Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka uplatnenia kritérií oprávnenosti vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/182/10, ktoré sa týkalo oblasti priemyselnej ekonómie. Sťažovateľ nebol pripustený do predmetného výberového konania, pretože výberová komisia ho nepovažovala za osobu s najmenej osemročnou „pracovnou praxou súvisiacou s ekonomickou analýzou v oblasti politiky hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonómie“, ako sa vyžaduje v oznámení o výberovom konaní.

2. Sťažovateľ požiadal o preskúmanie rozhodnutia o jeho nepripustení do výberového konania. Výberová komisia vo svojej odpovedi potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie, pričom tvrdila, že jeho dvojročnú pracovnú prax v spoločnosti x nemožno považovať za relevantnú. Sťažovateľ opäť napísal úradu EPSO a predložil niekoľko argumentov a relevantných dokumentov na podporu svojho tvrdenia, že má dostatočné relevantné pracovné skúsenosti. Vo svojej odpovedi z 3. novembra 2010 výberová komisia pristúpila k objasneniu svojho stanoviska, pričom zopakovala svoje rozhodnutie nepripustiť sťažovateľa do výberového konania.

Predmet vyšetrovania

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdil, že hodnotenie jeho odbornej praxe úradom EPSO bolo poznačené viacerými nezrovnalosťami.

4. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že:

a) výberová komisia bola predmetom konfliktu záujmov;

b) zlé riadenie postupov nepriaznivo ovplyvnilo jeho pracovný život;

c) neexistovali žiadne presne vymedzené kritériá na hodnotenie odbornej praxe;

d) nebolo dodržané jeho právo na nezávislé preskúmanie jeho žiadosti;

e) výberová komisia vyložila svoje vlastné pravidlá nesprávnym a oportunistickým spôsobom;

f) dostal niekoľko protichodných vyhlásení o výberovom konaní; a

g) žiadatelia boli diskriminovaní bez akéhokoľvek objektívneho základu.

5. Sťažovateľ tvrdil, že EPSO by ho mal buď pripustiť k výberovému konaniu, alebo zrušiť celé výberové konanie.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka požiadala úrad EPSO, aby do 31. augusta 2011 predložil stanovisko k sťažnosti. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý predložil svoje pripomienky 28. septembra 2011.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodná poznámka

7. EPSO vo svojom stanovisku uviedol, že výberová komisia je zodpovedná za určenie, či uchádzači spĺňajú osobitné podmienky stanovené v oznámení o výberovom konaní, a za posúdenie výkonnosti uchádzačov vzhľadom na podmienky uverejnené v oznámení. Rozhodnutia, ktoré prijíma výberová komisia v tejto súvislosti, sú jej výlučnou zodpovednosťou. EPSO je zodpovedný len za organizáciu výberového konania, t. j. za fázy, ktoré siahajú od vypracovania oznámenia o výberovom konaní až po ukončenie výberového konania. Keďže výberové komisie nemajú vlastný sekretariát, úrad EPSO im poskytuje administratívnu, logistickú a IT podporu. Úrad EPSO tvrdil, že toto rozlišovanie je veľmi dôležité, pretože znamená, že úrad EPSO nemá rovnakú rozhodovaciu právomoc, a teda rovnakú zodpovednosť ako výberová komisia.

8. V súvislosti s uvedenými poznámkami ombudsman odkazuje na svoju analýzu obsiahnutú v rozhodnutí vo veci 2497/2010/FOR [1]. V tomto rozhodnutí poukázal na to, že európsky ombudsman je oprávnený prijímať sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu všetkých inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr EÚ (s výnimkou Súdneho dvora pri výkone jeho súdnych právomocí). Pojmy „inštitúcie“,„orgány“,„úrady“a „agentúry“sú všezahŕňajúce. Každý subjekt, ktorý patrí do inštitucionálneho rámca Únie, teda subjekt zriadený Zmluvami alebo aktom prijatým na vykonávanie Zmlúv, sa teda nemôže vyhnúť preskúmaniu ombudsmanom vo veciach týkajúcich sa údajných prípadov nesprávneho úradného postupu.

9. Ak existujúca inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra zriadi funkčné jednotky v rámci svojej vlastnej organizačnej štruktúry, všetky údajné prípady nesprávneho úradného postupu týchto funkčných jednotiek sa pripíšu inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre, ktorej je súčasťou. Takéto funkčné jednotky nemožno chápať ako samostatné „inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry“v zmysle článku 228 ZFEÚ. Prípadne, ak sa prostredníctvom aktu prijatého pri vykonávaní zmlúv vytvorí „osobitný“subjekt v inštitucionálnom rámci EÚ, tento subjekt bude podliehať preskúmaniu ombudsmanom v prípade údajného nesprávneho úradného postupu.

10. Na základe uvedeného ombudsman konštatuje, že ak by sa EPSO domnieval, že nemá právomoc odpovedať na určité obvinenia, ktoré sú predmetom vyšetrovania vedeného ombudsmanom, pretože takéto obvinenia sa týkajú činností výberovej komisie, mal by požiadať príslušnú výberovú komisiu, aby odpovedala priamo ombudsmanovi. Ak výberová komisia odmietne odpovedať ombudsmanovi prostredníctvom úradu EPSO, úrad EPSO by o tom mal ombudsmana informovať. V súlade s právomocami, ktoré mu zveruje článok 228 ZFEÚ, ombudsman potom predloží svoje vyšetrovanie priamo výberovej komisii.

A. Údajné nezrovnalosti pri hodnotení odbornej praxe

Argumenty predložené ombudsmanovi

Konflikty záujmov

11. V čase, keď sa sťažovateľ uchádzal o predmetné výberové konanie, pracoval v Komisii ako dočasný zamestnanec. Podľa sťažovateľa spolu so siedmimi ďalšími uchádzačmi pracoval v tom istom tíme ako predseda a ďalší člen výberovej komisie. Dvaja ďalší členovia výberovej komisie boli bývalí kolegovia sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa mali títo členovia výberovej komisie väzby s niektorými uchádzačmi, čo bolo nad rámec práce. Tvrdil preto, že výberová komisia bola predmetom konfliktu záujmov. Ďalej tvrdil, že je veľmi pravdepodobné, že na účasť na výberovom konaní boli pozvaní uchádzači s objektívne menšími skúsenosťami ako on sám, čo by mohlo naznačovať nedostatok nestrannosti.

