Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka času, ktorý Európska komisia potrebovala na posúdenie stanoviska poľských orgánov v konaní vo veci porušenia právnych predpisov.

2. Sťažovateľ sa dozvedel, že Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Poľsku v súvislosti s prekážkami pri registrácii vozidiel s pravostranným riadením v Poľsku. Podľa poľských právnych predpisov nemôžu byť nové a ojazdené vozidlá s pravostranným riadením registrované v Poľsku.

3. Komisia usúdila, že tieto obmedzenia registrácie predstavujú neprimeranú prekážku dovozu vozidiel s pravostranným riadením do Poľska. Pokiaľ ide o ojazdené vozidlá, prekážky ich evidencie porušujú článok 34 ZFEÚ a pokiaľ ide o nové vozidlá, tieto prekážky sú v rozpore so smernicou Rady 70/311 EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa mechanizmu riadenia motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel [1] a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá [2].

4. Dňa 1. októbra 2010 Komisia zaslala poľským orgánom odôvodnené stanovisko, v ktorom ich požiadala, aby zosúladili svoje právne predpisy s právom EÚ. Poľské orgány odpovedali na odôvodnené stanovisko Komisie 2. decembra 2010, teda v rámci dvojmesačnej lehoty stanovenej Komisiou.

5. V júni 2011 sa sťažovateľ listom a e-mailom sťažoval Komisii na predmetné poľské právne predpisy.

6. Komisia ho 5. júla 2011 informovala, že posudzuje odpoveď poľských orgánov na odôvodnené stanovisko z 2. decembra 2010. „predtým, ako by mohla navrhnúť postúpenie veci Súdnemu dvoru.“Takisto uviedla, že bude sťažovateľa informovať o akomkoľvek vývoji v spise. O týždeň neskôr sa sťažovateľ obrátil na európskeho ombudsmana.

7. Dňa 15. júla 2011 Komisia poskytla sťažovateľovi zhrnutie argumentov, ktoré poľské orgány predložili na podporu obmedzení registrácie. V ten istý deň odpovedal Komisii a poskytol protiargumenty k stanovisku poľských orgánov.

Predmet vyšetrovania

8. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti predložil jedno tvrdenie a jedno tvrdenie. Ombudsman začal vyšetrovanie v súvislosti s tvrdením sťažovateľa, ale nie v súvislosti s jeho tvrdením, a to z dôvodov uvedených v nasledujúcom odseku. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia v primeranej lehote neposúdila odpoveď poľských orgánov na odôvodnené stanovisko Komisie týkajúce sa predmetného konania o porušení povinnosti.

9. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala okamžite začať konanie proti Poľsku na Súdnom dvore, ombudsman sťažovateľovi vysvetlil, že sa nemôže zaoberať jeho tvrdením z dvoch dôvodov. Po prvé, kým Komisia neposúdi odpoveď členského štátu na odôvodnené stanovisko, nemôže rozhodnúť o postúpení alebo nepostúpení veci Súdnemu dvoru. Po druhé, vzhľadom na príslušnú judikatúru jednotlivec nemôže požiadať Komisiu, aby podala na Súdny dvor žalobu proti členskému štátu [3].

10. Po tom, ako Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že 28. septembra 2011 sa rozhodla podať žalobu týkajúcu sa predmetného porušenia na Súdny dvor, sťažovateľ opätovne predložil svoj pôvodný návrh s niekoľkými úpravami. V podstate tvrdil, že Komisia sa rozhodla odložiť podanie žaloby na Súdny dvor a že by sa mala zdržať ďalších prieťahov. V tejto súvislosti uviedol, že kancelária Súdneho dvora ho 13. decembra 2011 informovala, že dovtedy nebola na Súdnom dvore prejednávaná žiadna vec proti Poľsku týkajúca sa registrácie vozidiel s pravostranným riadením.

