Vážený pán H.,

Dňa 15. decembra 1998 ste v mene Európskeho úradu pre životné prostredie podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa financovania výstavby severnej časti orbitálnej diaľnice M0 (diaľnica M0-M2) v Maďarsku Európskou investičnou bankou.

Dňa 27. januára 1999 som postúpil sťažnosť prezidentovi Banky. Banka zaslala svoje stanovisko 26. februára 1999. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 29. apríla 1999. Dňa 29. júla 1999 som požiadal banku o ďalšie informácie a banka odpovedala 23. septembra 1999. Dňa 16. novembra 1999 som zopakoval svoju žiadosť o ďalšie informácie a banka odpovedala 13. decembra 1999. Odpoveď som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 28. februára 2000. Dňa 29. mája 2000 som opäť požiadal banku o ďalšie informácie. Banka zaslala svoje stanovisko 22. júna 2000 a v prípade záujmu som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Zdá sa, že od vás neboli doručené žiadne pripomienky. Dňa 11. decembra 2000 som požiadal Banku o nahliadnutie do dokumentov týkajúcich sa sťažnosti. Na základe tejto žiadosti mi Banka 14. decembra 2000 zaslala dokumenty.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

V decembri 1998 generálny tajomník Európskeho úradu pre životné prostredie podal v mene úradu sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Sťažnosť sa týkala Európskej investičnej banky a jej financovania výstavby severnej časti orbitálnej diaľnice M0 (diaľnica M0-M2) okolo Budapešti v Maďarsku. Sťažovateľ tvrdil, že plánovanie a výstavba diaľnice porušili maďarskú ústavu a iné maďarské zákony, ako aj smernicu Rady 85/337/EHS (1).

Sťažovateľ uviedol, že severný úsek orbitálnej diaľnice M0 mal prepojiť diaľnicu M3 s hlavnou cestou č. 11. M0 by prešiel takmer neobývanou oblasťou v blízkosti M3, potom by sa prepojil s novým M2, ktorý je tiež financovaný bankou. Odtiaľ by cesta prešla cez 16 metrov vysoký a 270 metrov dlhý viadukt, ktorý prechádza do 250-300 metrov od sídliska Káposztásmegyer II. Táto rezidencia má 500 obyvateľov. Križovatka 2, spájajúca nový M0 s arteriálnou cestou v smere do centra Budapešti, bola naplánovaná do 150 metrov od materskej školy a do 400 metrov od bytových domov. Predpokladaná dopravná záloha na dvojprúdových cestách vedúcich k arteriálnej ceste bola plánovaná len 15 metrov od bytových domov a vedie medzi miestnou školou, škôlkou a apartmánmi. Križovatka 3 a obchvat spájajúci M0 s M2 by prechádzali cez chránenú prírodnú oblasť obývanú chráneným kríkom Hippophae rhamnoides. Oplotenie, ktoré ho chránilo počas výstavby, sa v okolí tejto oblasti nevyskytlo.

Sťažovateľ uviedol, že odborníci poukázali na zdravotné riziká. Napríklad zvýšená premávka vygeneruje oxidy dusíka a tuhé častice na úroveň 25 – 30 % nad maďarskými normami pre okolité ovzdušie a hluk a očakáva sa, že hladiny hluku prekročia limity a dosiahnu 70 – 76 dB počas dňa a 63 – 68 dB v noci, pričom akceptované limitné hodnoty sú 65 dB počas dňa a 55 dB v noci. Zvýšenie dopravy ovplyvní aj kvalitu ovzdušia a navyše severný sektor obchvatu M0 je veterný koridor, z ktorého do Budapešti fúka čistý vzduch.

Podľa sťažovateľa mala byť verejnosť informovaná o projekte na vypočutí, ale keďže vypočutie nebolo správne oznámené a nebolo uverejnené vo veľkých novinách, neboli informovaní žiadni dotknutí občania ani environmentálne skupiny. Ministerstvo dopravy, komunikácií a vodného hospodárstva namiesto toho v decembri 1997 podpísalo zmluvu so spoločnosťou UTIBER Ltd. o začatí prác. Obyvatelia boli o výstavbe informovaní až začiatkom jari 1998, keď si uvedomili, že stavebné práce sa začali 250 metrov od ich domovov.