12. Úrad EPSO tvrdil, že výberová komisia bola vymenovaná a zriadená v súlade s pravidlami stanovenými v služobnom poriadku. V prípade verejných výberových konaní spoločných pre dve alebo viaceré inštitúcie sa výberová komisia skladá z predsedu, niekoľkých členov vymenovaných menovacím orgánom a niekoľkých členov vymenovaných na základe dohody medzi výbormi zamestnancov inštitúcií. Tým sa zabezpečí rovnaké zastúpenie a objektívne posúdenie. Požiadavky týkajúce sa oblastí pôsobnosti jeho členov sa líšia v závislosti od konkrétnych okolností každého výberového konania.

13. Podľa EPSO bolo cieľom verejného výberového konania EPSO/AD/182/10 zostaviť rezervný zoznam na obsadenie voľných pracovných miest v inštitúciách Únie, najmä v Rade a Komisii. Otvorená súťaž bola zameraná na oblasť priemyselnej ekonomiky, ktorá sa uplatňovala pri vykonávaní politiky hospodárskej súťaže EÚ. V prípade výberových konaní, ako je predmetné výberové konanie, ktoré sú založené na kvalifikácii a testoch, sú výberové komisie zodpovedné za posúdenie toho, či kvalifikácia a/alebo odborná prax každého uchádzača zodpovedajú úrovni požadovanej služobným poriadkom a oznámením o výberovom konaní. V tejto súvislosti, hoci je výberová komisia viazaná znením uverejneného oznámenia o výberovom konaní, disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

14. EPSO tvrdil, že vzhľadom na osobitnú oblasť verejného výberového konania EPSO/AD/182/10 niektorí členovia výberovej komisie zastávali aj pracovné miesta v oddeleniach, ktorých práca súvisela s oblasťou, ktorej sa týkalo výberové konanie, a mohli mať profesionálne vzťahy s určitými uchádzačmi. Podľa EPSO judikatúra Únie stanovuje, že existencia profesijných vzťahov medzi úradníkom a treťou osobou v zásade neznamená, že nezávislosť úradníka je alebo sa zdá byť narušená, keď je tento úradník vyzvaný, aby rozhodol vo veci, do ktorej je táto tretia osoba zapojená. Úrad EPSO odkázal na vec T-100/04, Giannini/Komisia [2], v ktorej (vtedy) Súd prvého stupňa rozhodol, že ku konfliktu záujmov dochádza len v situácii, keď je úradník pri výkone svojich povinností vyzvaný, aby rozhodol o riešení alebo výsledku veci, v ktorej má osobný záujem, ktorý by mohol narušiť jeho nezávislosť v zmysle článku 11a služobného poriadku. V prejednávanej veci Všeobecný súd konštatoval, že účasť člena výberovej komisie na hodnotení uchádzača, ktorý pracuje alebo pracoval na tom istom oddelení alebo riaditeľstve ako tento člen výberovej komisie, sama osebe neznamená, že tento člen bude rozhodovať o záležitosti, na ktorej riešení alebo výsledku má osobný záujem, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť. Všeobecný súd ďalej spresnil, že zásada nestrannosti výberovej komisie vyžaduje, aby sa člen výberovej komisie zdržal účasti na hodnotení uchádzača, ak existuje priama väzba medzi členom výberovej komisie a týmto uchádzačom.

15. EPSO uviedol, že Súd pre verejnú službu vyložil povahu tejto priamej súvislosti a pojem nestrannosť vo veci F-16/07 Dragoman/Komisia [3], v ktorej uviedol, že skutočnosť, že člen výberovej komisie je osobne oboznámený s jedným z uchádzačov, nevyhnutne neznamená, že tento člen bude zaujatý v prospech tohto uchádzača. Podľa Súdneho dvora takýto vzťah sám osebe nepostačuje na preukázanie osobného záujmu člena výberovej komisie, ktorý by mohol spochybniť jeho nestrannosť. Všeobecný súd ďalej uviedol, že ak by sa od člena výberovej komisie vyžadovalo, aby nemal žiadne väzby s uchádzačmi, bolo by mimoriadne ťažké, ak nie prakticky nemožné, nájsť osoby schopné zasadať vo výberovej komisii v určitých špecializovaných oblastiach.

16. Úrad EPSO poukázal na to, že členovia výberovej komisie sú povinní oznámiť potenciálny konflikt záujmov. EPSO ďalej uviedol, že s cieľom zabezpečiť nestranné preskúmanie prihlášok sa v prihláškach, ktoré postúpil výberovej komisii, uvádzali len referenčné čísla uchádzačov. Okrem toho sa od členov výberovej komisie, ktorí vyhlásili potenciálny konflikt záujmov s uchádzačom, nevyžadovalo preskúmanie týchto prihlášok. Úrad EPSO tvrdil, že v judikatúre Súdneho dvora EÚ sa stanovilo, že pojem „konflikt záujmov“ sa vzťahuje na každú situáciu, ako sú rodinné väzby s uchádzačom chápané v širšom zmysle slova, finančné väzby, súdne konania alebo vzťah podriadenosti s uchádzačom, ktoré by mohli narušiť nezávislosť členov výberovej komisie pri výkone ich povinností. Členovia výberovej komisie musia pred nástupom do funkcie podpísať oznámenie o dôvernosti, v ktorom sa okrem iného upozorňuje na nezávislú a nestrannú povahu práce výberovej komisie. V predmetnom výberovom konaní bolo toto oznámenie o dôvernosti riadne podpísané každým členom výberovej komisie.

17. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku úradu EPSO tvrdil, že uvedená judikatúra úradu EPSO nie je relevantná. Podľa sťažovateľa malo aspoň päť členov výberovej komisie osobné a pracovné vzťahy s najmenej 10 z menej ako 40 uchádzačov vybraných v predbežnom výberovom konaní a s najmenej 4 z 13 uchádzačov, ktorí boli nakoniec vybraní. Podľa názoru sťažovateľa to predstavuje systémový nedostatok nezávislosti. Okrem toho sa tento nedostatok nezávislosti netýka len jedného z členov výberovej komisie vo vzťahu k jednému z uchádzačov, ako to bolo v prípadoch, na ktoré poukázal úrad EPSO.

18. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že skutočnosť, že členovia výberovej komisie podpísali dohody o zachovaní dôvernosti, je irelevantná, keďže sa zdá, že tieto dohody neboli dodržané. Pokiaľ ide o vyhlásenia o konflikte záujmov, sťažovateľ tvrdil, že vzhľadom na značné množstvo osobných väzieb medzi uchádzačmi a členmi výberovej komisie ich úrad EPSO buď nezohľadnil, alebo neboli pravdivé.

19. Podľa sťažovateľa členovia výberovej komisie, s ktorými hovoril, uviedli, že úrad EPSO bol v predmetnom výberovom konaní „paranoidný“ v otázke konfliktu záujmov. Preto poverila dvoch nezávislých externých členov výberovej komisie dohľadom nad výberovým konaním. Ako je však vysvetlené v bode 29, malo to nepriaznivý vplyv na slobodu členov výberovej komisie vyjadriť svoj názor na relevantnosť skúseností sťažovateľa. Systémový nedostatok nezávislosti tak viedol k negatívnej zaujatosti a protiprávnemu konaniu vo vzťahu k sťažovateľovi.

20. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že používanie referenčných čísel na zastupovanie kandidátov poskytuje len falošný pocit, že uchádzači nie sú zaujatí. Tento postup môže predstavovať dobré riadenie, pokiaľ ide o zabezpečenie nestrannosti pri preskúmaní písomnej práce uchádzačov. Vo fáze výberového konania, ktorá zahŕňala "výber na základe kvalifikácie", však členovia výberovej komisie museli preskúmať odbornú históriu uchádzačov, ktorých často veľmi dobre osobne poznali. Informácie o kvalifikácii uchádzačov v skutočnosti odhalili, kto presne sú.

Pracovný život nepriaznivo ovplyvnený zlým riadením postupov

21. Podľa sťažovateľa skutočnosť, že sa sťažoval úradu EPSO proti rozhodnutiu nepripustiť ho do výberového konania, vyvolala veľmi vážne pocity odporu zo strany členov výberovej komisie a jeho každodenný život v práci bol veľmi nepríjemný. Sťažovateľ neskôr informoval ombudsmana, že bol nútený odstúpiť zo svojej funkcie v Komisii z dôvodu neprofesionálneho a neprijateľného spôsobu, akým s ním Komisia zaobchádzala v rámci predmetného výberového konania. Sťažovateľ preto tvrdil, že zlé riadenie postupov nepriaznivo ovplyvnilo jeho pracovný život.

22. EPSO tvrdil, že predmetné výberové konanie sa uskutočnilo v plnom rozsahu v súlade s ustanoveniami oznámenia o výberovom konaní a že procesné pravidlá sa dodržiavali a uplatňovali rovnako na všetkých uchádzačov bez rozdielu. Úrad EPSO sa preto domnieval, že postup bol riadne vykonaný.

23. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že EPSO sa podľa jeho názoru nezaoberal skutočnosťou, že spôsob organizácie výberového konania a odvolacieho konania mu spôsobil veľkú osobnú ujmu, pretože ho dostal do situácie, keď musel tvrdiť, že jeho kolegovia chybne posúdili jeho odbornú prax. Sťažovateľ okrem iného napísal komisárovi Šefkovičovi o organizácii súťaže. Na základe odpovede komisára považoval za jasné, že pán Šefkovič sa domnieval, že sťažovateľ má negatívny názor na svojich bývalých kolegov, ktorí pôsobili vo výberovej komisii. Sťažovateľ tvrdil, že to nie je pravda. V skutočnosti má veľmi dobrý názor na prácu svojich kolegov v Komisii. Podľa jeho názoru však vyhlásenie komisára poukazuje na závažnosť problému týkajúceho sa spôsobu riadenia výberového konania.

Kritériá hodnotenia

24. Podľa sťažovateľa mali byť jasne vymedzené kritériá na určenie príslušnej odbornej praxe. Namiesto toho tvrdila, že výberová komisia musela vykonať „pravidlo odôvodnenia“.

25. EPSO poukázal na to, že podľa oznámenia o výberovom konaní musia mať uchádzači:

„Najmenej osem rokov pracovných skúseností súvisiacich s ekonomickou analýzou v oblasti politiky hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonomiky. Oblasti odbornosti by mali zahŕňať uplatňovanie najmodernejšej teórie a kvantitatívnej empirickej analýzy.

Táto pracovná prax je relevantná len vtedy, ak bola získaná po získaní diplomu, ktorý umožňuje prístup k výberovému konaniu.

Doktorandské štúdium v príbuznej oblasti v oblasti ekonómie získané v priebehu denného štúdia sa môže brať do úvahy počas obdobia najviac 3 rokov. Ak uchádzač získal doktorandský diplom za menej ako 3 roky, započíta sa len skutočná dĺžka štúdia.

Obdobia ďalšej odbornej prípravy súvisiacej s požadovanou špecializáciou a absolvované od získania požadovaného titulu sa môžu zohľadniť až na obdobie jedného roka.“

26. Úrad EPSO vysvetlil, že výberová komisia najprv preskúmala osobitné podmienky prijatia v súvislosti s každou prihláškou, ktorá jej bola doručená. Pokiaľ ide o prihlášku sťažovateľa, výberová komisia zistila, že po získaní diplomu umožňujúceho prístup k výberovému konaniu nemal požadovanú osemročnú odbornú prax v oblasti ekonomických analýz. Obdobie, ktoré sťažovateľ strávil prácou v spoločnosti x, nebolo možné zohľadniť ako odbornú prax. Povaha úloh opísaných sťažovateľom v jeho elektronickom formulári žiadosti – koordinácia predajných činností, rokovania, príprava odpovedí na ponuky, konzultácie s klientmi o otázkach IT – nezodpovedá osobitným požiadavkám oznámenia o výberovom konaní, konkrétne ekonomickej analýze v politike hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonómii. Výberová komisia preto nemohla zohľadniť toto obdobie.

27. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku úradu EPSO tvrdil, že úrad EPSO nevysvetlil kritériá, na základe ktorých výberová komisia dospela k záveru, že jeho skúsenosti nie sú relevantné. Odpoveď EPSO na jeho sťažnosť, ktorá bola založená na vecných tvrdeniach, sa jednoducho skladala z jednoriadkového tvrdenia, v ktorom sa v podstate uvádzalo, že jeho prax sa nepovažovala za relevantnú, pretože nebola relevantná. EPSO trval na tejto argumentácii v stanovisku, ktoré predložil ombudsmanovi. Takéto tvrdenie však nepredstavuje vysvetlenie, prečo jeho skúsenosť nebola relevantná.

28. Okrem toho sa podľa sťažovateľa na rôznych uchádzačov uplatnili rôzne kritériá. Vzhľadom na odbornú prax niektorých uchádzačov, z ktorých mnohí veľmi dobre poznajú sťažovateľa, je jasné, že výberová komisia nie vždy striktne vykladala slovné spojenie „súvisiace s ekonomickou analýzou...“. V niektorých prípadoch sa slovné spojenie vykladalo tak, že sa vzťahuje na skúsenosti, ktoré "do istej miery" súviseli s ekonomickou analýzou a/alebo organizáciou priemyslu. V jeho prípade sa však požiadavka odbornej praxe vykladala reštriktívne. Takýto záver je podporený skutočnosťou, že úrad EPSO vo svojom stanovisku uviedol, že skúsenosti sťažovateľa v spoločnosti x nemožno považovať za relevantné, pretože „neboli získané v ekonomickej analýze politiky hospodárskej súťaže...“(zvýraznenie doplnil sťažovateľ). Kritériom hodnotenia odbornej praxe sťažovateľa preto nebolo to, že by mala byť „súvisieť s ekonomickou analýzou v politike hospodárskej súťaže...“(zvýraznenie doplnil sťažovateľ), ale že musela byť získaná presne „v ekonomickej analýze v politike hospodárskej súťaže...“. Sťažovateľ takisto tvrdil, že veľmi podobné alebo rovnaké kritériá sa uplatňovali odlišne na jeho skúsenosti v predchádzajúcom postupe prijímania do zamestnania na rovnakú pozíciu a platovú triedu.

29. Podľa sťažovateľa mu štyria členovia výberovej komisie neformálne poskytli informácie o tom, čo sa v jeho prípade pokazilo. Podľa týchto štyroch členov dvaja ďalší členovia tvrdili, že skúsenosti sťažovateľa nie sú relevantné. Viacerí členovia výberovej komisie, ktorí vedeli, aké cenné boli jeho skúsenosti v spoločnosti x pre ekonomickú analýzu politiky hospodárskej súťaže, argumentovali proti tomuto hodnoteniu, ale obávali sa, že naliehaním by riskovali obvinenie zo zaujatosti. Povedali, že mal do svojej žiadosti pridať jednu abstraktnú vetu o svojich úlohách v spoločnosti x, ako napríklad "robiť štatistickú analýzu, analyzovať hospodársku súťaž". Sťažovateľ sa domnieva, že takéto úlohy sú súčasťou akejkoľvek riadiacej práce na vysokej úrovni. Relevantnosť svojich skúseností vysvetlil aj v liste, v ktorom vysvetlil dôvody svojej žiadosti, ktorá bola súčasťou online žiadosti.

Nezávislé preskúmanie

30. Sťažovateľ nepovažoval za vhodné, aby sa jeho žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia o nepripustení do výberového konania zaoberali tí istí ľudia, ktorí prijali pôvodné rozhodnutie. Sťažovateľ preto tvrdil, že jeho právo na nezávislé preskúmanie jeho žiadosti nebolo dodržané.

31. Podľa úradu EPSO bolo právo sťažovateľa na preskúmanie dodržané. EPSO poukázal na to, že v súlade s ustanoveniami uverejnenými v Príručke pre verejné výberové konania [4], ktorá je neoddeliteľnou súčasťou oznámenia o výberovom konaní, preskúmanie vykonala výberová komisia, t. j. orgán zriadený na kolegiálnom základe, ktorý je zároveň jediným orgánom oprávneným určiť, či uchádzač spĺňa alebo nespĺňa osobitné podmienky výberového konania.

32. EPSO ďalej uviedol, že podľa ustanovení príručky môžu uchádzači podať žiadosť o preskúmanie v určitých prípadoch, konkrétne ak EPSO nedodržal ustanovenia upravujúce výberové konanie alebo ak výberová komisia nedodržala ustanovenia upravujúce jeho prácu. V súlade s týmito ustanoveniami výberová komisia dôkladne preskúmala všetky žiadosti o preskúmanie vrátane žiadosti, ktorú predložil sťažovateľ. Až po tom, ako vzal na vedomie a analyzoval všetky skutočnosti a tvrdenia, ktoré dostal, požiadal EPSO, aby postúpil svoje závery dotknutým uchádzačom. EPSO však poukázal na to, že hoci je možné požiadať o preskúmanie rozhodnutia, neznamená to, že výberová komisia je povinná zmeniť rozhodnutie, ktoré už bolo prijaté. Výberová komisia je povinná vziať na vedomie argumenty predložené uchádzačom a preskúmať prihlášku na základe žiadosti. Je však výlučnou zodpovednosťou výberovej komisie, ktorá koná v rámci svojej širokej diskrečnej právomoci uznanej judikatúrou, aby na základe informácií, ktoré má k dispozícii, rozhodla, či boli alebo neboli splnené osobitné podmienky prijatia.

