(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana (1))

ZHRNUTIE

Európsky ombudsman začal v roku 2005 vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy v otázkach týkajúcich sa transparentnosti postupov prijímania zamestnancov EÚ organizovaných Európskym úradom pre výber pracovníkov (ďalej len "EPSO")(2).

Toto je druhé vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy, ktoré ombudsmanka vedie v súvislosti s otázkou transparentnosti pri prijímaní zamestnancov do zamestnania v EÚ. Prvá sa uskutočnila v rokoch 1997 – 1999 (3) a viedla Európsku komisiu k zavedeniu viacerých konkrétnych postupov na zvýšenie transparentnosti prijímania zamestnancov do EÚ. Výsledkom bola aj osobitná správa ombudsmana Európskemu parlamentu (1999)(4).

Komisia sa vo svojej odpovedi na prvé vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy stotožnila s názorom, že vzhľadom na to, že výberové konania sú prvým a pre mnohých uchádzačov jediným priamym kontaktom s administratívou Spoločenstva, je dôležité, aby bol tento kontakt pozitívny. Túto úvahu vyjadril aj Parlament vo svojom následnom uznesení o osobitnej správe ombudsmana v roku 2000 (5). V tomto uznesení Parlament ocenil osobitnú správu ombudsmana, „najmä pokiaľ ide o zlepšenie dojmu, ktorý majú občania ako kandidáti v postupoch prijímania zamestnancov v európskych inštitúciách“, a poukázal na to, že „zásada transparentnosti sa musí uplatňovať počas celého výberového konania“. Parlament okrem iného navrhol, že „uchádzači by mali byť automaticky, bezodkladne a vhodnou formou informovaní o hodnotiacich kritériách“.

Keď EPSO začal svoju činnosť v roku 2003, zachoval opatrenia, ktoré už Komisia zaviedla, s cieľom zvýšiť transparentnosť pri prijímaní zamestnancov. Ombudsman však naďalej dostával sťažnosti od žiadateľov týkajúce sa údajnej nedostatočnej transparentnosti v postupoch prijímania zamestnancov. Opakujú sa dve súvisiace otázky: Po prvé, kritériá hodnotenia vypracované výberovými komisiami na účely hodnotenia uchádzačov zostávajú tajné. Po druhé spôsob, akým výberové komisie dosiahnu konečné hodnotenie za skúšku uchádzača, nie je mnohým uchádzačom jasný, a to tým skôr, že aj hodnotenia za jednotlivé časti ich skúšok sú tajné.

Ombudsman zastáva názor, že tieto postupy zachovávania mlčanlivosti sú založené na prístupe k zaobchádzaniu s občanmi, ktorý buď predchádza, alebo jednoducho ignoruje súčasný záväzok Európskej únie voči verejnej správe, ktorá plne rešpektuje zásady transparentnosti, zodpovednosti a dobrej správy vecí verejných. Ombudsman sa preto počas tohto vyšetrovania z vlastnej iniciatívy niekoľkokrát pokúsil presvedčiť úrad EPSO, že jeho postupy zachovávania mlčanlivosti, ktoré sú tu uvedené, nie sú v súlade s uvedenými zásadami, a preto predstavujú nesprávny úradný postup podľa článku 195 Zmluvy o ES. Hlavná korešpondencia medzi ombudsmanom a úradom EPSO týkajúca sa tejto otázky je k dispozícii na webovom sídle ombudsmana a je dostupná na adrese http://www.ombudsman.europa.eu/initiatives/en/default.htm.

Nasledujúci text predstavuje čiastočne zhrnutie tejto korešpondencie.

Úvahy OMBUDSMANA vedúce k jeho návrhu odporúčania

Predmet vyšetrovania – prístup k informáciám pri prijímaní do zamestnania v EÚ

1.1 Toto vyšetrovanie sa v prvom rade týka práva uchádzačov na prístup k hodnotiacim kritériám formulovaným výberovými komisiami na účely hodnotenia písomných a ústnych skúšok; a po druhé, zverejnenie informácií o tom, ako výberové komisie dosahujú konečné známky za testy, najmä prostredníctvom poskytnutia informácií o známkach udelených za jednotlivé časti testov.

1.2 Pokiaľ ide o "kritériá hodnotenia", v tomto vyšetrovaní boli definované takto (6):

a) všeobecné kritériá, na ktorých sú založené podmienky stanovené v oznámení o výberovom konaní, týkajúce sa účelu a/alebo obsahu testu;

b) kritériá prideľovania známok, ako je napríklad váženie otázok;

c) kritériá vo forme pokynov na označenie písomných skúšok.

