Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka sporu týkajúceho sa zrušenia povýšenia úradníka.

2. Sťažovateľ bol úradníkom Rady Európskej únie. Dňa 5. októbra 2004 podal žiadosť o vyslanie [1] na základe článku 37 prvého odseku písm. b) služobného poriadku na pracovné miesto v Spoločnom výskumnom centre Európskej komisie (JRC) v Ispre v Taliansku. Jeho žiadosť bola prijatá. V deň jeho vyslania ho Rada zaradila do platovej triedy B*7, platového stupňa 2. S účinnosťou od 1. mája 2006 sa platová trieda B*7 stala platovou triedou AST 7.

3. Hoci bol sťažovateľ „vyslaný“do Komisie, zdá sa, že informačný systém Komisie zaznamenal, že sťažovateľ má administratívne postavenie „preloženého“úradníka. V dôsledku toho ho Komisia považovala za „úradníka Komisie“a uplatnila na neho svoj vlastný systém hodnotenia a povyšovania. Tento systém bol založený na výročných správach o vývoji kariéry (CDR).

4. Európsky ombudsman poznamenáva, že zatiaľ čo na účely kariérneho postupu „vyslaný“úradník zostáva v zodpovednosti svojej materskej inštitúcie, „preložený“úradník patrí do zodpovednosti inštitúcie, do ktorej je preložený.

5. Skutočnosť, že Rada sťažovateľa „vyslala“na Komisiu a „nepreviedla“na Komisiu, Komisia prehliadla až do 4. júna 2007, keď sťažovateľ predložil Komisii sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 týkajúcu sa údajných chýb v jeho propagačnom spise. V tejto sťažnosti tvrdil, že Komisia nesprávne vyhodnotila „body za prevod“, ktoré mu boli udelené v roku 2004.

6. Rozhodnutím z 25. septembra 2007 Komisia sťažnosť zamietla. Poukázala na to, že pridelenie bodov na prevod sťažovateľovi bolo v skutočnosti výsledkom administratívnej chyby. Odvolala sa na článok 3 ods. 6 všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 45 služobného poriadku, ktorý sa vzťahuje na zamestnancov Komisie a v ktorom sa stanovuje pridelenie určitého počtu bodov na presun, pokiaľ ide o „úradníkov presunutých do Komisie z inej inštitúcie alebo agentúry Spoločenstva“[2]. Uviedla, že sťažovateľ v skutočnosti nebol prevedený na Komisiu. Namiesto toho bol vyslaný na vlastnú žiadosť. Komisia preto dospela k záveru, že neexistuje právny základ na udelenie bodov za prevod sťažovateľovi.

7. V decembri 2007 Komisia odporučila sťažovateľovi, aby požiadal Radu o postúpenie veci Komisii s cieľom napraviť jeho situáciu. Navrhovateľ predložil takúto žiadosť Komisii 17. decembra 2007.

8. Listom z 2. októbra 2008 adresovaným Komisii Rada vyjadrila súhlas s prevodom s účinnosťou od 16. júna 2008. Informovala Komisiu, že Rada v tom čase zaradila sťažovateľa do platovej triedy AST 7 stupňa 4.

9. Rozhodnutím z 22. októbra 2008 Komisia informovala sťažovateľa, že teraz bol „prevedený“z Rady na Komisiu s účinnosťou od 16. júna 2008.

10. V decembri 2008 Komisia povýšila sťažovateľa do platovej triedy AST 8 stupňa 1 so spätnou účinnosťou od 1. marca 2008. Povýšenie sa však potom zrušilo [3].

11. Dňa 12. mája 2009 podal sťažovateľ na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku žiadosť o opravu rôznych administratívnych chýb v jeho administratívnom postavení a o náhradu škody za stratu povýšenia (údajne v dôsledku toho klesol o dve platové triedy) vyplývajúcu z údajnej nedbanlivosti. Sťažovateľ tvrdil, že napriek jeho preloženiu z Rady do Komisie od 1. novembra 2004 do 16. júna 2008 mu Komisia nesprávne priznala administratívne postavenie stáleho úradníka Komisie, čím ho prinútila zúčastniť sa na systéme povyšovania SSP. Sťažovateľ najmä uviedol, že 1. marca 2008 bol povýšený z platovej triedy AST 7 do platovej triedy AST 8, ale že s účinnosťou od 16. júna 2008 bol zaradený do platovej triedy AST 7. Sťažovateľ preto požiadal Komisiu, aby chyby opravila spravodlivým spôsobom, napríklad zrušením jeho vyslania a nadobudnutím účinnosti jeho preloženia od 1. novembra 2004.

