Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto sťažnosť sa týka údajného nezaplatenia zo strany CEPOL-u sťažovateľke, poradkyni na voľnej nohe, za prácu, ktorú vykonala pre CEPOL v období od apríla do augusta 2008. Predmetné práce neboli predmetom písomnej zmluvy.

2. Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 6 rozhodnutia Rady 2005/681/SVV, ktorým sa zriaďuje CEPOL [1], musí CEPOL prijať rôzne opatrenia. Jednou z týchto akcií je v súlade s článkom 7 „prispievať k príprave harmonizovaných programov odbornej prípravy príslušníkov polície stredného stupňa, príslušníkov polície stredného stupňa v teréne a príslušníkov polície v teréne, pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu medzi policajnými zbormi v Európe, a pomáhať pri zriaďovaní vhodných programov pokročilej odbornej prípravy, ako aj pri rozvoji a poskytovaní odbornej prípravy školiteľov.“So zreteľom na uvedené ustanovenie správna rada CEPOL-u 27. septembra 2006 prijala rozhodnutie 29/2006/GB, ktorým sa ustanovuje spoločná politika učebných plánov. Hlavným účelom spoločných učebných osnov CEPOL-u bolo poskytnúť „odporúčania pre členské štáty týkajúce sa odbornej prípravy polície v špecifických otázkach s európskym rozmerom, aby ich mohli využívať vo svojich vnútroštátnych systémoch odbornej prípravy polície podľa svojich individuálnych potrieb.“

3. Začiatkom marca 2008 pani D. P., predsedníčka talianskej podskupiny zodpovednej za vypracovanie projektu spoločného učebného plánu pre riadenie rozmanitosti, vyzvala sťažovateľa (telefonicky), aby sa pripojil k skupine a pracoval ako odborný konzultant v oblasti vzdelávania. Sťažovateľka vyjadrila záujem o návrh a potvrdila svoju dostupnosť. Pred prijatím konečného rozhodnutia sa však 6. marca 2008 obrátila na pani Z., referentku projektových podpôr. Požiadala o objasnenie týkajúce sa okrem iného druhu práce, ktorú by mala vykonávať, príslušného termínu na dokončenie svojej práce, kontaktov, ktoré by mala s nadnárodnými partnermi, a programu prvého plánovaného stretnutia. Pani Z. odpovedala v ten istý deň a poskytla sťažovateľovi požadované informácie. Dňa 23. apríla 2008 pani Z. zaslala sťažovateľovi ďalšiu správu. Správa obsahovala tento text:

„Vážená Marina,

Na úvod by som sa Vám chcel poďakovať za to, že ste poskytli svoje služby CEPOL-u, a s radosťou Vám oznamujem, že Vám môžem v mene Ulga Göranssona, riaditeľa CEPOL-u, oficiálne potvrdiť Vaše vymenovanie za odborného poradcu v oblasti vzdelávania pre podskupinu pre spoločné učebné osnovy pre riadenie rozmanitosti.

[…]

Musia sa dodržiavať dva dôležité postupy:

1) Postúpil som návrh zmluvy s podrobnosťami, ktoré ste poskytli nášmu vedúcemu administratívy, a požiadal som ho, aby ho skontroloval. Hneď ako budem mať jeho v poriadku, budem vás informovať a požiadam vás, aby ste nám poslali dve pôvodne podpísané kópie.

2) Medzitým môžete pokračovať v príprave svojej účasti na stretnutí budúci týždeň v Budapešti…"

4. Od 28. do 30. apríla 2008 sa sťažovateľ zúčastnil na uvedenom stretnutí v Budapešti.

5. Dňa 23. mája 2008 pani Z. napísala sťažovateľke správu týkajúcu sa jej zmluvy. Správa obsahovala tento text:

„… Zdá sa, že nakoniec budeme musieť podpísať zmluvu s „Scuola per il Perfezionamento di Polizia“ podľa pravidiel. Zaplatíme vám však priamo na váš bankový účet na žiadosť spoločnosti Scuola. Znie to komplikovane, ale nie je to ".

6. Dňa 4. júna 2008 pán R. z národného kontaktného miesta CEPOL-u (NKM) v Taliansku informoval pani Z. a sťažovateľku, že riaditeľ Scuola per il Perfezionamento di Polizia nemá právomoc podpísať zmluvu o vymenovaní sťažovateľky za konzultanta pre vzdelávanie. Dôvodom bolo, že sťažovateľ nebol zamestnaný v Talianskej politickej akadémii.

7. Sťažovateľka 27. júna 2008 zaslala sekretariátu CEPOL-u a predsedovi podpracovnej skupiny e-mail, v ktorom sa informovala o svojej zmluve. Pani Z. vo svojej odpovedi z 2. júla 2008 uviedla, že „pokiaľ ide o Vašu zmluvu, došlo k omeškaniu v dôsledku našich nariadení. Snažíme sa nájsť riešenie a dúfam, že budete mať trochu trpezlivosti. Za to sa ospravedlňujem. V ďalšej správe zaslanej 13. júla 2008 však pani Z. požiadala sťažovateľku, aby až do odvolania prestala pracovať pre podpracovnú skupinu. V správe pre pani D. P. zo 6. augusta 2008 sťažovateľka potvrdila, že na žiadosť pani Z. ukončila svoju prácu.

8. Napriek uvedeným skutočnostiam ju NKM podľa sťažovateľky požiadalo, aby sa 17. – 18. augusta 2008 zúčastnila na treťom stretnutí v Nettune. Výslovne sa odvolala na list z 11. augusta 2008 podpísaný predsedom podpracovnej skupiny [2] a na správu doručenú 12. augusta 2008 [3]. Sekretariát CEPOL-u 15. septembra 2008 požiadal sťažovateľku, aby predložila konečný návrh spoločného učebného plánu, na ktorom pracovala so zvyškom skupiny. V ten istý deň poslala požadovaný dokument.

9. K 30. septembru 2008 ešte nebola vyriešená zmluvná situácia sťažovateľa. Riaditeľka NKM sa preto obrátila na sekretariát CEPOL-u so žiadosťou o preplatenie výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s účasťou na troch zasadnutiach. V ten istý deň dostal uistenie, že jej bude vyplatená náhrada [4].

10. Dňa 26. novembra 2008 riaditeľ CEPOL-u napísal sťažovateľovi. Uviedol, že nie je možné nájsť riešenie jej prípadu, a potvrdil, že s ňou nebude možné podpísať zmluvu z dôvodu, že nie je zamestnankyňou Talianskej policajnej akadémie. Riaditeľ, ktorý sa ospravedlnil za nepríjemnosti, ktoré takáto situácia mohla sťažovateľovi spôsobiť, uviedol, že CEPOL je ochotná odškodniť sťažovateľku za čas, ktorý odpracovala. Riaditeľ poukázal na pozvánky, ktoré dostal sťažovateľ na dve stretnutia, prvé od 28. do 30. apríla 2008 v Budapešti a druhé od 26. do 29. mája 2008 v Miláne. Riaditeľ jej ponúkol sumu 1 000 eur vypočítanú na základe 200 eur za deň, t. j. odmenu vyplácanú zmluvným odborným poradcom v oblasti vzdelávania.

11. Sťažovateľka vo svojej správe pre CEPOL zo 6. februára 2009 zdôraznila, že by mala dostať ďalších 1 500 EUR za svoju účasť na treťom zasadnutí a za štyri a pol dňa inej práce (študijné dokumenty, vypracúvanie správ atď.). Celková suma požadovaná navrhovateľom preto predstavovala 2 500 EUR.

12. Sekretariát CEPOL-u 25. marca 2009 odpovedal, že nemôže zaplatiť dodatočnú sumu 1 500 EUR, ktorú požaduje sťažovateľ. Podľa sekretariátu CEPOL-u bolo NKM informované, že sťažovateľka by sa nemala zúčastniť na treťom zasadnutí, pretože nemá zmluvu. Jej účasť na poslednom zasadnutí preto patrila do zodpovednosti NKM.

13. Dňa 26. marca 2009 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

14. Dňa 17. júna 2009 ombudsman začal vyšetrovanie v súvislosti s týmto tvrdením a nárokom.

Tvrdenie:

CEPOL konala nespravodlivo, keď odmietla zaplatiť sťažovateľke sumu 1 500 eur navyše k sume 1 000 eur, ktorá jej bola ponúknutá.

Pohľadávka:

CEPOL by mal sťažovateľovi zaplatiť sumu 1 500 EUR.

Vyšetrovanie

15. Dňa 17. júna 2009 ombudsman začal vyšetrovanie a vyzval CEPOL, aby sa vyjadril k tvrdeniu a nároku sťažovateľa. Ombudsmanka ďalej požiadala CEPOL, aby objasnil vzťah medzi svojím sekretariátom v Spojenom kráľovstve a svojimi kanceláriami v členských štátoch odkazom na právne ustanovenia v uplatniteľných právnych predpisoch a/alebo na zásady, ktorými sa tento vzťah riadi. Dňa 2. októbra 2009 CEPOL zaslal svoje stanovisko, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý predložil svoje pripomienky 1. novembra 2009. Ombudsman 29. októbra 2010 predložil CEPOL-u návrh na priateľské riešenie, ktorý odpovedal 13. decembra 2010. Odpoveď bola postúpená sťažovateľke, ktorá zaslala svoje pripomienky 14. decembra 2010.

Analýza a závery ombudsmana

A. Tvrdenie, že CEPOL konal nespravodlivo

Argumenty predložené ombudsmanovi

16. Sťažovateľ pracoval pre CEPOL ako odborný konzultant v oblasti vzdelávania v období od marca do septembra 2008. Z dôvodu viacerých problémov sa sťažovateľ zúčastnil na troch stretnutiach a vykonal určité množstvo práce bez toho, aby podpísal zmluvu. CEPOL ponúkol sťažovateľke 1 000 EUR ako náhradu za jej účasť na dvoch stretnutiach, ktoré sa konali v apríli 2008 v Budapešti a v máji 2008 v Miláne. Sťažovateľka nebola s návrhom CEPOL-u spokojná a zastávala názor, že jej mala byť ponúknutá suma zodpovedajúca všetkým prácam, ktoré vykonala. To zahŕňalo i) prípravné a nadväzujúce práce týkajúce sa troch zasadnutí, na ktorých sa zúčastnila. Podľa sťažovateľky CEPOL nespochybnila kvalitu jej práce ani spôsob, akým bola dodaná. Zahŕňala aj jej účasť na treťom stretnutí uvedenom v bode 8 vyššie. Sťažovateľka tvrdila, že by mala dostať celkovú sumu 2 500 EUR. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdila, že CEPOL konala nespravodlivo, keď jej odmietla zaplatiť sumu 1 500 EUR navyše k sume 1 000 EUR, ktorá jej bola ponúknutá. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľka tvrdila, že dostala rôzne uistenia, že sa nájde riešenie jej situácie.

17. CEPOL vo svojom stanovisku vysvetlil, že bol zriadený rozhodnutím Rady 2005/681/SVV [5]. V súlade s článkom 14 tohto rozhodnutia boli zriadené národné kontaktné miesta CEPOL-u s cieľom „zabezpečiť účinnú spoluprácu medzi CEPOL-om a inštitútmi odbornej prípravy.“V záujme splnenia tohto cieľa sa všetka komunikácia medzi sekretariátom CEPOL-u a členskými štátmi uskutočňuje prostredníctvom národných kontaktných miest, ktorými sú vo väčšine prípadov vnútroštátne inštitúcie alebo ministerstvá pre odbornú prípravu polície. V osobitnom kontexte spoločných učebných osnov CEPOL uviedla, že národné kontaktné miesta zozbierali a zaslali sekretariátu CEPOL-u nominácie na expertov vrátane expertov v oblasti vzdelávania.

18. Politika vypracovania spoločných učebných osnov bola stanovená v rozhodnutí správnej rady 29/2006/GB. Pre každú tému CEPOL vytvorila podskupinu, ktorej predsedala jedna vedúca krajina a ktorá pozostávala z expertov nominovaných členskými štátmi a pridelených riaditeľom CEPOL-u. V súlade s článkom 4.1.6 uvedeného rozhodnutia správnej rady:

„Po dokončení deskriptora učebných osnov odborník na vzdelávanie napíše príručku pre školiteľa a študenta. Vzdelávací expert musí mať rozsiahle znalosti metód poskytovania, skúsenosti s odbornou prípravou osobitne v oblasti spoločných učebných osnov a primeranú znalosť anglického jazyka. V prípade, že žiadny člen podskupiny nespĺňa kritériá, podskupina požiada riaditeľa o pridelenie externého odborníka na vzdelávanie prostredníctvom spoločnej pracovnej skupiny pre koordináciu učebných plánov.“

19. Sťažovateľa navrhol ako odborníka na vzdelávanie taliansky predseda podskupiny zodpovednej za vypracovanie spoločných učebných osnov na túto tému. Riaditeľ CEPOL-u prijal návrh na základe životopisu sťažovateľa za predpokladu, že návrh bol predložený po dohode s NKM. CEPOL predpokladal, že sťažovateľ bol správne vymenovaný NKM, keďže NKM vymenovalo aj iných odborníkov na vzdelávanie pre spoločné učebné osnovy. Agentúra CEPOL, žiaľ, neobjasnila talianskemu národnému kontaktnému miestu, či to tak skutočne bolo.

20. Napriek tomu, že ešte nebola podpísaná zmluva, a s cieľom začať spoluprácu s podskupinou bola sťažovateľka pozvaná na stretnutie, ktoré sa konalo v Budapešti od 28. do 30. apríla 2008. Predseda podskupiny potom pozval sťažovateľa, aby sa zúčastnil na druhom zasadnutí, ktoré sa konalo od 26. do 29. mája 2008 v Miláne. Pokiaľ ide o účasť sťažovateľa na tomto stretnutí, agentúra CEPOL uviedla, že bola informovaná o tom, že sťažovateľka „zasadnutiu dokonca predsedala namiesto predsedu podskupiny, ktorého jej nadriadení v krátkom čase odvolali.“Okrem toho agentúra CEPOL uviedla, že „to nebolo súčasťou úloh pani P. [sťažovateľky], ani nebolo odsúhlasené a prijaté sekretariátom agentúry CEPOL.“

21. Sťažovateľ sa mal tiež zúčastniť na treťom stretnutí koncom augusta v Nettune v Taliansku. Sekretariát CEPOL-u však informoval pána R., kontaktnú osobu národného kontaktného miesta, že sťažovateľka by sa na stretnutí nemala zúčastniť, pretože jej zmluvná situácia je stále nejasná. Dňa 23. mája 2008 CEPOL skutočne zaslala CNP zmluvu o poskytovaní služieb sťažovateľa. Tá však informovala CEPOL, že nemôže podpísať zmluvu so sťažovateľkou, pretože nie je súčasťou jej zamestnancov. Navrhli, aby CEPOL podpísal zmluvu s predsedom talianskej podskupiny. Ukázalo sa však, že to nie je možné. Napriek uvedeným skutočnostiam sa NKM neriadilo odporúčaním CEPOL-u a vyzvalo sťažovateľa, aby sa v rámci svojej zodpovednosti zúčastnil na stretnutí v Nettune od 18. do 21. augusta 2008.

22. CEPOL okrem toho uviedol, že bol informovaný, že „pani P. prevzala ďalšie úlohy, ktoré neboli zahrnuté do zoznamu úloh odborníka na vzdelávanie, ako je písanie a aktualizácia spoločných učebných osnov“. V tejto súvislosti CEPOL zdôraznila, že „nie je súčasťou politiky CEPOL-u, aby odborník na vzdelávanie písal niečo iné okrem príručky pre školiteľov a študijnej príručky“.

23. Sekretariát CEPOL urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby našiel riešenie prípadu sťažovateľa. Vzhľadom na to, že CEPOL nemohla podpísať zmluvu priamo s ňou, diskutovalo sa o alternatívnych možnostiach. Nebolo však možné dosiahnuť pozitívny výsledok. CEPOL pripustil, že bolo chybou prijať návrh NKM zamestnať sťažovateľku a pozvať ju na stretnutie, ktoré sa konalo v apríli 2008 v Budapešti. V tejto súvislosti „CEPOL uhradila výdavky a ponúkla náhradu za svoju účasť na zasadnutí v Budapešti a CEPOL tiež uhradila výdavky za účasť na zasadnutiach v Miláne a Nettune, aj keď CEPOL nevedela, že pani P. bola pozvaná.“

24. Na záver CEPOL uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že CEPOL nepozvala pani P. na zasadnutia podskupín v Miláne a Nettune a výslovne informovala talianske národné kontaktné miesto, že pani Pirazzi by sa nemala zúčastniť na zasadnutí v Nettune, nemôžeme počas týchto dvoch zasadnutí platiť za žiadny pracovný čas.“[6] CEPOL napokon uviedol, že „vzhľadom na neexistenciu zmluvy nemá CEPOL žiadny základ na platenie akýchkoľvek poplatkov za prácu pani P. Ponuka na zaplatenie určitej náhrady za jej čas bola predložená v snahe uznať jej záväzok a nepríjemnosti, ktoré jej spôsobili.“

25. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach zdôraznila, že na rozdiel od toho, čo CEPOL potvrdila vo svojom stanovisku, nevedela, že CEPOL s ňou nemôže podpísať zmluvu. Sťažovateľ odkázal na správu pani Z. z 25. marca 2008 a priložil jej kópiu, v ktorej sa uvádza, že:

„Bohužiaľ nie je možné, aby sme platili jednotlivcom. Takže v takom prípade by bolo veľmi dobré, keby ste mali spoločnosť, do ktorej môžeme poslať peniaze. Prosím, dajte mi vedieť, či je to pre vás možnosť. A ak nie, možno by vaša mimovládna organizácia akceptovala CEPOL, pretože nie sme policajné sily, ale agentúra EÚ.

26. Podľa názoru sťažovateľky z uvedeného posolstva jasne vyplynulo, že CEPOL mohla podpísať zmluvu s právnickými osobami, a teda so svojou vlastnou spoločnosťou.

27. Sťažovateľka v záverečnej všeobecnej pripomienke zdôraznila, že jej účasť na rôznych stretnutiach, ako aj práca, ktorú vykonala, sa uskutočnili na základe predchádzajúcej dohody so sekretariátom CEPOL-u alebo s NKM. Zdôraznila, že by nikdy neprevzala iniciatívu sama. Okrem toho tvrdila, že ju nemožno považovať za zodpovednú za byrokratické a administratívne otázky súvisiace s jej prácou konzultantky v oblasti vzdelávania. Z tohto dôvodu trvala na svojom tvrdení.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

28. Z informácií, ktoré strany predložili počas tohto vyšetrovania, vyplynulo, že medzi marcom a augustom 2008 sa uskutočnila rozsiahla výmena korešpondencie medzi sťažovateľkou, sekretariátom CEPOL-u a NKM, ktorá sa týkala práce sťažovateľky ako konzultantky v oblasti vzdelávania a jej zmluvy. Ombudsman konkrétne poznamenal, že e-mailom z 23. apríla 2008 adresovaným sťažovateľovi úradník projektových podpôr potvrdil v mene riaditeľa CEPOL-u vymenovanie sťažovateľa za odborného poradcu v oblasti vzdelávania. Sťažovateľ bol vyzvaný, aby sa pripravil na stretnutie, ktoré sa uskutoční nasledujúci týždeň v Budapešti. Sťažovateľ sa následne zúčastnil na dvoch ďalších stretnutiach, ktoré sa konali koncom mája v Miláne a v auguste 2008 v Nettune. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že sťažovateľka sa zúčastnila na treťom stretnutí, hoci sekretariát CEPOL informoval kontaktnú osobu na národnom kontaktnom mieste, že sťažovateľka by sa na stretnutí nemala zúčastniť, pretože jej zmluvná situácia je stále nejasná.

29. Ombudsmanka poznamenala, že napriek niekoľkým pokusom nebolo možné nájsť riešenie situácie sťažovateľa. Koncom novembra 2008 riaditeľ CEPOL-u informoval sťažovateľku, že s ňou nie je možné podpísať zmluvu.

30. Ombudsmanka uznala a uvítala skutočnosť, že CEPOL vo svojom stanovisku uznala, že neobjasnila postavenie sťažovateľky v národnom kontaktnom mieste, keď navrhla, aby bola zamestnaná ako odborná konzultantka v oblasti vzdelávania. Poznamenal tiež, že CEPOL ponúkla sťažovateľovi 1 000 EUR ako náhradu za účasť na prvých dvoch zasadnutiach. Zdalo sa však, že CEPOL odmietla zaplatiť sťažovateľke za prípravu a následné práce, ktoré vykonala v súvislosti s dvoma predmetnými stretnutiami, a za jej účasť na treťom stretnutí v Nettune.

31. Pokiaľ ide o skutočnosť, že CEPOL vyhlásil, že nie je schopný zaplatiť sťažovateľke za jej prípravu a následnú prácu súvisiacu s prvými dvoma stretnutiami, ombudsmanka poznamenala, že riaditeľ CEPOL-u pôvodne rozhodol, že sťažovateľke by sa mal zaplatiť „poplatok podobný tomu, ktorý sa platí odborníkom na vzdelávanie so zmluvami“(list riaditeľa sťažovateľovi zo 4. februára 2009). Išlo v podstate o implicitný odkaz na obsah článku 3 štandardnej zmluvy o poskytovaní služieb, ktorého kópiu CEPOL pôvodne zaslal sťažovateľovi. V súlade s článkom 3 platí CEPOL dodávateľovi poplatok vo výške 200 EUR za každý deň práce pri poskytovaní zmluvných služieb. Cestovné dni sa nepočítajú ako pracovné dni. Maximálna celková suma, ktorú má CEPOL zaplatiť na základe zmluvy, je 6 000 EUR bez DPH, ktorá pokryje všetky poskytnuté služby (ďalej len „poplatky“).„Článok I.2.3. za predpokladu, že sa dohodne, že poplatky nezahŕňajú všetky ostatné oprávnené a refundovateľné výdavky, ktoré môžu dodávateľovi vzniknúť pri plnení tejto zmluvy, ako sú cestovné náklady, náklady na ubytovanie, diéty alebo akékoľvek iné súvisiace výdavky refundovateľnej povahy, ktoré musí CEPOL schváliť predtým, ako ich dodávateľ predloží na úhradu.“

32. Zmluva, ktorú CEPOL predpokladala pre sťažovateľa, vo všeobecnosti stanovovala platbu za "prácu" vypočítanú "za deň" a vykonanú "pri plnení zmluvných služieb". Podľa názoru ombudsmana sa nezdá, že by existoval zjavný dôvod, prečo by sa tieto ustanovenia nemali vzťahovať na prípravu a následnú prácu. Uvedené články obsahujú rôzne vylúčenia, ale neobsahujú výslovné ani implicitné odkazy na prípravu a následnú prácu. Ombudsman preto dospel k záveru, že v tomto článku ani v kontexte, v ktorom sa uplatňuje, sa nenachádzajú žiadne prvky, ktoré možno rozumne chápať tak, že naznačujú, že takúto činnosť nemožno považovať za „prácu“.

33. Podobne ani CEPOL vo svojich listoch sťažovateľovi, ani vo svojom stanovisku ombudsmanovi nepredložila žiadne konkrétne informácie alebo argumenty s cieľom objasniť, prečo by rozhodnutie riaditeľa odškodniť sťažovateľa za „poplatok podobný tomu, ktorý sa vypláca odborníkom na vzdelávanie so zmluvami“nemalo zahŕňať prípravu sťažovateľa a následnú prácu. Skutočnosť, že nebola podpísaná žiadna písomná zmluva, sa z celkom zjavných dôvodov javí ako irelevantná. Sťažovateľka dostala platbu za svoju účasť na dvoch predmetných stretnutiach, pre ktoré tiež neexistovala žiadna písomná zmluva. CEPOL okrem toho v plnej miere uznal kvalitu práce, ktorú sťažovateľ vykonal. V tejto súvislosti ombudsman poznamenal, že vo svojej správe z 27. júna 2008 adresovanej projektovému podpornému úradníkovi riaditeľ CEPOL odkázal sťažovateľku a jej prácu takto: „v prvom rade pozdravujem a rešpektujem pani P. za jej prácu a príspevok k spoločným učebným osnovám“.

34. Ombudsmanka uvítala skutočnosť, že riaditeľ CEPOL-u nakoniec hľadal riešenie sporu tým, že uznal chyby agentúry a ospravedlnil sa za ne a našiel užitočné riešenie, konkrétne zaplatil sťažovateľovi poplatok podobný poplatku, ktorý sa platil odborníkom so zmluvami. Ombudsmanka tiež uznala, že pomerne zložitý systém spolupráce CEPOL-u s vnútroštátnymi orgánmi môže viesť k nedorozumeniam a k chybám. V tejto súvislosti zdôraznil, že je dôležité zabezpečiť, aby sa takéto chyby identifikovali a riešili so zmyslom pre primeranosť a spravodlivosť. V tomto prípade sa skutočne zdalo, že to bol zamýšľaný prístup riaditeľa CEPOL-u.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka zastávala názor, že je poľutovaniahodné, že CEPOL nevykonal svoje pôvodné rozhodnutie riaditeľa zaplatiť sťažovateľovi poplatok podobný poplatku, ktorý platil odborníkom so zmluvami. Podľa názoru ombudsmana a vzhľadom na okolnosti prípadu a základný prístup, ktorý sa zdal byť základom uvedeného rozhodnutia, sa to zdalo ako prirodzené riešenie. V nadväznosti na žiadosť sťažovateľky o objasnenie sa zdalo, že riaditeľke bolo odporučené, aby ju informovala, že platbu súvisiacu s jej prípravou a následnými prácami nemožno vykonať len z toho dôvodu, že neexistuje písomná zmluva. Ombudsmanka však poznamenala, že CEPOL sa už rozhodol zaplatiť jej za iné súvisiace činnosti, na ktoré rovnako neexistovala písomná zmluva.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnievala, že by bolo v súlade s dobrou správou vecí verejných, ak by CEPOL podnikol ďalší krok a zaplatil sťažovateľke za jej prípravu a následnú prácu súvisiacu s týmito dvoma stretnutiami. Ombudsman preto predložil tento návrh na priateľské riešenie [7]:

„CEPOL by mala okrem už ponúknutej sumy 1 000 EUR zvážiť vyplatenie sumy 600 EUR zodpovedajúcej trom dňom prípravných a nadväzujúcich prác súvisiacich s jej účasťou na dvoch stretnutiach, ktoré sa konali 28. – 30. apríla 2008 v Budapešti a 26. – 29. mája 2008 v Miláne [8].“

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

37. CEPOL vo svojej odpovedi na návrh priateľského riešenia potvrdil, že súhlasí s návrhom ombudsmanky vyplatiť sťažovateľke sumu 600 EUR navyše k sume 1 000 EUR, ktorá jej už bola ponúknutá.

38. Odpoveď CEPOL-u bola postúpená sťažovateľovi, ktorý potvrdil, že prijme sumu 1 600 EUR ponúknutú CEPOL-om. Poďakovala ombudsmanovi za jeho prácu.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

39. CEPOL súhlasila s realizáciou návrhu ombudsmanky na priateľské riešenie a sťažovateľka považuje jej žiadosť za uspokojenú. Okrem toho sa zdá, že CEPOL nemá žiadne výhrady k zisteniam, z ktorých vychádza návrh ombudsmana.

B. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

CEPOL súhlasil s realizáciou návrhu ombudsmana na priateľské riešenie, a preto uspokojil sťažovateľa. Ombudsmanka víta konštruktívnu spoluprácu CEPOL-u v tomto prípade.

Sťažovateľ a CEPOL budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 18. marca 2011

---

[1] CEPOL bol zriadený v roku 2005 rozhodnutím Rady 2005/681/SVV z 20. septembra 2005, Ú. v. EÚ L 256, 2005, s. 63 – 70. CEPOL združuje vyšších príslušníkov polície z celej Európy s cieľom podporiť cezhraničnú spoluprácu v boji proti trestnej činnosti a pri udržiavaní verejnej bezpečnosti a verejného poriadku. Funguje ako sieť, v rámci ktorej sa činnosti – kurzy, semináre, konferencie a stretnutia – vykonávajú v členských štátoch a členskými štátmi, najmä v národných vyšších policajných vzdelávacích inštitúciách. Ročný rozpočet CEPOL-u zabezpečuje Európska únia.

[2] Dňa 7. mája 2009 počas telefonického rozhovoru s útvarmi ombudsmana sťažovateľka objasnila, že povolenie, na ktoré sa odvolávala, bol list z 11. augusta 2008 podpísaný predsedom podpracovnej skupiny. Predsedníčka v tomto liste vysvetlila, že riaditeľ CEPOL Taliansko vyjadril uistenie, že sťažovateľke budú uhradené všetky jej výdavky a za prácu, ktorú vykonala ako odborná konzultantka v oblasti vzdelávania vo formulári z marca 2008 do konca plánovaných činností. List napísaný v taliančine znie takto:

„[I] n riferimento all’incarico svolto quale Educational Expert nel gruppo di lavoro Cepol finalizzato alla predisposizione di un Common Curriculum sul tema Managing Diversity si comunica che, previa intesa intercorsa in data odierna con il Direttore dell’Unità italiana CEPOL, quest’ultimo ha comunicato il suo impegno incondizionato a farLe corrispondere tutti i compensi e rifondere tutte le spese da lei sostenute per l’espletamento dell’incarico di esperto educativo del gruppo di lavoro citato dal mese dizo fino al compaletmento dell’attività.“

Sťažovateľka tiež predložila ombudsmanovi správu predsedníčky podpracovnej skupiny, ktorú dostala 11. augusta 2008. List obsahoval (v pôvodnom talianskom jazyku):

„Ad ogni modo, il dottor S. [riaditeľ NKM] contratto ci sarà: in caso contrario non darà approvazione al bilancio Cepol che, per passare, deve essere approvato all’unanimità.“

[3] Predsedníčka podskupiny vo svojom posolstve sťažovateľovi okrem iného uviedla: "Dobrý úspech počas stretnutia v Nettune. Dúfam, že všetko bude v poriadku, skupina dymanic a tak ďalej.

[4] Pani Z. zo sekretariátu CEPOL-u napísala: „Vážený pán S., samozrejme [sťažovateľka] dostane náhradu za svoju účasť na stretnutiach ako expert.“

[5] Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

[6] V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že z listu zo 4. februára 2009 podpísaného riaditeľom CEPOL-u sa zdá, že CEPOL vedela o tom, že sťažovateľ bol pozvaný na stretnutie, ktoré sa konalo v Miláne. Riaditeľ CEPOL-u vo svojom liste uviedol: „Podľa mojich informácií ste boli pozvaný projektovým podporným úradníkom na sekretariáte CEPOL-u a neskôr predsedom podskupiny, obe pozvania v dobrej viere [h], aby ste sa zúčastnili na dvoch zasadnutiach podskupiny 28. – 30. apríla 2008 (od poludnia do poludnia) v Budapešti (2 celé dni) a 26. – 29. mája 2008 (od poludnia do poludnia) v Miláne (3 celé dni).“V skutočnosti, na rozdiel od toho, čo CEPOL uviedol vo svojom stanovisku, CEPOL ponúkla vyplatiť sťažovateľke náhradu za jej účasť na zasadnutiach v Budapešti a Miláne.

[7] Návrhom ombudsmana sa zaoberal nový riaditeľ, Dr. Ferenc Banfi.

[8] Pri formulovaní svojho návrhu na priateľské riešenie ombudsman vzal do úvahy aj to, že 6. februára 2009 sťažovateľ informoval CEPOL, že strávila v priemere 1,5 dňa prípravou a následnou prácou. To predstavovalo tri dni pre dve dotknuté stretnutia, a teda celkovú sumu 600 eur vypočítanú na základe denného poplatku vo výške 200 eur uvedeného v bode 10 vyššie.