Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto vec sa týka zdanenia vozidiel v Grécku. Sťažovateľ, grécky štátny príslušník, je členom gréckeho súdnictva. V rokoch 2005 až 2008 pracoval vo Francúzsku.

2. V januári 2008 si sťažovateľ kúpil auto vo Francúzsku. Po návrate do Grécka v auguste 2008 sťažovateľ požiadal o registráciu vozidla. Grécke orgány ho však požiadali, aby zaplatil grécku osobitnú registračnú daň za prvú registráciu svojho vozidla v Grécku [1].

3. Dňa 3. novembra 2008 sťažovateľ podal Komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov. Vo svojej sťažnosti tvrdil, že Grécko porušilo smernicu Rady 83/183/EHS o oslobodení od daní, ktoré sa vzťahuje na trvalý dovoz osobného majetku jednotlivcov z členského štátu [2] (ďalej len "smernica") a subsidiárne články 45 a 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)[3] (predtým články 39 a 12 Zmluvy o ES)[4]. Na podporu svojej sťažnosti sťažovateľ predložil Komisii rozhodnutie gréckych orgánov o uložení osobitnej registračnej dane na jeho vozidlo a výňatky z príslušných gréckych právnych predpisov.

4. Listom z 25. marca 2009 Komisia odpovedala sťažovateľovi a vysvetlila, že súhlasí s gréckymi orgánmi, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora [5] predmetné grécke právne predpisy nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice. Komisia okrem toho tvrdila, že grécke právne predpisy predstavujú vnútroštátnu daň, a nie clo alebo poplatok s rovnocenným účinkom. Okrem toho tvrdila, že je v súlade s článkom 110 ZFEÚ (bývalý článok 90 Zmluvy o ES).

5. Sťažovateľ vo svojej odpovedi zo 6. apríla 2009 tvrdil, že Komisia vo svojej odpovedi ignorovala alebo nesprávne vyložila vecné aspekty jeho sťažnosti, pokiaľ ide o to, či grécke právne predpisy patria do rozsahu pôsobnosti smernice. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ odkázal na rozsudok 1025/2009 zo 4. marca 2009, v ktorom grécky najvyšší správny súd riešil okolnosti podobné okolnostiam sťažovateľa, uplatnil rozsudok Súdneho dvora vo veci C-392/05 Alevizos [6], ktorý sa osobitne zaoberal gréckou osobitnou registračnou daňou, a rozhodol, že grécke právne predpisy patria do rozsahu pôsobnosti smernice.

6. Sťažovateľ sa ďalej sťažoval, že Komisia vôbec nepreskúmala jeho alternatívne tvrdenie, konkrétne porušenie článkov 45 a 18 ZFEÚ. Tvrdil, že keďže štátni príslušníci iných členských štátov, ktorí sa sťahujú do Grécka, sú oslobodení od osobitnej registračnej dane, sťažovateľ tvrdil, že bol vystavený „obrátenej diskriminácii“, ktorá by sa mala preskúmať podľa článkov 45 a 18 ZFEÚ, a nie, ako trvala Komisia, podľa článku 110 ZFEÚ [7].

7. Sťažovateľ napokon tvrdil, že úplné preskúmanie zložitých gréckych právnych predpisov a judikatúry v tomto prípade si vyžaduje vynikajúcu znalosť gréckeho jazyka a gréckej právnej terminológie. Na tento účel požiadal, aby jeho sťažnosť preskúmal aj grécky právnik z GR pre dane a colnú úniu (TAXUD) alebo právneho servisu Komisie.

8. Komisia vo svojej odpovedi z 5. júna 2009 tvrdila, že osobitná registračná daň je súčasťou gréckeho systému vnútroštátneho zdaňovania a nie je clom ani poplatkom s rovnocenným účinkom. V skutočnosti Súdny dvor v minulosti preskúmal grécku osobitnú registračnú daň a klasifikoval ju ako vnútroštátnu daň [8]. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nespadá predmetná grécka právna úprava do pôsobnosti smernice [9]. V dôsledku toho sa grécky Najvyšší správny súd dopustil pochybenia, keď rozhodol, že osobitná registračná daň patrí do pôsobnosti smernice. Komisia tvrdila, že osobitná registračná daň by sa namiesto toho mala preskúmať podľa článku 110 ZFEÚ.

9. Pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 45 a 18 ZFEÚ, Komisia odpovedala, že tieto články nie sú v tomto prípade relevantné, keďže neexistujú dôkazy o tom, že sťažovateľ trpel „žiadnou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska“.

10. Napokon, pokiaľ ide o otázku prekladu, Komisia odpovedala, že sťažnosti sa prekladajú z jazyka, v ktorom sú napísané, do jazyka, ktorému rozumie úradník konajúci vo veci. Všetka korešpondencia zaslaná sťažovateľovi je takisto spôsobom zlučiteľným so záväzkami Komisie vyplývajúcimi zo zmluvy preložená do jazyka sťažnosti. Vysoká úroveň, ktorú zachovali prekladateľské útvary Komisie, zabezpečila, že v súvislosti s predmetnou sťažnosťou nedošlo k žiadnemu opomenutiu ani nedorozumeniu. Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu práva Únie, a po schválení právnym servisom Komisie odporučila, aby sa prípad uzavrel.

11. Dňa 13. júla 2009 sťažovateľ predložil ombudsmanovi príslušnú sťažnosť.

Predmet vyšetrovania

12. Ombudsmanka začala vyšetrovanie nasledujúceho obvinenia proti Komisii, ktoré predložil sťažovateľ.

Tvrdenie:

Sťažovateľ tvrdil, že Komisia riadne nepreskúmala jeho sťažnosť na porušenie právnych predpisov.

13. Ombudsman vo svojom liste o začatí vyšetrovania sťažnosti zhrnul argumenty sťažovateľa takto:

(1) Komisia tým, že dospela k záveru, že osobitná registračná daň nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice, riadne nevyhodnotila grécke právne predpisy a judikatúru gréckeho Najvyššieho správneho súdu vzhľadom na príslušné právo Únie a judikatúru Súdneho dvora;

(2) Subsidiárne, ak grécka osobitná registračná daň nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice, Komisia riadne nevyhodnotila argumenty sťažovateľa vzhľadom na články 45 a 18 ZFEÚ a neriešila otázku „obrátenej diskriminácie“.

(3) Napokon, zložitá povaha gréckych právnych predpisov a judikatúry, ktorú predložil sťažovateľ, opodstatňovala účasť úradníka na sťažnosti, či už z GR TAXUD alebo právneho servisu Komisie, s vynikajúcou znalosťou gréckeho jazyka a gréckej právnej terminológie. Komisia nevyhodnotila dôkazy, ktoré jej boli predložené, pretože žiadny úradník, ktorý plynule ovláda gréčtinu a ovláda grécku právnu terminológiu, nebol zapojený do vybavovania jeho sťažnosti.

14. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala začať konanie o nesplnení povinnosti proti Grécku, pretože grécke daňové orgány systematicky porušujú právo Únie, pokiaľ ide o osobitnú registračnú daň.

Vyšetrovanie

15. Dňa 31. augusta 2009 ombudsman zaslal Komisii žiadosť o stanovisko.

16. Komisia zaslala svoje stanovisko 21. decembra 2009. Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

17. Ombudsmanka pripomína, že sťažnosti občanov predstavujú jeden z najdôležitejších zdrojov informácií o možných porušeniach práva EÚ členskými štátmi. Takéto sťažnosti umožňujú Komisii lepšie plniť svoju úlohu strážkyne zmlúv. Preto je osvedčeným administratívnym postupom, aby Komisia vybavovala sťažnosti na porušenie právnych predpisov čo najdôkladnejšie. Ak sú občania nespokojní so spôsobom, akým Komisia vybavovala ich sťažnosti, majú právo sťažovať sa ombudsmanovi, či už o tom, ako Komisia konala, alebo ako nekonala [10].

18. Rozsah mandátu ombudsmana v takýchto sťažnostiach sa obmedzuje na preskúmanie toho, či Komisia pri skúmaní sťažnosti na porušenie právnych predpisov, ktorá jej bola predložená, postupovala s náležitou starostlivosťou. V tejto súvislosti sa ombudsmanka pri posudzovaní toho, či Komisia vybavila sťažnosť sťažovateľa s náležitou starostlivosťou, zameriava na dve otázky. Prvým je samotná starostlivosť. Posudzuje sa to s ohľadom na úroveň starostlivosti, ktorú má Komisia vynaložiť pri reagovaní na sťažnosti týkajúce sa porušenia právnych predpisov, ktoré jej boli predložené v rámci jej úlohy strážkyne zmlúv. Po druhé, z procesného hľadiska sa starostlivosť posudzuje aj z hľadiska dodržiavania pravidiel a postupov stanovených v oznámení z roku 2002 o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušeniami práva Spoločenstva (ďalej len "oznámenie z roku 2002")[11].