12. Komisia vo svojom rozhodnutí z 19. júna 2009 najprv preklasifikovala sťažovateľovu žiadosť podľa článku 90 ods. 1 „na sťažnosť podľa článku 90 ods. 2“. Zastával názor, že hlavná otázka sťažovateľa sa v skutočnosti týkala dátumu jeho presunu z Rady na Komisiu. Komisia uviedla, že sťažovateľ tvrdil, že prevod by mal byť účinný od 1. novembra 2004 (čo bol dátum nadobudnutia účinnosti vyslania) namiesto 16. júna 2008. Komisia uviedla, že dátum prevodu bol stanovený v rozhodnutí Komisie z 22. októbra 2008. Keďže rozhodnutie Komisie z 22. októbra 2008 bolo „aktom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje“ sťažovateľa v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, a vzhľadom na to, že sťažovateľ musel podať sťažnosť do troch mesiacov, sťažnosť sťažovateľa z 12. mája 2009 bola neprípustná, pretože teraz bola premlčaná.

13. Komisia však poukázala na to, že je právne nemožné, aby zmenila dátum presunu zo 16. júna 2008 na 1. novembra 2004, pokiaľ Rada zároveň nezruší svoje rozhodnutie z 22. októbra 2004 (ktoré bolo pôvodným rozhodnutím Rady o jeho vyslaní do Komisie) a ďalej nezruší svoje následné rozhodnutia o predĺžení tohto vyslania. Komisia tvrdila, že by nebolo možné, aby bol sťažovateľ „vyslaný“z Rady do Komisie a „presunutý“súčasne z Rady do Komisie.

14. Sťažovateľ predložil 10. marca 2010 túto sťažnosť európskemu ombudsmanovi.

O predmete vyšetrovania

15. Tvrdenie a tvrdenie sťažovateľa možno zhrnúť takto:

Tvrdenie:

Komisia sa dopustila pochybenia tým, že:

i) uplatňovanie svojho systému CDR na sťažovateľa od 1. novembra 2004, hoci sťažovateľ bol len dočasne preložený;

ii) zrušenie povýšenia sťažovateľa do platovej triedy AST 8 (s účinnosťou od 1. marca 2008) s účinnosťou od 16. júna 2008.

Pohľadávka:

Komisia by mala napraviť kariéru sťažovateľa zaradením do príslušnej platovej triedy a nahradiť mu utrpenú finančnú ujmu.

Vyšetrovanie

16. Sťažnosť bola postúpená Komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Ombudsmanka tiež informovala Radu EÚ o začatí vyšetrovania. Komisia zaslala svoje stanovisko 22. júla 2010. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý zaslal svoje pripomienky 21. septembra 2010.

17. Dňa 29. septembra 2011 ombudsman predložil Komisii návrh na priateľské riešenie. Komisia zaslala svoje stanovisko 12. decembra 2011. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý 16. januára 2012 zaslal svoje doplňujúce pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné nesprávne uplatňovanie nariadenia o dizajnoch Spoločenstva

Argumenty predložené ombudsmanovi

18. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že v roku 2004 ponúkla sťažovateľovi prevod na Komisiu v záujme služby. Sťažovateľ však z osobných dôvodov požiadal o vyslanie z Rady do Komisie namiesto toho, aby bol presunutý z Rady do Komisie. Žiadosť o vyslanie bola schválená. Vzhľadom na to, že Komisia pôvodne plánovala prideliť príslušné pracovné miesto v JRC preloženému úradníkovi, informačný systém Komisie klasifikoval sťažovateľa ako úradníka Komisie. Komisia uviedla, že hneď ako sa dozvedela o tejto IT chybe, opravila ju. Komisia tiež uviedla, že poskytla sťažovateľovi podrobné vysvetlenie jeho situácie, najmä prostredníctvom odpovedí na jeho sťažnosti podľa článku 90 zo 4. júna 2007 a 12. mája 2009.

19. Komisia uviedla, že jej nemožno vytýkať, že akceptovala voľbu sťažovateľa týkajúcu sa jeho administratívneho postavenia (vyslaný úradník namiesto preloženého úradníka) a že jej nemožno vytýkať negatívne dôsledky, ktoré táto voľba mala na kariéru sťažovateľa.

20. Komisia tiež uviedla, že z vlastnej sťažnosti sťažovateľa adresovanej ombudsmanovi vyplýva, že on sám si nemyslí, že systém CDR Komisie sa mal na neho vzťahovať od 1. novembra 2004, keďže bol „len dočasne preložený“.

21. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie uviedol, že svoju žiadosť o vyslanie podal na radu Rady. Uviedol, že keď prišiel do JRC v Ispre, čelil niekoľkým administratívnym chybám: nikdy nebol pozvaný na informačné stretnutia pre nových zamestnancov (vrátane informačných stretnutí o SSP); personálne oddelenie nemalo k dispozícii svoj osobný spis, ktorý bol podľa všetkého poslaný späť Rade; jeho údaje v databáze Sysper stále nie sú úplne správne; a bol zaregistrovaný ako úradník Komisie. Sťažovateľ poukázal na to, že krátko po tom, ako začal pracovať pre JRC, bol pozvaný na hodnotiaci rozhovor v rámci postupu CDR. Dozvedel sa, že mu boli udelené body za prestup. Následne, keď v tejto súvislosti podal sťažnosť podľa článku 90 ods. 2, Komisia uviedla, že tieto body presunu boli v rozpore s jeho postavením dočasne preloženého úradníka Rady. Sťažovateľ tvrdil, že ho administratíva uviedla do omylu, keď sa domnievala, že by mohol napredovať vo svojej kariére v rámci Komisie.