11. Ombudsman však túto zmenenú žiadosť do vyšetrovania nezahrnie. Ombudsman nemôže vylúčiť, že Komisia by mohla predložiť riadne dôvody, pre ktoré nepredložila prípad nesplnenia povinnosti Súdnemu dvoru do 13. decembra 2011. Ombudsman by však mohol posúdiť takéto dôvody v rámci tohto vyšetrovania len vtedy, ak by sa sťažovateľ v tejto súvislosti najprv obrátil na Komisiu [4]. Sťažovateľ tak neurobil, a preto je jeho tvrdenie neprípustné z dôvodu absencie predchádzajúcich administratívnych prístupov ku Komisii.

Vyšetrovanie

12. Dňa 31. augusta 2011 ombudsman požiadal Komisiu o stanovisko k sťažnosti. Dňa 25. novembra 2011 Komisia predložila svoje stanovisko, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi na pripomienkovanie. Svoje pripomienky predložil 5. decembra 2011 a doplnil ich 13. decembra 2011.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

13. Ombudsmanka poznamenáva, že sťažnosť sa týka údajného nedodržiavania právnych predpisov EÚ o voľnom pohybe tovaru (článok 34 ZFEÚ) a smerníc 70/311/EHS a 2007/46/ES zo strany poľských orgánov [5]. V tejto súvislosti ombudsmanka pripomína, že podľa článku 228 ZFEÚ má európsky ombudsman právomoc prijímať a skúmať sťažnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Žiadne konanie iného orgánu alebo osoby preto nesmie byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi.

14. Úlohou ombudsmana teda nie je skúmať opodstatnenosť právnych predpisov EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov a to, či vnútroštátne orgány správne uplatňovali vnútroštátne alebo európske právo. Z uvedených dôvodov sa ombudsman bude vo svojom vyšetrovaní tejto sťažnosti zaoberať výlučne otázkou možného nesprávneho úradného postupu zo strany Komisie.

15. Ombudsman v tejto chvíli považuje za užitočné pripomenúť svoj mandát vzhľadom na prekvapujúce vyhlásenie Komisie v stanovisku [6], že by mal považovať sťažnosť za neprípustnú z dôvodu jej žaloby na Súdnom dvore. Dúfa, že Komisii je teraz jasné, že preskúmanie ombudsmana sa týka výlučne správania Komisie v rámci konania pred podaním žaloby, zatiaľ čo preskúmanie Dvora audítorov sa týka porušenia zo strany členského štátu.

A. Tvrdenie o neodôvodnenom čase potrebnom na posúdenie odpovede poľských orgánov na odôvodnené stanovisko

Argumenty predložené ombudsmanovi

16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na to, že v júli 2011 ho Komisia informovala, že práve analyzuje odpoveď poľských orgánov na odôvodnené stanovisko, ktoré jej bolo zaslané sedem mesiacov predtým, t. j. v decembri 2010. Tvrdil preto, že lehota siedmich mesiacov, ktorú Komisia potrebovala na vybavenie odpovede poľských orgánov na odôvodnené stanovisko, bola neprimeraná.

17. Komisia vo svojom stanovisku najprv objasnila relevantné skutočnosti. Uviedla, že sa celkovo zaoberá 16 sťažnosťami týkajúcimi sa prekážok pri registrácii vozidiel s pravostranným riadením v Poľsku. Prvá, zaregistrovaná v auguste 2008, viedla k začatiu konania o porušení povinnosti 2008/4700. Sťažnosť sťažovateľa z júna 2011 bola poslednou zo 16 sťažností. Dňa 1. októbra 2010 Komisia v rámci konania o nesplnení povinnosti 2008/4700 zaslala poľským orgánom odôvodnené stanovisko. Ich odpoveď bola doručená 2. decembra 2010. Dňa 17. decembra 2010 bola odpoveď preložená a následne sa začali interné konzultácie.