Výklad pravidiel

33. Podľa sťažovateľa výberová komisia usúdila, že nemôže zohľadniť dôkazy, ktoré predložil pri podaní svojej žiadosti o preskúmanie. Sťažovateľ však tvrdil, že na to, aby bolo možné podať odvolanie, musí byť možné predložiť argumenty a dôkazy. Podľa sťažovateľa jeho podania neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ale len vysvetlenia, ktoré by ilustrovali, prečo boli jeho skúsenosti relevantné. Tvrdil teda, že výberová komisia tým, že nezohľadnila dôkazy, ktoré predložil pri podaní svojej žiadosti o preskúmanie, nesprávne a oportunisticky vyložila svoje vlastné pravidlá.

34. Podľa úradu EPSO boli v tomto štádiu výberového konania preskúmané len online prihlášky, a nie podporné dokumenty. Na základe informácií, ktoré sťažovateľ poskytol vo svojej prihláške, výberová komisia usúdila, že za relevantné skúsenosti možno považovať len skúsenosti, ktoré dostatočne úzko súvisia s konkrétnou oblasťou výberového konania. V tejto súvislosti výberová komisia použila ako základ svojho rozhodnutia ustanovenia oznámenia o výberovom konaní, ktoré predstavuje jediný právny rámec pre výberové konanie. Aj keby sa v tomto štádiu zohľadnili odkazy, nezmenilo by to rozhodnutie predstavenstva, keďže hlavná činnosť, ktorú uchádzač vykonával v spoločnosti x, nezodpovedá kritériám stanoveným v oznámení o výberovom konaní.

35. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že nezávislé vysvetlenia a dôkazy, ktoré poskytol na podporu relevantnosti svojich skúseností získaných v spoločnosti x, by sa mali považovať za spoľahlivejšie ako vysvetlenia poskytnuté inými uchádzačmi pri ich vlastnej charakterizácii ich skúseností. Výberová komisia však v skutočnosti považovala sebahodnotenia poskytnuté inými uchádzačmi, pokiaľ ide o relevantnosť ich odbornej praxe, za relevantnejšie ako nezávislé hodnotenia osôb, s ktorými sťažovateľ vykonával analýzu výberového konania aspoň tri roky. Sťažovateľ poukázal na to, že uchádzač môže do formulára prihlášky napísať, čo chce.

36. Podľa sťažovateľa vysvetlenia a dôkazy, ktoré poskytol, mali za cieľ informovať výberovú komisiu o jej nesprávnom posúdení. Tieto dôkazy však boli úplne ignorované. Uviedol, že argument úradu EPSO, že dôkazy nemohli byť zohľadnené, pretože neboli súčasťou pôvodnej žiadosti sťažovateľa, sa vzťahuje len na počiatočné posúdenie. Nevzťahuje sa na odvolací alebo revízny proces. Sťažovateľ tvrdil, že by mal mať možnosť predložiť takéto nové argumenty v odvolacom alebo revíznom konaní. Tvrdil tiež, že skutočnosť, že v e-maile z 1. decembra 2010 mu predseda výberovej komisie povedal, že „by bol nahnevaný a frustrovaný, keby sa nachádzal v situácii [sťažovateľa]“, je silným náznakom toho, že pri posudzovaní jeho žiadosti sa niečo pokazilo.

Protichodné vyhlásenia

37. Sťažovateľ uviedol, že jeho skúsenosti sa nepovažovali za relevantné pre predmetnú hospodársku súťaž, ktorá si vyžadovala pracovné skúsenosti súvisiace s ekonomickou analýzou v oblasti politiky hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonomiky. Výberová komisia však nespochybnila relevantnosť jeho skúseností ako dočasného zamestnanca Komisie na účely vykonávania jeho úloh, ktoré zahŕňali ekonomickú analýzu v oblasti politiky hospodárskej súťaže a priemyselnej ekonomiky. Tvrdil preto, že vyhlásenia o výberovom konaní sú rozporuplné.

38. Sťažovateľ sa domnieval, že úrad EPSO vo svojom stanovisku ombudsmanovi trval na nelogickom vysvetlení, že prax získaná v spoločnosti x bola 1) relevantná na účely jeho pozície dočasného zamestnanca v Komisii a 2) nerelevantná pre predmetné výberové konanie.

Diskriminácia

39. Navrhovateľ tvrdil, že žiadatelia boli diskriminovaní bez akéhokoľvek objektívneho základu. Tento argument bol rozpracovaný v podpornom dokumente predloženom ombudsmanovi, v ktorom sťažovateľ uviedol, že „[u]chádzač môže mať 7 rokov, 11 mesiacov a 29 dní relevantných skúseností, ale bude vylúčený z účasti na výberovom konaní, zatiaľ čo ďalší uchádzač s jedným dňom skúseností sa bude môcť zúčastniť. Takáto diskriminácia nie je odôvodnená tým, že jeden z uchádzačov má viac skúseností, pretože neexistuje žiadny zmysluplný spôsob, ako by sa to dalo argumentovať.

40. Úrad EPSO vo svojom stanovisku uviedol, že k diskriminácii dochádza vtedy, keď sa s rovnakými alebo rovnocennými situáciami alebo výkonmi zaobchádza rozdielne alebo neodôvodnene. V dotknutom výberovom konaní boli na všetkých uchádzačov uplatnené rovnaké kritériá preskúmania prihlášok. Tieto kritériá boli uverejnené v oznámení o výberovom konaní, ktorého základnou funkciou je poskytnúť záujemcom čo najpresnejšie informácie o povahe požiadaviek, aby mohli posúdiť, či sa chcú prihlásiť do výberového konania alebo nie.

41. EPSO uviedol, že na účely dodržania článkov 27 a 29 služobného poriadku, ktorých cieľom je zabezpečiť služby úradníkov na najvyššej úrovni, je menovací orgán oprávnený požadovať, aby uchádzači mali k dátumu uzávierky podávania prihlášok do predmetného výberového konania minimálny počet rokov odbornej praxe. To nepredstavuje porušenie zásady zákazu diskriminácie.

42. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku úradu EPSO predložil „možné scenáre“odbornej praxe uchádzačov a dospel k záveru, že výberová komisia mala zvážiť relevantnosť každého obdobia pracovnej praxe pre každého uchádzača. Podľa sťažovateľa je jasné, že jeho skúsenosť v spoločnosti x „bola výberovou komisiou hodnotená ako nulová relevantnosť“, čo je podľa neho v ostrom rozpore s tvrdením úradu EPSO, že táto skúsenosť bola relevantná na účely vykonávania jeho úloh dočasného zamestnanca v Komisii.

43. Podľa sťažovateľa nie je možné preukázať, že uchádzač so 7-ročnou, 11-mesačnou a 30-dňovou praxou sa akýmkoľvek zmysluplným spôsobom odlišuje od uchádzača s presne 8-ročnou praxou. Podľa názoru sťažovateľa vylúčenie osoby, ktorá má len o jeden deň menej skúseností, znamená rozdielne zaobchádzanie s rovnocennými situáciami.

Hodnotenie ombudsmana

Konflikty záujmov

44. Ombudsman poznamenáva, že podľa článku 11a ods. 1 služobného poriadku, ako aj judikatúry EÚ ku konfliktu záujmov dochádza len v situácii, keď je úradník pri výkone svojich povinností vyzvaný, aby rozhodol o riešení alebo výsledku veci, v ktorej má osobný záujem. Skutočnosť, že člen výberovej komisie pracuje alebo pracoval na tom istom riaditeľstve alebo oddelení ako uchádzač, sama osebe neznamená, že člen je vyzvaný, aby rozhodol o riešení alebo výsledku záležitosti, v ktorej má osobný záujem, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť [5]. Súd pre verejnú službu objasnil, že skutočnosť, že člen výberovej komisie je osobne oboznámený s uchádzačom, sama osebe nestačí na preukázanie toho, že tento člen má taký osobný záujem, najmä rodinný alebo finančný, ktorý by narušil jeho nezávislosť [6].

45. Sťažovateľ tvrdil, že uvedená judikatúra nie je relevantná pre verejné výberové konanie EPSO/AD/182/10, pretože podľa jeho názoru je toto výberové konanie poznačené systémovým nedostatkom nezávislosti vzhľadom na „značné množstvo osobných väzieb“medzi členmi výberovej komisie a uchádzačmi. Zdá sa, že predmetné prepojenia súvisia so skutočnosťou, že viacerí členovia výberovej komisie pracujú, pracovali alebo sú osobne oboznámení s viacerými uchádzačmi. Ombudsman sa domnieva, že každé takéto „prepojenie“medzi členom výberovej komisie a uchádzačom sa musí preskúmať samostatne a na základe jeho vlastných zásluh. Samotná skutočnosť, že členovia výberovej komisie pracujú s viacerými uchádzačmi, sama osebe neznamená, že majú osobný záujem na zvýhodňovaní konkrétneho uchádzača.

46. Ombudsmanka zdôrazňuje, že aby členovia výberovej komisie, ktorí sú oboznámení s jedným alebo viacerými uchádzačmi prostredníctvom práce alebo na osobnom základe, neboli zaujatí, môžu zohľadniť len informácie o týchto uchádzačoch, ktoré sú uvedené v spise týkajúcom sa výberového konania. Členovia výberovej komisie nesmú zohľadniť žiadne informácie získané mimo kontextu výberového konania. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, znamená to, že aj keď niektorí členovia výberovej komisie vedeli z dôvodu svojho pracovného vzťahu so sťažovateľom, že jeho skúsenosti v spoločnosti x sa v skutočnosti týkajú hospodárskej analýzy v politike hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonómie, bolo im zakázané zohľadniť tieto znalosti pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa na základe kritérií oprávnenosti na účasť vo výberovom konaní. Ombudsman konštatuje, že skutočnosť, že výberová komisia nezohľadnila takéto informácie získané prostredníctvom osobných vzťahov so sťažovateľom, nepredstavuje voči nemu negatívnu zaujatosť, ako tvrdil sťažovateľ. Naopak, predstavuje správne uplatnenie služobného poriadku a oznámenia o výberovom konaní.

47. Ombudsmanka uznáva, že používanie referenčných čísel na zastupovanie uchádzačov nevyhnutne nezaručuje anonymitu uchádzačov vo fáze prijatia do výberového konania, počas ktorej výberová komisia kontroluje poskytnuté informácie, napríklad o odbornej praxi. Ombudsman to však nepovažuje za problém ako taký, pokiaľ vo vzťahu k uchádzačom nedochádza ku konfliktu záujmov alebo zaujatosti.

48. Ombudsman sa preto nedomnieva, že sťažovateľ predložil akýkoľvek konkrétny dôkaz, ktorý by naznačoval, že niektorý z členov výberovej komisie mal osobný záujem, napríklad rodinný alebo finančný záujem, na zabezpečení úspechu konkrétnych uchádzačov vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/182/10. Ombudsman sa takisto nedomnieva, že sťažovateľ predložil dôkazy na podporu svojich argumentov i) že výberová komisia bola zaujatá, pretože uchádzači s menej ako ôsmimi rokmi relevantnej praxe sa mohli zúčastniť na výberovom konaní, a ii) že toto kritérium oprávnenosti bolo interpretované rôznymi spôsobmi vo vzťahu k rôznym uchádzačom. Na základe uvedeného preto ombudsman nekonštatuje, že výberová komisia bola zaujatá alebo bola predmetom konfliktu záujmov.