19. Vyšetrovanie ombudsmana neznamená preskúmanie otázky, či vnútroštátne právne predpisy, rozhodnutia alebo postupy môžu byť v rozpore s právom EÚ, a jeho cieľom nie je poskytnúť konečný výklad predmetných hmotnoprávnych otázok [12]. Ombudsman ďalej pripomína, že Komisia má diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o to, či začne konanie pred Súdnym dvorom v súvislosti s údajným nesplnením povinností členského štátu podľa práva EÚ [13].

20. Ombudsmanka poznamenáva, že v tomto prípade sťažovateľ podal Komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov, v ktorej tvrdil, že Grécko porušilo smernicu a/alebo články 45 a 18 ZFEÚ. Sťažovateľ aj Komisia vo svojej komunikácii predložili niekoľko argumentov týkajúcich sa výkladu a uplatňovania uvedených pravidiel. Ombudsman sa nebude snažiť vymedziť, či grécka osobitná registračná daň patrí do rozsahu pôsobnosti smernice alebo či jej uloženie porušuje články 45 a 18 ZFEÚ. Bude len skúmať, či bola úroveň starostlivosti, ktorú Komisia vynaložila pri odpovedi na sťažnosť týkajúcu sa porušenia, primeraná.

A. Údajné nesprávne preskúmanie sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov zo strany Komisie

Argumenty predložené ombudsmanovi

21. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti na porušenie právnych predpisov poukázal na to, že vo veci Alevizos Súdny dvor osobitne preskúmal grécku osobitnú registračnú daň za okolností podobných okolnostiam tejto sťažnosti a rozhodol, že „vnútroštátny súd bude musieť na základe judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode vykonať potrebné vyšetrovanie na základe príslušných vnútroštátnych ustanovení [s cieľom určiť, či grécka osobitná registračná daň patrí do rozsahu pôsobnosti smernice.] … Ak vnútroštátne ustanovenia upravujúce dotknutú daň identifikujú určujúcu skutočnosť, ktorá viedla k vzniku dane, ako niečo iné ako dovoz, ako je prvá registrácia alebo používanie vozidla na vnútroštátnom území, daň nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 1 ods. 1 smernice 83/183“.[14] Grécky najvyšší správny súd v skutočnosti uplatnil rozsudok Súdneho dvora vo veci Alevizos v rozsudku 1025/2009 a rozhodol, že grécka osobitná registračná daň patrí do rozsahu pôsobnosti smernice. Sťažovateľ zopakoval tieto argumenty vo svojej sťažnosti ombudsmanovi.

22. Listami z 25. marca a 5. júna 2009 Komisia odpovedala, že grécky Najvyšší správny súd tým, že rozhodol, že grécka právna úprava patrí do pôsobnosti smernice 83/183, porušil právo Únie. Komisia vo svojom stanovisku trvala na tom, že jej právne stanovisko uvedené v listoch z 25. marca 2009 a 5. júna 2009 je v súlade s výkladom príslušných ustanovení smernice, ktorý poskytol Súdny dvor.

23. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že ak sa smernica neuplatňuje, predmetné vnútroštátne právne predpisy sa musia preskúmať z hľadiska príslušných ustanovení zmluvy, najmä článkov 45 a 18 ZFEÚ [15]. Komisia vo svojej replike tvrdila, že články 45 a 18 ZFEÚ sa zaoberajú diskrimináciou a že v prejednávanej veci sa na základe dokumentov, ktoré jej boli predložené, zdá, že neexistuje jasne preukázaná diskriminácia na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska.

24. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi súhlasil s názorom Komisie, že grécka osobitná registračná daň je zlučiteľná s článkom 110 ZFEÚ. Tvrdil však, že sa presťahoval do Francúzska, aby sa zamestnal, a teda vykonával práva, ktoré patria do pôsobnosti článku 45 ZFEÚ. Sťažovateľ poukázal na to, že grécke orgány vykladajú a uplatňujú príslušné vnútroštátne právne predpisy takým spôsobom, že poskytujú oslobodenie od osobitnej registračnej dane každej osobe, ktorá vykonávala práva na voľný pohyb v rámci Európskej únie v zmysle článku 45 ZFEÚ, s výnimkou určitých gréckych štátnych príslušníkov, konkrétne úradníkov, štátnych zamestnancov a vojenského personálu. V jeho prípade grécke orgány neuznali, že premiestnil svoj obvyklý pobyt do zahraničia. Sťažovateľ bol preto diskriminovaný (tzv. obrátená diskriminácia).

25. Komisia vo svojom stanovisku nesúhlasila s názorom, že rozhodnutie gréckych orgánov neudeliť sťažovateľovi oslobodenie od gréckej osobitnej registračnej dane predstavovalo diskrimináciu podľa článkov 45 a 18 zmluvy. Komisia na podporu svojho stanoviska uviedla, že článok 18 ZFEÚ zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, zatiaľ čo článok 45 ZFEÚ stanovuje odstránenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, že sa v liste z 5. júna 2009 dôkladne zaoberala článkami 45 a 18 ZFEÚ.

26. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti na porušenie právnych predpisov takisto tvrdil, že zložitá povaha gréckych právnych predpisov a príslušná judikatúra odôvodňujú zapojenie úradníka buď z GR TAXUD, alebo z právnej služby s vynikajúcou znalosťou gréckeho jazyka a gréckej právnej terminológie. Vo svojom liste zo 4. apríla 2009 ďalej tvrdil, že Komisia nevyhodnotila dôkazy, ktoré jej boli predložené, pretože žiadny úradník, ktorý plynule ovláda grécku a ovláda grécku právnu terminológiu, nebol zapojený do vybavovania jeho sťažnosti. Sťažovateľ zopakoval tento argument vo svojej sťažnosti ombudsmanovi.

27. Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že sťažnosti sa prekladajú z jazyka sťažnosti do jazyka, ktorému rozumie úradník konajúci vo veci, a že vysoký štandard, ktorý zachovávajú prekladateľské útvary Komisie, zabezpečuje, aby v súvislosti s predmetnou sťažnosťou nedošlo k opomenutiu alebo nedorozumeniu. Okrem toho Komisia vo svojom stanovisku k vyšetrovaniu tejto sťažnosti ombudsmanom uviedla, že hoci všetci európski občania môžu podať sťažnosť týkajúcu sa údajného porušenia práva Spoločenstva v ich rodnom jazyku, Komisia nemôže zaručiť, že úradník zodpovedný za spracovanie sťažnosti bude v každom prípade plynule hovoriť jazykom sťažnosti. V prejednávanej veci však bola odpoveď Komisie preložená do gréčtiny a následne revidovaná gréckym rodeným hovoriacim, ktorý má skúsenosti v danej oblasti. Okrem toho bol rodným jazykom úradníka zodpovedného za spis v právnom servise Komisie gréčtina.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

28. Ombudsman pripomenul, že na podporu svojho tvrdenia, že grécka osobitná registračná daň patrí do rozsahu pôsobnosti smernice, sťažovateľ tvrdil, že Súdny dvor vo veci Alevizos, ktorá sa osobitne zaoberala gréckou osobitnou registračnou daňou, rozhodol, že otázka sa určí na základe toho, či rozhodujúca skutočnosť, ktorá viedla k takejto dani, súvisí s dovozom vozidla.[16] Ombudsman chápal rozhodnutie Súdneho dvora v tom zmysle, že ak je daň spojená s dovozom, patrí do rozsahu pôsobnosti smernice. Ak nie, nespadá do jeho pôsobnosti. Súdny dvor ponechal na vnútroštátnych súdoch, aby rozhodli o tejto otázke. Grécky najvyšší správny súd vo svojom rozsudku 1029/2005 v skutočnosti rozhodol, že za okolností, ktoré sťažovateľ považuje za podobné svojim vlastným, patrí grécka osobitná registračná daň do rozsahu pôsobnosti smernice na základe toho, že určujúca skutočnosť, ktorá viedla k vzniku dane, je v skutočnosti spojená s dovozom vozidla.

