Sťažnosť, ktorú predložilo združenie British Air Line Pilots' Association, sa týka pravidiel EÚ o obmedzení času letu a času v službe a požiadaviek na odpočinok pre komerčné letecké spoločnosti. Konkrétnejšie sa týka spôsobu, akým EASA vykonávala proces aktualizácie týchto pravidiel. Sťažovateľ tvrdil, i) že vedecké poradenstvo malo zohrávať významnejšiu úlohu v procese tvorby predpisov; ii) že EASA neposkytla dôkaz o kvalifikácii členov normotvornej skupiny; a iii) že EASA sa primerane nezaoberala otázkami konfliktu záujmov.

Ombudsmanka nezistila nesprávny úradný postup EASA, pokiaľ ide o úlohu vedeckého poradenstva v procese tvorby predpisov. Pokiaľ ide o otázku, ako EASA riadi možné konflikty záujmov v skupinách pre tvorbu pravidiel, ombudsmanka zistila, že jej politika zmierňovania takýchto konfliktov v prípade jej vlastných zamestnancov sa zmenila a že tento revidovaný prístup sa teraz uplatňuje aj na odborníkov v skupinách pre tvorbu pravidiel. Na základe toho ombudsmanka dospela k záveru, že sa touto otázkou nemusí ďalej zaoberať. Agentúra EASA napokon prijala odporúčanie ombudsmanky poskytnúť sťažovateľovi anonymizované informácie o členoch skupiny pre tvorbu pravidiel. Ombudsmanka preto prípad uzavrela a vyzvala agentúru EASA, aby zaujala proaktívnejší prístup k zverejňovaniu informácií, ktoré má k dispozícii, o kvalifikácii a odborných znalostiach členov skupiny pre tvorbu pravidiel. Uviedla tiež, že zvažuje preskúmanie otázok súvisiacich s prácou, ktorú vykonali externí experti pre určité agentúry EÚ.

Sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k správam o odporúčaniach EASA týkajúcich sa schválenia zahraničných organizácií vykonávajúcich údržbu lietadiel, v ktorých sa zistil nesúlad s určitými požiadavkami na personál. EASA zamietla prístup na základe potreby chrániť svoju nepretržitú činnosť dohľadu a obchodné záujmy dotknutých organizácií. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že EASA neoprávnene zamietla prístup.

Ombudsmanka zastávala názor, že EASA by mala v zásade umožniť prístup k upraveným verziám správ o odporúčaniach na schválenie. Vzhľadom na to, že v žiadosti sťažovateľa o prístup sa neuvádzalo určité obdobie, predložila preto návrh riešenia, na základe ktorého by sa EASA v súlade s nariadením č. 1049/2001 mohla so sťažovateľom poradiť s cieľom nájsť spravodlivé riešenie na udelenie čiastočného prístupu aspoň k niektorým (upraveným) správam o odporúčaniach na schválenie. EASA prijala návrh ombudsmanky na riešenie a informovala ju, že sa podelila so sťažovateľom a súhlasila s posúdením trojročného obdobia predchádzajúceho žiadosti sťažovateľa s cieľom poskytnúť čiastočný prístup k príslušným dokumentom. Sťažovateľ bol s týmto výsledkom spokojný a ombudsman prípad uzavrel.

Prípad sa týkal opatrení úradu OLAF po prijatí správy o oznamovaní protispoločenskej činnosti, ktorá spájala Európsky úrad pre bezpečnosť letectva (EASA) s údajnou manipuláciou so správou o inšpekcii bezpečnostnej ochrany letectva. Po predbežnom posúdení bol ombudsman znepokojený rozhodnutím úradu OLAF zamietnuť prípad a vrátiť vec agentúre EASA napriek tomu, že oznamovateľ sa vedome rozhodol podať správu úradu OLAF, a nie agentúre EASA. Ombudsmanka zaujala predbežné stanovisko, že takéto rozhodnutie by mohlo mať negatívny vplyv na účinnosť ustanovení o oznamovaní protispoločenskej činnosti vo všeobecnosti. Rozhodla sa preto túto záležitosť prešetriť.

Po nahliadnutí do spisov úradu OLAF ombudsman zistil, že úrad OLAF náležite zvážil, či začať vyšetrovanie. Takisto sa ukázalo, že OLAF v skutočnosti prípad neuzavrel, ale požiadal agentúru EASA, aby záležitosť preskúmala a podala správu o výsledkoch svojho vyšetrovania. Okrem toho si OLAF vyhradil právo začať formálne vyšetrovanie v neskoršej fáze. V tejto súvislosti ombudsmanka zistila, že úrad OLAF sa náležite zaoberal správou sťažovateľa o oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ombudsmanka poznamenala, že úrad OLAF mal sťažovateľa explicitnejšie informovať, že jeho postúpenie veci agentúre EASA neznamená, že úrad OLAF v tejto veci neprijme žiadne ďalšie opatrenia. V tejto súvislosti uviedla ďalšiu pripomienku.

