(vypracované v súlade s článkom 3 ods. 7 štatútu európskeho ombudsmana [1])

Zhrnutie

Sťažnosť sa týkala odmietnutia Európskeho parlamentu informovať sťažovateľa, ktorý sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní, o menách a známkach úspešných uchádzačov výberového konania.

Rozhodnutím zo 7. marca 2002 ombudsman nezistil nesprávny úradný postup pri odmietnutí oznámiť sťažovateľovi známky úspešných uchádzačov.

Pokiaľ ide o mená úspešných uchádzačov, ombudsmanka zistila, že Parlament podľa všetkého konal v rámci oznámenia o výberovom konaní, a poukázala na to, že sťažovateľ môže požiadať o prístup k rezervnému zoznamu podľa nariadenia č. 1049/2001. Ombudsmanka nevyjadrila žiadne stanovisko k tomu, či by takáto žiadosť bola úspešná, a zdá sa, že nebola podaná žiadna žiadosť.

Ombudsmanka sa domnievala, že stanovisko Parlamentu k sťažnosti vyvoláva otázky všeobecného významu. Podľa Parlamentu sa v oznámení o výberovom konaní uvádzalo, že rezervný zoznam bude oznámený úspešným uchádzačom a zobrazený na informačných tabuliach inštitúcie. Parlament sa však domnieval, že informovanie neúspešných uchádzačov o rezervnom zozname by bolo v rozpore s ústavami členských štátov a Chartou základných práv.

Ombudsmanka nepovažovala stanovisko Parlamentu za jasné ani presvedčivé. Predložil preto návrh odporúčania, aby Parlament v budúcich výberových konaniach informoval uchádzačov v oznámeniach o výberových konaniach, že mená úspešných uchádzačov budú zverejnené.

V podrobnom stanovisku Parlamentu sa návrh odporúčania jednoznačne neprijíma. V podrobnom stanovisku sa tiež neuvádza, že budúce opatrenia Parlamentu budú zaobchádzať s uchádzačmi spravodlivo a zabezpečia súlad s jeho záväzkom otvorenosti v procese prijímania zamestnancov. Ombudsman preto považuje za svoju povinnosť vypracovať v tejto veci osobitnú správu.

O sťažnosti

Sťažovateľ sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní EUR/C/153/98 pre fínskych písateľov. Dňa 7. novembra 2000 mu bolo oznámené, že nezískal dostatočné známky na to, aby bolo jeho meno zapísané do rezervného zoznamu, keďže nebol medzi 32 najlepšími uchádzačmi.

Sťažovateľ sa 7. januára 2001 písomne obrátil na Európsky parlament s otázkou, akú kvalifikáciu mu chýbala, koľko mužov bolo medzi 32 najlepšími kandidátmi a koľko nezamestnaných bolo zaradených do rezervného zoznamu. Dňa 24. januára 2001 vedúci oddelenia GR 5 odpovedal na prvú otázku tak, že priznal sťažovateľovi svoje vlastné známky. Pokiaľ ide o druhú otázku, vedúci oddelenia uviedol, že uchádzači mužského pohlavia neboli diskriminovaní, keďže rezervný zoznam odráža počet účastníkov mužského pohlavia vo verejnom výberovom konaní EUR/C/153/98. Pokiaľ ide o tretiu otázku, vedúci oddelenia uviedol, že nie je schopný poskytnúť osobné údaje iných účastníkov a bolo by to v rozpore s pravidlami ochrany údajov.

Dňa 15. februára 2001 sťažovateľ odpovedal vedúcemu oddelenia GR 5, že nedostal odpovede na všetky jeho otázky. Požiadal o informáciu, koľko mužských kandidátov bolo medzi 32 najlepšími kandidátmi. Okrem toho požiadal o mená 32 uchádzačov na rezervnom zozname a ich známky.

Dňa 22. februára 2001 vedúci oddelenia informoval sťažovateľa, že 6,25 % kandidátov na rezervnom zozname sú muži. Vedúci oddelenia tiež zdôraznil, že Parlament musí zaručiť ochranu osobných údajov každého kandidáta.