22. Navrhovateľ takisto tvrdil, že Komisia označila chyby len za IT alebo počítačové chyby. Podľa názoru sťažovateľa išlo o nespravodlivé zjednodušenie chýb, ktorých sa dopustila administratíva. Pokiaľ ide o vyhlásenie Komisie, že chyby v kódovaní boli opravené, sťažovateľ uviedol, že najdôležitejšie údaje týkajúce sa jeho kariéry a situácie v oblasti SSP boli stále nesprávne zaznamenané.

Hodnotenie ombudsmana

23. Článok 37 služobného poriadku definuje dočasné preloženie úradníka v záujme služby a dočasné preloženie úradníka na jeho vlastnú žiadosť. V druhom odseku tohto článku sa najmä stanovuje, že „[p]reložený úradník naďalej požíva všetky svoje práva za podmienok uvedených v článkoch 38 a 39 a naďalej podlieha všetkým svojim povinnostiam ako úradník svojej materskej inštitúcie“[4].

24. Článok 38 služobného poriadku znie:

„Vyslanie v záujme služby sa riadi týmito pravidlami: ...

f) dočasne preložený úradník si zachová svoje pracovné miesto, právo na postup do vyššieho platového stupňa a spôsobilosť na povýšenie; ..."[5].

25. Článok 39 služobného poriadku znie:

„Vyslanie na vlastnú žiadosť úradníka sa riadi týmito pravidlami: ...

e) počas doby vyslania si úradník zachováva právo na postup do vyššieho platového stupňa. ..."[6].

26. Ombudsman poznamenal, že od 1. novembra 2004 do 15. júna 2008 bol sťažovateľ úradníkom Rady vyslaným do Komisie na jeho vlastnú žiadosť. Bolo teda jasné, že počas tohto obdobia bola Rada zodpovedná len za jeho postup do vyššieho platového stupňa, a nie za jeho kariérny postup [7]. Okrem toho zjavne nebol spôsobilý na povýšenie v rámci Komisie.

27. Sťažovateľ bol len dočasne preložený do Komisie. Z dôvodu administratívnej chyby však Komisia zaobchádzala so sťažovateľom tak, ako keby bol preložený z Rady, a preto ho začlenila do svojho bežného systému hodnotenia a povyšovania zamestnancov. Bola to administratívna chyba. Táto počiatočná administratívna chyba viedla k zmätku a dokonca k zbytočným ťažkostiam pre sťažovateľa [8]. Ombudsmanka poznamenala, že Komisia sa sťažovateľovi nikdy neospravedlnila za jeho administratívnu chybu. Vzhľadom na to, že ombudsman v tomto vyšetrovaní navrhol priateľské riešenie (pozri oddiel B), nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie vyšetrovanie týkajúce sa tejto počiatočnej chyby. Vzhľadom na to, že Komisia vo svojej odpovedi na návrh priateľského riešenia súhlasila s povýšením sťažovateľa do platovej triedy AST 8, ombudsmanka sa okrem toho domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie časti i) tvrdenia sťažovateľa nie je odôvodnené.

B. Údajné nesprávne zrušenie povýšenia sťažovateľa

Argumenty predložené ombudsmanovi

28. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia konala nesprávne, keď zrušila jeho povýšenie do platovej triedy AST 8. Tvrdil, že Komisia by mala opraviť svoje pochybenie tým, že ho zaradí do príslušnej platovej triedy a nahradiť mu vzniknutú finančnú ujmu.

29. Sťažovateľ poukázal na to, že hoci pracoval pre Radu, bolo mu „zaručené“, že v roku 2004 bude povýšený do platovej triedy B*8 (AST 8). Tvrdil tiež, že do decembra 2008 získal v Komisii dostatok bodov SSP, a preto tvrdil, že bol správne povýšený do platovej triedy AST 8 s účinnosťou od 1. marca 2008. Toto povýšenie však bolo zrušené a platová trieda sťažovateľa sa vrátila do platovej triedy AST 7. Sťažovateľ uviedol, že v dôsledku tohto zrušenia stratil tak svoje (nesprávne udelené) body CDR, ako aj svoje (zviazané) povýšenie. Dospel k záveru, že z dôvodu chýb a nedbanlivosti Komisie utrpel kariérny neúspech minimálne v dvoch platových triedach. Za normálnych okolností by bol v tomto čase v platovej triede AST 10 namiesto platovej triedy AST 7.

30. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že nemôže povýšiť úradníka zamestnaného inou inštitúciou, ktorý bol len dočasne preložený do Komisie. Keď Komisia zistila, že povýšenie bolo napriek tomu udelené chybne, musela túto chybu opraviť [9]. Komisia ďalej tvrdila, že z rozhodnutia sťažovateľa zvoliť si vyslanie namiesto presunu nevyhnutne vyplýva, že nemôže očakávať, že ho Komisia podporí. Okrem opravy chyby v kódovaní IT Komisia prijala aj opatrenia na nápravu situácie sťažovateľa tým, že ponúkla ukončenie vyslania a jeho nahradenie presunom na základe článku 8 služobného poriadku.

31. Komisia ďalej tvrdila, že nemôže zmeniť platovú triedu sťažovateľa, pokiaľ ide o obdobie, keď podľa vlastného výberu nebol úradníkom Komisie. Uviedol, že je viazaný príslušnými ustanoveniami služobného poriadku a je povinný ich správne uplatňovať. Komisia tiež poukázala na to, že úradníci majú osobitnú zodpovednosť zabezpečiť, aby ich osobné administratívne a finančné práva boli správne vypočítané, a upozorniť inštitúciu na akékoľvek zjavné chyby.

32. Komisia tvrdila, že keďže sa nedopustila žiadnej chyby, keď súhlasila so žiadosťou sťažovateľa o vyslanie, nemohla a nemala by niesť zodpovednosť za žiadnu finančnú stratu, ktorú sťažovateľ mohol utrpieť v dôsledku tejto žiadosti. Naopak, Komisia si v plnom rozsahu splnila svoju povinnosť starostlivosti voči sťažovateľovi tým, že ho postúpila Komisii s účinnosťou od 16. júna 2008. Od tohto dátumu sa naňho uplatňoval systém hodnotenia a povyšovania Komisie. Komisia tvrdila, že jednoduchá počítačová chyba týkajúca sa konkrétnej situácie sťažovateľa nemôže slúžiť ako základ pre vznik nároku sťažovateľa na výhody, ktoré sú v rozpore s príslušnými právnymi ustanoveniami.

33. Vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie sťažovateľ opäť uviedol, že ak by nebol vyslaný do Komisie, určite by v decembri 2004 získal povýšenie od Rady. Sťažovateľ takisto uviedol, že niekoľkokrát požiadal Komisiu, aby napravila jeho situáciu, a bolo mu povedané, že nájde pozitívne riešenie. Uviedol, že v decembri 2007 ho personálne oddelenie požiadalo, aby požiadal Radu o presun do Komisie. Sťažovateľ predložil list obsahujúci žiadosť 17. decembra 2007. V roku 2008 sa niekoľkokrát spýtal Komisie na stav tohto presunu. O prevode (ktorý nadobudol účinnosť 16. júna 2008) bol informovaný až v októbri 2008. Podľa sťažovateľa tento reťazec udalostí vytvoril „domnienku nedbanlivosti“voči personálnemu oddeleniu Komisie. Sťažovateľ tiež uviedol, že body CDR týkajúce sa jeho zrušeného povýšenia boli stratené. Uviedol, že v dôsledku toho sa teraz nachádza v rovnakej situácii (v platovej triede AST 7) ako k 1. januáru 2002. Uviedol, že v dôsledku zrušenia jeho povýšenia do platovej triedy AST 8 došlo aj k chybám pri výpočte jeho platu.

34. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že z rozhodnutia sťažovateľa byť vyslaný namiesto toho, aby bol preložený, vyplýva, že nemôže očakávať, že bude povýšený v rámci Komisie. Poukázal však na to, že Komisia mu uložila povinnosť zúčastniť sa na konaní o SSP. Tvrdil, že Komisia ho uviedla do omylu tým, že ho presvedčila, že jeho kariéra úradníka v rámci Komisie napreduje. Sťažovateľ navrhol, že problém by sa mohol vyriešiť tým, že by sa s ním zaobchádzalo tak, ako keby bol preložený do Komisie a od začiatku bol úradníkom Komisie.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

35. Ombudsman poznamenal, že práve v roku 2007 sa Komisia dozvedela o svojej chybe, keď nesprávne zaobchádzala so sťažovateľom ako s preloženým úradníkom. Následne požiadala sťažovateľa, aby podal žiadosť o presun z Rady na Komisiu. Sťažovateľ podal žiadosť 17. decembra 2007. Ombudsman poznamenal (z listu Rady z 2. októbra 2008), že Komisia napísala Rade v súvislosti s odovzdaním sťažovateľa až 25. septembra 2008, teda viac ako deväť mesiacov po tom, ako sťažovateľ predložil svoju žiadosť o odovzdanie. Komisia neuviedla žiadne dôvody, ktoré by mohli odôvodniť, prečo pred týmto dátumom nekontaktovala Radu s cieľom vybaviť žiadosť o odovzdanie. Ombudsman preto zastával názor, že Komisia nekonala svedomito, pokiaľ ide o spracovanie žiadosti sťažovateľa o presun.

