Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka spôsobu, akým Európska komisia riešila sťažnosť na porušenie právnych predpisov v súvislosti s údajným porušením smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (ďalej len „smernica“)[1].

2. Sťažovateľ má dvojité nemecké a belgické občianstvo. Jeho manželka je Libanončanka. V období od januára do októbra 2008 sťažovateľ predložil Komisii 7 sťažností na porušenie právnych predpisov, v ktorých tvrdil, že Spojené kráľovstvo, Írsko a Belgicko porušili článok 5 ods. 2 smernice [2]. Poukázal napríklad na to, že Spojené kráľovstvo a Írsko nezákonne vyžadovali od jeho manželky víza predtým, ako mohla vstúpiť do krajiny. Zdôraznil, že mali akceptovať jej platné povolenie na pobyt.

3. Sťažovateľ podal 25. septembra 2009 ombudsmanovi prvú sťažnosť (2199/2009/KM), v ktorej tvrdil, že Komisia neberie jeho sťažnosti vážne. Ombudsman 1. októbra 2009 odpovedal, že neexistujú dostatočné dôvody na vyšetrovanie, čiastočne preto, že sťažovateľ presne neuviedol, čo považuje za nesprávne, a čiastočne preto, že lehota jedného roka, ktorú má Komisia na vybavenie sťažností na porušenie právnych predpisov (ako sa uvádza v bode 8 oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva [3]), ešte neuplynula, keď sťažovateľ podal sťažnosť ombudsmanovi.

4. Dňa 29. marca 2011 sťažovateľ predložil ombudsmanovi novú sťažnosť (773/2011/OV), v ktorej uviedol, že problémy, na ktoré sa pôvodne sťažoval, stále pretrvávajú. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nerobila všetko, čo bolo v jej silách, aby zmiernila problémy, a že od prvého stretnutia s problémami pred štyrmi rokmi sa v skutočnosti nič nezmenilo. Jeho nová sťažnosť sa týkala 4 zo 7 sťažností na porušenie právnych predpisov.

Predmet vyšetrovania

5. Dňa 12. apríla 2011 ombudsman požiadal Komisiu, aby predložila stanovisko k prvému tvrdeniu sťažovateľa, že neodpovedal na podstatu jeho troch sťažností týkajúcich sa porušenia právnych predpisov, a to: SG/CDC(2008)A/5303, SG/CDC(2008)A/7022 a SG/CDC(2008)A/8172. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, že Komisia sa primerane nezaoberala jeho štvrtou sťažnosťou vo veci porušenia právnych predpisov SG/CDC(2008)A/1076 proti Spojenému kráľovstvu (týkajúcou sa údajnej nezákonnej požiadavky víza pre rodinných príslušníkov občanov EÚ na vstup do Spojeného kráľovstva), ombudsman informoval sťažovateľa, že stále neexistujú dostatočné dôvody na vyšetrovanie, keďže sťažovateľ len všeobecne tvrdil, že Komisia nerobí všetko, čo je v jej silách, aby zmiernila jeho problémy, a že problémy, na ktoré sa sťažuje, pretrvávajú. Dňa 31. mája 2011 však ombudsman po ďalších objasneniach sťažovateľa z 12. apríla a 26. mája 2011 informoval sťažovateľa, že existujú dostatočné dôvody na prešetrenie jeho druhého tvrdenia, a preto požiadal Komisiu aj o stanovisko k tomuto tvrdeniu.

6. Sťažovateľ však 3. júla 2011 informoval ombudsmana, že na základe informácií získaných od Komisie v súvislosti s odpoveďami na jeho sťažnosti týkajúce sa porušenia právnych predpisov, ktoré mu boli zaslané už dávno, ale na nesprávnu adresu, si želá len trvať na svojom druhom tvrdení týkajúcom sa sťažnosti na porušenie právnych predpisov SC/CDC(2008)A/1076. Sťažovateľ sa domnieval, že odpovede Komisie boli vyvolané zásahom ombudsmana, a poďakoval ombudsmanovi za jeho doterajšie vyšetrovanie. Ombudsman preto 4. augusta 2011 napísal Komisii, aby ju informoval, že jeho vyšetrovanie sa obmedzuje na nasledujúce tvrdenie.