Dňa 7. marca 2001 sťažovateľ podal sťažnosť ombudsmanovi. Podľa sťažovateľa Európsky parlament nesprávne odmietol uviesť mená 32 najlepších uchádzačov a ich známky vo verejnom výberovom konaní EUR/C/153/98.

Vyšetrovanie

Stanovisko Európskeho parlamentu

Európsky parlament v súhrne uviedol tieto body:

Podľa oznámenia o výberovom konaní (Ú. v. ES C 61 A/14 z 3. marca 1999, časť VIII.2) budú úspešní uchádzači osobne informovaní o výsledkoch a dostanú zoznam úspešných uchádzačov. S cieľom zabezpečiť otvorenosť sa zoznam zasiela úspešným uchádzačom a prostredníctvom zobrazenia na informačných tabuliach inštitúcie sa uverejňuje len v obmedzenom rozsahu.

Neúspešní uchádzači však nemohli byť informovaní o rezervnom zozname bez toho, aby boli porušené ústavy členských štátov a práva občanov podľa Charty základných práv Európskej únie. Európsky parlament zvažuje zmenu svojich postupov, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o kandidátoch na rezervnom zozname.

Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý nepredložil žiadne pripomienky.

Návrh odporúčania

Rozhodnutím zo 7. marca 2002 ombudsman predložil Európskemu parlamentu návrh odporúčania v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana. Základom návrhu odporúčania bolo v skratke toto:

1 Sťažovateľ sa neúspešne zúčastnil na verejnej súťaži EUR/C/153 pre fínskych písateľov. Tvrdí, že Európsky parlament by mu mal poskytnúť mená 32 úspešných uchádzačov na rezervnom zozname v tomto výberovom konaní.

2 Európsky parlament odpovedal, že sťažovateľovi nemôže poskytnúť tieto informácie. Podľa oznámenia o výberovom konaní budú úspešní uchádzači osobne informovaní o výsledkoch a dostanú zoznam úspešných uchádzačov. Obmedzené je aj zverejňovanie prostredníctvom zobrazenia na informačných tabuliach inštitúcie. Neúspešní uchádzači však nemohli byť informovaní o rezervnom zozname bez toho, aby boli porušené ústavy členských štátov a práva občanov členských štátov podľa Charty základných práv Európskej únie. Európsky parlament zvažuje zmenu svojich postupov, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o kandidátoch na rezervnom zozname.

3 Ombudsman sa domnieva, že Parlament podľa všetkého konal v rámci oznámenia o výberovom konaní. Ombudsmanka však poukazuje na to, že sťažovateľ má možnosť podať žiadosť podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. V prípade, že sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom svojej žiadosti, má možnosť predložiť ombudsmanovi novú sťažnosť.

Ombudsman si nie je vedomý žiadneho právneho pravidla alebo zásady, ktoré by mohli Európskemu parlamentu brániť v tom, aby v oznámeniach o výberovom konaní oznámil, že mená úspešných uchádzačov budú zverejnené. Okrem toho by prijatie takejto praxe bolo v súlade so všeobecnou zásadou otvorenosti, ku ktorej sa Európska únia zaviazala, ako sa okrem iného uvádza v článku 1 Zmluvy o Európskej únii.

5 Ombudsman v tejto súvislosti pripomína, že v roku 1997 Európska komisia súhlasila so zverejnením mien úspešných uchádzačov v budúcich výberových konaniach. Tento záväzok bol prijatý ako súčasť priateľského riešenia sťažnosti 16/17.1.95/GS/IT.

6 Ombudsman ďalej pripomína, že Parlament vo svojom uznesení o utajení, ktoré je súčasťou postupov prijímania zamestnancov Komisie [2], poukázal na to, že zásada otvorenosti sa musí uplatňovať počas celého výberového konania.

