hodnotiaci hárok neobsahoval čiastočné známky. Okrem toho hodnotiaci hárok bez čiastočných známok neposkytuje uchádzačom dostatočne užitočné informácie o ich chybách. Stručne povedané, úrad EPSO sa dopustil nesprávneho úradného postupu.

60. Keďže ombudsman sa domnieva, že výberová komisia zostala v medziach svojej diskrečnej právomoci, keď sa rozhodla o bodovom hodnotení písomného testu sťažovateľa a) pod požadovaným minimálnym počtom bodov (pozri bod 36), rozhodol sa nevydať návrh odporúčania, ale prípad uzavrie kritickou poznámkou.

B. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

EPSO sa dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že dotknutému uchádzačovi nepredložil hodnotiaci hárok, v ktorom by bolo uvedené rozdelenie bodov podľa jednotlivých hodnotiacich kritérií, alebo tým, že riadne neodôvodnil, prečo tak nemohol urobiť. Ombudsman poukazuje na to, že v rámci vyšetrovania ombudsmana z vlastného podnetu OII/5/2005/PB sa EPSO zaviazal poskytnúť uchádzačom v budúcich výberových konaniach takéto informácie.

Sťažovateľ a úrad EPSO budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 11. decembra 2012

---

[1] Ombudsman požiadal EPSO, aby sa osobitne odvolal na záväzky, ktoré prijal v rámci svojho vyšetrovania OII/05/2005/PB týkajúceho sa vlastnej iniciatívy, že použije vzorový hodnotiaci hárok, ktorý obsahuje a) kritériá hodnotenia stanovené v uverejnených oznámeniach o výberových konaniach (vrátane rôznych prvkov, ktoré komisia nakoniec vyhodnotila pre každé kritérium) a dosiahnutú úroveň výkonnosti (od vynikajúcej po nedostatočnú) a b) okrem celkovej známky aj čiastkové známky, ktoré komisia udelila za každé kritérium uvedené v oznámení o výberovom konaní. Ombudsman takisto požiadal úrad EPSO, aby poskytol príklady a) chýb zistených sťažovateľom v jeho písomnom teste a) a b) chýb, ktoré zistil ako chyby v tom istom teste.

[2] Podľa článku 3 ods. 2 štatútu európskeho ombudsmana a článku 5.2 rozhodnutia európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia.

[3] Bod 6.1.2.1 príručky pre verejné výberové konania znie takto: „Ak neuspejete v písomných testoch a/alebo ak nie ste jedným z uchádzačov pozvaných na ústny test, môžete požiadať o kópiu originálu testov a kópiu individuálneho hodnotiaceho hárku, ktorý vypracovala výberová komisia. Ak od testu upustíte, vaše písomné testy nebudú označené. Úrad EPSO vo svojom stanovisku objasnil, že „Príručka pre verejné výberové konania bola uverejnená 8. júla 2010 v úradnom vestníku C 184 A, avšak v prípade predmetného výberového konania boli body 4, 5.2, 5.3 a 6.1.2 príručky nahradené textom uvedeným v prílohe k oznámeniu“.

[4] veci T-19/03, Konstantopoulou/Súdny dvor, Zb. 2004, VS s. I-A-25 a II-107, body 48 a 60; T-267/03, Roccato/Komisia, Zb. VS s. I-A-1 a II-1, body 48 – 49.

[5] Vec T-306/04, Luxembursko/Komisia, Zb. VS s. I-A-263 a II-1209, body 22 – 24.

[6] EPSO odkázal na rozsudok Súdu pre verejnú službu z 13. decembra 2007, Van Neyghem/Komisia (F‐73/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 77), a na rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor (T‐19/03, Zb. VS s. I‐A‐25 a II‐107, bod 22), podľa ktorých poskytnutie kópie skúšok tak, ako boli vypracované, hoci bez opráv, spolu s oznámením známok predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberových komisií a umožňuje súdom Únie vykonať súdne preskúmanie zodpovedajúce sporom tohto druhu. Nevyžaduje sa, aby sa objasnili odpovede uchádzačov, ktorí sa považujú za nedostatočných, ani aby sa vysvetlilo, prečo sa tieto odpovede považovali za nedostatočné.

[7] Pozri v tomto zmysle vec T-233/02 Alexandratos a Panagiotou/Rada, Zb. 2003, VS s. I-A-201 a II‑989, body 24 – 27; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. septembra 2008, Van Neyghem/Komisia, T-105/08 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 34 – 35.

[8] Rozhodnutie ombudsmana je k dispozícii na jeho internetovej stránke.

[9] Ombudsman poukazuje na to, že dôležitosť odôvodnenia rozhodnutí sa uznáva v celom správnom práve EÚ [článok 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie, článok 18 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a oddiel 3 kódexu dobrej správnej praxe Európskej komisie]. Ako rozhodol Súdny dvor, z odôvodnenia musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby boli dotknuté osoby informované o dôvodoch prijatého opatrenia, čím sa umožní jeho preskúmanie.