29. Komisia vo svojom stanovisku konštatovala, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora registračná daň z vozidiel, o akú ide v prejednávanej veci, nepatrí do pôsobnosti smernice. Komisia sa preto domnievala, že grécky najvyšší správny súd sa dopustil chyby, keď konštatoval, že grécka osobitná registračná daň patrí do pôsobnosti smernice. Ombudsmanka poznamenala, že toto všeobecné vyhlásenie sa samozrejme môže vzťahovať na prípady, v ktorých boli poskytnuté informácie všeobecnej povahy. Ombudsman však poznamenal, že v tomto prípade sťažovateľ uviedol argumenty, ktoré sa konkrétne týkali rozhodnutia Súdneho dvora o gréckej osobitnej registračnej dani a spôsobu, akým ju uplatnil grécky najvyšší správny súd, súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V tejto súvislosti Komisia, keď dospela k záveru, že grécke orgány konali zákonne, zjavne vychádzala zo staršej judikatúry Súdneho dvora [17] týkajúcej sa daní z registrácie automobilov v iných členských štátoch. Ombudsman namiesto toho zastával názor, že dôsledné preskúmanie sťažnosti by si vyžadovalo, aby Komisia analyzovala rozsudok gréckeho najvyššieho správneho súdu, ktorým sa priamo uplatnil rozsudok Alevizos, a potom sa zaoberala konkrétnymi argumentmi sťažovateľa. Komisia nepreukázala, že vykonala takúto analýzu.

30. Sťažovateľ okrem toho uviedol, že uplatnil práva na voľný pohyb podľa zmluvy. V dôsledku toho grécka osobitná registračná daň, ktorá oslobodzuje štátnych príslušníkov iných členských štátov od platby pri presťahovaní sa do Grécka, porušila články 45 a 18 ZFEÚ a diskriminovala ho. Komisia v krátkom odseku zamietla uplatniteľnosť článku 45 ZFEÚ.

31. Ombudsman pripomenul, že Súdny dvor v súlade s ustálenou judikatúrou, ktorá je zhrnutá vo veci Komisia/Dánsko (Dánska spoločnosť Cars)[18], rozhodol:

„34. Ustanovenia Zmluvy o voľnom pohybe osôb majú za cieľ uľahčiť občanom Spoločenstva vykonávanie všetkých druhov pracovných činností v celom Spoločenstve a bránia opatreniam, ktoré by mohli znevýhodňovať občanov Spoločenstva, ak chcú vykonávať hospodársku činnosť na území iného členského štátu.

35. Ustanovenia, ktoré bránia alebo odrádzajú štátneho príslušníka členského štátu opustiť svoju krajinu pôvodu s cieľom uplatniť svoje právo na voľný pohyb, preto predstavujú prekážku tejto slobody, aj keď sa uplatňujú bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutých pracovníkov…

45. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok [45 ZFEÚ] zakazuje nielen akúkoľvek priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj vnútroštátne pravidlá, ktoré sa uplatňujú bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutých pracovníkov, ale bránia ich slobode pohybu….

73. Súdny dvor rozhodol..., že daň, akou je dánska daň z registrácie nových motorových vozidiel, nie je v rozpore s článkami [34 a 110 ZFEÚ]. To však neznamená, že dočasná registračná daň neobmedzuje voľný pohyb pracovníkov v rozpore s článkom [45 ZFEÚ].“

32. Okrem toho, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku Bosman [19]:

„104. V dôsledku toho pravidlá prevodu predstavujú prekážku voľného pohybu pracovníkov, ktorá je v zásade zakázaná článkom [45 ZFEÚ]. Inak by to mohlo byť len vtedy, ak by tieto pravidlá sledovali legitímny cieľ zlučiteľný so Zmluvou a boli odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Ale aj keby to tak bolo, uplatňovanie týchto pravidiel by stále muselo byť také, aby zabezpečilo dosiahnutie predmetného cieľa a neprekračovalo rámec toho, čo je na tento účel nevyhnutné.“

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka zastávala názor, že Komisia sa tým, že v podstate predpokladala, že článok 45 ZFEÚ sa na predmetnú sťažnosť nevzťahuje, dostatočne nezaoberala argumentmi sťažovateľa, ktoré z neho vyplývajú. Ombudsmanka poznamenala, že na to, aby Komisia mohla riadne preskúmať argumenty sťažovateľa, mala by ich analyzovať a posúdiť ich právny význam vzhľadom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora v oblasti voľného pohybu pracovníkov. Ak by sa prima facie preukázalo porušenie článku 45 ZFEÚ, Komisia by mala posúdiť, či predmetná grécka právna úprava spĺňa požiadavky proporcionality stanovené judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti. Komisia takúto analýzu nevykonala.

