Sťažovateľ, konzorcium výrobcov olivového oleja z Talianska, sa sťažoval ombudsmanovi na rozhodnutie Komisie spolufinancovať za rôznych podmienok dva súbežné programy na podporu predaja olivového oleja mimo EÚ. Podľa názoru navrhovateľa nezrovnalosti medzi podmienkami týchto programov viedli ku konkurenčnej výhode pre španielskych výrobcov olivového oleja.

Počas vyšetrovania ombudsmanka zistila, že zákonodarca EÚ prijal nové nariadenia s ustanoveniami o lepšej koordinácii týchto dvoch programov financovania, čo znamená, že prípady, ako je tento, sa v budúcnosti nevyskytnú. Ombudsmanka preto považovala systémový aspekt sťažnosti za vyriešený. Ombudsmanka však zistila, že nie je schopná riešiť individuálnu situáciu sťažovateľa. Prípad preto uzavrela.

Prípad sa týkal vybavovania sťažnosti Európskej komisie na porušenie právnych predpisov v súvislosti s využívaním kohéznych fondov EÚ v Poľsku v oblasti infraštruktúry a životného prostredia. Sťažovateľ, ekologický poľnohospodár, je znepokojený ochranou miestneho životného prostredia a primeraným využívaním finančných prostriedkov EÚ. Komisii podal sťažnosť o nesplnení povinnosti, v ktorej tvrdil, že proces verejných konzultácií v Poľsku sa neuskutočňuje uspokojivo. Sťažoval sa, že Komisia jeho sťažnosť uzavrela bez riadneho preskúmania jeho podania.

Ombudsmanka sa zaoberala sťažnosťou a navrhla, aby Komisia preskúmala svoj prístup k overovaniu toho, či členské štáty v plnej miere dodržiavajú požiadavky na verejné konzultácie v prípade projektov podporovaných z fondov EÚ. Navrhla tiež, aby sa podporné dôkazy sťažovateľa pripojené k jeho konkrétnej sťažnosti ombudsmanovi preskúmali z hľadiska životného prostredia a aby zastúpenie Komisie v Poľsku zorganizovalo stretnutie so sťažovateľom s cieľom pomôcť mu lepšie pochopiť názory Komisie a zároveň umožniť Komisii lepšie pochopiť obavy sťažovateľa. Ombudsmanka bola spokojná s odpoveďou Komisie na prvé dva návrhy. V prípade tretieho návrhu (stretnutie so sťažovateľom) ombudsmanka akceptovala názor Komisie, že takéto stretnutie nemusí byť efektívnym využitím zdrojov v súvislosti so sťažnosťami, ktoré už boli ukončené; vyzvala však Komisiu, aby ponechala túto možnosť otvorenú v prípade, že sťažovateľ v budúcnosti nastolí nové otázky. Ombudsmanka prípad na tomto základe uzavrela.  

Vyšetrovanie ombudsmana vychádzalo z dvoch súvisiacich sťažností írskeho poslanca Európskeho parlamentu a írskeho poľnohospodára, ktoré sa týkali schválenia zmeny kritérií oprávnenosti na poskytnutie pomoci chovateľom hospodárskych zvierat nachádzajúcim sa v znevýhodnených oblastiach zo strany Európskej komisie, ktorú vykonali írske orgány. Sťažovatelia tvrdili, že Komisia schválením zmien neuznala, že írske orgány boli povinné dodržiavať zásady legitímnej dôvery a právnej istoty.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Vec sa týkala metódy výpočtu indexu kvality tvrdej pšenice, na základe ktorého sa poľnohospodárom v EÚ vyplácala prémia do roku 2009 v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Prémia bola vyplatená len v prípade tvrdej pšenice vhodnej na použitie pri výrobe krupice a cestovín. Navrhovateľ napísal Komisii a tvrdil, že sporná metóda je chybná a má rušivý vplyv, ale Komisia ju nezmenila. Sťažoval sa európskemu ombudsmanovi, že mu Komisia neposkytla primeranú odpoveď. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nezistila žiadny nesprávny úradný postup zo strany Komisie.

Vec sa týkala osemnástich žiadostí o prístup k dokumentom podaných v súlade s nariadením č. 1049/2001. Požadované dokumenty sa týkali postupu použitého pri zmene nariadenia 540/2011. Celkovo sa žiadosti týkali takmer 300 dokumentov. Žiadosti podala nadnárodná skupina pôsobiaca okrem iného v oblasti riešení na ochranu plodín. Keďže sa Komisia domnievala, že spracovanie žiadostí predstavuje značnú administratívnu záťaž a bráni jej v plnení ďalších úloh, na základe článku 6 ods. 3 nariadenia navrhla sprístupniť požadované dokumenty počas určitého obdobia. Sťažovateľ považoval navrhovaný harmonogram za neprimeraný. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že vzhľadom na neexistenciu dohody o postupnom sprístupňovaní informácií sa sťažovateľ mohol oprávnene domnievať, že Komisia odmietla poskytnúť prístup. Hoci Komisia nevybavila žiadosti v príslušných lehotách, ombudsmanka zastávala názor, že okolnosti prípadu odôvodňujú čas, ktorý Komisia potrebovala na spracovanie žiadostí. Ombudsman preto dospel k záveru, že zo strany Komisie nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsman vo svojej ďalšej poznámke poznamenal, že niektoré z požadovaných dokumentov sa zdali byť vypracované v priebehu legislatívneho procesu a ako také mali byť priamo prístupné. Ak by sa tak stalo, nebolo by potrebné, aby sťažovateľ podal osobitné žiadosti o prístup k týmto dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001.

Prípad sa týkal odmietnutia Európskej komisie poskytnúť verejnosti prístup k dokumentu týkajúcemu sa talianskych zásob olivového oleja na hospodársky rok 2013 – 2014.

Ombudsman vykonal kontrolu predmetného dokumentu, ktorú mala k dispozícii Komisia. Zistila, že dokument obsahoval citlivé obchodné údaje, a preto Komisia oprávnene odmietla jeho zverejnenie. Prípad preto uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týka rozhodnutia Európskej komisie uzavrieť dve sťažnosti na Taliansko týkajúce sa správneho vykonávania právnych predpisov EÚ o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov. Kľúčovou otázkou bolo, či by sa od osoby, ktorá sa neskoro uchádzala o obnovenie zápisu určitej odrody do katalógu, malo vyžadovať, aby podala novú žiadosť, alebo či by sa mala prijať oneskorená žiadosť o obnovenie zápisu. Podanie novej žiadosti by si na rozdiel od žiadosti o obnovenie vyžadovalo značné úsilie a náklady; najmä by si to vyžadovalo podrobiť sa novému testu „hodnoty pre pestovanie a využitie“ (VCU). Sťažovateľ, ktorý je zainteresovanou stranou v talianskom poľnohospodárskom podniku, tvrdil, že argumenty, ktoré Komisia predložila na podporu svojho rozhodnutia, neboli presvedčivé.

Po dôkladnom vyšetrovaní dospel európsky ombudsman k záveru, že argumenty, o ktoré sa Komisia opierala, boli presvedčivé. Jej hlavným argumentom bolo, že by nebolo primerané požadovať nový test VCU v prípade oneskorených žiadostí o obnovenie zápisu odrody rastlín do národného katalógu. Ombudsmanka tiež poznamenala, že údajné porušenie sa týkalo veľmi špecifického prípadu dvoch odrôd tvrdej pšenice a že právna otázka, ktorá bola základom sťažnosti, bola veľmi kontroverzná. Za všetkých okolností a tiež so zreteľom na mieru voľnej úvahy, ktorú má Komisia v prípade sťažností na porušenie, bol ombudsman presviedčaný stanoviskom prijatým Komisiou. Prípad preto uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.