Sťažovateľ uviedol, že výstavbu financovala banka úverom vo výške 46 miliónov ECU. Sťažovateľ teda v skratke tvrdil, že financovanie severnej časti orbitálnej diaľnice M0 okolo Budapešti bankou bolo v rozpore s maďarskou ústavou a inými maďarskými právnymi predpismi, ako aj so smernicou Rady 85/337/EHS. Sťažovateľ tvrdil, že napísal banke a požiadal ju, aby zadržala jeho úver.

Požiadavku

Stanovisko Európskej investičnej banky

Banka vo svojom stanovisku vysvetlila, že pôžička, na ktorú sa odvoláva sťažovateľ, bola úverom vo výške 72 miliónov € poskytnutým Maďarskej republike na konci roka 1993 na čiastočné financovanie cestného projektu zahŕňajúceho výstavbu približne 35 km úseku cesty E77 severne od Budapešti a obnovu približne 350 km existujúcich ciest. Sťažnosť sa týkala 270 metrov dlhého úseku 4,3 km úseku obchvatu – známeho ako fáza III b) –, kde cesta letí nad železničnou traťou a existujúcou miestnou cestou. Fáza III b) po dokončení odbremení miestne cesty v severovýchodnom kvadrante Budapešti od hustého dopravného preťaženia a bude priamym spojením medzi diaľnicou E77 a diaľnicou M3. Časť fázy III b) bude nakoniec súčasťou plánovaného a čiastočne postaveného obchvatu M0 v Budapešti.

Európska rada a celoeurópske konferencie o doprave na Kréte a v Helsinkách vymedzili desať koridorov, ktoré sa musia urýchlene modernizovať a rozvíjať v strednej a východnej Európe počas predvstupových rokov. Obchvat M0 v Budapešti je neoddeliteľnou súčasťou "Krétneho koridoru V". V roku 1993 Maďarsko požiadalo banku o úver na čiastočné financovanie cestného projektu, ktorý je predmetom sťažnosti.

Banka uviedla, že jej úverové činnosti sa riadia jej štatútom, protokolom pripojeným k Zmluve o ES a ďalej sa riadia politikami Spoločenstva, ako aj prioritami krajín, v ktorých pôsobí.

V súlade s politikami banky sa vplyv projektu na životné prostredie analyzoval pri posudzovaní žiadosti o úver v roku 1993 pred predložením návrhu úveru správnej rade banky. Dokumenty predložené vykonávajúcim orgánom projektu, ministerstvom dopravy, komunikácií a vodného hospodárstva v Maďarsku, preukázali k spokojnosti banky, že hoci Maďarsko nemalo právne predpisy v oblasti životného prostredia porovnateľné so smernicou 85/337, vplyv výstavby a prevádzky obchvatu na pôdu, vodu, vzduch, krajinu, zastavané oblasti a faunu bol plne preskúmaný a že do návrhu projektu boli zahrnuté primerané opatrenia na zníženie a zmiernenie vplyvu na životné prostredie (úprava terénu, oplotenia na ochranu zveri, protihlukové bariéry atď.).

Banka poukázala na to, že jej povinnosti v tejto oblasti sú obmedzené, a odkázala na článok 16 vyhlásenia banky o environmentálnej politike. Je na predkladateľovi projektu, aby sa uistil, že projekt je v súlade s právnymi povinnosťami a normami týkajúcimi sa životného prostredia. Banka už sťažovateľovi poukázala aj na to, že jej neprináleží vyjadrovať sa k vnútroštátnym právnym postupom na udeľovanie povolení na projekty a iných povolení. Ak by projekt podliehal právnemu testovaniu na súdoch, prerokuje sa to s predkladateľom projektu.

Banka okrem toho uviedla, že sa plne angažuje v aktívnej informačnej politike, hoci jej úloha finančnej inštitúcie spolu s povahou jej obchodných činností ukladajú určitý stupeň rezervy, pokiaľ ide o konkrétne operácie.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že obchvat M0 je podľa banky súčasťou helsinských koridorov (banka ho označuje ako „Krétny koridor V“). Sťažovateľ však uviedol, že konkrétny úsek obchvatu M0, ktorý je predmetom sťažnosti, nebol súčasťou helsinských koridorov.