7 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že nie je v súlade so záväzkom Parlamentu, pokiaľ ide o otvorenosť v procese prijímania zamestnancov, aby jeho administratíva v oznámeniach o výberovom konaní neoznámila, že mená úspešných uchádzačov budú zverejnené. S cieľom zaručiť, aby sa zásada otvorenosti uplatňovala v budúcich výberových konaniach, ombudsman predkladá tento návrh odporúčania:

V budúcich výberových konaniach by mal Európsky parlament informovať uchádzačov v oznámeniach o výberových konaniach, že mená úspešných uchádzačov budú zverejnené.

Pokiaľ ide o časť sťažnosti, ktorá sa týka známok ostatných uchádzačov, rozhodnutie ombudsmana zo 7. marca 2002 nezistilo nesprávny úradný postup Európskeho parlamentu z dôvodov vysvetlených v tomto rozhodnutí.

Podrobné stanovisko Európskeho parlamentu

Stručne povedané, v podrobnom stanovisku Európskeho parlamentu sa uvádzajú tieto body:

Meno osoby, a teda meno osoby na zozname úspešných uchádzačov, je súkromnou informáciou, ktorú je Parlament podľa nariadenia č. 45/2001 povinný zákonne spracovať. Zverejnenie mena úspešného uchádzača výberového konania sa preto podľa článku 5 písm. d) uvedeného nariadenia považuje za zákonné len vtedy, ak dotknutá osoba s takýmto zverejnením jednoznačne súhlasila.

Tichý súhlas preto nepostačuje. Účasť na výberovom konaní, v ktorom sa uvádza, že zoznam úspešných uchádzačov bude uverejnený, teda nemožno považovať za jednoznačný súhlas uchádzača so zverejnením jeho mena.

Okrem toho by bolo v rozpore so záujmom Parlamentu zakázať účasť na výberových konaniach tým, ktorí odmietnu dať svoj výslovný súhlas s takýmto zverejnením. Okrem toho by Súd prvého stupňa a Súdny dvor bezpochyby odsúdili takýto zákaz ako zákaz, ktorý je v rozpore s viacerými všeobecnými právnymi zásadami (zásada rovnosti zaobchádzania, zásada starostlivosti, náležitej starostlivosti a dobrej správy vecí verejných, zásada proporcionality).

Treba tiež poznamenať, že všeobecná zásada otvorenosti musí uprednostňovať subjektívne právo jednotlivca na ochranu jeho súkromného života a ochranu v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Okrem toho nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je praktickým uplatnením zásady otvorenosti, v článku 4 písm. l) písm. b) výslovne uvádza, že zásada prístupu k dokumentom nesmie narušiť ochranu súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, najmä v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.

V súvislosti so zriadením Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev však bola podpísaná dohoda medzi generálnymi tajomníkmi inštitúcií, v ktorej sa stanovuje uverejňovanie zoznamov úspešných uchádzačov v úradnom vestníku. Použitie iného postupu Európskym parlamentom by bolo neodôvodnené, keďže väčšinu výberových konaní bude organizovať tento úrad. Parlament preto môže schváliť zosúladenie svojej praxe uverejňovania zoznamov vhodných uchádzačov s praxou uvedeného úradu, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 45/2001, najmä pokiaľ ide o jasné a výslovné povolenie úspešných uchádzačov, ktoré bude mať formu vyhlásenia o tom, že ich mená môžu byť uverejnené, v ich prihláške.

Mená úspešných uchádzačov, ktorí nepodpísali príslušné vyhlásenie, sa nesmú uverejniť.

Z prevádzkových dôvodov sa nové konanie môže uplatňovať len na verejné výberové konania uverejnené od septembra 2002.

Hodnotenie podrobného stanoviska Parlamentu ombudsmanom

Cieľom návrhu odporúčania ombudsmanky bolo zaručiť, aby sa v budúcich výberových konaniach uplatňovala zásada otvorenosti. Podporili by sa tým dva ciele: spravodlivé zaobchádzanie s uchádzačmi tým, že ich vopred informuje o podmienkach ich účasti na výberovom konaní, ako aj o súlade medzi verejnými záväzkami Európskeho parlamentu a jeho činnosťami, pokiaľ ide o otvorenosť pri prijímaní do zamestnania.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že podrobné stanovisko Európskeho parlamentu neumožňuje dospieť k záveru, že sa dosiahol ani jeden z týchto cieľov.

Ombudsmanka pripomína, že Európsky parlament vo svojom stanovisku uviedol, že úspešným uchádzačom poskytuje kópiu rezervného zoznamu, ako aj zverejňuje rezervný zoznam na informačných tabuliach inštitúcie. Európsky parlament vo svojom podrobnom stanovisku neuviedol žiadnu zmenu v tejto praxi. Ombudsman poukazuje na to, že informačné tabule môže kontrolovať každý, kto má prístup do priestorov Parlamentu vrátane návštevníkov. Za týchto okolností ombudsmanka nechápe, prečo Parlament namieta proti tomu, aby sa v budúcich výberových konaniach oznámilo, že rezervný zoznam bude uverejnený, keďže na základe informácií poskytnutých Parlamentom sa zdá, že ide o jeho súčasnú prax.

Ombudsman sa okrem toho domnieva, že podrobné stanovisko Európskeho parlamentu obsahuje nedorozumenie, pokiaľ ide o ochranu údajov v právnych predpisoch Spoločenstva. Ombudsman poukazuje na to, že podľa článku 4 nariadenia č. 45/2001 musia byť osobné údaje spracované spravodlivo a zákonne. Ombudsman tiež poukazuje na to, že článok 5 nariadenia č. 45/2001 obsahuje niekoľko alternatívnych podmienok zákonného spracovania osobných údajov, z ktorých prvá je čiastočne:

„spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme na základe zmlúv o založení Európskych spoločenstiev alebo iných právnych nástrojov prijatých na ich základe alebo pri legitímnom výkone verejnej moci zverenej inštitúcii alebo orgánu Spoločenstva...“

Európsky parlament je inštitúciou podľa služobného poriadku a má právomoc vypracúvať oznámenia o výberovom konaní. Okrem toho sa Parlament zaviazal k otvorenosti pri prijímaní a zverejňovaní mien úspešných uchádzačov, čo významne prispieva k tejto otvorenosti. Ombudsmanka sa preto domnieva, že by bolo legitímnym výkonom verejnej moci, keby Európsky parlament rozhodol, že mená úspešných uchádzačov výberových konaní budú zverejnené a že uchádzači budú zodpovedajúcim spôsobom informovaní v oznámení o výberovom konaní. Ak by sa takéto rozhodnutie prijalo, jeho vykonaním by sa zabezpečilo, aby sa príslušné osobné údaje spracúvali spravodlivo, ako aj zákonne.

Ombudsman v tejto súvislosti poukazuje na to, že chápe, že praxou Komisie je uverejňovať mená úspešných uchádzačov v úradnom vestníku.

Z uvedených dôvodov ombudsman vydáva toto odporúčanie:

Odporúčanie ombudsmana

V budúcich výberových konaniach by mal Európsky parlament zverejniť mená úspešných uchádzačov a zodpovedajúcim spôsobom ich informovať v oznámeniach o výberových konaniach.

Európsky parlament by mohol zvážiť prijatie odporúčania ako uznesenia.

V Štrasburgu 5. decembra 2002

Jacob SÖDERMAN

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, Ú. v. ES L 113/15, 1994, s. 15.

[2] Uznesenie Európskeho parlamentu o osobitnej správe Európskeho ombudsmana Európskemu parlamentu po vyšetrovaní z vlastného podnetu týkajúcom sa utajenia, ktoré je súčasťou postupov prijímania zamestnancov Komisie (C5-0082/2000 - 2000/2048 (COS)), 17. novembra 2000. Toto uznesenie vychádza z Böschovej správy o osobitnej správe Európskeho ombudsmana Európskemu parlamentu po vyšetrovaní z vlastného podnetu týkajúcom sa utajenia, ktoré je súčasťou postupov prijímania zamestnancov Komisie, 12. októbra 2000, FINAL A5-0280/2000.