Pozícia úradu EPSO

1.3 EPSO informoval ombudsmana, že na všeobecné kritériá uvedené v písmene A) sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti a musia byť oznámené uchádzačom s cieľom oboznámiť ich so všetkými skutočnosťami, na ktorých výberová komisia zakladá svoje hodnotenie, a umožniť im v prípade potreby toto hodnotenie spochybniť.

1.4 Pokiaľ ide o kritériá uvedené v bodoch B) a C), úrad EPSO v podstate predložil dva druhy argumentov, ktoré znemožňujú zverejnenie:

Po prvé EPSO rozhodol, že vyššie uvedené kritériá B a C sa v judikatúre vždy považovali za kritériá, ktoré zahŕňajú porovnávacie posúdenia zásluh uchádzačov vykonávané výberovými komisiami, a preto sa na ne vzťahovalo utajenie rokovaní komisií (7).

Po druhé EPSO poukázal na niekoľko praktických alebo administratívnych úvah a obáv, najmä na i) skutočnosť, že výberová komisia môže zmeniť kritériá B a C pred dosiahnutím príslušnej známky, ii) že informácie poskytnuté uchádzačom o hodnotiacich kritériách B a C môžu byť zavádzajúce a nesprávne pochopené a iii) že poskytnutie dodatočných informácií by mohlo viesť k zvýšeniu počtu sťažností predložených uchádzačmi.

Zistenia ombudsmana

1.5 Pokiaľ ide o prvý argument, ombudsman informoval úrad EPSO o svojom závere, že úrad môže v zásade a pokiaľ tomu nebránia veľmi osobitné okolnosti, zverejniť konečné verzie kritérií (B) a (C) uchádzačom, ktorí o ne požiadajú po získaní získanej známky (8). Tento záver vychádzal z dôkladnej analýzy príslušných právnych a administratívnych pravidiel, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú a chápu v praxi.

1.6 Pokiaľ ide o druhý súbor argumentov, ombudsman dospel k záveru, že nie sú presvedčivé. Podrobné pripomienky ombudsmana sú uvedené v bode 1 jeho vyššie uvedeného vyšetrovacieho listu z 3. júla 2007 adresovaného úradu EPSO (9). V tomto prípade treba pripomenúť len dva body. Ombudsman na jednej strane obhajuje zverejnenie kritérií konečného hodnotenia prijatých výberovými komisiami, a nie rokovaní výberovej komisie, ktoré viedli k prijatiu týchto kritérií. Po druhé právo na prístup k informáciám a dokumentom nezávisí od posúdenia administratívy, či dotknutý príjemca môže alebo nemusí "správne pochopiť" dotknuté informácie.

1.7 Pokiaľ ide o tvrdenie, že počet sťažností by sa mohol zvýšiť, ak by uchádzači dostali viac informácií o posúdení ich skúšky, ombudsman sa domnieva, že nie je v súlade so zásadami právneho štátu neposkytnúť informácie jednotlivcom, ktorí sa zúčastňujú na správnom konaní, s cieľom zabrániť im vo výkone ich práva sťažovať sa na výsledok takéhoto konania alebo ich od neho odradiť. Ombudsman okrem toho už informoval úrad EPSO o skutočnosti, že začína len vyšetrovania,„ktoré považuje za opodstatnené“(článok 195 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o ES). Čím viac informácií nové sťažnosti obsahujú, tým lepšie bude môcť ombudsman posúdiť, či skutočne existujú dôvody na začatie vyšetrovania. Naopak, nedostatok informácií vyplývajúci zo súčasných postupov zachovávania mlčanlivosti bude mať zvyčajne za následok začatie vyšetrovania, aj keď len preto, aby ombudsman mohol vec spravodlivo posúdiť (10). Aj keby bol argument úradu EPSO, pokiaľ ide o počet sťažností, správny, lepšie informovanie uchádzačov by pravdepodobne viedlo k menšiemu počtu vyšetrovaní zo strany ombudsmana. Obavy o efektívne využívanie rozpočtových zdrojov Spoločenstva by preto mali viesť úrad EPSO k tomu, aby sa snažil minimalizovať počet takýchto žiadostí o informácie tým, že uchádzačom poskytne viac a lepších informácií.

Požiadavka na zverejnenie a jej základy

1.8 Okrem uvedeného ombudsmanka zdôraznila úradu EPSO, že potreba väčšej otvorenosti v postupoch prijímania zamestnancov je oveľa širšia ako všeobecná agenda otvorenosti, nech je akokoľvek dôležitá. Takéto potreby zahŕňajú dôležité osobitné obavy týkajúce sa právnej ochrany, rovnosti, proporcionality a záujmu Spoločenstva o prijímanie úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti (11). Ombudsman vo svojej analýze poukázal najmä na to, čo podľa neho predstavuje nesúlad medzi účelom príslušného ustanovenia služobného poriadku o mlčanlivosti a postupmi zachovávania mlčanlivosti, ktoré v súčasnosti uplatňuje EPSO.