36. Hoci Komisia mala určite starostlivo riešiť žiadosť sťažovateľa, ombudsman nebol presvedčený, že oneskorenie pri vybavovaní žiadosti znemožnilo Komisii primerane riešiť otázku povýšenia sťažovateľa.

37. Ombudsmanka súhlasila s tým, že Komisia nemôže povýšiť úradníka zamestnaného inou inštitúciou, napríklad úradníka vyslaného do Komisie. Ak by teda sťažovateľ nebol postúpený Komisii, Komisia by ho nemohla povýšiť. Komisia však tvrdila, že uvedená zásada znamená, že počas postupu povyšovania v roku 2008 nemohla povýšiť sťažovateľa. Tvrdila, že prevod sťažovateľa nadobudol účinnosť až 16. júna 2008. Z tohto dôvodu a vzhľadom na to, že sťažovateľ k 1. marcu 2008 (ešte) nebol úradníkom Komisie, nemohol vykonať rozhodnutie z decembra 2008, ktorým bol povýšený do platovej triedy AST 8 platového stupňa 1 so spätnou účinnosťou od 1. marca 2008. Ombudsmana táto argumentácia nepresvedčila.

38. Ombudsman poznamenal, že článok 8 druhý odsek služobného poriadku znie takto:

„Úradník vyslaný do inej inštitúcie Európskych spoločenstiev môže po uplynutí šiestich mesiacov požiadať o preloženie do tejto inštitúcie. Ak materská inštitúcia úradníka a inštitúcia, do ktorej bol úradník dočasne preložený, súhlasia s preložením, predpokladá sa, že úradník vykonával celú svoju služobný postup v Spoločenstve v tejto inštitúcii. Ak rozhodnutie o schválení žiadosti zahŕňa zaradenie do vyššej platovej triedy, ako je platová trieda v materskej inštitúcii, považuje sa to za povýšenie; takéto rozhodnutie sa môže prijať len v súlade s podmienkami článku 45 „[10].

39. Článok 8 služobného poriadku v skutočnosti vytvára právnu fikciu, že preložený úradník odpracoval celú svoju kariéru v EÚ v inštitúcii, do ktorej je preložený [11]. Inštitúcii, do ktorej je úradník preložený, prináleží vyvodiť z tejto právnej fikcie všetky potrebné dôsledky. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa táto právna fikcia vzťahuje aj na postupy povyšovania preložených úradníkov. Súdny dvor rozhodol, že cieľom článku 8 druhého odseku služobného poriadku je najmä v čase budúcich postupov povyšovania v inštitúcii, do ktorej je úradník preložený, zabezpečiť, aby sa s ním vzhľadom na požadovaný počet odpracovaných rokov zaobchádzalo tak, ako keby jeho služobný postup v službe Únie bol vykonávaný v tejto inštitúcii [12].

40. Jedným nevyhnutným záverom vyplývajúcim z tejto právnej fikcie [13] je, že po nadobudnutí účinnosti prevodu mala Komisia zahrnúť sťažovateľa do svojho bežného systému hodnotenia zamestnancov a v rámci tohto systému hodnotenia zamestnancov mala zohľadniť výkon sťažovateľa počas celého príslušného hodnotiaceho obdobia. Stručne povedané, uplatnením článku 8 služobného poriadku mala Komisia zohľadniť aj jeho výkon pred 16. júnom 2008. Opačné posúdenie by zbavilo zmyslu a neúčinnosti požiadavku stanovenú právnou fikciou vytvorenou v článku 8 služobného poriadku.

41. Komisia však nedodržala uvedené pravidlá. Naopak, zrušením povýšenia priznaného sťažovateľovi v decembri 2008 - povýšenia, ktoré zohľadňovalo nahromadené výkony sťažovateľa od roku 2004 - Komisia výslovne ignorovala povinnosť, ktorú jej ukladá právna fikcia vytvorená v článku 8 služobného poriadku.

42. Z uvedeného vyplýva, že a) Komisia bola oprávnená, ba dokonca povinná zabezpečiť plný účinok svojho rozhodnutia z decembra 2008, ktorým bol sťažovateľ povýšený do platovej triedy AST 8 platového stupňa 1 s účinnosťou od 1. marca 2008, a že b) Komisia sa dopustila pochybenia, keď toto rozhodnutie zrušila.

43. Okrem uvedených záverov ombudsmanka tiež považovala za potrebné vyjadriť sa k argumentu Komisie, že úradníci majú osobitnú zodpovednosť zabezpečiť, aby boli ich osobné administratívne a finančné práva správne vypočítané, a upozorniť inštitúciu na akékoľvek zjavné chyby. Tento argument bol v abstraktnej rovine určite správny. Ombudsmanka však nepovažovala tento prípad za relevantný. V júni 2007 sťažovateľ upozornil Komisiu na skutočnosť, že bol dočasne preložený. Dňa 17. decembra 2007 sa sám pokúsil napraviť situáciu podaním žiadosti o odovzdanie. Sťažovateľ preto v plnej miere upozornil Komisiu na chybu, ktorej sa dopustila včas, aby mohla včas napraviť svoj administratívny stav pred povyšovaním v roku 2008.