Pokiaľ ide o environmentálny aspekt, sťažovateľ uviedol, že podľa nezávislých odborníkov sú výsledky doteraz vykonaných štúdií založené na nesprávnych výpočtoch. Chýbalo najmä uspokojivé preskúmanie a analýza nepriaznivých vplyvov na kvalitu ovzdušia a obytné oblasti vyplývajúcich z výstavby príslušného úseku diaľnice.

Sťažovateľ sa takisto vyjadril k informačným povinnostiam banky vo všeobecnosti, pokiaľ ide o projekty, ktoré financuje.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska banky a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsmanka preto požiadala banku, aby podrobnejšie špecifikovala, ako v tomto konkrétnom prípade preskúmala súčasné a pravdepodobné budúce právne predpisy v oblasti životného prostredia a posúdenia vplyvu na životné prostredie, ktoré vykonal navrhovateľ. Ombudsman tiež požiadal banku, aby predložila dokumenty predložené vykonávacou agentúrou pre projekt (ministerstvo dopravy, komunikácií a vodného hospodárstva), ktoré sa zdali byť hlavnými dokumentmi zohľadnenými pri rozhodovaní o poskytnutí úveru, pokiaľ ide o environmentálne aspekty projektu.

Druhé stanovisko Európskej investičnej banky

Banka vo svojom druhom stanovisku uviedla, že rozhodnutie o financovaní predmetného projektu prijala správna rada banky na základe kladného stanoviska Európskej komisie podľa článku 21 štatútu banky. Takéto rozhodnutie správnej rady zahŕňa výkon širokej diskrečnej právomoci, ktorá bola správnej rade udelená prostredníctvom štatútu banky. To sa odráža v skutočnosti, že rozhodnutie správnej rady banky nepodlieha podľa článku 237 písm. c) Zmluvy o ES súdnemu preskúmaniu s obmedzenými výnimkami v záležitostiach týkajúcich sa uplatňovania článku 21 štatútu banky, ako to potvrdil Súd prvého stupňa (2).

Banka okrem toho zastávala názor, že podaná sťažnosť a žiadosť o prešetrenie nepatria do rozsahu vyšetrovania nesprávneho úradného postupu v tom zmysle, že boli vymedzené vo výročnej správe európskeho ombudsmana za rok 1997 (oddiel 2.2.1). Banka preto nepovažovala za vhodné predložiť v tejto konkrétnej veci žiadne ďalšie pripomienky.

Na záver banka ubezpečila ombudsmana, že bude spolupracovať v súlade s inštitucionálnymi povinnosťami ombudsmana.

V nadväznosti na druhé stanovisko banky, ktoré ombudsman chápal ako odmietnutie ďalšej spolupráce pri vyšetrovaní sťažnosti, ombudsman opäť napísal banke a zopakoval žiadosť o ďalšie informácie. Ombudsman pritom poukázal na to, že jeho činnosť sa neriadi článkom 237 Zmluvy o ES, ale článkom 195. Ombudsman ďalej skúma možný prípad nesprávneho úradného postupu v správnom konaní, ktorý viedol k rozhodnutiu banky financovať projekt.

Tretie stanovisko Európskej investičnej banky

Banka vo svojom treťom stanovisku spochybnila, že odmietla spolupracovať na vyšetrovaní. Banka však neakceptovala, že sťažnosť sa týkala prípadu nesprávneho úradného postupu v zmysle článku 195 Zmluvy o ES a odkázala na definíciu vo výročnej správe ombudsmana za rok 1997. Podľa banky sa právomoc ombudsmana nevzťahuje na hodnotenie úverových politík banky ani na výkon diskrečnej právomoci, ktorú ich uplatňovanie zahŕňa, či už na úrovni rozhodnutí správnej rady, alebo na úrovni hodnotenia vykonaného útvarmi banky, alebo na úrovni návrhov prijatých riadiacim výborom na predloženie správnej rade. Banka tiež priložila niektoré dokumenty týkajúce sa sťažnosti, ako napríklad informácie vyplývajúce z nedávnej návštevy projektu na mieste, a dúfala, že tieto informácie pomôžu ombudsmanovi lepšie pochopiť všeobecný kontext projektu, ktorý bol predmetom sťažnosti.