34. Ombudsman napokon poznamenal, že sťažovateľ vo svojom treťom argumente podľa všetkého pripisuje údajnú nedostatočnú starostlivosť pri vybavovaní sťažnosti zo strany Komisie skutočnosti, že do vybavovania sťažnosti nebol zapojený žiadny úradník, ktorý plynule ovláda gréčtinu a ovláda grécku právnu terminológiu. Komisia v odpovedi opísala postup vybavovania sťažností v rôznych jazykoch a ocenila kvalitu svojich prekladateľských služieb. Okrem toho vo svojom stanovisku vysvetlila, že v predmetnom prípade bola odpoveď Komisie preložená do gréčtiny a potom revidovaná gréckym rodeným hovoriacim, ktorý má skúsenosti v tejto oblasti. Okrem toho bol rodným jazykom úradníka zodpovedného za spis v právnom servise Komisie gréčtina.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman v tomto štádiu nepovažoval za potrebné posúdiť, či Komisia podnikla dostatočné kroky na riešenie tvrdenia sťažovateľa, že údajné nedorozumenie gréckych právnych predpisov a judikatúry gréckeho najvyššieho súdu bolo spôsobené nezapojením úradníka, ktorý plynule ovláda grécku a ovláda grécku právnu terminológiu.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k predbežnému zisteniu, že Komisia nepreskúmala a neriešila sťažnosť a argumenty sťažovateľa týkajúce sa porušenia právnych predpisov s požadovanou úrovňou náležitej starostlivosti. V článku 3 ods. 5 štatútu ombudsmana sa ombudsmanovi nariaďuje, aby v čo najväčšej možnej miere spolu s príslušnou inštitúciou hľadal riešenie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a uspokojiť sťažovateľa. Preto predložil Komisii tento návrh na priateľské riešenie:

Vzhľadom na zistenia ombudsmanky by Komisia mohla opätovne preskúmať sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov voči Grécku.

Pokiaľ ide o otázku, či grécka osobitná registračná daň patrí do rozsahu pôsobnosti smernice, ombudsman sa domnieva, že Komisia by mohla analyzovať rozsudok gréckeho najvyššieho správneho súdu a zaoberať sa konkrétnymi argumentmi sťažovateľa.

Pokiaľ ide o údajné porušenie článku 45 ZFEÚ, Komisia by mohla preskúmať tvrdenia sťažovateľa, analyzovať ich a posúdiť ich právny význam vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora v oblasti voľného pohybu pracovníkov. Ak Komisia zistí porušenie, môže posúdiť, či predmetné grécke právne predpisy spĺňajú požiadavky proporcionality stanovené judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

37. Komisia vo svojej replike zopakovala, že pri preskúmaní sťažnosti, ktorá jej bola predložená, konala s náležitou starostlivosťou a dospela k správnym záverom týkajúcim sa veci samej.

38. Komisia predovšetkým nesúhlasila s predpokladom ombudsmana, že sa opiera o „staršiu judikatúru“Súdneho dvora v oblasti daní z registrácie automobilov a nezohľadnila rozsudok Alevizos ani rozhodnutie gréckeho najvyššieho správneho súdu. V tejto súvislosti uviedla, že vo svojom liste z 5. júna 2009 spomenula rozsudok Alevizos, ktorý v skutočnosti potvrdil staršiu judikatúru, ktorá už bola spomenutá v jej liste z 25. marca 2009. Dodala, že v jej liste z 5. júna 2009 sa spomína aj rozsudok vo veci C-74/06, Komisia/Helénska republika [20], ktorý bol vydaný po rozsudku Alevizos.