44. Ombudsman tiež poukázal na to, že tvrdenie sťažovateľa, že Rada sa ho chystala povýšiť v roku 2004, a jeho tvrdenie týkajúce sa dôvodu, prečo požiadal o vyslanie v roku 2004 (a nie o preloženie), sú v tomto prípade irelevantné.

45. Ombudsmanka ďalej poukázala na to, že riešenie tohto prípadu si nevyžaduje, aby rozhodnutie o odovzdaní sťažovateľa bolo retroaktívne. Tvrdenia týkajúce sa neprípustnosti napadnutia rozhodnutia o postúpení sťažovateľa Komisii a tvrdenia týkajúce sa údajnej potreby požiadať Radu o zmenu jej predchádzajúcich rozhodnutí o pridelení sťažovateľa Komisii preto neboli v prejednávanej veci relevantné.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že spôsob, akým Komisia riešila povýšenie sťažovateľa, nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami služobného poriadku. Za týchto okolností sa zrušenie povýšenia sťažovateľa z decembra 2008 javilo ako nesprávne.

47. Na základe uvedených skutočností ombudsmanka predložila Komisii tento návrh na priateľské riešenie:

„Vzhľadom na zistenia ombudsmana by Komisia mohla prehodnotiť zrušenie povýšenia sťažovateľa do platovej triedy AST 8 v roku 2008.“.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

48. Komisia uviedla, že nemôže súhlasiť so zistením ombudsmana, že bola povinná povýšiť sťažovateľa v roku 2008 a že sa dopustila pochybenia, keď zrušila príslušné rozhodnutie o povýšení. Zdôraznila, že k povýšeniu, ktoré bolo následne zrušené, došlo len z dôvodu pôvodnej chyby v zadávaní IT údajov, ktorá viedla k akumulácii bodov na povýšenie, hoci sťažovateľovi nemali byť pridelené žiadne body na povýšenie. Sťažovateľ preto nikdy nemal byť povýšený. Komisia uviedla, že je pravda, že sťažovateľ má právo získať body za preloženie za obdobie strávené v jeho platovej triede pred dátumom jeho preloženia [14]. Je tiež pravda, že pôvodná chyba v zadávaní údajov IT viedla k nesprávnemu propagačnému súboru, ktorý spôsobil zmätok. Za normálnych okolností by sťažovateľ, ktorý bol presunutý 16. júna 2008, získal body za presun a zúčastnil by sa povýšenia Komisie po prvýkrát v roku 2009, a nie v roku 2008.

49. Komisia však súhlasila s tým, že pôvodná chyba v zadávaní IT údajov vyvolala zmätok a že žiadosť sťažovateľa o prenos, ktorá bola podaná v decembri 2007, sa mohla riešiť rýchlejšie. Komisia by preto mohla prijať priateľské riešenie, ktorým by povýšila sťažovateľa do platovej triedy AST 8 k 16. júnu 2008, t. j. k dátumu presunu.

50. Komisia tvrdila, že nebolo možné uvažovať o povýšení, ktoré by nadobudlo účinnosť pred dátumom prevodu, keďže takýto postup by spôsobil nezákonnosť aktu povýšenia, keďže Komisia nebola príslušným menovacím orgánom za obdobie predchádzajúce dátumu prevodu. Komisia zdôraznila, že ide o výnimočné opatrenie z jej strany, keďže z najnovšej judikatúry Súdu pre verejnú službu vyplýva, že v prípade preloženia do inej inštitúcie je to prvá inštitúcia, v tomto prípade Rada, ktorá je zodpovedná za akékoľvek povýšenie, ktoré mohlo byť úradníkovi priznané v roku preloženia [15]. Samotné povýšenie teda predstavuje výnimočné gesto zo strany Komisie, keďže takéto rozhodnutie by za normálnych okolností mohla prijať len Rada. Za týchto okolností by bolo obzvlášť nevhodné, aby povýšenie novou inštitúciou bolo vykonané so spätnou účinnosťou ku dňu predchádzajúcemu dňu nadobudnutia účinnosti prevodu. Ani v prípade „bežného“povýšenia by takýto postup nebol zlučiteľný so zásadami zakotvenými v článkoch 3 a 4 služobného poriadku. Každá takáto spätná väzba musí byť záležitosťou Rady, ako je to v prípade bývalej inštitúcie, v ktorej službách sťažovateľ zotrval do 16. júna 2008. Komisia prirodzene nevyjadruje žiadne stanovisko k tejto otázke, okrem toho, že by bolo prekvapujúce, keby Rada bola ochotná zvážiť takúto „povýšenie“, najmä preto, že základnou príčinou celej situácie bolo samotné naliehanie sťažovateľa, že nechce byť presunutý - želanie, ktorému inštitúcie v plnej miere vyhoveli. Podľa názoru Komisie sťažovateľ nemôže očakávať ďalšie osobitné zaobchádzanie. Komisia však súhlasí s tým, že chyba v zadávaní IT údajov, ktorá je príčinou tejto sťažnosti, bola zdrojom nejasností a že mohla rýchlejšie riešiť žiadosť o prenos sťažovateľa. Komisia preto ako priateľské riešenie navrhuje povýšiť sťažovateľa do platovej triedy AST 8 od 16. júna 2008, teda odo dňa jeho preloženia na Komisiu.

