Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) zabezpečila účinný proces preskúmania návrhu projektu, ktorý bol zamietnutý z dôvodu financovania EÚ. Sťažovateľka tvrdila, že napriek jej pokusom získať pomoc od príslušného asistenčného pracoviska IT systém na podanie žiadosti o preskúmanie nefungoval, hoci online účet nefungoval, čím bola zbavená možnosti požiadať o preskúmanie.

Ombudsmanka zistila, že agentúra CINEA poskytla sťažovateľovi jasné informácie o tom, ako požiadať o preskúmanie hodnotenia a čo robiť v prípade problémov. Sťažovateľka neposkytla žiadne dôkazy o technických problémoch, s ktorými sa stretla, a nič nenaznačovalo, že by v príslušnom období existoval technický problém s online systémom. Sťažovateľ sa neobrátil na asistenčné pracovisko IT, aby požiadal o ďalšiu pomoc, hoci na to bol ešte čas.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie so záverom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany agentúry CINEA.

Sťažovateľ bol nespokojný s tým, ako Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) reagovala na jeho obavy týkajúce sa nedostatočnej transparentnosti pri výberových konaniach zamestnancov. Okrem iného tvrdil, že EFCA neinformovala neúspešných uchádzačov o výsledku ich prihlášok. 

Ombudsmanka začala vyšetrovanie a požiadala agentúru EFCA o objasnenie tejto záležitosti.

V priebehu vyšetrovania EFCA informovala ombudsmanku, že má v úmysle prijať opatrenia, aby mohla po každej fáze výberového konania individuálne informovať všetkých neúspešných uchádzačov. Ombudsmanka vyzvala agentúru EFCA, aby ju do šiestich mesiacov informovala o opatreniach, ktoré na tento účel zaviedla, a domnieva sa, že v tejto fáze nie je v tejto veci opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

Vyšetrovanie ombudsmanky poukázalo aj na problémy s tým, ako môžu uchádzači predkladať sťažnosti týkajúce sa výberových konaní. V priebehu vyšetrovania agentúra EFCA zaviedla funkčnú e-mailovú schránku pre administratívne sťažnosti neúspešných uchádzačov. Ombudsmanka tento krok uvítala a uzavrela tento aspekt vyšetrovania tak, ako bol vyriešený.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa určitých informácií získaných prostredníctvom služby CleanSeaNet, nástroja, ktorý prevádzkuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) na monitorovanie znečisťovania morí. Sťažovateľ, investigatívna žurnalistická platforma, sa zaujímal o výsledky overení možných ropných škvŕn na hladine mora, najmä o údaje za rok 2019. EMSA tvrdila, že pôvodcovia údajov, vnútroštátne orgány pobrežných štátov, boli proti ich zverejneniu. 

Ombudsmanka zistila, že podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom takáto námietka nemôže sama osebe odôvodniť zamietnutie prístupu. Ombudsmanka poznamenala, že EMSA v minulosti uverejnila podobné údaje, a tiež poukázala na to, že požadované údaje predstavujú informácie o životnom prostredí, ktoré by mali mať prospech z väčšej transparentnosti.

Ombudsmanka preto navrhla, aby EMSA prehodnotila žiadosť s cieľom poskytnúť prístup verejnosti. Agentúra EMSA prijala návrh riešenia a teraz na svojom webovom sídle uverejnila rozsiahle informácie o odhaleniach možných únikov ropy a výsledkoch overovania siete CleanSeaNet za celé obdobie od roku 2015 do roku 2021. Ombudsmanka víta pozitívnu reakciu agentúry EMSA na jej návrh riešenia a prípad uzavrela.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť sťažovateľovi verejný prístup k dokumentom týkajúcim sa auditu Komisie a administratívneho vyšetrovania írskych orgánov, čo viedlo Komisiu k zrušeniu írskeho plánu kontroly váženia produktov rybolovu. Komisia tvrdila, že opatrenia nadväzujúce na audit stále prebiehajú a že zverejnenie dokumentov by ohrozilo ochranu účelu inšpekcií, vyšetrovaní a auditov.

Ombudsmanka overila, že írske orgány ešte nevykonali odporúčania Komisie, a teda ešte nevyriešili zistené nedostatky. To znamená, že opatrenia nadväzujúce na audit stále prebiehajú. Vzhľadom na to, že Komisia by mohla začať konanie o nesplnení povinnosti proti Írsku, ak sa tieto nedostatky dostatočne nevyriešia, ombudsmanka považovala za primerané, aby sa Komisia opierala o všeobecnú domnienku nezverejnenia. Ombudsmanka takisto zistila, že argumenty sťažovateľa neboli také, aby preukázali, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Vzhľadom na to ombudsmanka dospela k záveru, že odmietnutie Komisie poskytnúť verejnosti prístup k sporným dokumentom bolo odôvodnené, a uzavrela svoje vyšetrovanie, v ktorom nezistila žiadny nesprávny úradný postup.

Vec sa týkala skutočnosti, že Európska komisia neodpovedala včas na žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa auditu externej talianskej flotily.

Ombudsmanka zistila, že Komisia nedodržala lehoty stanovené v právnych predpisoch EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom. Domnievala sa, že výkonnosť Komisie v tomto prípade nespĺňa normy modernej, transparentnej správy ústretovej voči občanom. Keďže však Komisia v priebehu vyšetrovania prijala konečné rozhodnutie a keďže ombudsmanka v súčasnosti skúma zo systémového hľadiska čas, ktorý Komisia potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom, domnieva sa, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené. Vyšetrovanie tak uzavrela.