Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia (delegácia EÚ pri Africkej únii) vybavila žiadosť o grant, a obáv týkajúcich sa možného konfliktu záujmov.

Sťažovateľ sa zúčastnil na výzve na predkladanie návrhov na projekt na podporu celoafrických volebných kapacít. Delegácia zamietla žiadosť sťažovateľa, pretože žiadala o financovanie EÚ nad maximálny percentuálny podiel povolený v rámci výzvy. Sťažovateľ tvrdil, že išlo o typografickú chybu a že delegácia mala požiadať o objasnenie namiesto zamietnutia jeho žiadosti. Sťažovateľ takisto tvrdil, že odborník, ktorý sa podieľal na vývoji projektu financovaného v rámci tejto výzvy, pracoval pre subjekt, ktorý predložil žiadosť v rámci tejto výzvy.

Ombudsmanka zistila, že Komisia mala na základe vlastných interných usmernení považovať chybu sťažovateľa za „zjavnú administratívnu chybu“, a požiadala sťažovateľa o objasnenie a/alebo opravu chyby sťažovateľa. Takisto zistila, že Komisia primerane neposúdila tvrdenia sťažovateľa o potenciálnom konflikte záujmov. Tieto dva nedostatky predstavovali nesprávny úradný postup. V prípade oboch zistení sa ombudsmanka domnievala, že by nebolo vhodné vydať príslušné odporúčania, keďže medzičasom už bol grant udelený. Predložila však tri návrhy zamerané na zabránenie výskytu takýchto problémov v podobných prípadoch v budúcnosti.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia prešetrila obavy sťažovateľa týkajúce sa údajného konfliktu záujmov. Delegácia EÚ na Ukrajine zorganizovala výzvu na predkladanie ponúk na podporu politických a inštitucionálnych reforiem v poľnohospodárstve na Ukrajine. Sťažovateľ, vedúci konzorcia, ktoré predložilo ponuku, tvrdil, že úspešný uchádzač mal konkurenčnú výhodu, keďže jeho vedúci expert sa zúčastnil na stretnutiach, na ktorých mohol získať informácie o projekte, ktoré ostatní uchádzači nemali k dispozícii. Sťažovateľ tvrdil, že to bolo v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.

Ombudsmanka zistila, že Komisia vzala obvinenia vážne a dôkladne prešetrila záležitosť v súlade s platnými pravidlami a judikatúrou EÚ. Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Vyšetrovanie sa týkalo spôsobu, akým Európska komisia monitoruje, či členské štáty využívajú štrukturálne a investičné fondy EÚ (EŠIF) na podporu práva osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb na nezávislý život a začlenenie do komunity (deinštitucionalizácia), a či Komisia uplatňuje sankcie, ak ich neuplatňuje.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala príspevky od národných ombudsmanov a organizácií občianskej spoločnosti.  

Ombudsmanka zistila, že Komisia by mohla poskytnúť jasnejšie usmernenia o potrebe podporovať deinštitucionalizáciu v súvislosti s využívaním EŠIF. Domnieva sa tiež, že Komisia by mohla prijať opatrenia na zlepšenie monitorovania činností financovaných z EŠIF a že by mala zaujať proaktívnejší prístup k presadzovaniu práva, najmä ak sa vyskytnú obavy, že činnosti financované z EŠIF sú v rozpore s povinnosťou podporovať deinštitucionalizáciu. Ombudsmanka poukázala aj na to, že je potrebné byť obzvlášť ostražitý v súvislosti s finančnými prostriedkami použitými v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie a predložila desať návrhov zameraných na zlepšenie usmernení vydaných Komisiou a procesu monitorovania. Zdôraznila, že je potrebné, aby Komisia postupovala rýchlo vzhľadom na dodatočné programy financovania vytvorené v reakcii na pandémiu COVID-19, ako aj nedávne zmeny platných pravidiel.

Ombudsmanka zváži návrat k tejto otázke v budúcnosti s cieľom posúdiť pokrok.