51. Sťažovateľ vo svojich dodatočných pripomienkach uviedol, že nemôže súhlasiť s pokusmi Komisie znížiť svoju zodpovednosť tým, že by uviedol, že základom problému je len „vkladanie IT údajov“. Sťažovateľ však súhlasil s návrhom na priateľské riešenie povýšenia do platovej triedy AST 8 a dodal, že predpokladá, že toto povýšenie by znamenalo, že mu bude v deň preloženia pridelený správne vypočítaný počet bodov za preloženie a že okrem toho na základe bodov za povýšenie, ktoré už získal od preloženia, bude jeho ďalšia kariéra od preloženia prepočítaná tak, aby sa normalizovala jeho „rýchlosť kariéry“. Sťažovateľ poďakoval úradu ombudsmana za vynikajúcu pomoc v tejto veci.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

52. Ombudsman poznamenáva, že Komisia nesúhlasila s jeho zistením, že bola povinná povýšiť sťažovateľa v roku 2008 a že sa dopustila pochybenia, keď zrušila príslušné rozhodnutie o povýšení. Komisia však súhlasila so zistením ombudsmana, že chyba v zadávaní IT údajov spôsobila zmätok a že žiadosť sťažovateľa o prenos z decembra 2007 mohla byť vybavená rýchlejšie. Komisia preto súhlasila s návrhom priateľského riešenia a uviedla, že povýši sťažovateľa do platovej triedy AST 8 odo dňa jeho preloženia, t. j. 16. júna 2008. Sťažovateľ tiež súhlasil s priateľským riešením, ktorým by sa mu odo dňa preloženia udelilo povýšenie do platovej triedy AST 8. Vzhľadom na to, že návrh na priateľské riešenie spočíval v tom, že Komisia „by mohla prehodnotiť zrušenie povýšenia sťažovateľa do platovej triedy AST 8 v roku 2008“a že Komisia skutočne prehodnotila zrušenie a súhlasila s povýšením sťažovateľa do platovej triedy AST 8 odo dňa presunu, ombudsman dospel k záveru, že sa dosiahlo priateľské riešenie.

53. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia tvrdila, že sťažovateľa nemohla povýšiť do platovej triedy AST 8 s účinnosťou pred dátumom presunu. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Súdu pre verejnú službu vo veci Mora Carrasco a iní/Parlament. V tomto rozsudku Súd pre verejnú službu skutočne rozhodol, že „conformément aux exigences de l'article 45 du statut, lorsqu'un fonctionnaire est susceptible d'être promu au cours de l'année pendant laquelle il est transféré [16], l'AIPN compétente pour décider de sa promotion est celle de l'institution d'origine (odsek 39). Súdny dvor dospel k tomuto záveru okrem iného tvrdením, že vzhľadom na to, že povyšovanie je založené na porovnávacej analýze zásluh úradníkov, „il est en effet nécessaire de comparer les mérites des fonctionnaires transférés avec ceux des fonctionnaires qui étaient encore leurs collègues durant l'année précédant leur transfert, appréciation qui ne peut être valablement portée que par l'institution d'origine“(bod 35 in fine). Ombudsmanka chce zdôrazniť, že odkaz Komisie na uvedený súdny prípad na podporu jej stanoviska, že sťažovateľovi nemohla poskytnúť povýšenie pred dátumom prevodu, je príliš formalistický a nie je úplne presvedčivý. Tento názor zakladá na nasledujúcich dôvodoch. Po prvé, situácia sťažovateľa je veľmi odlišná od situácie žiadateľov v súdnom konaní, ktorí boli presunutí zo Súdneho dvora EÚ na Parlament bez toho, aby boli predtým niekoľko rokov vyslaní. Na druhej strane sťažovateľ pracuje pre Komisiu (pri vyslaní) od 1. novembra 2004. Komisii teda nič nebránilo v tom, aby pri rozhodovaní o jeho povýšení v roku 2008 porovnala jeho zásluhy v priebehu rokov so zásluhami jeho kolegov z Komisie. V skutočnosti by bolo oveľa ťažšie porovnať jeho zásluhy s zásluhami jeho (bývalých) kolegov v Rade. Skutočnosť, že sa zdá, že porovnávacie posúdenie sťažovateľa a jeho kolegov v Komisii nespôsobilo žiadny problém, potvrdzuje samotná skutočnosť, že Komisia (hoci nesprávne) zahrnula sťažovateľa do svojej SSP ku dňu jeho vyslania a udelila mu body na povýšenie, ktoré v konečnom dôsledku viedli k jeho (zrušenému) povýšeniu v decembri 2008.