18. Komisia zároveň riešila podobný prípad proti Litve (s referenčným číslom 2009/4229). Komisia zaslala odôvodnené stanovisko aj litovským orgánom, ktoré odpovedali 19. januára 2011. Litovské orgány predložili rovnaké argumenty týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky ako poľské orgány. Okrem toho požiadali o stretnutie s Komisiou s cieľom prediskutovať prípad. „V záujme konzistentnosti a rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi“sa Komisia rozhodla „čakať na výsledok stretnutia“, na ktorom sa od litovských orgánov očakávalo, že navrhnú alebo prijmú alternatívu k zákazu registrácie. Stretnutie sa uskutočnilo 17. marca 2011. Komisia navrhla rôzne možnosti v snahe dosiahnuť vyvážené a primerané riešenie, ale „nebola doručená žiadna odpoveď“.

19. Zodpovedný útvar Komisie vypracoval 27. apríla 2011 podrobnú správu, v ktorej analyzoval všetky argumenty predložené poľskými orgánmi. Návrh poznámky bol následne rozoslaný na interné konzultácie pridruženým útvarom s cieľom „posilniť argumenty“.

20. Útvary Komisie 27. júla 2011 súhlasili s „navrhovaným“postúpením veci Súdnemu dvoru Európskej únie. Dňa 28. septembra 2011 Komisia rozhodla o postúpení veci Súdnemu dvoru.

21. Po druhé, Komisia zastávala názor, že by nebolo možné posúdiť odpoveď poľských orgánov na odôvodnené stanovisko Komisie včasnejšie bez toho, aby sa ohrozila kvalita posúdenia, a tým aj výsledok konania o nesplnení povinnosti. Zložité právne otázky nastolené v tejto veci si vyžadovali rozsiahlu právnu analýzu. Okrem toho bola táto otázka vysoko technická. Takisto bolo potrebné zabezpečiť konzistentnosť prístupu prijatého v súvislosti s novými vozidlami (pokiaľ ide o to, ktoré harmonizované právne predpisy existujú) a predtým evidovanými vozidlami (pokiaľ ide o to, ktoré harmonizované právne predpisy neexistujú). Napokon Komisia musela vo svojej analýze zohľadniť široký priestor na voľné uváženie, ktorý majú členské štáty pri stanovovaní úrovne bezpečnosti cestnej premávky, a možnosť, aby odôvodnili obmedzenia registrácie.

22. Po tretie, Komisia sa domnievala, že sťažovateľa včas informovala o vývoji konania o porušení povinnosti.

23. Komisia sa napokon odvolala na judikatúru Súdneho dvora, v ktorej sa stanovuje, že pravidlá článku 258 ZFEÚ sa musia uplatňovať „bez akejkoľvek súvisiacej povinnosti Komisie konať v stanovenej lehote, okrem prípadov, keď neprimeraná dĺžka konania pred podaním žaloby stanovená v článku [258] môže dotknutému členskému štátu sťažiť vyvrátenie tvrdení Komisie, a tým porušiť právo na obhajobu“[7]. V tomto prípade to tak nebolo. Okrem toho poznamenala, že „čas, ktorý Komisia strávi počas predmetného konania pred podaním žaloby, by mal dotknutému členskému štátu umožniť, aby zosúladil svoje právne predpisy s právnymi predpismi EÚ.“

24. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie tvrdil, že odôvodnenie Komisie nebolo jasné. Pýtal sa, prečo došlo k oneskoreniu (hoci malému) z dôvodu potreby preložiť odpoveď poľských orgánov, keď Komisia má zjavne zamestnancov, ktorí rozumejú poľštine. Sťažovateľ sa tiež pýtal, prečo Komisia vypracovala správu obsahujúcu analýzu odpovede poľských orgánov až 27. apríla 2011. Podľa názoru sťažovateľa je akékoľvek omeškanie spôsobené poľským prípadom z dôvodu perspektívy riešenia v litovskom prípade nespravodlivé voči sťažovateľom v Poľsku. Aj keď litovská vláda použila rovnaké argumenty ako poľská vláda, existovali všetky dôvody na urýchlené napredovanie v právnej analýze, aby bola pripravená na očakávané stretnutie 17. marca.

