Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa programov vývoja kávy v Etiópii. Sťažovateľ predložil svoju žiadosť Komisii v auguste 2024.

Komisia prvýkrát odpovedala v decembri 2024. Umožnila úplný prístup k dvom dokumentom, odmietla prístup k trom dokumentom v celom rozsahu a umožnila čiastočný prístup k zostávajúcim 31 dokumentom. Komisia pritom tvrdila, že (úplné) zverejnenie by mohlo ohroziť ochranu účelu inšpekcií, vyšetrovaní a auditov, ochranu osobných údajov a obchodných záujmov, ako aj ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy.

Sťažovateľ napadol rozhodnutie Komisie podaním „opakovanej žiadosti“ v januári 2025. Keďže sťažovateľ nedostal odpoveď, obrátil sa v máji 2025 na ombudsmanku.

V júni 2025 ombudsmanka začala vyšetrovanie a požiadala Komisiu, aby sťažovateľovi čo najskôr odpovedala.

Po niekoľkých výmenách názorov s Komisiou v tejto veci ombudsmanka 20. apríla 2026 zaslala Komisii poslednú pripomienku, v ktorej ju naliehavo vyzvala, aby najneskôr do 12. mája 2026 prijala potvrdzujúce rozhodnutie. Komisia tak neurobila.

Keďže Komisia stále neodpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa viac ako 15 mesiacov po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej v nariadení č. 1049/2001, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením nesprávneho úradného postupu.

Tieto tri prípady sa týkajú toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procesné požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MAS), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie o lepšej právnej regulácii. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neoverila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.   

Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto troch prípadov. Dostala písomnú odpoveď Komisie vo všetkých troch prípadoch, skontrolovala príslušné spisy Komisie a jej vyšetrovacie tímy sa stretli so zástupcami Komisie v rámci dvoch vyšetrovaní.

Komisia odpovedala, že pravidlá „lepšej právnej regulácie“ nie sú záväzné právne predpisy, ale súbor nástrojov tvorby politík na zber relevantných informácií, ktoré by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom. Takisto tvrdila, že pred prijatím predmetných legislatívnych návrhov zhromaždila všetky relevantné dôkazy, konzultovala so zainteresovanými stranami a vykonala posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy a konzultácie medzi útvarmi v súlade s platnými pravidlami.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila niekoľko procesných nedostatkov v spôsobe, akým Komisia pripravovala legislatívne návrhy, ktoré spolu predstavujú nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka konkrétne konštatovala, že Komisia prijala široký výklad pojmu „naliehavosť“ a dostatočne neodôvodnila „naliehavosť“ legislatívnych návrhov voči verejnosti a nezdokumentovala svoje výnimky z uplatniteľných pravidiel lepšej právnej regulácie. Ombudsmanka takisto zistila, že Komisia nezaviedla postup, ktorý by zabezpečil, ako sa vyžaduje v zmluvách a judikatúre, transparentnú, na dôkazoch založenú a inkluzívnu prípravu „naliehavých“ legislatívnych návrhov. Ombudsmanka ďalej zistila, že Komisia tým, že neviedla riadne záznamy o povinných kontrolách súladu svojich návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, nekonala zodpovedne.

Na odstránenie týchto nedostatkov ombudsmanka vydala dve odporúčania. Ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z požiadaviek stanovených v pravidlách. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila štyri návrhy, ktoré zahŕňajú objasnenie jej pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov a zabezpečenie toho, aby dôkazy podporujúce jej návrhy boli uverejnené včas, aby sa umožnila verejná diskusia pred prijatím právnych predpisov.

Prípad sa týkal údajného konfliktu záujmov, do ktorého bol zapojený komisár pre poľnohospodárstvo. Sťažovateľ, organizácia zastupujúca poľských poľnohospodárov, podal sťažnosť na porušenie právnych predpisov týkajúcich sa poľských poľnohospodárskych právnych predpisov. Sťažovateľ následne upozornil Európsku komisiu na skutočnosť, že brat komisára pre poľnohospodárstvo patrí medzi poslancov poľského parlamentu, ktorí navrhli predmetnú právnu úpravu.   

Ombudsmanka zistila, že spôsob, akým Komisia posudzovala konflikt záujmov, bol chybný. Konkrétne nezohľadnila skutočnosť, že vzťah komisára s jedným z navrhovateľov právnej úpravy mohol negatívne ovplyvniť alebo byť vnímaný ako vplyv na nezávislosť Komisie pri posudzovaní predmetnej sťažnosti o nesplnení povinnosti.  

Ombudsmanka navrhla zlepšenie s cieľom riešiť tento problém a naliehavo vyzvala Komisiu, aby preskúmala svoje rozhodovanie o sťažnosti na porušenie právnych predpisov pod dohľadom iného komisára. Keďže ombudsmanka zistila aj procesné nedostatky v tomto prípade, predložila druhý návrh na zlepšenie, aby sa zabránilo podobným situáciám v budúcnosti.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie a požiadala Komisiu, aby podala správu o opatreniach, ktoré prijala na riešenie svojich návrhov.

Prípad sa týkal toho, ako Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) pri posudzovaní pesticídov zohľadňuje riziká pre biodiverzitu a ekosystémy, ktoré predstavujú nepriame účinky pesticídov. Navrhovateľ tvrdil, že metodiky posudzovania nepriamych účinkov sú už k dispozícii a skutočnosť, že EFSA tak neurobí, je v rozpore s platným právnym rámcom.

V priebehu vyšetrovania EFSA poskytol podrobnejšie vysvetlenia, prečo v rámci svojej úlohy „posudzovateľa rizika“ v súčasnosti nemôže systematicky posudzovať nepriame účinky pesticídov. Úrad EFSA najmä vysvetlil, že Európska komisia ako „manažér rizík“ v súčasnosti stále skúma kritériá posudzovania environmentálnych rizík pesticídov, t. j. „osobitné ciele ochrany“. Kým sa nevypracujú a neschvália takéto osobitné ciele ochrany, EFSA nemôže systematicky posudzovať riziká nepriamych účinkov na životné prostredie pre každý pesticíd.

Ombudsmanka zistila, že úrad EFSA jasne vysvetlil, prečo až do stanovenia príslušných špecifických cieľov ochrany systematicky nezohľadňuje nepriame účinky vo svojich posúdeniach rizík pesticídov pre životné prostredie. Poznamenala však oneskorenie pri finalizácii konkrétnych cieľov ochrany, na ktoré má v úmysle upozorniť Komisiu.

Hoci ombudsmanka uvítala angažovanosť úradu EFSA v súvislosti s obavami sťažovateľa, pochopila frustráciu sťažovateľa, že EFSA nadviazal takýto dialóg až po jej intervencii. Ombudsmanka to považovala za poľutovaniahodné. Keďže však EFSA teraz sťažovateľovi komplexne odpovedal, žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci nie je opodstatnené. Predložila však návrh na zlepšenie toho, ako by mal EFSA v budúcnosti riešiť podobné obavy.