Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, mimovládna organizácia, realizoval v Bielorusku štyri projekty financované EÚ. Projekty financované v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva boli zamerané na slobodu prejavu a nezávislú žurnalistiku ^[1].

2. Komisia vykonala audit účtovných kníh sťažovateľa a rozhodla, že sťažovateľ by mal vrátiť 8 620 EUR. Sťažovateľ sa 8. augusta 2017 obrátil na ombudsmana, aby napadol toto rozhodnutie.  

Vyšetrovanie

3. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týkajúce sa spravodlivosti rozhodnutia Komisie o vymáhaní finančných prostriedkov.

4. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď Komisie na sťažnosť a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na odpoveď Komisie.

Argumenty predložené ombudsmanovi

5. Komisia sa domnievala, že jej rozhodnutie o vymáhaní finančných prostriedkov bolo plne odôvodnené a zákonné. Poskytla podrobné vysvetlenie, prečo považovala rôzne nákladové položky za neoprávnené. Komisia predovšetkým uviedla, že:

•   Pokiaľ ide o bonusy, sťažovateľ nepreukázal, že boli poskytnuté spôsobom zabezpečujúcim rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami v rámci akéhokoľvek projektu, ktorý si vyžaduje podobné odborné znalosti bez ohľadu na zdroj financovania. Okrem toho bonusy neboli zahrnuté do projektových rozpočtov, čo naznačuje, že boli udelené na základe voľného uváženia zamestnancom pracujúcim na projektoch EÚ.
•   Pokiaľ ide o dvojité zaúčtovanie času na rôzne projekty, Komisia uviedla, že činnosť vykonávaná príslušnými zamestnancami v tretej krajine sa v opise opatrenia nepredpokladala. Okrem toho sa mal projekt realizovať v Bielorusku, a nie v inej krajine.
•   Pokiaľ ide o náklady na pohonné hmoty, Komisia uviedla, že sťažovateľ poskytol len príjmy z čerpacích staníc, ale neposkytol zoznam prejdených vzdialeností, priemernú spotrebu použitých vozidiel a spôsob výpočtu sumy, ktorá bola potrebná na projekt. Navrhovateľ tvrdil, že jeho činnosti v Bielorusku sú nezákonné, ale neuviedol, ako je súvisiace bezpečnostné riziko v tejto súvislosti relevantné.
•   Pokiaľ ide o výmenné kurzy, Komisia uviedla, že včas upozornila sťažovateľa na platné pravidlá a že navrhovateľ uplatňoval výmenné kurzy na rôzne zmluvy nekonzistentne.

6. Komisia uznala, že sťažovateľ konal v dobrej viere. Niektoré náklady deklarované sťažovateľom však boli neoprávnené v súlade s príslušnými pravidlami. Komisia bola preto zo zákona povinná tieto náklady vymáhať. Komisia usúdila, že z právneho hľadiska nie je relevantné, že projekty sa úspešne realizovali vo veľmi zložitom prostredí a že finančné nedostatky mohli byť menšie. Zmluva je jasná a Komisia je povinná konať v súlade so zákonom.

7. Sťažovateľ spochybnil posúdenie Komisie. Domnievala sa, že odpoveď Komisie bola príliš nepružná a že jej žiadosť o vrátenie pomoci bola neprimeraná. Audity boli vykonané spôsobom, ktorý neumožňoval audítorom uspokojivo vykonať audity. Podľa názoru sťažovateľa Komisia uplatnila politiku „nulového rizika finančnej chyby“. Komisia by sa nemala snažiť vymôcť takéto malé sumy, ak príslušná organizácia konala v dobrej viere a spochybňuje zistenia. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že usmernenia a oznámenie EÚ nie sú vždy úplne jasné. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že zdroje investované do vymáhania finančných prostriedkov boli vzhľadom na príslušné sumy neprimerané. Celý postup, ktorý zahŕňal štyri audity, spôsobil sťažovateľovi neprimeranú administratívnu a rozpočtovú záťaž.

Hodnotenie ombudsmana

8. Ombudsmanka oceňuje, že realizácia týchto projektov musela byť vzhľadom na politický kontext náročná. Zdá sa, že aj Komisia bola s výsledkom spokojná. Skutočnosť, že v skutočnosti došlo k určitým účtovným chybám v prospech Komisie, naznačuje, že sťažovateľ počas celého konania konal v dobrej viere. Takisto sa zdá, že zistené chyby boli celkovo relatívne menšieho charakteru.

9.  Ombudsman si je vedomý skutočnosti, že sťažovateľ je mimovládna organizácia s obmedzenými zdrojmi. Mimovládne organizácie čelia pri realizácii projektov financovaných EÚ a následným auditom rôznym špecifickým výzvam. Štyri audity, ktoré sa uskutočnili niekoľko rokov po ukončení projektov, nepochybne predstavovali pre sťažovateľa značnú administratívnu záťaž.

10. Inštitúcie EÚ musia pri prijímaní rozhodnutí zabezpečiť, aby prijaté opatrenia boli primerané sledovanému cieľu. V tomto prípade bolo cieľom Komisie zaručiť správne finančné riadenie zdrojov EÚ. Je celkom možné, že v tomto prípade náklady na tieto audity a následný administratívny postup pre EÚ prekročili sumu, ktorá sa nakoniec vymohla. Keď sa však audity začali, ich výsledok bol zjavne neznámy a audit sa týkal celkových výdavkov, ktoré v tomto prípade predstavovali 3 307 380 EUR ^[2]. Opatrenia Komisie ako také boli v tomto prípade v súlade so zásadou proporcionality.

11. Ombudsman ďalej poznamenáva, že na odôvodnenie vyplatenia grantu nestačí preukázať, že sa projekt uskutočnil. Osoby, ktoré využívajú granty EÚ, musia predložiť dôkaz o tom, že požadované sumy sú v skutočnosti plne v súlade so skutočne vzniknutými nákladmi a že sú v súlade so všetkými platnými pravidlami. Je to nevyhnutné na to, aby verejnosť dôverovala tomu, ako inštitúcie EÚ nakladajú s peniazmi daňových poplatníkov.

12. Navrhovateľ tvrdil, že aj keby došlo k chybám a nepresnostiam, nemalo by to viesť k vráteniu časti grantu.

13. Ombudsmanka dôkladne preskúmala všetky materiály poskytnuté stranami a nedokázala identifikovať žiadne zjavné nedostatky v posúdení Komisie týkajúcom sa jednotlivých nákladových položiek považovaných za neoprávnené. Ombudsmanka sa domnieva, že vysvetlenia Komisie zhrnuté v bode 5 sú presvedčivé a primerané.

14. Ombudsman sa preto domnieva, že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Komisie.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg, 21. 6. 2019

[1] Dohody o grante EIDHR/2010/214-845 Mediálne vzdelávanie pre demokraciu v Bielorusku, EIDHR/2010/227-079 Podpora slobody prejavu prostredníctvom vysielania a nových médií v Bielorusku, EIDHR/2011/246-869 Podpora nezávislých tlačových médií v Bielorusku, EIDHR/2012/294-176 Podpora slobody prejavu prostredníctvom vysielania a nových médií v Bielorusku.

[2] Komisia vymohla 8 620 EUR, t. j. približne 0,26 % celkového príspevku EÚ.