Prípad sa týkal vybavovania sťažnosti Európskej komisie na porušenie právnych predpisov v súvislosti s právami cestujúcich v leteckej doprave. Sťažovateľov let z Londýna do Sofie bol zrušený pre silné sneženie a presmerovaný cez Mníchov. Jeho let však meškal do Mníchova a zmeškal prípojný let. Sťažovateľ tam teda musel stráviť noc a jeho dopravca mu neponúkol hotelovú izbu. Po kontaktoch s orgánmi v Spojenom kráľovstve a Nemecku podal Komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov, v ktorej tvrdil, že orgány Spojeného kráľovstva konali v rozpore s príslušnými pravidlami EÚ o právach cestujúcich v leteckej doprave.

Komisia tvrdila, že problémy boli spôsobené "mimoriadnymi okolnosťami", čo znamená, že v súlade s príslušným nariadením EÚ sťažovateľ nemal nárok na peňažnú náhradu. Následne tiež ukončila korešpondenciu so sťažovateľom.

Ombudsmanka akceptovala stanovisko Komisie, pokiaľ ide o existenciu "mimoriadnych okolností" súvisiacich so snežením. Sťažovateľ teda nemal právo na peňažnú náhradu. Sťažovateľ však mal „právo na starostlivosť“ a dopravca mu mal poskytnúť hotelové ubytovanie. Vzhľadom na neposkytnutie hotelového ubytovania zo strany dopravcu sa ombudsman domnieval, že došlo k porušeniu povinnosti starostlivosti. Z tohto dôvodu ombudsman považoval názor Komisie, že nedošlo k porušeniu povinnosti náležitej starostlivosti, za nepresvedčivý.

Ombudsmanka odporučila Komisii, aby pri vybavovaní takýchto sťažností na porušenie predpisov v budúcnosti náležite zohľadnila povinnosť dopravcu starať sa o cestujúcich v leteckej doprave. Pokiaľ ide o rozhodnutie ukončiť korešpondenciu so sťažovateľom, ombudsman nesúhlasil s názorom Komisie, že jeho korešpondencia bola „nesprávna“, a v tejto súvislosti predložil Komisii ďalšie odporúčanie.

Komisia v zásade prijala druhé odporúčanie ombudsmanky. Hoci Komisia neodmietla prvé odporúčanie ombudsmana, z jej odpovede je jasné, že nesúhlasí s názorom ombudsmana, pokiaľ ide o rozsah povinnosti dopravcu starať sa o cestujúceho. Ombudsmanka sa tým na záver svojho vyšetrovania zaoberala kritickou poznámkou. Svoje rozhodnutie postúpila pre informáciu aj príslušným výborom Parlamentu a národným ombudsmanom.

V nariadení o právach cestujúcich v leteckej doprave sa stanovuje, že cestujúci v leteckej doprave majú právo na náhradu v prípade zrušenia svojich letov; letecký dopravca nie je povinný zaplatiť náhradu, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

Táto vec sa týkala uverejnenia zoznamu mimoriadnych okolností, ktorý vypracovali vnútroštátne orgány presadzovania práva (zoznam NEB), Komisiou na jej webovom sídle.

Sťažovateľ, advokátska kancelária, sa obrátil na európskeho ombudsmana a tvrdil, že udalosti označované ako „mimoriadne okolnosti“ na zozname NEB sú nezlučiteľné s nariadením o právach cestujúcich a príslušnou judikatúrou. Keďže uverejnenie zoznamu NEB na webovom sídle Komisie mu poskytlo väčšiu dôveryhodnosť, sťažovateľ tvrdil, že vnútroštátne orgány presadzovania práva, letecké spoločnosti a vnútroštátne súdy zohľadňujú zoznam NEB a následne odmietajú poskytnúť cestujúcim náhradu.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a dospela k záveru, že uverejnenie zoznamu NEB na webovom sídle Komisie by bolo problematické, ak by sa zistilo, že zoznam NEB i) je zavádzajúci pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o jeho skutočný pôvod a povahu, alebo ii) riadne neodráža obsah nariadenia o právach cestujúcich. Na tento účel ombudsmanka predložila návrh priateľského riešenia, ktorý obsahoval konkrétne návrhy pre Komisiu.

Komisia vo svojej odpovedi načrtla zlepšenia, ktoré vykonala v zozname NEB, a poskytla ďalšie objasnenia. Napriek nespokojnosti sťažovateľky s odpoveďou Komisie ombudsmanka usúdila, že vysvetlenia Komisie primerane riešia dva body uvedené v jej návrhu na priateľské riešenie. Vzhľadom na tieto úvahy ombudsmanka nezistila žiadny nesprávny úradný postup zo strany Komisie a prípad uzavrela.

Prípad sa týkal skutočnosti, že EASA neposkytla zainteresovaným stranám kópie zápisníc zo zasadnutia poradnej skupiny vnútroštátnych orgánov EASA, na ktorom sa diskutovalo o úpravách obmedzení času letu a času v službe a o požiadavkách na odpočinok v obchodnej leteckej doprave.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že EASA nesprávne zamietla prístup k zápisniciam. Predložila preto návrh odporúčania, aby sa zápisnica zverejnila. EASA súhlasila so zverejnením zápisnice a zaviazala sa zabezpečiť, aby sa podobná zápisnica zverejnila aj v budúcnosti.

Ombudsmanka preto zistila, že EASA prijala jej návrh odporúčania a vyšetrovanie uzavrela.