54. Avšak vzhľadom na to, že Komisia nakoniec súhlasila - aj keď ako výnimočné opatrenie - s povýšením sťažovateľa do platovej triedy AST 8 so spätnou účinnosťou od 16. júna 2008 a so zreteľom na to, že sťažovateľ s tým súhlasil, čím potvrdil, že sa dosiahlo priateľské riešenie, ombudsman sa domnieva, že nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie otázky, či by sa povýšenie do platovej triedy AST 8 malo udeliť so spätnou účinnosťou od 1. marca 2008.

C. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmito závermi:

1) Žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je odôvodnené v časti i) tvrdenia.

2) Pokiaľ ide o časť ii) tvrdenia a tvrdenia, dosiahlo sa priateľské riešenie.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 24. februára 2012

---

[1] Dočasne preložený úradník je úradník, ktorý bol na základe rozhodnutia svojho menovacieho orgánu daný k dispozícii inej inštitúcii EÚ. Úradník môže byť dočasne preložený v záujme služby [článok 37 prvý odsek písm. a) a článok 38 služobného poriadku] alebo na vlastnú žiadosť [článok 37 prvý odsek písm. b) a článok 39 služobného poriadku].

[2] Dôraz doplnila Komisia.

[3] Hoci sa sťažovateľ odvoláva na rozhodnutie Komisie o jeho povýšení a na rozhodnutie Komisie o zrušení tohto povýšenia, neposkytol ombudsmanovi kópie týchto rozhodnutí Komisie. (Sťažovateľ však 2. augusta 2011 zaslal ombudsmanovi kópiu svojho spisu o povýšení [promočné cvičenie 2008], v ktorom sa uvádzalo „Povýšenie do vyššej platovej triedy, o ktorej rozhodol AIPN, Dátum účinnosti: 01/03/2008). Komisia sa vo svojom stanovisku odvolala na tieto rozhodnutia, ale neposkytla ich kópie ani neuviedla dátumy ich prijatia.

[4] Zvýraznenie doplnené.

[5] Zvýraznenie doplnené.

[6] Zvýraznenie doplnené.

[7] Zo znenia článku 38 písm. f) služobného poriadku v spojení s článkom 39 písm. e) jasne vyplýva, že úradník, ktorý bol dočasne preložený na vlastnú žiadosť, má počas doby dočasného preloženia právo na postup do platového stupňa v rámci svojej platovej triedy. Na rozdiel od situácie dočasne preloženého úradníka v záujme služby si však dočasne preložený úradník na vlastnú žiadosť nezachováva právo na služobný postup vo svojej materskej inštitúcii.

[8] Ombudsman však poznamenáva, že napriek svojim chybám Komisia nikdy neviedla samotného sťažovateľa k presvedčeniu, že ho Rada postúpila Komisii. Sťažovateľ si bol skôr vždy plne vedomý svojho postavenia vyslaného úradníka. Vyplýva to najmä z jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 zo 4. júna 2007, v ktorej uviedol: „Od novembra 2004 som dočasne preložený z Rady Európskej únie...“.

[9] Komisia vo svojom stanovisku neuviedla dátumy, kedy boli prijaté rozhodnutia o povýšení sťažovateľa a o jeho zrušení. Ani spis sťažnosti neobsahuje kópie príslušných rozhodnutí. Komisia vo svojom stanovisku nespochybnila vyhlásenie sťažovateľa, podľa ktorého bol povýšený v decembri 2008 (so spätnou účinnosťou od 1. marca 2008) a následne zaradený do nižšej platovej triedy s účinnosťou od 16. júna 2008.

[10] Zvýraznenie doplnené.

[11] Účelom tejto právnej fikcie je zabezpečiť, aby úradníci, ktorí sú preložení z jednej inštitúcie do druhej, neboli v dôsledku preloženia poškodení.

[12] Vec C-184/01 P, Hirschfeldt/Európska environmentálna agentúra, Zb. 2002, s. I-10173.

[13] Ďalšie závery sa týkajú výpočtu dôchodkových práv prevedeného úradníka, jeho ročnej dovolenky a príspevkov.

[14] Článok 1 ods. 3 prílohy I k všeobecným ustanoveniam, ktorými sa vykonáva článok 45 služobného poriadku.

[15] Vec F-128/10, Mora Carrasco a iní/Parlament, rozsudok z 28. júna 2011, zatiaľ neuverejnený.

[16] Sťažovateľ sa v tomto prípade ocitol v tejto presnej situácii, konkrétne 16. júna 2008 bol preložený a v tom istom roku povýšený.