25. Sťažovateľ sa domnieval, že za okolností súčasného porušenia právnych predpisov by pripomienka Komisie, že čas, ktorý venuje konaniu pred podaním žaloby, mal umožniť členskému štátu zosúladiť svoje vnútroštátne právne predpisy s právnymi predpismi EÚ, mala byť „najznepokojujúcejšia“. V tejto súvislosti poukázal na to, že poľské orgány v súhrne odpovedali, že Poľsko bude pripravené zmeniť svoj napadnutý zákon, keď sa jeho cestná infraštruktúra vyrovná infraštruktúre západnej Európy [8]. To by mohlo rozumne trvať "desaťročia alebo generácie". Pripomienky Komisie by teda mohli preukázať, že odpoveď poľských orgánov neprečítala pozorne alebo že vyšetrovanie ombudsmana nepovažuje za príležitosť na skutočné preskúmanie.

26. Sťažovateľ vyjadril pochybnosti o tom, či príslušné právne otázky boli dostatočne zložité na odôvodnenie niekoľkých mesiacov, počas ktorých Komisia posúdila odpoveď poľských orgánov. Poukázal na to, že Komisia potrebovala všetky tieto mesiace na posúdenie odpovede, na ktorej vypracovanie dostala poľská vláda len dva mesiace. Väčšina argumentov uvedených v odpovedi bola Komisii dobre známa z jej predchádzajúcich kontaktov s poľskými orgánmi, keď Komisia už vypracovala dôležité protiargumenty. Predmetné porušenie sa týka oblasti práva EÚ, s ktorou je právny servis Komisie veľmi dobre oboznámený. Jeho schopnosť rýchlo riešiť problémy v tejto oblasti by mala byť oveľa väčšia ako schopnosť ktoréhokoľvek členského štátu alebo akejkoľvek advokátskej kancelárie.

27. Sťažovateľ sa napokon zamýšľal nad tým, na ktoré prebiehajúce „súdne konanie“sa Komisia odvolala na konci svojho stanoviska z 25. novembra 2011, ak až do predloženia svojich pripomienok, t. j. do 5. decembra 2011, Komisia nepodala na Súdny dvor žiadnu žalobu týkajúcu sa predmetného porušenia právnych predpisov.

Hodnotenie ombudsmana

28. Ako správne uviedla Komisia, Súdny dvor neuviedol žiadne lehoty, v rámci ktorých musí Komisia konať podľa článku 258 ZFEÚ. Okrem toho viackrát rozhodol, že konanie podľa článku 258 ZFEÚ je prípustné, aj keď Komisia trvá niekoľko rokov, kým po vydaní odôvodneného stanoviska predloží vec súdu [9]. Komisia je preto oprávnená konštatovať, že disponuje určitou [10] mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o začatie súdneho konania v súlade s článkom 258 ZFEÚ. Nemôže sa však odvolávať na svoju diskrečnú právomoc, aby odôvodnila svoju administratívnu nečinnosť [11].

29. V tej istej súvislosti neexistuje žiadna výslovná ani pevná lehota stanovená zákonom, v rámci ktorej sa Komisia musí zaoberať odpoveďami členských štátov na odôvodnené stanoviská Komisie v administratívnej fáze konania o nesplnení povinnosti. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi z roku 2002 o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva [12] sa v tejto súvislosti nezmieňuje. V oznámení sa len stanovuje, že „všeobecným pravidlom je, že útvary Komisie vyšetrujú sťažnosti s cieľom dospieť k rozhodnutiu o vydaní formálneho oznámenia alebo o uzavretí prípadu najneskôr do jedného roka od dátumu registrácie sťažnosti generálnym sekretariátom“.