39. Pokiaľ ide o údajné porušenie článku 45 ZFEÚ, Komisia zopakovala, že členským štátom sa nebráni určiť spôsoby neharmonizovaných daní, ako je grécka registračná daň. Keďže rezidenti a nerezidenti sa nenachádzajú v podobnej situácii, členské štáty ich môžu podriadiť odlišným pravidlám, pokiaľ ide o registračnú daň z motorových vozidiel. Komisia dodala, že ombudsman omylom vyzval Komisiu, aby analyzovala argument sťažovateľa vzhľadom na vec Danish Company Cars [21]. V tomto prípade však vozidlo nebolo služobným vozidlom a bolo určené na trvalé používanie v krajine bydliska majiteľa. Skutkové okolnosti prejednávanej veci ako také nie sú porovnateľné s citovaným prípadom. Rozsudok vo veci Danish Company Cars nebol relevantný, a preto nebol analyzovaný v odpovediach poskytnutých Komisiou.

40. Napokon, pokiaľ ide o jazykový aspekt vybavovania veci, Komisia poznamenala, že sa dodržali obvyklé vnútorné postupy overovania úradníkmi v materinskom jazyku.

41. Komisia dospela k záveru, že jej predchádzajúce vysvetlenia sa už v plnej miere týkali záležitostí, na ktoré upozornil ombudsman, a preto sa nezdá, že by boli potrebné ďalšie informácie. Preto nesúhlasila s návrhom ombudsmana na priateľské riešenie.

42. Navrhovateľ sa k odpovedi Komisie nevyjadril. V neskoršom oznámení ombudsmanovi informoval ombudsmana o nedávnom rozsudku gréckeho najvyššieho správneho súdu, v ktorom sa potvrdil záver, ku ktorému sa dospelo skôr rozsudkom 1025/2009, konkrétne, že grécke právne predpisy patria do rozsahu pôsobnosti smernice.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

43. Ombudsman poznamenáva, že Komisia v odpovedi na jeho návrh na priateľské riešenie tvrdila, že v súvislosti so sťažnosťou, ktorá jej bola predložená, konala svedomito. Ombudsmanka však vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia opäť náhle zamietla argumenty sťažovateľa.

44. Ombudsmanka však poznamenáva, že sťažovateľ sa k odpovedi Komisie nevyjadril. V následnom oznámení však informoval ombudsmana o nedávnom rozsudku gréckeho najvyššieho správneho súdu, ktorý potvrdil záver, ku ktorému sa dospelo skôr v rozsudku 1025/2009. Ombudsman chápe posledné oznámenie sťažovateľa v tom zmysle, že grécky najvyšší správny súd teraz dôsledne zastáva názor, že predmetná daň patrí do rozsahu pôsobnosti smernice. Ak by to tak skutočne bolo, Komisia by nemala žiadny praktický dôvod na to, aby začala konanie o nesplnení povinnosti proti Grécku v súvislosti s uložením predmetnej dane. V tejto súvislosti sa nezhoda medzi Komisiou a sťažovateľom, pokiaľ ide o správny výklad gréckych daňových pravidiel, stáva nemou, a to pokiaľ ide o tvrdenie, že daň porušuje smernicu, ako aj tvrdenie, že daň porušuje články 45 a 18 ZFEÚ. Stručne povedané, ak by argumenty Komisie boli správne, žiadne konanie o nesplnení povinnosti by nebolo odôvodnené; to isté by platilo aj v prípade, ak by boli argumenty sťažovateľa správne.

45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a aj keď ombudsman nie je presvedčený o tom, že Komisia konala s náležitou starostlivosťou v reakcii na sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov, ktorú jej predložil sťažovateľ, uzatvára túto vec zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

B. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 14. februára 2012

---

[1] Predmetná grécka právna úprava pozostáva zo súboru zákonov a ministerských vyhlášok, ktorými sa riadi zavedenie „osobitnej registračnej dane“na osobné automobily pred prvou registráciou v Grécku. Vzťahuje sa na všetky autá, nové aj použité, vyrobené alebo dovezené na domácom trhu. Každá osoba, ktorá presťahuje svoj trvalý pobyt do Grécka, je oslobodená od tejto dane.