Pripomienky sťažovateľa k tretiemu stanovisku

Sťažovateľovi bolo zaslané tretie stanovisko banky. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na sťažnosti a v zhrnutí uviedol: Severná časť diaľnice M0 nebola ani spomenutá v maďarskom dekréte, v ktorom sa uvádzajú hlavné štátne cesty, ktoré sa majú vybudovať. Neexistoval žiadny dôkaz o tom, že cesta zníži existujúcu degradáciu životného prostredia spôsobenú dopravným priechodom v centre Budapešti. Maďarský minister dopravy okrem toho v auguste 1999 pripustil, že nemá žiadne údaje o očakávaných vplyvoch severnej časti diaľnice na životné prostredie.

Sťažovateľ sa vo všeobecnosti odvolával aj na úverovú politiku banky. Uviedla tak, že jedným z najväčších problémov činnosti banky je, že neexistuje žiadna konkrétna environmentálna politika, ktorú by mohla sledovať, a že význam environmentálnych aspektov by mohol mať nižšiu prioritu ako ekonomické alebo iné aspekty. Pre banku neexistuje vhodný právny rámec, na základe ktorého by bola banka zodpovednejšia za svoje úvery pred verejnosťou.

Na základe tretieho stanoviska banky a pripomienok sťažovateľa ombudsman stále nebol spokojný s tým, že banka poskytla požadované informácie. Ombudsman preto opäť napísal banke, že to bolo naposledy, čo požiadal banku o poskytnutie informácií. Ombudsman tiež informoval banku, že ak banka opäť odmietne spolupracovať, ombudsman bude musieť informovať Európsky parlament v súlade s článkom 3 ods. 4 štatútu európskeho ombudsmana.

Štvrté stanovisko Európskej investičnej banky

Banka vo svojom štvrtom stanovisku nespochybnila mandát ombudsmana na preskúmanie sťažnosti. Banka uviedla, že sťažnosť sa týkala posúdenia výkonu diskrečnej právomoci, ktorú uplatňovanie úverových politík banky zahŕňa pri rozhodovaní správnej rady banky, čo odráža nesúhlas s diskrečnými rozhodnutiami, ktoré boli prijaté v súvislosti s konkrétnym projektom. Tieto diskrečné rozsudky podliehajú obmedzeniam právnej právomoci banky a všeobecným obmedzeniam rovnakej právomoci, ako sa stanovuje v judikatúre Súdneho dvora, v ktorej sa vyžaduje, aby banka konala v súlade so základnými zásadami práva. Banka pochopila, že vyšetrovanie ombudsmana sa týkalo toho, či banka skutočne konala v rámci týchto limitov pri rozhodovaní o financovaní príslušného projektu.

Pokiaľ ide o projekt, ktorý sa banka rozhodla financovať v roku 1993, banka zohľadnila investičné priority svojho klienta, maďarskej vlády, medzi ktoré patrí modernizácia vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej siete prostredníctvom obnovy existujúcich ciest a výstavby nových ciest s cieľom okrem iného znížiť preťaženie mestskej dopravy, a tým zlepšiť kvalitu životného prostredia. Banka potom uplatnila svoje obvyklé kritériá pri skúmaní životaschopnosti projektu z hospodárskeho, technického, environmentálneho a finančného hľadiska. Banka priložila zoznam všetkých dokumentov zohľadnených pri hodnotení projektu.

Banka opäť poukázala na skutočnosť, že hoci Maďarsko nemá právnu úpravu v oblasti životného prostredia porovnateľnú so smernicou 85/337, dokumenty predložené maďarským ministerstvom dopravy, komunikácií a vodného hospodárstva preukazujú, že vplyv výstavby a prevádzky obchvatu na pôdu, vodu, vzduch, krajinu, zastavané oblasti a faunu bol plne preskúmaný a že do návrhu boli zahrnuté vhodné opatrenia na zníženie a zmiernenie vplyvu na životné prostredie.

Banka sa po rozhodnutí o financovaní projektu zaoberala aj otázkami životného prostredia. V roku 1995 Európska komisia v spolupráci s bankou iniciovala osobitnú štúdiu o vplyve na životné prostredie. Cieľom štúdie bolo porovnať požiadavky maďarských právnych predpisov a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, ktoré sa uplatňujú na tento konkrétny cestný projekt. Zistenia a odporúčania tejto štúdie boli náležite zohľadnené pri konečnom návrhu a realizácii projektu. Banka okrem toho podmienila vyplatenie svojho úveru získaním potvrdenia maďarskými orgánmi, že príslušné zložky projektu získali konečné environmentálne schválenie a povolenie, ku ktorému došlo v období rokov 1993 – 1996, a pre fázu III a príslušný obchvat v júli 1996, pokiaľ ide o konečné environmentálne povolenie, a v septembri 1996, pokiaľ ide o stavebné povolenie.

Pripomienky sťažovateľa k štvrtému stanovisku

Štvrté stanovisko banky bolo postúpené sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Zdá sa, že od sťažovateľa neboli doručené žiadne pripomienky.

Kontrola dokumentov

Po dôkladnom zvážení informácií poskytnutých bankou a sťažovateľom ombudsman považoval za potrebné nahliadnuť do dokumentov, ktoré banke predložilo maďarské ministerstvo dopravy, komunikácií a vodného hospodárstva. Ombudsman preto napísal Banke oznámenie o preskúmaní týchto dokumentov. Na základe tejto žiadosti sa banka rozhodla zaslať kópie dokumentov ombudsmanovi. V nadväznosti na toto opatrenie sa ombudsmanka domnievala, že banka v plnej miere spolupracovala na vyšetrovaní ombudsmanky.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Vzhľadom na skutočnosť, že Európska investičná banka počas vyšetrovania najprv spochybnila mandát ombudsmana viesť vyšetrovanie obvinení týkajúcich sa diskrečného rozhodnutia, ombudsman považuje za potrebné uviesť nasledujúce predbežné poznámky.

1.2 Podľa článku 195 Zmluvy o ES ombudsman vedie vyšetrovania buď z vlastnej iniciatívy, alebo na základe sťažností, ktoré mu boli predložené, týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa pri výkone ich súdnych právomocí. Článok 195 Zmluvy ES nestanovuje žiadne iné výnimky okrem tých, ktoré sa týkajú súdov Spoločenstva pri výkone ich súdnych právomocí. Konkrétne sa v ňom nestanovuje žiadna výnimka týkajúca sa banky.

1.3 Výročná správa ombudsmana za rok 1997 (3) obsahovala túto definíciu nesprávneho úradného postupu:

K nesprávnemu úradnému postupu dochádza, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné.

Európsky parlament prijal 16. júla 1998 uznesenie, v ktorom uvítal túto definíciu (4).

1.4 Ombudsman vo svojej výročnej správe za rok 1997 tiež uviedol, že existujú hranice toho, čo by sa mohlo považovať za nesprávny úradný postup. Pri vykonávaní administratívnych úloh, ktoré mu boli zverené Zmluvou o ES, môže mať inštitúcia alebo orgán Spoločenstva zákonnú právomoc vybrať si medzi dvoma alebo viacerými možnými postupmi. Ombudsman sa nesnaží spochybniť takéto diskrečné administratívne rozhodnutia za predpokladu, že príslušný orgán konal v medziach svojej zákonnej právomoci. Diskrečná právomoc teda neznamená absolútnu právomoc. Všeobecné obmedzenia diskrečných právomocí sú stanovené judikatúrou súdov Spoločenstva, ktorá napríklad vyžaduje, aby správne orgány konali konzistentne a v dobrej viere, vyhýbali sa diskriminácii, dodržiavali zásady proporcionality, rovnosti a oprávnených očakávaní a rešpektovali ľudské práva a základné slobody (5).

2 Financovanie severnej časti diaľnice M0 bankou v Maďarsku

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že financovanie severnej časti orbitálnej diaľnice M0 okolo Budapešti Európskou investičnou bankou bolo v rozpore s maďarskou ústavou a inými maďarskými právnymi predpismi, ako aj so smernicou Rady 85/337/EHS. Sťažovateľ tvrdil, že napísal banke a požiadal ju, aby zadržala jeho úver.

2.2 Banka vysvetlila, že svoje zvyčajné kritériá uplatnila pri posudzovaní životaschopnosti projektu z hospodárskeho, technického, environmentálneho a finančného hľadiska. Dokumenty, ktoré predložilo ministerstvo dopravy, komunikácií a vodného hospodárstva v Maďarsku, preukázali, že environmentálny vplyv výstavby a prevádzky obchvatu na pôdu, vodu, vzduch, krajinu, zastavané oblasti a faunu bol plne preskúmaný. Po rozhodnutí o financovaní projektu sa uskutočnili následné opatrenia týkajúce sa environmentálnych aspektov a zistenia sa zohľadnili počas konečnej realizácie projektu.

2.3 Po prvé, je potrebné stanoviť zodpovednosť banky, pokiaľ ide o environmentálne aspekty pri poskytovaní úverov. Ombudsmanka poznamenáva, že v tejto súvislosti neexistujú žiadne stanovené pravidlá. Existujú však pravidlá, zásady a usmernenia, ktoré by sa mali zvážiť pri stanovovaní týchto zodpovedností. Štatút Európskej investičnej banky (6) neposkytuje veľa usmernení, pokiaľ ide o obavy týkajúce sa životného prostredia, ale uvádza sa v ňom, že správna rada má výlučnú právomoc poskytovať úvery na základe žiadostí, ktoré jej predložil riadiaci výbor (články 11 a 21). Samotná banka uviedla, že jej úverové činnosti sa riadia politikami Spoločenstva, čo je prirodzené a logické. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že článok 174 Zmluvy o ES uvádza životné prostredie ako politiku Spoločenstva. Okrem toho existuje niekoľko sekundárnych legislatívnych aktov v súvislosti s ochranou životného prostredia, z ktorých by sa mala spomenúť smernica Rady 85/337/EHS (7).

Banka vydala vyhlásenie o environmentálnej politike a na svojej webovej stránke uverejnila environmentálne usmernenia. Z týchto dokumentov je zrejmé, že životaschopnosť projektov sa hodnotí z hospodárskeho, technického, environmentálneho a finančného hľadiska, že zohľadnenie environmentálnych otázok je neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia projektov bez ohľadu na odvetvie a ďalej, že hodnotenie overuje súlad projektov s právnymi predpismi Spoločenstva a/alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi. V krajinách, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, ako je Maďarsko, sú právne predpisy Spoločenstva zrejmým usmernením.

Základom environmentálneho hodnotenia je zvyčajne posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) a iné environmentálne štúdie vykonané navrhovateľom alebo v jeho mene. Ak z posúdenia vplyvov na životné prostredie alebo iných štúdií vyplynie osobitný environmentálny problém, banka preskúma navrhované opatrenia na zníženie a v prípade potreby môže do zmluvy o úvere medzi bankou a dlžníkom zaviesť vhodné dojednania. Podľa vyhlásenia o environmentálnej politike existujú obmedzenia jeho úlohy a zodpovednosti v oblasti životného prostredia. Usporiadateľ je teda zodpovedný za dodržiavanie právnych povinností a noriem týkajúcich sa životného prostredia vrátane povinnosti vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

2.4 V tejto súvislosti ombudsman dospel k záveru, že pri poskytovaní úveru je zrejme povinnosťou banky overiť, či sa pre projekt vykonalo riadne posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo iné dostatočné environmentálne štúdie. To, čo je správne posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo environmentálna štúdia, musí nevyhnutne závisieť od kontextu, ale pre kandidátske štáty by sa mali zohľadniť príslušné požiadavky stanovené právnymi predpismi Spoločenstva.

2.5 V prejednávanej veci Banka posúdila vplyv cestného projektu na životné prostredie v roku 1993. Pokiaľ ide o environmentálny vplyv na obchvat, ktorý je predmetom tejto sťažnosti, ministerstvo dopravy, komunikácií a vodného hospodárstva poskytlo banke zhrnutie environmentálneho hodnotenia. Podľa banky dokumenty preukázali, že vplyv výstavby a prevádzky obchvatu na pôdu, vodu, vzduch, krajinu, zastavané oblasti a faunu bol plne preskúmaný a do návrhu projektu boli zahrnuté vhodné opatrenia na zníženie a zmiernenie vplyvu na životné prostredie. Navrhovateľ však tvrdil najmä to, že chýba uspokojivé vyšetrovanie kvality ovzdušia a obytných oblastí. Inšpekcia ombudsmana týkajúca sa zhrnutia environmentálneho hodnotenia odhalila, že hodnotenie sa týkalo približne 35 km úseku cesty E77 severne od Budapešti, ktorej súčasťou je obchvat, a že vplyvy projektu na životné prostredie, pokiaľ ide o plány dokončené v auguste 1993, v súvislosti s vplyvom na pôdu, vodu, vzduch, krajinu, zastavané oblasti a faunu, boli preskúmané v zhrnutí a ďalej sa predpokladali zmierňujúce opatrenia.

2.6 Podľa vyhlásenia o environmentálnej politike banka preskúma navrhované opatrenia na zníženie emisií v prípade, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo iné štúdie odhalia osobitné obavy týkajúce sa životného prostredia. Hoci ombudsman dospel k záveru, že zhrnutie environmentálneho hodnotenia neodhalilo žiadne osobitné obavy týkajúce sa životného prostredia, zhrnutie je z augusta 1993, zatiaľ čo niektoré plány na schválenie niektorých úsekov cestného projektu mali byť zdokumentované a dokončené v septembri a októbri 1993. Treba však poznamenať, že druhá podrobná štúdia o vplyve na životné prostredie sa uskutočnila v roku 1995 z iniciatívy Európskej komisie a banky. Štúdia bola vypracovaná s cieľom porovnať požiadavky maďarských právnych predpisov a právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ktoré sa uplatňujú na projekt. Zistenia a odporúčania boli zohľadnené počas konečného návrhu a realizácie projektu a banka podmienila vyplatenie svojho úveru získaním potvrdenia maďarskými orgánmi, že príslušné zložky projektu dostali konečné environmentálne schválenie a povolenie. Pokiaľ ide o obchvat týkajúci sa sťažnosti, súhlas bol udelený v júli a septembri 1996.

2.7 V súvislosti s tvrdeniami sťažovateľa, že odborníci poukázali na určité riziká, ombudsman poznamenáva, že samotná skutočnosť, že sa predkladajú rozdielne názory týkajúce sa vplyvov projektu na životné prostredie, nemôže automaticky znamenať, že banka je povinná zdržať sa poskytnutia úveru, keď koná ako finančná inštitúcia.

2.8 Vzhľadom na uvedené zistenia ombudsman konštatuje, že sa zistilo, že banka potvrdila, že sa vykonalo riadne posúdenie vplyvov na životné prostredie. Banka okrem toho zabezpečila aj vykonanie druhej štúdie a podmienila svoj úver získaním potvrdenia o konečnom environmentálnom schválení maďarskými orgánmi. Banka teda náležite zohľadnila environmentálne aspekty podľa potreby a zdá sa, že konala v rámci svojej zákonnej právomoci. Vyšetrovania ombudsmana preto neodhalili žiadny nesprávny úradný postup.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Európskej investičnej banky. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj prezident Európskej investičnej banky.

Tvoje úprimné,

 

Jacob SÖDERMAN

---

(1) Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, Ú. v. ES L 175/40, 1985.

(2) T-460/93, Tête a iní/EIB, Zb. 1993, s. II-1257.

(3) Výročná správa Európskeho ombudsmana za rok 1997, oddiel 2.2.1, Ú. v. ES 1998 C 380/14.

(4) Ú. v. ES 1998 C 292/168.

(5) V tejto súvislosti je relevantné aj odporúčanie Rady Európy č. R (80) 2, v ktorom sa uvádza, že správny orgán pri výkone diskrečnej právomoci:
1. nesleduje iný účel ako ten, na ktorý bola právomoc udelená;
2. zachováva objektívnosť a nestrannosť, pričom zohľadňuje len faktory relevantné pre konkrétny prípad;
3. dodržiava zásadu rovnosti pred zákonom tým, že sa vyhýba nespravodlivej diskriminácii;
udržiava primeranú rovnováhu medzi akýmikoľvek nepriaznivými účinkami, ktoré môže mať jeho rozhodnutie na práva, slobodné väzby alebo záujmy osôb, a účelom, ktorý sleduje;
5. prijme svoje rozhodnutie v lehote, ktorá je primeraná vzhľadom na predmetnú záležitosť;
6. konzistentne uplatňuje všetky všeobecné administratívne usmernenia, pričom zároveň zohľadňuje osobitné okolnosti každého prípadu.
Pozrite si administráciu a vy: príručka, 1996, s. 362.

(6) Protokol (č. A) k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

(7) Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, Ú. v. ES L 175/40, 1985.