30. Hoci teda Komisia má diskrečnú právomoc posúdiť, koľko času môže potrebovať na posúdenie odpovede členského štátu na jej odôvodnené stanovisko a na rozhodnutie o ďalšom kroku, výkon tejto diskrečnej právomoci podlieha zásadám riadnej správy vecí verejných. Jednou z týchto zásad zakotvených v Charte základných práv EÚ je, že inštitúcie, orgány a agentúry EÚ by mali konať v primeranej lehote [13].

31. Komisia by preto mala dokončiť svoje posúdenie odpovede dotknutého členského štátu na odôvodnené stanovisko v primeranej lehote, t. j., ako to vymedzil Súdny dvor, v lehote, ktorá nie je zjavne neprimeraná vzhľadom na okolnosti prípadu [14].

32. Alternatívne by Komisia mohla preukázať i) prečo objektívne potrebovala viac času na svoje posúdenie a ako sa toto posúdenie vykonalo, alebo ii) že potrebovala prijať ďalšie opatrenia na objasnenie alebo dokončenie svojho posúdenia, napríklad predložením ďalších otázok dotknutému členskému štátu.

33. Stručne povedané, zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby Komisia vysvetlila občanom dôvody načasovania jej následného kroku vo fáze konania o nesplnení povinnosti pred podaním žaloby. Hoci občania nie sú a nemôžu byť považovaní za účastníkov konania o nesplnení povinnosti, aj keby sa konanie začalo na základe ich sťažností Komisii, konečný výsledok konania je v záujme občanov, ktorí podali sťažnosť. Platí to aj v prípade času, ktorý Komisia potrebuje na účinné podanie žaloby na Súdny dvor. Ak by totiž Komisia uspela vo svojej žalobe proti členskému štátu, občania by sa mohli dovolávať príslušného súdneho rozhodnutia pred príslušnými vnútroštátnymi súdmi, aby si mohli uplatniť svoje vlastné práva. Akékoľvek neodôvodnené nadmerné prieťahy v opatreniach Komisie, ktoré vedú k riadnej transpozícii práva EÚ členskými štátmi, preto môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť práva občanov na vnútroštátnej úrovni.

34. Ombudsmanka poukazuje na to, že administratívny proces posudzovania odpovede na odôvodnené stanovisko, ktorý zahŕňa interné konzultácie v rámci Komisie, sa končí, keď útvary predložia svoj návrh na ďalší krok. V tomto prípade sa tak stalo 27. júla 2011, keď útvary Komisie súhlasili s „navrhovaným“postúpením veci Súdnemu dvoru EÚ. Vzhľadom na to, že Komisia dostala odpoveď poľských orgánov na odôvodnené stanovisko v decembri 2010, zjavne potrebovala viac ako sedem mesiacov na jeho posúdenie. Podľa názoru ombudsmana sedem mesiacov na analýzu odpovede na odôvodnené stanovisko za okolností tohto prípadu nebolo primeranou lehotou.

35. Po prvé, ako sťažovateľ správne zdôraznil, na základe predchádzajúcich kontaktov medzi ním a poľskými orgánmi by Komisia mohla mať pomerne jasnú predstavu o tom, čo očakávať od odpovede. Po druhé, ako opäť uviedol sťažovateľ, právny servis Komisie je veľmi dobre oboznámený s touto oblasťou, a preto by bolo rozumné očakávať, že jeho analýza sa vykoná rýchlo a bude veľmi presvedčivá. Napokon zo zhrnutia odpovede poľských orgánov, ktorú Komisia láskavo zaslala sťažovateľovi a ktorú sťažovateľ postúpil ombudsmanovi, vyplýva, že odpoveď obsahovala skôr argumenty týkajúce sa bezpečnosti na poľských cestách než právne argumenty. Komisia má dlhoročné skúsenosti s rokovaniami s členskými štátmi, ktoré odôvodňujú obmedzenia, ktoré ukladajú na základné slobody zaručené zmluvou, odvolávaním sa na naliehavé dôvody verejného záujmu, ako sú aspekty bezpečnosti cestnej premávky [15].

36. Ombudsman preto nechápe, prečo Komisia nemohla dokončiť svoje posúdenie odpovede poľských orgánov (alebo aspoň predbežné posúdenie) pred stretnutím s litovskými orgánmi. Ombudsman však chápe, že mohlo byť potrebné odložiť konečné závery posúdenia odpovede poľských orgánov až do uskutočnenia stretnutia s litovskými orgánmi, ktoré sa týkalo rovnakého druhu porušenia právnych predpisov. Ako Komisia správne zdôraznila, musela konzistentne reagovať na rovnaký druh porušenia v dvoch členských štátoch a musela zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie.

37. Komisia však vo svojom stanovisku nevysvetlila, prečo po stretnutí s litovskými orgánmi 18. marca 2011 stále potrebovala približne štyri mesiace na dokončenie posúdenia odpovede poľských orgánov [16]. V tejto súvislosti ombudsman poukazuje na to, že podľa Komisie sa interné konzultácie o tejto odpovedi začali už v decembri 2010. Ak by argumenty litovských orgánov boli v podstate rovnaké ako argumenty poľských orgánov, nie je jasné, prečo druhé kolo interných konzultácií, ktoré sa zjavne začalo po stretnutí s litovskými orgánmi, trvalo od apríla do júla 2011. Komisia neuviedla, že počas tohto obdobia existovali kontakty s poľskými orgánmi.

38. Ombudsman napokon chápe obavy sťažovateľa (uvedené v bode 25) z vyhlásenia Komisie, že „čas, ktorý Komisia strávi počas predmetného konania pred podaním žaloby, by mal dotknutému členskému štátu umožniť, aby zosúladil svoje právne predpisy s právnymi predpismi EÚ.„Toto vyhlásenie by sa skutočne mohlo považovať za nevhodné vzhľadom na kategorické vyhlásenie poľských orgánov, že zastavia predmetné porušovanie právnych predpisov, keď poľská cestná infraštruktúra „dobehne úroveň ostatných členských štátov EÚ“, t. j. v neurčenom čase v budúcnosti. Ombudsman však verí, že Komisia týmto vyhlásením skôr chcela povedať, že počas celého konania pred podaním žaloby má dotknutý členský štát stále možnosť ukončiť porušovanie a že počas tohto obdobia je Komisia pripravená pomôcť členskému štátu napraviť jeho stanovisko.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia jasne a presvedčivo neodôvodnila, prečo potrebovala sedem mesiacov na posúdenie odpovede poľských orgánov. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.

40. Keďže vyšetrovanie neobsahovalo žiadne tvrdenie, ombudsman nepovažuje za vhodné požiadať Komisiu o dodatočné vysvetlenia. Uzatvára preto prípad kritickou poznámkou nižšie.

C. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

Komisia jasne a presvedčivo neodôvodnila, prečo potrebovala sedem mesiacov na posúdenie odpovede poľských orgánov na jej odôvodnené stanovisko.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 9. februára 2012

[1] Mimoriadne anglické vydanie Ú. v. EÚ: Séria I, kapitola 1970(II), s. 375.

[2] Ú. v. EÚ L 263, 2007, s. 1.

[3] Veci C-371/89, Emrich/Komisia, Zb. 1990, s. I-1555; C-87/89 Sonito/Komisia, Zb. 1990, s. I-1981; T-201/96, Smanor a i./Komisia, Zb. 1997, s. II-1081; a T-196/08, Srinivasan/Ombudsman, uznesenie z 3. novembra 2008, neuverejnené v úradnom vestníku, bod 16.

[4] V článku 2 ods. 4 štatútu európskeho ombudsmana sa vyžaduje, aby sťažnosti „predchádzali vhodné administratívne postupy pre dotknuté inštitúcie a orgány“.

[5] Pozri poznámky pod čiarou č. 1 a 2 vyššie.