Tvrdenie:

Komisia sa primerane nezaoberala sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov SG/CDC(2008)A/1076.

Vyšetrovanie

7. Ombudsman postúpil sťažnosť Komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Komisia zaslala svoje stanovisko 19. októbra 2011. Bola zaslaná sťažovateľovi, ktorý predložil svoje pripomienky 28. októbra 2011.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné nesprávne riešenie sťažnosti na porušenie právnych predpisov

Argumenty predložené ombudsmanovi

8. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia sa sťažnosťou SG/CDC(2008)A/1076 náležite nezaoberala. Sťažovateľ uviedol, že v roku 2008 sa dozvedel, že v rozpore so smernicou Spojené kráľovstvo vyžaduje, aby rodinní príslušníci občanov EÚ požiadali o vízum pred vstupom do Spojeného kráľovstva. Dňa 29. januára 2008 preto podal Komisii sťažnosť na nesplnenie povinnosti. Dňa 30. januára 2008 dostal potvrdenie o prijatí, že jeho sťažnosť bola zaregistrovaná pod referenčným číslom SG/CDC(2008)A/1076. Listom zo 14. apríla 2008 Komisia informovala sťažovateľa, že 27. marca 2007 zaslala orgánom Spojeného kráľovstva list, v ktorom ich vyzvala, aby predložili pripomienky, a že Spojené kráľovstvo odpovedalo 4. júna 2007. Komisia ďalej informovala sťažovateľa, že je zrejmé, že problém bol spôsobený nesprávnou transpozíciou smernice a že sťažnosť sťažovateľa sa zohľadní v rámci celkového preskúmania súladu právnych predpisov Spojeného kráľovstva so smernicou, ktoré prebiehalo. Sťažovateľ tvrdil, že táto odpoveď zo 14. apríla 2008 bola jedinou vecnou odpoveďou, ktorú dostal od Komisie. Sťažovateľ požiadal 29. júla 2008 o aktualizáciu a 11. augusta 2008 mu bolo doručené potvrdenie o prijatí s uvedením nového čísla sťažnosti [SG/CDC(2008)A/6111], hoci nepodal novú sťažnosť. Nebola však poskytnutá žiadna vecná odpoveď. Sťažovateľ 17. septembra 2008 zaslal ďalšiu upomienku, v ktorej poukázal na to, že chce cestovať do Spojeného kráľovstva so svojou manželkou. Nedostal žiadnu odpoveď a na chvíľu sa vzdal myšlienky cestovať do Spojeného kráľovstva. Sťažovateľ 28. marca a 26. apríla 2011 opätovne požiadal o aktualizáciu. Komisia odpovedala 26. apríla 2011, že mala dvojstranné stretnutie s orgánmi Spojeného kráľovstva a že dokončuje svoje posúdenie. Komisia 11. júla 2011 informovala sťažovateľa, že začala konanie o nesplnení povinnosti proti Spojenému kráľovstvu a zaslala formálnu výzvu. Podľa sťažovateľa Komisia nevysvetlila, čo sa stalo medzi aprílom 2008 (dátum prvej odpovede Komisie) a aprílom 2011 (dátum druhej odpovede Komisie). Podľa názoru sťažovateľa sa preto zdalo, že počas týchto troch rokov sa nič nestalo.

9. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že sťažnosť sťažovateľa sa týkala výkladu článku 5 ods. 2 smernice orgánmi Spojeného kráľovstva, v ktorom sa stanovuje, že „[f] rodinní príslušníci, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, musia mať vstupné vízum len v súlade s nariadením (ES) č. 539/2001 alebo prípadne v súlade s vnútroštátnym právom. Na účely tejto smernice držba platného pobytového preukazu uvedeného v článku 10 oslobodzuje takýchto rodinných príslušníkov od vízovej povinnosti.“(zvýraznenie doplnené). Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zo 4. apríla 2008 informoval Komisiu, že orgány Spojeného kráľovstva vykladali poslednú vetu článku 5 ods. 2 smernice v tom zmysle, že len držba platného pobytového preukazu vydaného Spojeným kráľovstvom oslobodzuje rodinných príslušníkov občana EÚ z tretích krajín od vízovej povinnosti.

10. V liste zo 14. apríla 2008 Komisia informovala sťažovateľa, že súhlasí s jeho výkladom smernice (t. j. že platné pobytové preukazy vydané inými členskými štátmi spĺňajú aj požiadavky článku 5 ods. 2) a že v tejto súvislosti už kontaktovala orgány Spojeného kráľovstva. Z prijatej odpovede však bolo zrejmé, že problém, ktorý nastolil sťažovateľ, bol spôsobený nesprávnou transpozíciou smernice do práva Spojeného kráľovstva. Komisia preto informovala sťažovateľa, že jeho sťažnosť sa zohľadní v rámci celkového preskúmania súladu právnych predpisov Spojeného kráľovstva so smernicou. Podľa sťažovateľa bol tento list poslednou odpoveďou Komisie na jeho sťažnosť. To nie je pravda, keďže Komisia v období od apríla 2008 do marca 2011, keď podal sťažnosť ombudsmanovi, niekoľkokrát napísala sťažovateľovi. Uvedená korešpondencia Komisie so sťažovateľom sa dá zhrnúť takto:

- V dňoch 23. septembra 2008 a 29. októbra 2008 Komisia zaslala sťažovateľovi dve odpovede v súvislosti s jeho početnými sťažnosťami týkajúcimi sa porušenia práva EÚ vo viacerých členských štátoch,

- Komisia prijala 10. decembra 2008 správu o uplatňovaní smernice, v ktorej zdôraznila, že zvýši svoje úsilie o zabezpečenie jej úplnej a správnej transpozície,

- Dňa 2. júna 2009 Komisia zaslala sťažovateľovi dodatočný list, v ktorom ho okrem iného informovala, že otázka nastolená v jeho sťažnosti SG/CDC(2008)A/1076 bude nastolená na bilaterálnom stretnutí medzi Komisiou a orgánmi Spojeného kráľovstva,

- Na rozdiel od toho, čo sťažovateľ opísal v harmonograme, sťažovateľ 17. augusta 2009 vyzval Komisiu, aby poskytla aktuálne informácie o všetkých jeho sťažnostiach vrátane sťažnosti zaevidovanej pod referenčným číslom SG/CDC(2008)A/1076;

- Komisia 12. októbra 2009 odpovedala sťažovateľovi a upriamila jeho pozornosť na správu z roku 2008 a jej plány kontaktovať čoskoro vnútroštátne orgány všetkých členských štátov s cieľom získať objasnenie zistených nedostatkov pri transpozícii smernice,

- Dňa 23. marca 2010 Komisia zaslala orgánom Spojeného kráľovstva list, v ktorom uviedla všetky nedostatky zistené pri transpozícii smernice do práva Spojeného kráľovstva vrátane problému, na ktorý poukázal sťažovateľ. Dňa 5. júla 2010 sa v Londýne uskutočnilo dvojstranné stretnutie s orgánmi Spojeného kráľovstva s cieľom prediskutovať a objasniť nedostatky. Komisia požiadala orgány Spojeného kráľovstva, aby do ôsmich týždňov predložili svoje písomné pripomienky. Orgány Spojeného kráľovstva zaslali Komisii svoje pripomienky 24. januára a 24. februára 2011;

- Po analýze písomnej odpovede Komisiou zostali niektoré otázky nevyriešené. Komisia a orgány Spojeného kráľovstva o týchto otázkach podrobne diskutovali na niekoľkých dvojstranných stretnutiach, počas ktorých sa niektoré otázky vyriešili. Niekoľko ďalších otázok vznesených sťažovateľom vrátane nesprávnej transpozície článku 5 ods. 2 však zostalo nevyriešených;

- Dňa 28. marca 2011 sťažovateľ požiadal Komisiu o aktualizáciu. Dňa 26. apríla 2011 ho Komisia informovala, že sa uskutočnilo dvojstranné stretnutie a že Komisia dokončuje svoje posúdenie;

Dňa 22. júna 2011 Komisia zaslala orgánom Spojeného kráľovstva formálnu výzvu. Vo formálnej výzve sa zdôraznila existencia deviatich zostávajúcich problémov týkajúcich sa transpozície alebo uplatňovania smernice. Druhý bod listu sa týkal otázky uvedenej v sťažnosti sťažovateľa;

- Sťažovateľ zaslal 10. júla 2011 Komisii list so žiadosťou o podrobné informácie o pokroku, ktorý Komisia dosiahla v rokoch 2008 až 2011. Listami z 11. a 28. júla 2011 Komisia informovala sťažovateľa o zaslaní uvedenej formálnej výzvy a prisľúbila, že ho bude priebežne informovať.

- Sťažovateľ zaslal 4. augusta 2011 Komisii list, v ktorom ju požiadal, aby objasnila, čo urobila v období od apríla 2008 do apríla 2011 s cieľom vyriešiť problém s vízovými pravidlami Spojeného kráľovstva. Dňa 8. septembra 2011 Komisia odpovedala sťažovateľovi a opätovne opísala opatrenia, ktoré boli prijaté na vyriešenie problému.

11. Podľa Komisie je tvrdenie sťažovateľa, že Komisia sa jeho sťažnosťou riadne nezaoberala, neopodstatnené. Odhliadnuc od potvrdenia o prijatí jeho sťažnosti v roku 2008 Komisia zaslala sťažovateľovi v období od apríla 2008 do septembra 2011 deväť listov, v ktorých objasnila podstatu predmetnej otázky, ako aj dosiahnutý pokrok.

12. Pokiaľ ide o čas, ktorý uplynul medzi podaním sťažnosti v roku 2008 a zaslaním formálnej výzvy orgánom Spojeného kráľovstva v súvislosti s otázkou uvedenou v sťažnosti, Komisia zdôraznila, že bez zbytočného odkladu pokročila v posudzovaní súladu práva Spojeného kráľovstva so smernicou. Po nadobudnutí účinnosti smernice 30. apríla 2006 orgány Spojeného kráľovstva neposkytli oznámenie o všetkých vnútroštátnych opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu so smernicou. Komisia preto začala konanie o nesplnení povinnosti proti Spojenému kráľovstvu za to, že neoznámilo všetky transpozičné opatrenia. Toto konanie bolo zastavené v novembri 2008 po oznámení chýbajúcich ustanovení vnútroštátneho práva. Až v tom čase mohla Komisia začať komplexne posudzovať, či právne predpisy Spojeného kráľovstva správne transponovali smernicu, keďže neoznámené právne predpisy Spojeného kráľovstva mohli ovplyvniť pôvodné posúdenie Komisie (apríl 2008) týkajúce sa transpozície článku 5 ods. 2 smernice.

13. Prvé komplexné zhrnutie transpozície smernice členskými štátmi sa uskutočnilo v decembri 2008 v správe Komisie o uplatňovaní smernice [4]. V tejto správe sa dospelo k záveru, že celková transpozícia smernice bola skôr sklamaním a že problémy so vstupnými vízami patria k najtrvalejším porušeniam práv občanov EÚ. V júli 2009 Komisia vydala usmernenia [5] na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice. V týchto usmerneniach Komisia výslovne objasnila, že pobytové preukazy vydané podľa článku 10 smernice rodinnému príslušníkovi občana EÚ s pobytom v hostiteľskom členskom štáte vrátane preukazov vydaných inými členskými štátmi oslobodzujú ich držiteľov od vízovej povinnosti, ak cestujú spolu s občanom EÚ alebo sa k nemu pripájajú v hostiteľskom členskom štáte. Vzhľadom na závažnosť problémov s transpozíciou v rôznych členských štátoch sa Komisia rozhodla zaujať globálny prístup a začala dvojstranné diskusie so všetkými 27 členskými štátmi o transpozícii celej smernice (tzv. súborný prístup) namiesto začatia konania o nesplnení povinnosti v jednotlivých otázkach, čo by viedlo k výraznému zvýšeniu počtu začatých podobných konaní. Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, vzhľadom na to, že jeho orgány zmenili svoje právne predpisy, ktorými transponovali smernicu, v júli 2009, posúdenie bolo ukončené v marci 2010, keď Komisia zaslala orgánom Spojeného kráľovstva list, v ktorom uviedla viac ako 40 otázok, v ktorých sa Komisia domnievala, že právne predpisy Spojeného kráľovstva nie sú v súlade s právom EÚ. Zoznam otázok zahŕňal aj tvrdenie sťažovateľa. V období od júla 2010 do júna 2011 sa uskutočnila fáza pred začatím konania o porušení povinnosti a uskutočnila sa séria dvojstranných stretnutí medzi Komisiou a orgánmi Spojeného kráľovstva s cieľom riešiť zistené problémy s transpozíciou. Diskusie boli do veľkej miery úspešné, ale keďže orgány Spojeného kráľovstva uspokojivo nevyriešili všetky otázky, v júni 2011 bola orgánom Spojeného kráľovstva zaslaná formálna výzva. V liste sa odkazovalo na predmetnú záležitosť v sťažnosti sťažovateľa.

14. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že pochopil, že záležitosť je zložitá, technická, a preto je potrebný určitý čas na jej riešenie. Uviedol, že hoci nemal skúsenosti s právnymi záležitosťami, snažil sa čo najlepšie poukázať na tie časti smernice, ktoré negatívne ovplyvnili jeho život a život jeho manželky. Predmetná otázka sa týka aj niekoľkých tisícov občanov EÚ v rovnakej situácii. Sťažovateľ poukázal na to, že od vstupu jeho manželky do EÚ v roku 2007 sa stretli s vízovými problémami, čo im znemožnilo pohybovať sa v rámci EÚ tak slobodne, ako by si želali. Sťažovateľ zdôraznil, že svoju sťažnosť podal v januári 2008. Preto bolo veľmi frustrujúce, že v októbri 2011, takmer o 4 roky neskôr, stále neexistoval náznak riešenia. Tým sa výrazne znížila dôvera sťažovateľa v orgány EÚ. Dodal, že jeho manželka sa teraz stala belgickou občiankou, čo zmiernilo ich problémy. Keďže sťažovateľ a jeho manželka už nie sú osobne dotknutí, uviedol, že ombudsman by mohol svoj prípad uzavrieť. Sťažovateľ dodal, že akýkoľvek ďalší vývoj bude sledovať prostredníctvom spravodajských médií.

Hodnotenie ombudsmana

15. Ombudsmanka najprv poznamenáva, že Komisia nezostala nečinná, pokiaľ ide o vybavovanie sťažnosti sťažovateľa vo veci porušenia právnych predpisov. Okrem potvrdenia o doručení z 30. januára 2008 Komisia zaslala sťažovateľovi v období od 14. apríla 2008 do 26. apríla 2011 celkovo 6 odpovedí, z ktorých štyri odpovede zo 14. apríla 2008, 2. júna a 12. októbra 2009 a 26. apríla 2011 boli vecnými odpoveďami. Komisia zaslala sťažovateľovi ďalšie tri odpovede v období od 26. apríla do 8. septembra 2011 [6].

16. Sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na to, že on a jeho manželka už nie sú osobne dotknutí údajným porušením smernice, ombudsman môže vyšetrovanie uzavrieť. Ombudsman sa preto domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti nie je opodstatnené. Ombudsman najmä nebude vyšetrovať, či sa Komisia v tomto prípade zaoberala sťažnosťou na porušenie právnych predpisov v súlade s rôznymi zásadami stanovenými v oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva.

B. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Žiadne ďalšie skúmanie tejto výhrady nie je odôvodnené.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 18. januára 2012

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).

[2] V článku 5 ods. 2 smernice sa stanovuje, že „členovia rodiny, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, musia mať vstupné vízum len v súlade s nariadením (ES) č. 539/2001 alebo prípadne v súlade s vnútroštátnym právom. Na účely tejto smernice držba platného pobytového preukazu uvedeného v článku 10 oslobodzuje takýchto rodinných príslušníkov od vízovej povinnosti.“(zvýraznenie doplnené).

[3] KOM(2002) 141 v konečnom znení, Ú. v. ES C 244, 2002, s. 5.

[4] KOM(2008) 840 v konečnom znení, 10. decembra 2008.

[5] KOM(2009) 313 v konečnom znení, 2. júla 2009.

[6] Zdá sa, že sťažovateľ nedostal veľa odpovedí, ktoré mu Komisia zaslala. Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ niekoľkokrát zmenil svoju adresu (z Írska do Belgicka a z Belgicka do Švajčiarska), keďže podal sťažnosť na porušenie právnych predpisov. Používa aj tri e-mailové adresy súčasne. Odpovede Komisie boli zaslané na jeho adresy v Írsku, Belgicku a Švajčiarsku a/alebo na jednu z troch e-mailových adries.