Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana ^[1]

Sťažovateľ, bývalý výkonný riaditeľ nemeckej spoločnosti, ktorá je v súčasnosti platobne neschopná, požiadal Európsku komisiu, aby mu poskytla prístup k spisu o inhalátore na astmu, ktorý vynašiel. Sťažovateľ má od roku 2011 právny spor s Komisiou na súdoch EÚ v súvislosti s nečinnosťou Komisie po tom, ako Nemecko zakázalo uvádzať inhalátor na trh. Komisia mu odmietla poskytnúť prístup k dokumentom, pričom tvrdila, že z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania nemohol byť poskytnutý žiadny prístup.

Ombudsman začal vyšetrovanie a skontroloval dokumenty. Ombudsmanka nebola presvedčená o tom, že na dokumenty sa vzťahuje výnimka z prístupu, na ktorú sa odvoláva Komisia, a ako riešenie sťažnosti navrhla, aby Komisia poskytla sťažovateľovi prístup k dokumentom. Komisia to odmietla.

Ombudsmanka tvrdí, že na dokumenty, ku ktorým chce sťažovateľ získať prístup, sa nevzťahuje výnimka z prístupu povolená v pravidlách EÚ o prístupe k dokumentom. Ombudsmanka preto konštatuje, že odmietnutie Komisie poskytnúť sťažovateľovi akýkoľvek prístup – dokonca ani čiastočný – predstavuje nesprávny úradný postup. Preto odporúča, aby Komisia tieto dokumenty zverejnila.

Pozadie

1. Sťažovateľ bol výkonným riaditeľom nemeckej spoločnosti, ktorá je v súčasnosti platobne neschopná a ktorá vyrábala zdravotnícku pomôcku, konkrétne inhalátor na astmu, ktorý vynašiel sťažovateľ. Od roku 2011 je sťažovateľ zapojený do právneho sporu s Európskou komisiou pred súdmi EÚ v súvislosti s nečinnosťou Komisie v nadväznosti na zákazy Nemecka [2] uvádzať inhalátor na trh. Po tom, ako Súdny dvor zrušil [3] predchádzajúci rozsudok Všeobecného súdu [4], Všeobecný súd v septembri 2016 rozhodol, že nečinnosť Komisie nespôsobila náhradu škody, ktorú požadoval sťažovateľ [5]. Odvolanie sťažovateľa proti poslednému rozsudku Všeobecného súdu na Súdnom dvore stále prebieha [6].

2. V novembri 2015 sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti [7] k „úplnému spisu“ Komisie v tejto veci. Komisia identifikovala 86 dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa, z ktorých 36 už bolo sťažovateľovi k dispozícii, keďže boli predložené sťažovateľovi alebo ním. Komisia zamietla prístup k zostávajúcim 50 dokumentom s odôvodnením, že to bolo odôvodnené potrebou chrániť súdne konanie ^[8].

3. Sťažovateľ potom požiadal Komisiu, aby preskúmala svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu k 50 dokumentom (predložením tzv. opakovanej žiadosti [9]). Komisia vo svojom rozhodnutí o opakovanej žiadosti trvala na svojom názore, že 50 dokumentov nemohlo byť zverejnených. Sťažovateľ sa potom v marci 2016 obrátil na ombudsmana.

4. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti, že Komisia neoprávnene zamietla prístup verejnosti k určitým dokumentom týkajúcim sa zdravotníckej pomôcky.

5. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď Komisie na sťažnosť a pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na odpoveď Komisie. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa stretol aj so zamestnancami Komisie a vykonal kontrolu spisu Komisie.

6. Na základe svojich zistení a argumentov a názorov predložených stranami ombudsmanka predložila návrh riešenia ^[10], ktorý Komisia neprijala. Ombudsman preto vydá odporúčanie na základe analýzy uvedenej nižšie.

Návrh riešenia, ktorý predložila ombudsmanka

7. Ombudsmanka vo svojom návrhu riešenia najprv vyjadrila znepokojenie nad tým, že Komisia neidentifikovala všetky dokumenty, na ktoré sa vzťahuje žiadosť sťažovateľa o prístup. Na stretnutí medzi vyšetrovacím tímom ombudsmanky a Komisiou sa ukázalo, že Komisia neidentifikovala niekoľko dodatočných dokumentov, ktoré patrili do rozsahu žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti k dokumentom. Nové vyhľadávanie Komisie odhalilo štyri predtým neidentifikované dokumenty. Sťažovateľ však ešte nemal k dispozícii len jeden z týchto dokumentov – internú poznámku právneho servisu.

8. Ombudsmanka dospela k záveru, že nie je potrebné pokračovať vo vyšetrovaní týkajúcom sa tých dokumentov, ktoré už sťažovateľka vlastní, rôznymi prostriedkami, napríklad prostredníctvom prístupu k súdnemu spisu. Svoj návrh riešenia tak obmedzila na 35 nezverejnených dokumentov, pričom na 34 z nich sa vzťahovalo pôvodné rozhodnutie Komisie o zamietnutí prístupu, ako aj novo identifikované oznámenie právneho servisu. Týchto 35 dokumentov nie je súčasťou súdneho spisu týkajúceho sa právneho sporu medzi sťažovateľom a Komisiou.

9. Ombudsmanka dospela k záveru, že na 35 dokumentov sa nevzťahuje výnimka, na ktorú sa odvoláva Komisia s cieľom odôvodniť odmietnutie prístupu verejnosti, t. j. ochrana súdnych konaní.

10. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia nielenže nesprávne vychádzala z výnimky týkajúcej sa prístupu na účely ochrany súdnych konaní, ale odmietla prístup k všetkým dokumentom bez toho, aby vysvetlila, prečo sa domnievala, že táto výnimka sa vzťahuje na celý obsah.

11. Ombudsmanka tiež poznamenala, že Všeobecný súd medzičasom zamietol návrh sťažovateľa požiadať Komisiu, aby predložila všetky dokumenty vo svojom administratívnom spise, keďže Všeobecný súd považoval tieto dokumenty za irelevantné pre rozhodnutie vo veci [11].

12. Ombudsmanka zdôraznila, že na to, aby jej vyšetrovania slúžili užitočnému a ústretovému účelu pre občanov, pri hľadaní riešenia sťažnosti by sa mal zohľadniť aj vývoj po odmietnutí poskytnúť prístup k dokumentom. 

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka predložila tento návrh riešenia:

S cieľom vyriešiť tento problém spôsobom ústretovým voči občanom ombudsmanka navrhuje, aby Komisia zverejnila zostávajúcich 35 dokumentov. Ak by sa Komisia domnievala, že niektoré úpravy sú napriek tomu potrebné na ochranu osobných údajov ^[12], mala by tieto informácie upraviť a poskytnúť prístup k ostatným dokumentom.

14. V odpovedi na návrh riešenia ombudsmanky Komisia trvala na svojom stanovisku uvedenom v rozhodnutí o opakovanej žiadosti sťažovateľa. Komisia tvrdila, že jej rozhodnutie o zamietnutí prístupu bolo v čase jeho prijatia v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a príslušnou judikatúrou týkajúcou sa prístupu k dokumentom. Komisia nesúhlasila s tým, aby sa zohľadnili možné zmeny skutkových a/alebo právnych okolností, ku ktorým došlo od prijatia jej rozhodnutia o zamietnutí prístupu. Ak by si sťažovateľ želal, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko vzhľadom na novú situáciu, mohol by podať novú žiadosť o prístup k dokumentom.

15. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach vyjadril súhlas s návrhom ombudsmana na riešenie a kritizoval Komisiu za oddialenie jeho práva na prístup verejnosti tým, že mu navrhla, aby podal novú žiadosť.

Posúdenie ombudsmanky po návrhu riešenia

16. Pri odmietnutí poskytnúť prístup k celým 35 dokumentom, ktoré sťažovateľ ešte nemá k dispozícii, sa Komisia opierala o výnimku, v ktorej sa uvádza, že prístup k dokumentu sa zamietne, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana súdneho konania [13], čo v tomto prípade znamenalo súdne konanie medzi sťažovateľom a Komisiou uvedené v odseku 1. Tieto konania prebiehali v čase, keď Komisia prijala rozhodnutie o zamietnutí prístupu, a stále prebiehajú aj dnes.

17. Komisia tvrdila, že zverejnenie dokumentov by vystavilo predmet prebiehajúceho súdneho konania „paralelnej verejnej diskusii“, čo by sťažilo riadny výkon spravodlivosti Súdnym dvorom. Zverejnenie by tiež porušovalo zásadu rovnosti zbraní. Komisia ďalej tvrdila, že sprístupnenie dokumentov by zbavilo Všeobecný súd jeho právomoci prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a vykonanie dokazovania, čím by sa zabránilo prípadnému rozhodnutiu požiadať Komisiu o predloženie dokumentov v rámci súdneho konania. To by zasahovalo do riadneho výkonu spravodlivosti a bolo by to v rozpore s cieľom zachovať „pokojnosť súdnych konaní“.

18. Komisia preto tvrdila, že vzhľadom na vlastnosti dokumentov, t. j. na ich úzku súvislosť s otázkami, ktoré boli preskúmané vo veci prejednávanej Súdnym dvorom, a na rozumne predvídateľnú možnosť, že sa tieto dokumenty stanú súčasťou súdneho spisu v tejto veci, nemôže poskytnúť prístup verejnosti.

19. Ombudsmanka uznáva, že dokumenty, ku ktorým chce sťažovateľ získať prístup, sa týkajú inhalátora sťažovateľa a súvisia s predmetom prebiehajúceho súdneho konania, ktoré sa týka žaloby sťažovateľa o náhradu škody za nečinnosť Komisie po zákaze uvádzať tento inhalátor na trh.

20. V súvislosti s právom občanov na prístup k dokumentom je však kľúčovou zásadou, že výnimky z prístupu verejnosti sa vykladajú a uplatňujú striktne, aby sa nebránilo uplatňovaniu všeobecnej zásady, že verejnosti by sa mal poskytnúť čo najširší prístup k dokumentom v držbe inštitúcií [14].

21. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia v tomto prípade nekonala v súlade s touto zásadou. Ombudsmanka predovšetkým nie je presvedčená o tom, že na dokumenty sa vzťahuje výnimka z prístupu verejnosti zameraná na ochranu súdnych konaní, čo znamená, že Komisia nesprávne uplatnila túto výnimku na tieto dokumenty.

22. Podľa ustálenej judikatúry sa táto výnimka „musí vykladať v tom zmysle, že ochrana verejného záujmu bráni zverejneniu obsahu dokumentov vypracovaných [inštitúciou] výlučne na účely konkrétneho súdneho konania“, ako sú „podania alebo iné predložené dokumenty, interné dokumenty týkajúce sa vyšetrovania veci pred súdom, [a] korešpondencia týkajúca sa veci medzi dotknutým generálnym riaditeľstvom a právnou službou alebo advokátskou kanceláriou“[15] (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

23. Komisia sa vo svojom rozhodnutí o zamietnutí prístupu k dokumentom odvolala na judikatúru týkajúcu sa žiadosti o prístup k vyjadreniam Komisie v súdnych veciach [16]. Vyjadrenia sú však jasne vypracované výlučne na účely súdneho konania, a preto majú veľmi odlišnú povahu ako dokumenty, ku ktorým chce sťažovateľ získať prístup. Dokumenty, ku ktorým chce sťažovateľ získať prístup, boli vypracované medzi novembrom 2006 a augustom 2007, t. j. niekoľko rokov predtým, ako sťažovateľ podal príslušnú žalobu o náhradu škody na Súdnom dvore 15. septembra 2011.

24. Ombudsman sa preto domnieva, že 35 nezverejnených dokumentov zjavne nebolo vypracovaných „výlučne na účely súdneho konania“.

25. Ako totiž uviedol Súdny dvor, „výnimka založená na ochrane [súdneho konania] nemôže Komisii umožniť zbaviť sa povinnosti sprístupniť dokumenty, ktoré boli vypracované v súvislosti s čisto administratívnou záležitosťou. Táto zásada sa musí dodržiavať aj vtedy, ak by sprístupnenie takýchto dokumentov v konaní pred súdom Spoločenstva mohlo poškodiť Komisiu“ ^[17] (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

26. Dokumenty, ku ktorým chce sťažovateľ získať prístup, boli vypracované v súvislosti s čisto administratívnou záležitosťou, konkrétne s posúdením rozhodnutia Nemecka zakázať uvedenie inhalátora sťažovateľa na trh, ktoré vykonala Komisia.

27. Všeobecný súd však nedávno uznal, že potreba zabezpečiť rovnosť zbraní medzi inštitúciou EÚ a druhým účastníkom súdneho konania odôvodňuje nezverejnenie „nielen dokumentov vypracovaných výlučne na účely konkrétneho súdneho konania, ako sú vyjadrenia, ale aj dokumentov, ktorých zverejnenie môže v rámci konkrétneho konania ohroziť túto rovnosť“[18] (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

28. Na to, aby sa mohla uplatniť výnimka z prístupu, je potrebné, aby „tieto dokumenty odhaľovali stanovisko dotknutej inštitúcie k sporným otázkam vzneseným počas súdneho konania, na ktoré sa odvoláva“[19]. Podľa Súdneho dvora „bezúhonnosť príslušného súdneho konania a rovnosť zbraní medzi účastníkmi konania by mohli byť vážne ohrozené, ak by účastníci konania mali privilegovaný prístup k interným informáciám patriacim druhému účastníkovi konania, ktorý je úzko spojený s právnymi aspektmi prebiehajúceho [...] konania“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). To znamená, že dokumenty musia mať „príslušnú súvislosť“[20] so sporom, ktorý prebieha na súdoch.

29. Keď sa Komisia rozhodla zamietnuť žiadosť sťažovateľa o prístup, Súdny dvor už rozhodol, že Komisia nekonala v súvislosti s oznámením Nemecka z roku 1998 týkajúcim sa inhalátora [21]. Zostávalo zistiť, či by nečinnosť Komisie mohla viesť k náhrade škody pre sťažovateľa (neskôr Všeobecný súd rozhodol proti priznaniu náhrady škody sťažovateľovi [22], čo je rozsudok, ktorý je predmetom odvolania [23]). Všeobecný súd bol v podstate požiadaný, aby overil, či sa Komisia dopustila dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, a či toto porušenie spôsobilo skutočnú škodu. Iba dokumenty vypracované na účely obhajoby Komisie v týchto sporných otázkach by sa teda mohli potenciálne považovať za relevantné pre prebiehajúce súdne konanie.

30. Ombudsman skontroloval 35 dokumentov – ku ktorým nebol poskytnutý ani čiastočný prístup – s cieľom zistiť, či je celý ich obsah relevantný pre súdne konanie, t. j. či zverejnenie niektorého z ich obsahu „by mohlo ohroziť zásadu rovnosti zbraní“[24].

31. Po prvé, ombudsman sa domnieva, že veľká časť obsahu je úplne nesporná, pokiaľ ide o samotné skutočnosti, a nie o akékoľvek posúdenie (neexistencie) mimozmluvnej zodpovednosti, ktorá je predmetom súdneho konania. Ďalšie časti sa týkajú otázok, ktoré už Súdny dvor vyriešil, alebo právnych/politických posúdení otázok, ktoré nie sú predmetom konkrétneho súdneho konania.

32. Niektoré zadržané časti sa týkajú len informácií, ktoré sťažovateľ poskytol Komisii, informácií o stretnutiach so sťažovateľom, e-mailov sťažovateľa Komisii a citácií z legislatívnych aktov. Ďalšie dokumenty sa týkajú nesúvisiacich zdravotníckych pomôcok alebo naznačujú, že kópia bude zaslaná sťažovateľovi.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman nesúhlasí s tým, že Komisia mohla odôvodnene považovať za potrebné odoprieť sťažovateľovi všetok tento obsah. Zverejnenie takýchto informácií by nemohlo ohroziť rovnosť zbraní medzi Komisiou a sťažovateľom v prebiehajúcom súdnom konaní.

34. Treba tiež zdôrazniť, že žiadny z troch súdov, ktoré doteraz rozhodovali vo veci, nepovažoval za potrebné nariadiť Komisii, aby na účely tohto súdneho konania predložila dokumenty, ku ktorým chce mať sťažovateľ prístup.

35. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia tým, že v čase svojho pôvodného rozhodnutia neposkytla žiadny prístup, a to ani čiastočný, k 35 dokumentom, jasne porušila právo sťažovateľa na prístup verejnosti k dokumentom. To predstavuje nesprávny úradný postup.

36. Ombudsman preto v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana predkladá príslušné odporúčanie.

Záver

Odporúčanie

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka predkladá Komisii toto odporúčanie:

Európska komisia by mala poskytnúť prístup k 35 dokumentom, ktoré sťažovateľ ešte nemá k dispozícii. Ak by sa Komisia domnievala, že niektoré úpravy sú napriek tomu potrebné na ochranu osobných údajov ^[25], mala by poskytnúť prístup k ostatným dokumentom.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto odporúčaní informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 2. marca 2018. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia odporúčania a opisu spôsobu jeho vykonávania.

 

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

V Štrasburgu 24. novembra 2017

 

 

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] Prvý zákaz bol vydaný v roku 1997 a druhý v roku 2005.

[3] Rozsudok Súdneho dvora z 22. apríla 2015, Klein/Komisia, C-120/14 P, ECLI:EU:C:2015:252.

[4] Rozsudok Všeobecného súdu z 21. januára 2014, Klein/Komisia, T-309/10, ECLI:EU:T:2014:19.

[5] Rozsudok Všeobecného súdu z 28. septembra 2016, Klein/Komisia, T-309/10 RENV, ECLI:EU:T:2016:570.

[6] Rozsudok Klein/Komisia, C-346/17 P.

[7] V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[8] Článok 4 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[9] V súlade s článkom 7 nariadenia č. 1049/2001.

[10] Ďalšie informácie o súvislostiach sťažnosti, argumentoch strán a vyšetrovaní ombudsmanky nájdete v úplnom znení návrhu riešenia ombudsmanky, ktorý je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/cases/solution.faces/en/84958/html.bookmark

[11] Rozsudok Klein/Komisia, T-309/10 RENV, už citovaný, EU:T:2016:570, bod 58.

[12] Článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

[13] Článok 4 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[14] Rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C-612/13 P, ECLI:EU:C:2015:486, bod 57; Rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2011, Švédsko/MyTravel a Komisia, C-506/08 P, ECLI:EU:C:2011:496, bod 75; rozsudok Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C-64/05 P, ECLI:EU:C:2007:802, bod 66; Rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada, spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P, ECLI:EU:C:2008:374, bod 36; a rozsudok Franchet a Byk/Komisia, už citovaný, ECLI:EU:T:2006:190, bod 84.

[15] Rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, API/Komisia, T-36/04, ECLI:EU:T:2007:258, body 60 – 61; Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, spojené veci T-391/03 a T-70/04, ECLI:EU:T:2006:190, body 88 – 90; Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. decembra 1999, Interporc/Komisia, T-92/98, ECLI:EU:T:1999:308, body 40 – 41.

[16] Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2010, Švédsko a iní/API a Komisia, C-514/07 P, ECLI:EU:C:2010:541, bod 75.

[17] Rozsudok Interporc/Komisia, už citovaný, ECLI:EU:T:1999:308, bod 42; Rozsudok Franchet a Byk/Komisia, už citovaný, ECLI:EU:T:2006:190, bod 91.

[18] Rozsudok Všeobecného súdu z 15. septembra 2016, Philip Morris/Komisia, T-796/14, ECLI:EU:T:2016:483, bod 88.

[19] Rozsudok Philip Morris/Komisia, už citovaný, ECLI:EU:T:2016:483, bod 88.

[20] Rozsudok Všeobecného súdu z 15. septembra 2016, Philip Morris/Komisia, T‑18/15, ECLI:EU:T:2016:487, bod 64.

[21] Rozsudok Klein/Komisia, už citovaný, ECLI:EU:C:2015:252, bod 79.

[22] Rozsudok Klein/Komisia, už citovaný, ECLI:EU:T:2016:570.

[23] Rozsudok Klein/Komisia, C-346/17 P.

[24] Rozsudok Philip Morris/Komisia, už citovaný, ECLI:EU:T:2016:487, bod 70.

[25] Článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.