[2] Smernica Rady 83/183/EHS z 28. marca 1983 o oslobodení od dane, ktoré sa vzťahuje na trvalý dovoz osobného majetku jednotlivcov z členského štátu, Ú. v. ES L 105, 1983, s. 64 (predmetná smernica bola nahradená smernicou Rady 2009/55/ES z 25. mája 2009 o oslobodení od dane, ktoré sa vzťahuje na trvalý dovoz osobného majetku jednotlivcov z členského štátu, Ú. v. EÚ L 145, 2009, s. 36). Stručne povedané, smernica 83/183 oslobodzuje osobný majetok, ktorý jednotlivci trvalo dovážajú z iného členského štátu, od dane z obratu, spotrebnej dane a iných spotrebných daní, ktoré sa bežne uplatňujú na takýto majetok. Smernica sa však nevzťahuje na osobitné a/alebo pravidelné poplatky a dane spojené s používaním takéhoto majetku v krajine, ako sú napríklad poplatky za registráciu motorových vozidiel, cestné dane a televízne licencie.

[3] Článok 45 znie takto:

„1. V rámci Únie sa zabezpečí voľný pohyb pracovníkov.

2. Tento voľný pohyb zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky.

3. S výhradou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou alebo verejným zdravím zahŕňa právo:

a) prijímať skutočne predložené ponuky zamestnania;

b) na tento účel sa voľne pohybovať na území členských štátov;

c) zdržiavať sa v členskom štáte na účely zamestnania v súlade s ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktorými sa riadi zamestnávanie štátnych príslušníkov tohto štátu;

d) zostať na území členského štátu po tom, ako bol v tomto štáte zamestnaný, za podmienok, ktoré sú obsiahnuté v nariadeniach, ktoré vypracuje Komisia.

4. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na zamestnanie vo verejnej službe.“

Článok 18 stanovuje:

„V rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.

Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijať pravidlá na zákaz takejto diskriminácie.“

[4] Ďalej sa použije nové číslovanie.

[5] Pozri tiež vec C-387/01, Weigel, Zb. 2004, s. I-4981 v súvislosti s rakúskou základnou daňou NoVA; Vec C-365/02, Lindfors, Zb. 2004, s. I-7183 v súvislosti s fínskou daňou autovero, a vec C-138/04, Komisia/Dánsko, rozsudok zo 16. júna 2005, neuverejnený, v súvislosti s dánskou registračnou daňou.

[6] Vec C-392/05 Alevizos, Zb. 2007, s. I-3505 v súvislosti s gréckou osobitnou registračnou daňou.

[7] V článku 110 ZFEÚ sa uvádza:

„Žiadny členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov priamo ani nepriamo nijakou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo alebo nepriamo na podobné domáce výrobky. Okrem toho žiadny členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá by nepriamo ochraňovala iné výrobky.

[8] vec C-375/95 Komisia/Grécko, Zb. 1997, s. I-5981; Vec C-74/06, Komisia/Grécko, Zb. 2007, s. I-7585.

[9] vec C-387/01, Weigel, Zb. 2004, s. I-4981 v súvislosti s rakúskou základnou daňou NoVA; Vec C-365/02, Lindfors, Zb. 2004, s. I-7183 v súvislosti s fínskou daňou autovero, a vec C-138/04, Komisia/Dánsko, rozsudok zo 16. júna 2005, neuverejnený, v súvislosti s dánskou registračnou daňou.

[10] Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 1561/2010/(MB)FOR proti Európskej komisii.

[11] Rozhodnutie Európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 1446/2010/FOR proti Európskej komisii.

[12] Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 2410/2009/(CH)KM proti Európskej komisii; Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie sťažnosti 2711/2009/PB proti Európskej komisii.

[13] Vec C-48/10 Komisia/Španielsko [2010]. ECR I-0000, bod 32.

[14] Vec C-392/05, Alevizos, Zb. 2007, s. I-3505, body 49 – 50.

[15] Rozsudok Alevizos, už citovaný, body 72 – 74; Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Ritter-Coulais, C-152/03, Zb. 2006, s. I-1711, body 44 – 47.

[16] Rozsudok Alevizos, už citovaný, body 72 – 74.

[17] Už citovaný rozsudok Weigel, Lindfors, Komisia/Dánsko.

[18] Vec C-464/02, Komisia/Dánsko, Zb. 2005, s. I-7929.

[19] Vec C-415/93 Union royale belge des sociétés de football association a iní/Bosman a iní, Zb. 1995, s. I-4921.

[20] Vec C-74/06 Komisia/Helénska republika, Zb. 2007, s. I-07585.

[21] Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný.