Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka konania o invalidite [1], ktoré začal sťažovateľ, ktorý začal pracovať pre Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) ako dočasný zamestnanec na základe trojročnej zmluvy. Sťažovateľ uvádza, že bol obeťou morálneho obťažovania zo strany kolegu v agentúre ENISA. V dôsledku tohto obťažovania si musel vziať nemocenskú dovolenku. Sťažovateľ následne požiadal, aby bol jeho prípad postúpený posudkovej komisii.

2. Začalo sa konanie o invalidite. Konanie o invalidite si vyžaduje vymenovanie troch lekárov na preskúmanie žiadosti o invaliditu. Jeden lekár je vybraný dotknutou inštitúciou, druhý je vybraný dotknutým zamestnancom a tretí je vymenovaný v súlade s postupom stanoveným v článku 7 prílohy II služobného poriadku, ktorý stanovuje:

„Posudková komisia pozostáva z troch lekárov:

— jeden vymenovaný inštitúciou, ku ktorej dotknutý úradník patrí;

— jeden vymenovaný príslušným úradníkom; a

— jeden vymenovaný dohodou medzi prvými dvoma lekármi.

V prípade nedosiahnutia dohody o vymenovaní tretieho lekára do dvoch mesiacov od vymenovania druhého lekára tretieho lekára vymenuje predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev na žiadosť jednej z dotknutých strán.“

3. Agentúra ENISA vymenovala lekára z lekárskej služby Komisie (ďalej len „lekár Komisie“). Sťažovateľ vymenoval Dr. G. Vzhľadom na rôzne ťažkosti týkajúce sa konania o invalidite sa sťažovateľ rozhodol obrátiť na ombudsmana. Podal sťažnosť na agentúru ENISA (sťažnosť 131/2009/ELB [2]) a túto sťažnosť na Komisiu.

Predmet vyšetrovania

4. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nevykonala konanie o invalidite správne.

Na podporu tohto tvrdenia uviedol, že:

lekár Komisie nedodržal lekárske tajomstvo tým, že poskytol vedúcemu lekárskej služby Komisie informácie, na ktoré sa vzťahuje lekárske tajomstvo;

- vedúci lekárskej služby Komisie nesprávne použil titul "lekár medicíny";

lekár Komisie nezaviedol konštruktívny dialóg o vymenovaní tretieho lekára do posudkovej komisie.

Vyšetrovanie

5. Dňa 22. decembra 2008 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana so svojimi obavami. Dňa 28. januára 2009 ombudsman začal vyšetrovanie a postúpil sťažnosť Komisii, ktorá mu zaslala svoje stanovisko. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý potom predložil svoje pripomienky.

6. Dňa 28. októbra 2009 ombudsman požiadal Komisiu, aby umožnila jeho útvarom kontrolovať diplomy vedúceho lekárskej služby Komisie a predložiť listinný dôkaz o jeho práve vykonávať lekársku prax. Inšpekcia sa uskutočnila 8. decembra 2009. Dňa 17. decembra 2009 bol sťažovateľ informovaný o tejto inšpekcii a bola mu poskytnutá kópia správy o inšpekcii.

7. Dňa 26. marca 2010 ombudsman požiadal Komisiu o doplňujúce informácie. Komisia 23. júna 2010 zaslala ombudsmanovi svoje stanovisko. Toto stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý následne 26. júla 2010 predložil svoje pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

8. Komisia vo svojom stanovisku spochybňuje prípustnosť sťažnosti, pretože podľa jej názoru sťažovateľ nevyčerpal vnútorné opravné prostriedky v súlade s článkom 2 ods. 8 štatútu ombudsmana [3]. Ombudsman poukazuje na to, že keďže sťažovateľ nepracoval pre Komisiu (ako bývalý dočasný zamestnanec agentúry ENISA), článok 2 ods. 8 sa v rámci jeho sťažnosti proti Komisii neuplatňuje.

9. Predseda Európskeho súdneho dvora vymenoval tretieho člena posudkovej komisie [4]. Sťažovateľ niekoľkokrát kritizoval tretieho lekára, pričom jednou z nich bolo spochybnenie jeho kvalifikácie. Sťažovateľ uviedol, že pred rozhodnutím predsedu Súdneho dvora mu nebolo umožnené vyjadriť pripomienky. Ombudsmanka by chcela poukázať na to, že toto vyšetrovanie sa týka opatrení Komisie, a preto opatrenia predsedu Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva, nepatria do rozsahu tohto vyšetrovania.

10. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach požiadal ombudsmana, aby požiadal Komisiu o poskytnutie týchto informácií: kópiu diplomu vedúceho lekárskej služby; dôkaz o tom, že lekár je „lekár“ a že je registrovaný v lekárskom združení, a napokon kópie listov, ktoré si vymenil lekár sťažovateľa s lekárom Komisie v súvislosti s otázkou lekárskeho tajomstva. Tieto žiadosti neboli uvedené v pôvodnom podnete a sťažovateľ v súvislosti s nimi nepredložil Komisii žiadny predchádzajúci administratívny prístup. Keďže tieto žiadosti sú preto neprípustné, ombudsman sa nimi v rámci tohto vyšetrovania nebude zaoberať.

A. Údajné nesprávne vedenie konania o invalidite

11. Sťažovateľ požiadal, aby bol jeho prípad postúpený posudkovej komisii v súlade s článkom 78 služobného poriadku [5] a článkom 33 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (PZOZ)[6]. Uviedol, že si vybral Dr. G., aby ho zastupoval. Agentúra ENISA informovala sťažovateľa, že sa začalo konanie o invalidite a že vymenovala lekára z lekárskej služby Komisie. Podľa sťažovateľa sa potom lekárska služba Komisie dopustila viacerých chýb v konaní o invalidite.

12. Ombudsmanka poznamenáva, že toto tvrdenie podporujú tri rôzne argumenty, ktoré v súhrne spočívajú v tom, že a) lekár Komisie sa dopustil pochybenia tým, že postúpil lekárske údaje sťažovateľa vedúcemu lekárskej služby Komisie, b) vedúci lekárskej služby Komisie nebol kvalifikovaným lekárom a c) lekárska služba Komisie sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o vymenovanie tretieho lekára. Ombudsman považuje za vhodné analyzovať každý argument samostatne.

a) Prenos lekárskych údajov

13. Podľa sťažovateľa lekár Komisie nedodržal lekárske tajomstvo tým, že poskytol vedúcemu lekárskej služby Komisie prístup k lekárskym informáciám a prístup k jeho korešpondencii s lekárom sťažovateľa.

14. Komisia vo svojom stanovisku ombudsmanovi vysvetlila, že vedúci lekárskej služby Komisie vykonáva administratívne a riadiace úlohy v službe, ktorá sa zaoberá preventívnym a pracovným lekárstvom. Nevykonáva žiadne lekárske úkony. Informácie vymieňané medzi ním a lekármi sa obmedzujú na informácie, ktoré sú potrebné na administratívne spracovanie spisov.

15. Komisia tiež uviedla, že v súlade s článkom 17 služobného poriadku „úradník sa zdrží akéhokoľvek neoprávneného zverejnenia informácií získaných pri výkone služby, pokiaľ tieto informácie už neboli zverejnené alebo sprístupnené verejnosti. Úradník je touto povinnosťou viazaný aj po odchode zo služby.“

Toto ustanovenie je transpozíciou článku 339 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza:

„Členovia orgánov Spoločenstva, členovia výborov, úradníci a ostatní zamestnanci Spoločenstva sú povinní, a to aj po skončení svojich povinností, nezverejňovať informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných vzťahoch alebo nákladových položkách.“

Obe ustanovenia sa vzťahujú na vedúceho lekárskej služby Komisie. Komisia sa napokon odvolala na vec T-176/94 K/Komisia [7], v ktorej Súd prvého stupňa pripustil, že úradníci môžu mať prístup k lekárskym informáciám, ak takéto informácie potrebujú na plnenie svojich úloh.

16. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že vedúci lekárskej služby Komisie nie je len administratívnym manažérom, ale že skutočne vykonáva lekársku prax. Mal prístup ku všetkým lekárskym informáciám v spise sťažovateľa a ku všetkej korešpondencii a informáciám o postupoch, ktoré sa týkali jeho služby. Keďže sa sťažovateľ domnieval, že vedúci lekárskej služby Komisie nie je kvalifikovaný lekár, domnieval sa, že lekár Komisie porušil lekárske tajomstvo tým, že mu poskytol lekárske informácie. Judikatúru citovanú Komisiou považoval v prejednávanej veci za irelevantnú. Bez ohľadu na to, či vedúci lekárskej služby Komisie je alebo nie je kvalifikovaným lekárom, sťažovateľ namietal proti skutočnosti, že lekár Komisie poskytol vedúcemu lekárskej služby Komisie prístup k lekárskym informáciám, ktoré neboli nevyhnutne potrebné, konkrétne kópiu všetkej korešpondencie s lekárom sťažovateľa. Nakoniec sťažovateľ tvrdil, že systematické, povinné a organizované zasielanie všetkej korešpondencie lekárovi Komisie vedúcemu lekárskej služby Komisie bolo vážnym porušením lekárskeho tajomstva.

Hodnotenie ombudsmana

17. Ombudsman poznamenáva, že v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 45/2001 [8], ktorý sa zaoberá ochranou osobných údajov inštitúciami EÚ, sa uvádza, že:

Spracúvanie osobných údajov odhaľujúcich rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odborových zväzoch a údajov týkajúcich sa zdravia alebo sexuálneho života je zakázané.

18. Ako výnimka z tohto pravidla sa však v článku 10 ods. 2 písm. b) nariadenia 45/2001 uvádza, že spracovanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia nie je zakázané, ak je takéto spracovanie:

„potrebné na účely dodržiavania osobitných práv a povinností prevádzkovateľa v oblasti pracovného práva, pokiaľ ho povoľujú zmluvy o založení Európskych spoločenstiev alebo iné právne nástroje prijaté na ich základe, alebo ak je to potrebné, pokiaľ sa na tom dohodne európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, s výhradou primeraných záruk...“ (zvýraznenie doplnené)

19. Okrem toho podľa článku 10 ods. 3 nariadenia č. 45/2001 spracovanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia nie je zakázané, ak je takéto spracovanie:

„vyžadované na účely preventívnej medicíny, lekárskej diagnózy, poskytovania starostlivosti alebo liečby alebo riadenia služieb zdravotnej starostlivosti a ak tieto údaje spracúva zdravotnícky pracovník, ktorý podlieha povinnosti služobného tajomstva, alebo iná osoba, ktorá tiež podlieha rovnocennej povinnosti mlčanlivosti.“

20. Na prenos zdravotných údajov v priebehu konania o invalidite sa potenciálne vzťahuje článok 10 ods. 2 písm. b) nariadenia 45/2001, keďže konanie o invalidite sa týka osobitných práv a povinností prevádzkovateľa v oblasti pracovného práva [9]. V tejto súvislosti by prenos zdravotných údajov nebol zakázaný za predpokladu, že sú splnené dve kumulatívne podmienky: i) prevod je potrebný na dodržanie osobitných práv a povinností v oblasti pracovného práva a ii) prevod podlieha primeraným zárukám.

21. Pokiaľ ide o druhú požiadavku uvedenú v bode 20 vyššie, ombudsman poznamenáva, že činnosť vedúceho lekárskej služby Komisie sa riadi článkom 17 služobného poriadku [10] a článkom 339 ZFEÚ [11]. Ako uvádzajú súdy Únie, služobné tajomstvo ustanovené v ZFEÚ postačuje na zabezpečenie toho, aby sa informácie týkajúce sa súkromného života jednotlivcov [12] sprístupnili len osobám oprávneným na ich preskúmanie. V tejto súvislosti je nesporné, že prenos zdravotných údajov vedúcemu lekárskej služby Komisie podlieha primeraným zárukám.

22. Pokiaľ ide o dodržanie prvej požiadavky uvedenej v bode 20 tohto rozsudku, ombudsman poznamenáva, že hoci je pravda, že lekár Komisie musel informovať svojho nadriadeného o výsledku kontaktov s lekárom sťažovateľa v súvislosti s vymenovaním tretieho lekára, je menej presvedčený o tom, že na účely uskutočnenia konkrétneho štádia konania o invalidite, o ktoré ide v prejednávanej veci, bolo potrebné postúpiť konkrétne zdravotné údaje sťažovateľa vedúcemu lekárskej služby Komisie. Stručne povedané, ombudsman nie je presvedčený o tom, že vedúcemu lekárskej služby Komisie bolo potrebné poskytnúť prístup ku konkrétnym zdravotným údajom sťažovateľa, aby mohol poradiť lekárovi Komisie v súvislosti s vymenovaním tretieho lekára.

23. Ombudsman chápe tvrdenie sťažovateľa tak, že lekár Komisie porušil pravidlá ochrany údajov tým, že postúpil lekárske informácie o ňom vedúcemu lekárskej služby Komisie. Podľa sťažovateľa lekár Komisie systematicky informoval vedúceho lekárskej služby Komisie o obsahu jeho korešpondencie s právnikom sťažovateľa [13]. Ďalej podľa sťažovateľa lekár Komisie poskytol vedúcemu lekárskej služby Komisie kópiu všetkej jeho komunikácie s lekárom sťažovateľa [14].

24. Na základe informácií uvedených v sťažnosti [15] sa ombudsman domnieva, že komunikácia medzi lekárom Komisie a právnikom sťažovateľa, ktorá bola postúpená vedúcemu lekárskej služby Komisie, neobsahovala žiadne lekárske údaje týkajúce sa sťažovateľa.

25. Sťažovateľ neposkytol ombudsmanovi kópie výmeny korešpondencie medzi lekárom Komisie a lekárom sťažovateľa, ktoré boli postúpené vedúcemu lekárskej služby Komisie, keďže sa domnieva, že informácie v nich obsiahnuté sú predmetom lekárskeho tajomstva. V dôsledku toho ombudsman nemôže na základe skutočností, ktoré mu boli predložené, potvrdiť, či informácie poskytnuté vedúcemu lekárskej služby Komisie obsahovali lekárske údaje a či vedúci lekárskej služby Komisie skutočne potreboval tieto údaje na to, aby mohol poradiť lekárovi Komisie v súvislosti s vymenovaním tretieho lekára.

26. Ak má sťažovateľ konkrétne informácie týkajúce sa prenosu zdravotných údajov vedúcemu lekárskej služby Komisie, môže sa obrátiť na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS). Podľa článku 33 nariadenia č. 45/2001 EDPS dostáva sťažnosti od zamestnancov EÚ, ako aj od iných osôb, ktoré sa domnievajú, že inštitúcia EÚ nesprávne nakladala s ich osobnými údajmi.

27. Bez ohľadu na to, či vedúci lekárskej služby Komisie bol alebo nebol lekárom, ombudsman zdôrazňuje svoje pochybnosti uvedené vyššie, pokiaľ ide o to, či bolo potrebné postúpiť lekárske údaje sťažovateľa vedúcemu lekárskej služby Komisie. Stručne povedané, domnieva sa, že článok 10 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 45/2001 môže byť porušený aj vtedy, ak je prenos lekárskych údajov medzi lekármi, pokiaľ tento prenos nie je nevyhnutný na účely dodržania osobitných práv a povinností kontrolóra v oblasti pracovného práva. V tejto súvislosti s cieľom pomôcť Komisii zabezpečiť, aby jej postupy boli v budúcich prípadoch v súlade s nariadením 45/2001, a bez toho, aby dospela k akémukoľvek záveru, pokiaľ ide o skutočnosti v tomto prípade, ombudsman uvedie ďalšiu poznámku.

b) Názov používaný vedúcim lekárskej služby Komisie

Argumenty predložené ombudsmanovi

28. Sťažovateľ tvrdil, že vedúci lekárskej služby Komisie nesprávne použil názov „lekár medicíny“. Uviedol, že vedúci lekárskej služby Komisie nie je členom lekárskeho združenia v žiadnom členskom štáte. Stručne povedané, vedúci lekárskej služby Komisie nemá vnútroštátnu lekársku akreditáciu.

29. Komisia vo svojom stanovisku ombudsmanovi uviedla, že vedúci lekárskej služby Komisie je držiteľom diplomu lekára, že je oprávnený vykonávať lekársku prax a že inštitúcia je ochotná predložiť ombudsmanovi svoje rôzne diplomy.

30. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že hoci nespochybňuje skutočnosť, že vedúci lekárskej služby Komisie má diplom lekára, domnieva sa, že tento diplom nepreukazuje, že môže „vykonávať“ lekársku prax. Nesúhlasil s tým, že k tomuto diplomu môže mať prístup len ombudsman, pričom tvrdil, že pravidlá ochrany údajov sa na túto otázku nevzťahujú. Tvrdil, že vedúci lekárskej služby Komisie nesprávne používa titul lekár.

31. Komisia vo svojom ďalšom stanovisku ombudsmanovi vysvetlila, že lekári, ktorých prijala lekárska služba, majú:

a) univerzitný diplom z jedného z členských štátov;

b) kvalifikácia ("habilitácia") na výkon lekárskej praxe, ktorú poskytuje jeden z členských štátov.

Komisia priložila príklad oznámenia o voľnom pracovnom mieste lekárov, ktorých prijala lekárska služba.

32. Komisia tiež poznamenala, že pozíciu vedúceho lekárskej služby Komisie nemusí nevyhnutne zastávať lekár a vymenovaná osoba nemusí mať vždy diplom z medicíny. Napríklad predchodca súčasného vedúceho lekárskej služby Komisie nebol lekárom. Už niekoľko desaťročí je však vedúcim lekárskej služby Komisie lekár, ktorý je oprávnený vykonávať lekársku prax v jednom z členských štátov.

33. Sťažovateľ vo svojich ďalších pripomienkach zdôraznil, že dôležitou otázkou je, či má vedúci lekárskej služby Komisie „kapacitu“ lekára. Uviedol, že vzhľadom na svoju „schopnosť“ lekára by mal byť vedúci lekárskej služby Komisie zaregistrovaný v lekárskom združení.

Hodnotenie ombudsmana

34. Ombudsman chápe tvrdenie sťažovateľa tak, že účasť vedúceho lekárskej služby Komisie na konaní o invalidite poznačila toto konanie, keďže podľa názoru sťažovateľa vedúci lekárskej služby Komisie nebol kvalifikovaným lekárom.

35. Ombudsman poznamenáva, že je nesporné, že osoba, ktorá vykonáva lekársku prehliadku, by mala byť plne kvalifikovaná na výkon lekárskej praxe v súlade s platnými právnymi predpismi v členskom štáte, v ktorom sa lekárska činnosť vykonáva.

36. Ombudsmanka poznamenáva, že úloha vedúceho lekárskej služby Komisie je administratívna a riadiaca a nie je povinný diagnostikovať ani liečiť pacientov. Hoci skutočne môže byť užitočné, aby vymenovaná osoba mala lekárske znalosti, a dokonca môže byť užitočné, aby táto osoba mala lekársku kvalifikáciu, nie sú to prísne požiadavky na toto vymenovanie. Ombudsmanka v tejto súvislosti poznamenáva, že každá inštitúcia EÚ disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, koho vymenuje na vykonávanie konkrétnej funkcie v rámci svojich útvarov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman celkovo nesúhlasí s tým, že sa vyžaduje, aby vedúci lekárskej služby Komisie bol lekárom (za predpokladu, že nevykonáva lekárske úlohy).

37. Ombudsmanka poznamenáva, že vedúci lekárskej služby Komisie nebol vyzvaný, aby sťažovateľa diagnostikoval alebo liečil. Jeho úloha v prejednávanej veci bola čisto administratívna, keďže sa obmedzovala na pomoc pri úsilí o vymenovanie tretieho lekára v konaní o invalidite. Preto podľa názoru ombudsmana jednoducho nie je relevantné, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že konanie o invalidite bolo protiprávne z dôvodu účasti vedúceho lekárskej služby Komisie, že vedúci lekárskej služby Komisie bol alebo nebol členom lekárskeho združenia.

c) Vymenovanie tretieho lekára

38. Po začatí konania o invalidite sa lekár sťažovateľa obrátil na lekára Komisie s cieľom dohodnúť sa na mene tretieho lekára, ktorý bude súčasťou posudkovej komisie. Podľa názoru sťažovateľa lekár Komisie stanovil dodatočné podmienky, pre ktoré v služobnom poriadku neexistovalo žiadne ustanovenie, najmä skutočnosť, že tretí lekár by mal byť kvalifikovaným profesorom medicíny a vedúcim oddelenia psychiatrie v univerzitnej nemocnici. Podľa sťažovateľa sa Komisia ďalej dopustila pochybenia, keď trvala na tom, že tretí lekár by mal byť vybraný zo zoznamu, ktorý už bol na tento účel zostavený, a že lekár Komisie by mal mať posledné slovo. Sťažovateľ poznamenal, že zoznam je stanovený v článku 59 služobného poriadku, ktorý sa zaoberá nemocenskou dovolenkou, a že by sa nemal uplatňovať v prípade konania o invalidite.

39. Sťažovateľ takisto tvrdil, že lekár Komisie neodôvodnil svoje rozhodnutie neprijať lekárov navrhnutých lekárom sťažovateľa a že sa pokúsil presadiť svoj vlastný výber na základe súboru dodatočných kritérií. Podľa sťažovateľa nedošlo k žiadnemu „konštruktívnemu dialógu“, čo je v rozpore s požiadavkami článku 7 prílohy II k služobnému poriadku. Lekár Komisie jednoducho poznamenal, že nedošlo k dohode, a potom bola vec postúpená predsedovi Súdneho dvora.

40. Komisia sa vo svojom stanovisku ombudsmanovi domnievala, že medzi oboma lekármi prebieha dialóg. Inštitúcia sa odvolala na list zaslaný advokátovi sťažovateľa, v ktorom sa opisujú rôzne kontakty, ktoré sa uskutočnili.

41. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach spochybnil zhrnutie kontaktov medzi oboma lekármi. Vyzval ombudsmana, aby preskúmal korešpondenciu, ktorú si lekári vymenili, s náležitým ohľadom na lekárske tajomstvo. Uviedol, že samotná skutočnosť, že došlo k nadviazaniu kontaktu alebo výmene korešpondencie, nevyhnutne neznamená, že došlo ku konštruktívnemu dialógu.

Hodnotenie ombudsmana

42. Podľa článku 7 prílohy II k služobnému poriadku:

„Posudková komisia pozostáva z troch lekárov:

— jeden vymenovaný inštitúciou, ku ktorej dotknutý úradník patrí;

— jeden vymenovaný príslušným úradníkom; a

— jeden vymenovaný dohodou medzi prvými dvoma lekármi.

V prípade nedosiahnutia dohody o vymenovaní tretieho lekára do dvoch mesiacov od vymenovania druhého lekára tretieho lekára vymenuje predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev na žiadosť jednej z dotknutých strán.“

43. Ombudsmanka zdôrazňuje, že tretí lekár vymenovaný do posudkovej komisie by mal byť v ideálnom prípade vymenovaný na základe dialógu medzi lekárom sťažovateľa a lekárom Komisie. Takýto dialóg umožňuje obom lekárom identifikovať tretieho lekára, ktorý by mal najlepšie predpoklady na to, aby im pomáhal v posudkovej komisii. Z tohto dôvodu je tento postup prvou možnosťou stanovenou v článku 7 prílohy II služobného poriadku.

44. Ombudsmanka poznamenáva, že v priebehu dvoch mesiacov boli lekár sťažovateľa a lekár Komisie v kontakte, pokiaľ ide o vymenovanie tretieho lekára do posudkovej komisie. Keďže sa nedosiahla dohoda, agentúra ENISA požiadala predsedu Európskeho súdneho dvora, aby vymenoval tretieho lekára. Predseda Európskeho súdneho dvora vymenoval tretieho lekára. Ombudsman sa domnieva, že postup, ktorý bol dodržaný, bol v súlade s článkom 7 prílohy II k služobnému poriadku, a preto je zákonný.

45. Ako však ombudsman sústavne uvádza [16], zásady dobrej správy vecí verejných idú nad rámec dodržiavania právnych povinností [17]. Zásady dobrej správy vecí verejných tiež vyžadujú, aby inštitúcie konali rozumným a primeraným spôsobom. Pokiaľ ide o dodržiavanie zásad dobrej správy vecí verejných v tomto prípade, ombudsman sa domnieva, že v snahe vymenovať tretieho lekára mali lekár sťažovateľa a lekár Komisie i) preukázať vzájomnú dôveru a úctu a ii) vysvetliť, prečo nesúhlasili s menami, ktoré uviedol druhý lekár.

46. Ombudsman zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že sa nakoniec nedosiahla dohoda o vymenovaní tretieho lekára, sama osebe neznamená, že lekár Komisie nedodržal zásady uvedené v bode 45 vyššie.

47. Podľa prílohy k stanovisku Komisie sa obaja lekári navzájom kontaktovali viac ako desaťkrát (verbálne alebo písomne). Vzhľadom na to, že korešpondencia medzi týmito dvoma lekármi nie je pripojená k spisu [18], ombudsman nemôže v celom rozsahu preskúmať dialóg, ktorý sa medzi týmito dvoma lekármi uskutočnil. Takéto preskúmanie by mu zasa umožnilo zaujať stanovisko k otázke, či lekár Komisie bol zodpovedný za prípadné nedodržanie zásad uvedených v bode 45 vyššie. Hoci ombudsman nie je schopný vyvodiť konečné závery, pokiaľ ide o tento prípad, urobí druhú ďalšiu poznámku nižšie s cieľom pomôcť Komisii zabezpečiť, aby v budúcich prípadoch boli jej postupy v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných uvedenými v bode 45 vyššie.

48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že konanie o invalidite bolo poznačené chybami, že i) Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu v súvislosti s podpornými argumentmi a) a b) a ii) v súvislosti s podporným argumentom c) nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

B. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmito závermi:

Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu v súvislosti s podpornými argumentmi a) a b).

V súvislosti s podporným argumentom c) nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Prenos zdravotných údajov je zakázaný, pokiaľ i) prenos nie je nevyhnutný na dodržanie pracovného práva a ii) prenos nepodlieha primeraným zárukám. Komisia by mala zabezpečiť, aby jej zamestnanci boli dostatočne informovaní o povinnosti dodržiavať obe požiadavky.

Dialóg medzi lekármi, ktorí sa snažia vymenovať tretieho člena posudkovej komisie, by mal byť založený na vzájomnej dôvere. Lekár Komisie by mal okrem toho vysvetliť dôvody, prečo nesúhlasí s návrhom predloženým iným lekárom, a mal by požiadať druhého lekára, aby urobil to isté, ak zamietne návrhy predložené lekárom Komisie.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 10. marca 2011

---

[1] Cieľom konania o invalidite je určiť, či je úradník alebo zamestnanec zdravotne spôsobilý na plnenie svojich povinností.

[2] Rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 131/2009/ELB je k dispozícii na internetovej stránke ombudsmana na tejto adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/fr/cases/decision.faces/en/5453/html.bookmark.

[3] V článku 2 ods. 8 štatútu ombudsmana sa uvádza, že „[n]a ombudsmana sa môže podať sťažnosť, ktorá sa týka pracovných vzťahov medzi inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a ich úradníkmi a ostatnými zamestnancami, pokiaľ dotknutá osoba nevyčerpala všetky možnosti na predloženie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku, a neuplynuli lehoty na odpovede orgánu, ktorý je predmetom petície.“

[4] Vymenovanie tretieho lekára predsedom Európskeho súdneho dvora nepatrí do súdnej úlohy Súdneho dvora.

[5] V článku 78 sa uvádza: „Úradník má spôsobom ustanoveným v článkoch 13 až 16 prílohy VIII nárok na podporu v invalidite v prípade úplnej trvalej invalidity, ktorá mu bráni v plnení povinností zodpovedajúcich pracovnému miestu v jeho funkčnej skupine.“

[6] V článku 33 sa uvádza: „1. Zamestnanec, ktorý trpí úplnou invaliditou a ktorý je z tohto dôvodu povinný prerušiť pracovný pomer v inštitúcii, má počas trvania invalidity nárok na podporu v invalidite... 2. Invaliditu stanoví posudková komisia ustanovená v článku 9 služobného poriadku. 3. Inštitúcia uvedená v článku 40 prílohy VIII služobného poriadku môže požadovať pravidelné preskúmanie poberateľa príspevku v invalidite s cieľom preukázať, že stále spĺňa podmienky na vyplatenie tohto príspevku. Ak posudková komisia zistí, že tieto podmienky už nie sú splnené, zamestnanec pokračuje v službe v inštitúcii za predpokladu, že jeho zmluva neuplynula.“

[7] Vec T-176/94 K/Komisia, Zb. 1995, VS s. I-A-203 a II-621.

[8] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1 – 22; Mim. vyd. 13/026, s. 102).

[9] Výnimka stanovená v článku 10 ods. 3 by sa uplatňovala len vtedy, ak by sa lekárske údaje prenášali na účely preventívnej medicíny, lekárskej diagnózy, poskytovania starostlivosti alebo liečby alebo riadenia služieb zdravotnej starostlivosti. Keďže komunikácia s lekárom Komisie a vedúcim lekárskej služby Komisie sa týkala len administratívnej úlohy, t. j. vymenovania tretieho lekára, a netýkala sa preventívnej medicíny, lekárskej diagnostiky, poskytovania starostlivosti alebo liečby alebo riadenia služieb zdravotnej starostlivosti, táto výnimka sa v prejednávanej veci zjavne neuplatňuje.

[10] Článok 17 služobného poriadku stanovuje: „1. Úradník sa zdrží akéhokoľvek neoprávneného zverejnenia informácií získaných pri výkone služby, pokiaľ tieto informácie už neboli zverejnené alebo sprístupnené verejnosti.

2. Úradník je touto povinnosťou viazaný aj po odchode zo služby.“

[11] V článku 339 ZFEÚ sa uvádza: „Od členov inštitúcií Únie, členov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov Únie sa vyžaduje, aby ani po skončení svojich povinností nezverejňovali informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných vzťahoch alebo nákladových položkách.“

[12] Rozsudok K/Komisia, už citovaný. V bode 42 sa vo francúzštine uvádza: Alebo, il convient de rappeler que ces personnes sont toutes tenues, non à un simple devoir de discrétion... mais, conformément à l'article [339 TFUE], au secret professionnel... Cette disposition doit, en principe, constituer une garantie suffisante aux fins de prévenir la divulgation d'informations ayant trait à la vie privée d'un fonctionnaire, contenues dans une réclamation, au-delà du cercle restreint des personnes chargées de l'examen de celle-ci.“

[13] Ombudsman chápe, že tento argument je založený na jednom e-maile. V tomto e-maile lekár Komisie uviedol, že zašle e-mail od právnika sťažovateľa vedúcemu lekárskej služby, aby naň mohol odpovedať.

[14] Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach odvoláva na tri e-maily lekára Komisie určené lekárovi sťažovateľa. Tieto e-maily však neboli pripojené k sťažnosti ani k pripomienkam sťažovateľa.

[15] V troch e-mailoch.

[16] Pozri výročnú správu európskeho ombudsmana za rok 2008, s. 29, a v tejto súvislosti spojené veci T-219/02 a T-337/02, Olga Lutz Herrera/Komisia, Zb. VS s. IA-319, II-1407, bod 101 a vec T-193/04 R, Hans-Martin Tillack/Komisia, Zb. VS s. II-03995, bod 128. Pozri aj rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 2509/2008/(BB)ELB proti Európskej komisii, bod 38: „Ombudsman sústavne zastáva názor, že nesprávny úradný postup je široký pojem a že dobrá správa vecí verejných si vyžaduje dodržiavanie právnych pravidiel a zásad. Zásady dobrej správy vecí verejných však idú ešte ďalej a vyžadujú, aby inštitúcie a orgány EÚ nielen dodržiavali svoje právne povinnosti, ale aj konali rozumným a primeraným spôsobom. Zistenia nesprávneho úradného postupu ombudsmana preto automaticky neznamenajú nezákonné správanie, ktoré by súd mohol sankcionovať.“

[17] Zistenia nesprávneho úradného postupu ombudsmana preto automaticky neznamenajú nezákonné správanie, ktoré by súd mohol sankcionovať.

[18] Sťažovateľ túto korešpondenciu k svojej sťažnosti nepripojil, pretože sa domnieva, že sa na ňu vzťahuje lekárske tajomstvo. Ombudsman plne chápe obavy sťažovateľa, pokiaľ ide o prenos zdravotných údajov.