Kritériá hodnotenia

49. Ombudsman poznamenáva, že v príslušnom oznámení o výberovom konaní sa uvádza, že na to, aby sa uchádzači mohli zúčastniť na výberovom konaní, museli spĺňať určité podmienky, medzi ktoré patria osobitné podmienky týkajúce sa odbornej praxe. Uchádzači museli mať najmä „minimálne osemročnú pracovnú prax súvisiacu s ekonomickou analýzou v oblasti politiky hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonómie. Oblasti odbornosti by mali zahŕňať uplatňovanie najmodernejšej teórie a kvantitatívnej empirickej analýzy“[7]. Pokiaľ ide o pripustenie do výberového konania, v oznámení sa uvádza, že „informácie uvedené vo vašej online prihláške sa skontrolujú na základe všeobecných a osobitných podmienok s cieľom identifikovať uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky účasti na výberovom konaní“[8].

50. Ombudsmanka preto poznamenáva, že na to, aby sa uchádzači mohli považovať za oprávnených zúčastniť sa na výberovom konaní, museli vo svojich online prihláškach poskytnúť informácie preukazujúce, že majú požadované pracovné skúsenosti, a to z hľadiska rokov, ako aj oblasti odbornosti. Z oznámenia vyplýva, že vo fáze pripustenia do výberového konania sa nezohľadnia žiadne iné informácie. Je pravda, ako tvrdil sťažovateľ, že uchádzači mohli vo formulári prihlášky napísať „čo chceli“. Informácie, ktoré uchádzači uviedli vo svojich online prihláškach, však boli overené v neskoršej fáze výberového konania. Ak by sa nakoniec ukázalo, že poskytnuté informácie neboli podložené príslušnými podpornými dokumentmi, uchádzač by bol vylúčený z ďalšej účasti na výberovom konaní [9].

51. Výberová komisia vo svojom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti sťažovateľa uviedla, že sťažovateľ nemá požadované osemročné pracovné skúsenosti súvisiace s ekonomickou analýzou v oblasti politiky hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonómie. V odpovedi na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie výberová komisia uviedla podrobnejšie dôvody, pričom uviedla: „[p] lízingové oznámenie, že výberová komisia nespochybňuje relevantnosť vašich skúseností v [spoločnosti x] pre vykonávanie vašich súčasných úloh v rámci [Komisie]. V súlade s hodnotením všetkých prihlášok prijatých v súvislosti s týmto konkrétnym výberovým konaním však výberová komisia nemohla započítať dvojročnú prax v [spoločnosti x] ako relevantnú, keďže nebola získaná v oblasti súvisiacej s ekonomickou analýzou v politike hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonómii“[10].

52. Podľa úradu EPSO sťažovateľ vo svojej online prihláške opísal povahu svojich úloh v spoločnosti x tak, že spočívajú v koordinácii predajných činností, rokovaniach, príprave odpovedí na ponuky a konzultáciách s klientmi o otázkach IT. Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ nespochybnil, že to bol opis, ktorý uviedol vo svojej žiadosti.

53. Pokiaľ ide o rozhodnutie výberovej komisie nepripustiť sťažovateľa do výberového konania z dôvodu nedostatku relevantných pracovných skúseností, ombudsmanka v prvom rade zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ majú výberové komisie pri posudzovaní znalostí a schopností uchádzačov vo výberovom konaní široký priestor na voľné uváženie. Súd EÚ môže toto posúdenie preskúmať len vtedy, ak boli porušené pravidlá, ktorými sa riadia rokovania výberovej komisie, alebo ak je posúdenie poznačené zjavnou chybou [11].

54. Na základe formulácie oznámenia o výberovom konaní a opisu úloh sťažovateľa v spoločnosti x ombudsman nezistil žiadne zjavne nesprávne posúdenie v závere výberovej komisie, že informácie poskytnuté sťažovateľom v jeho online prihláške nepreukázali, že skúsenosti získané v spoločnosti x súviseli s ekonomickou analýzou v politike hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonómii. V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnieva, že kritériá na určenie príslušných pracovných skúseností boli v oznámení o výberovom konaní dostatočne dobre vymedzené a že výberová komisia tieto kritériá uplatnila v rámci svojej diskrečnej právomoci.

Protichodné vyhlásenia

55. Ombudsman uznáva, že predmetné skúsenosti môžu v skutočnosti súvisieť s ekonomickou analýzou v oblasti politiky hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonomiky. Výberová komisia to uznala vo svojej odpovedi na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie svojho rozhodnutia, keď napísala, že nespochybňuje relevantnosť skúseností sťažovateľa v spoločnosti x na účely vykonávania jeho úloh ako dočasného zamestnanca v Komisii. Táto skúsenosť, ako ju opísal navrhovateľ, však nepreukázala, že súvisela s ekonomickou analýzou v politike hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonómii. V súlade s ustanoveniami oznámenia (pozri body 49 a 50 vyššie) preto túto skúsenosť nebolo možné zohľadniť. Ombudsmanka sa preto nedomnieva, že vyhlásenia o výberovom konaní boli rozporuplné.

Výklad pravidiel

56. Ombudsman berie na vedomie argument sťažovateľa, že by sa mali zohľadniť dôkazy týkajúce sa relevantnosti jeho skúseností v spoločnosti x, pretože v odvolaní musí byť možné predložiť argumenty a dôkazy. Podľa sťažovateľa jeho podania neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ale len vysvetlenia, ktoré by ilustrovali, prečo boli jeho skúsenosti relevantné. V tejto súvislosti ombudsmanka opakuje uvedený záver, že vysvetlenie preukazujúce, že určitá odborná prax bola relevantná, t. j. že sa týkala hospodárskej analýzy v politike hospodárskej súťaže a/alebo priemyselnej ekonómie, sa nevyhnutne muselo poskytnúť v online prihláške. Uchádzač môže pri žiadosti o preskúmanie hodnotenia relevantnosti svojej odbornej praxe výberovou komisiou predložiť argumenty, ktorými odôvodní, prečo považuje informácie uvedené v online prihláške za dostatočné na preukázanie relevantnosti tejto praxe. Výberová komisia však nemôže zohľadniť žiadne dodatočné vysvetlenia, ktoré by preukazovali, prečo bola táto prax relevantná. Ombudsman sa preto nedomnieva, že výberová komisia interpretovala platné pravidlá „nesprávnym a oportunistickým spôsobom“, keď nezohľadnila uvedené dôkazy pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa o preskúmanie.

Diskriminácia

57. Ombudsman považuje za vhodné a primerané, aby inštitúcia, ktorá vydala oznámenie o výberovom konaní, stanovila minimálny počet rokov odbornej praxe, ktorý sa môže líšiť v závislosti od platovej triedy prijatia do zamestnania, ako kritérium oprávnenosti na účasť v určitých verejných výberových konaniach. Aby sa zabezpečilo, že oznámenie o výberovom konaní splní svoj cieľ čo najpresnejšie informovať potenciálnych uchádzačov o požiadavkách na účasť na výberovom konaní a aby sa neumožnil priestor na svojvoľné rozhodnutia v súvislosti s pripusteniami, takéto kritérium oprávnenosti musí byť jasne vymedzené. Jasným vymedzením tohto kritéria sa v oznámení o výberovom konaní EPSO/AD/182/10 stanovil rozdiel medzi uchádzačom so 7-ročnou, 11-mesačnou a 30-dňovou odbornou praxou a uchádzačom s osemročnou odbornou praxou. Ombudsman preto konštatuje, že skutočnosť, že rozhodnutie zaobchádzať s týmito dvoma fiktívnymi uchádzačmi (ktorí sa nachádzali v odlišných situáciách) rozdielne, pokiaľ ide o pripustenie do výberového konania, nepredstavuje diskrimináciu. K diskriminácii dochádza len vtedy, keď sa s uchádzačmi v rovnakej situácii zaobchádza rozdielne alebo keď sa s uchádzačmi v rôznych situáciách zaobchádza rovnako bez akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia.

Nezávislé preskúmanie

58. Ombudsmanka poznamenáva, že slovo "preskúmanie" znamená "znovu sa pozrieť". Neexistuje žiadna zásada, ktorá by vyžadovala, aby "preskúmanie" bolo "nezávislé" spôsobom, ktorý tvrdí sťažovateľ, t. j. aby ho vykonávali iné osoby ako tie, ktoré prijali pôvodné rozhodnutie. Zásady dobrej správy vecí verejných však zahŕňajú právo odvolať sa proti rozhodnutiam, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú práva alebo záujmy súkromnej osoby [12]. V uvedenej príručke pre verejné výberové konania, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou oznámenia o výberovom konaní EPSO/AD/182/10, sa stanovili preskúmania aj odvolania. Z ustanovenia týkajúceho sa preskúmaní vyplýva, že tieto preskúmania mala vykonať samotná výberová komisia [13]. O odvolaniach však mali rozhodovať iné orgány, ako napríklad riaditeľ EPSO a Súd pre verejnú službu [14]. Ombudsman preto v tejto súvislosti nezistil žiadne porušenie zásad dobrej správy vecí verejných.

Pracovný život nepriaznivo ovplyvnený zlým riadením postupov

59. Vzhľadom na uvedené závery ombudsmanka nezistila nič, čo by naznačovalo, že predmetné výberové konanie úrad EPSO riadil nedostatočne, ako tvrdil sťažovateľ. Ak sa sťažovateľ domnieva, že Komisia s ním zaobchádzala neprofesionálne alebo neprijateľným spôsobom, mal by na túto otázku upozorniť Komisiu. Ak nedostane uspokojivú odpoveď, mohol by zvážiť podanie sťažnosti ombudsmanovi proti Komisii.

Záver

60. Na základe uvedených skutočností ombudsman nezistil žiadny nesprávny úradný postup v súvislosti s hodnotením odbornej praxe sťažovateľa v rámci verejného výberového konania EPSO/AD/182/10.

B. Pohľadávka

61. Sťažovateľ tvrdil, že EPSO by ho mal buď pripustiť k výberovému konaniu, alebo zrušiť celé výberové konanie.

62. Vzhľadom na zistenie ombudsmana, že v súvislosti s týmto tvrdením nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, tvrdenie sťažovateľa musí byť neúspešné.

C. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Úrad EPSO nevyskytol žiadny prípad nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a úrad EPSO budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 16. februára 2012

---

[1] K dispozícii na adrese: www.ombudsman.europa.eu/cases/decision.faces/en/10526/html.bookmark

[2] Rozsudok z 12. marca 2008, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

[3] Rozsudok z 30. apríla 2008, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

[4] Ú. v. EÚ C 184A, 2010, s. 1.

[5] Vec T-100/04, Giannini/Komisia, už citovaná, bod 223.

[6] Vec F-16/07, Dragoman/Komisia, už citovaná, body 43 – 44.

[7] Bod 3 prílohy 3 k oznámeniu o výberovom konaní EPSO/AD/180-181-182/10.

[8] Bod IV.1 oznámenia.

[9] Bod IV.3 oznámenia.

[10] Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že táto podmienka oprávnenosti bola v jeho prípade interpretovaná prísne, pretože úrad EPSO vo svojom stanovisku ombudsmanovi napísal, že výberová komisia zistila, že jeho skúsenosti v spoločnosti x neboli získané v ekonomickej analýze, ombudsman poukazuje na to, že rozhodnutie o oprávnenosti prijala výberová komisia, a nie úrad EPSO, a že výberová komisia vo svojej korešpondencii so sťažovateľom odkázala na skúsenosti súvisiace s ekonomickou analýzou, ako sa uvádza v oznámení.

[11] Pozri napríklad veci T-19/03 Konstantopoulou/Súdny dvor, Zb. VS s. I-A-25 a II-107, bod 43; T-277/02 Pascall/Rada, Zb. VS s. I-A-137 a II-621, bod 57 a T-74/91 Rocco Tancredi/Európsky parlament, Zb. 1992, s. II-1645, bod 19.

[12] Článok 19 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, k dispozícii na adrese: www.ombudsman.europa.eu/resources/code.faces

[13] Bod 6.2 príručky pre verejné výberové konania.

[14] Bod 6.3 príručky pre verejné výberové konania.