[6] Komisia na záver svojho stanoviska uviedla, že „[i] za akýchkoľvek okolností a vzhľadom na skutočnosť, že údajné skutočnosti sú predmetom súdneho konania, sa Komisia domnieva, že ombudsman by mal považovať sťažnosť za neprípustnú.“

[7] Veci C-96/89, Komisia/Holandsko, Zb. 1991, s. I-2461, body 15 a 16 a C-207/97, Komisia/Belgicko, Zb. 1999, s. I-275, bod 25.

[8] Sťažovateľ poskytol spolu so svojimi pripomienkami kópiu zhrnutia odpovede poľských orgánov, ktorú mu Komisia zaslala. Tretí odsek tejto odpovede s názvom "Špecifickosť poľskej infraštruktúry"obsahuje tieto tvrdenia: „Podľa poľských orgánov majú typ a stav cestných sietí významný vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. … Viacpruhové cesty, najmä diaľnice, sú nepochybne najbezpečnejšie. Na cestách, ako sú tieto, ktoré vykonávajú mnoho manévrov s vozidlami, ktoré nie sú prispôsobené pravostrannej premávke, … nepredstavuje takú veľkú hrozbu. V Poľsku však prevládajú jednoprúdové jazdné pruhy …. … tranzit a miestna doprava nie sú oddelené. V súčasnosti predstavujú diaľnice v Poľsku len približne 0,2 % všetkých verejných ciest. … poľské orgány ubezpečujú, že v budúcnosti, keď dobré životné podmienky poľskej spoločnosti dosiahnu úroveň ostatných členských štátov EÚ, a teda množstvo dovezených ojazdených vozidiel sa výrazne zníži a už nie je masovej povahy, a navyše, keď stav cestnej infraštruktúry poskytuje vysokú úroveň bezpečnosti v dôsledku jej rozvoja a modernizácie, budú pripravené zrušiť uvedené obmedzenia týkajúce sa registrácie vozidiel prispôsobených ľavostrannej premávke.“

[9] Veci C-317/92 Komisia/Nemecko, Zb. 1994, s. I-2039, body 2 a 4 a C-333/99 Komisia/Francúzsko, Zb. 2001, s. I-1025.

[10] Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber vo veci C-358/97, Komisia/Írsko, Zb. 2000, s. I-6301, bod 83: „Keďže podľa [článku 258 ZFEÚ] je Komisia povinná podať žalobu vo vzťahu ku každému nesplneniu povinností vyplývajúcich zo Zmluvy, o ktorom sa dozvie, má základnú povinnosť podať žalobu. Má však určitú mieru voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o čas a spôsob vykonania rôznych fáz konania podľa článku [258 ZFEÚ] … Neexistuje žiadna všeobecná horná lehota na podanie žaloby na Súdny dvor. Je preto na Komisii, aby po uplynutí stanovenej lehoty posúdila, kedy podať žalobu v nadväznosti na odôvodnené stanovisko ….“

[11] V uvedenom stanovisku posledná veta odseku 83 znie: „V extrémnych prípadoch, keď Komisia dlho čaká na podanie žaloby a nepodnikne žiadne ďalšie kroky proti členskému štátu, však nemožno úplne vylúčiť možnú námietku, že právo podať žalobu zaniklo a prípustnosť žaloby, ktorá je tým dotknutá. Judikatúra Súdneho dvora však smeruje k zamietnutiu myšlienky, že právo Komisie konať môže zaniknúť“(kurzívou zvýraznil generálny advokát).

[12] Ú. v. ES C 244, 2002, s. 5.

[13] Článok 41 Charty s názvom "Právo na dobrú správu vecí verejných"stanovuje: „1. Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.…“

[14] Vec T-394/03, Angeletti/Komisia, Zb. VS s. I-A-2-95 a II-A-2-441, bod 61.

[15] Pozri napríklad vec C-246/00 Komisia/Holandsko, Zb. 2003, s. I-7485.

[16] Vo svojom e-maile sťažovateľovi z 5. júla 2011 ho Komisia skutočne informovala, že "stále posudzuje"odpoveď poľských orgánov.