Prípad sa týkal odmietnutia Európskej komisie poskytnúť navrhovateľovi, zainteresovanej strane, prístup k pôvodnej žiadosti výrobného odvetvia Únie o rozšírenie antidumpingových ciel na výrobky z amoniaku z Ruska. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že odmietnutie Komisie nebolo odôvodnené vzhľadom na uplatniteľné ustanovenia antidumpingového nariadenia a mohlo poškodiť právo sťažovateľa na obhajobu v tomto konaní. Odporučila preto Komisii, aby zverejnila príslušnú žiadosť.

Hoci Komisia nesúhlasila so zistením ombudsmanky o nesprávnom úradnom postupe, akceptovala jej odporúčanie zverejniť príslušnú žiadosť. Ombudsman preto prípad uzavrel.

Vec sa týkala žiadosti nórskej spoločnosti o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa kontaktov medzi Komisiou a Talianskom, ktorých cieľom bolo overiť, či Taliansko dodržiavalo práva na voľný pohyb tovaru, konkrétne v súvislosti s obmedzeniami týkajúcimi sa používania „snehových ponožiek“ (snežné ponožky sú navrhnuté tak, aby slúžili rovnakému účelu ako snehové reťaze).

Komisia túto žiadosť zamietla z dôvodu, že zverejnenie dokumentov by mohlo narušiť prebiehajúce vyšetrovanie. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala. Následne bol umožnený prístup k požadovaným dokumentom, čo viedlo ombudsmana k záveru, že Komisia túto záležitosť vyriešila.

Sťažovateľ, štátny príslušník Francúzska, si zmenil bydlisko, keď sa presťahoval z Belgicka do Francúzska. Podal si vo Francúzsku žiadosť o registráciu svojho vozidla, ktoré mal predtým registrované v Belgicku. Francúzske orgány odmietli uznať osvedčenie o technickej kontrole vystavené belgickými orgánmi a požadovali, aby sa vozidlo sťažovateľa podrobilo kompletnej technickej kontrole vo Francúzsku, ktorou podmienili registráciu vozidla. Sťažovateľ na základe toho podal sťažnosť Európskej komisii, v ktorej tvrdil, že Francúzsko porušilo zákon EÚ o slobode pohybu. Komisia začala konanie vo veci porušenia právnych predpisov. Keď od francúzskych orgánov dostala vysvetlenie, rozhodla sa uzatvoriť prípad sťažovateľa. Sťažovateľ s týmto rozhodnutím nesúhlasil a obrátil sa na ombudsmana.

V stanovisku, ktoré Komisia poslala ombudsmanovi, Komisia v krátkosti uvádza, že právo EÚ nezaväzuje členský štát, aby pri preregistrovaní vozidiel skôr registrovaných v inom členskom štáte automaticky uznával celú technickú kontrolu alebo jej časť, vykonanú v inom členskom štáte.

V odpovedi na ďalšie otázky ombudsmana, týkajúce sa výkladu príslušnej judikatúry, Komisia zmenila svoj pôvodný názor. Vysvetlila, že na základe najnovšieho rozsudku Súdneho dvora sa rozhodla revidovať svoje pôvodné rozhodnutie o uzavretí prípadu sťažovateľa vo veci porušenia predpisov a požiadať francúzske orgány o ďalšie vysvetlenie. Ombudsman tak dospel k záveru, že Komisia týmto vybavila príslušnú sťažnosť. Preto prípad uzavrel.

Sťažovateľ, francúzske združenie poľnohospodárov, sa sťažoval Európskej komisii, že francúzske orgány nedodržali ustanovenia právnych predpisov EÚ týkajúce sa súbežného dovozu veterinárnych liekov. Tvrdila, že Francúzsko neumožnilo veterinárom, poľnohospodárom, lekárnikom a iným maloobchodným distribútorom prístup k zjednodušenému postupu povoľovania súbežných dovozov veterinárnych liekov. Okrem toho francúzske orgány odmietli poskytnúť prístup k zjednodušenému postupu súbežného dovozu veterinárnych liekov veľkoobchodným predajcom oprávneným distribuovať veterinárne lieky v iných členských štátoch.

Komisia začala konanie o nesplnení povinnosti a zaslala francúzskym orgánom formálnu výzvu. Francúzske orgány následne zmenili vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa postupu povoľovania súbežných dovozov veterinárnych liekov. Komisia sa preto rozhodla prípad uzavrieť. Sťažovateľ tvrdil, že argumenty, ktoré Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí o uzavretí sťažnosti na porušenie, boli nedostatočné a nepresvedčivé. Tvrdila, že Komisia by mala buď zrušiť svoje rozhodnutie o uzavretí sťažnosti na porušenie, alebo začať nové konanie o porušení proti francúzskym orgánom.

Komisia vo svojom stanovisku najprv zastávala názor, že osobný súbežný dovoz veterinárnych liekov sa nemusí povoliť, ak sa nedodržiavajú príslušné ustanovenia smernice 2001/82/ES Zákonníka Spoločenstva o veterinárnych liekoch. Komisia celkovo poznamenala, že súbežné dovozy veterinárnych liekov sú vo všeobecnosti otvorené pre poľnohospodárov, veterinárov a lekárnikov alebo veľkoobchodných predajcov, ak dodržiavajú osobitné ustanovenia uvedenej smernice týkajúce sa distribúcie, držby a vydávania veterinárnych liekov a dohľadu nad liekmi.

Ombudsmanka sa domnievala, že Komisia neposkytla primerané odôvodnenie svojho rozhodnutia uzavrieť sťažnosť sťažovateľa vo veci porušenia právnych predpisov. Predložil preto Komisii návrh odporúčania. V nadväznosti na jeho návrh odporúčania sa Komisia rozhodla začať nové konania o nesplnení povinnosti týkajúce sa prekážok, ktorým čelia veľkoobchodní predajcovia, ktorí sa pokúšajú súbežne dovážať veterinárne lieky. Ombudsman sa preto domnieval, že Komisia doteraz prijala primerané opatrenia na vykonanie jeho návrhu odporúčania. Preto sa rozhodol prípad uzavrieť.