1.9 Ustanovenie služobného poriadku o utajení stanovuje, že "konanie výberovej komisie je tajné". Judikatúra potvrdila, že toto ustanovenie o utajení bolo zavedené s cieľom zaručiť nezávislosť výberových komisií a objektívnosť ich práce (12).

1.10 Je samozrejmé, že ombudsman sa v plnej miere a bez váhania stotožňuje s názorom úradu EPSO, že tieto dôležité ciele sa majú dosiahnuť. Ombudsman však nedostal žiadne presvedčivé argumenty, ktoré by preukazovali, ako by „nezávislosť“ alebo „objektívnosť konania“ správnych rád mohla byť nepriaznivo ovplyvnená tým, že by sa žiadateľom poskytli konečné hodnotiace kritériá prijaté správnymi radami alebo informácie o podrobnom rozdelení známok. Takéto zverejnenie by kandidátom neumožnilo ovplyvňovať prácu rád, ani by im nebránilo pracovať objektívnym spôsobom.

Súčasná reforma úradu EPSO

1.11 V rámci reformného procesu s názvom "Rozvojový program EPSO"úrad EPSO v súčasnosti skúma a zavádza dôležité opatrenia na zlepšenie postupov prijímania zamestnancov v EÚ. Ako zdôraznil samotný EPSO, viaceré opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci tohto programu, majú a mali by v skutočnosti zvýšiť transparentnosť postupov prijímania zamestnancov. Patria medzi ne podrobnejšie informácie, ktoré sa majú zahrnúť do oznámení o výberových konaniach, ako aj väčšia štandardizácia a profesionalita práce výberových komisií.

1.12 Ombudsman by rád privítal a dôrazne podporil tento reformný proces, ktorý prinesie nielen konkrétne výhody pre uchádzačov, ale tiež posilní pozíciu úradu EPSO ako ústredného a hlavného inštitucionálneho činiteľa s rozhodovacou právomocou pri prijímaní zamestnancov do zamestnania v EÚ.

1.13 Ombudsman by chcel ďalej zdôrazniť, že súčasný reformný proces je v skutočnosti vynikajúcou príležitosťou na odstránenie praktík utajenia, ktoré sa skúmajú v súčasnom vyšetrovaní z vlastného podnetu. Tým by sa nielen čo najjasnejším spôsobom preukázal skutočný záväzok úradu EPSO zvýšiť transparentnosť postupov prijímania zamestnancov v EÚ. Pre výberové komisie, ktoré by vedeli, že prijaté kritériá by sa mohli na požiadanie zverejniť, by zrušenie týchto postupov zachovávania mlčanlivosti takisto predstavovalo dôležitý stimul na úplné uplatňovanie odborných pracovných metód, ktoré úrad EPSO v súčasnosti vymedzuje a ktorých prijatie chce podporovať.

NÁVRH ODPORÚČANIA

Úrad EPSO by mal uchádzačom na ich žiadosť poskytnúť informácie o prípadných hodnotiacich kritériách, ktoré prijali výberové komisie na písomné alebo ústne testy, a uchádzačom by mal na ich žiadosť poskytnúť aj podrobný rozpis bodov, ktoré im boli udelené za ich výkon.

V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana úrad EPSO zašle podrobné stanovisko do 31. októbra 2008. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia návrhu odporúčania ombudsmanky a opisu opatrení prijatých na vykonanie návrhu odporúčania.

V Štrasburgu 22. júla 2008

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o pravidlách a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 322), zmenené a doplnené rozhodnutím Európskeho parlamentu zo 14. marca 2002, ktorým sa vypúšťajú články 12 a 16 (Ú. v. ES L 92, 2002, s. 13; Mim. vyd. 01/002, s. 212).

(2) Domovská stránka ombudsmana obsahuje hlavnú korešpondenciu v rámci tohto vyšetrovania v časti „Vyšetrovania z vlastného podnetu (2005-)“ na http://www.ombudsman.europa.eu/initiatives/en/default.htm vrátane úvodného listu (z 10. 10. 2005).

(3) Pozri domovskú stránku ombudsmana: http://www.ombudsman.europa.eu/recommen/en/971004.htm

(4) Pozri domovskú stránku ombudsmana: http://www.ombudsman.europa.eu/special/pdf/en/971004.pdf

(5) Uznesenie Európskeho parlamentu o osobitnej správe Európskeho ombudsmana Európskemu parlamentu po vyšetrovaní z vlastného podnetu týkajúcom sa utajenia, ktoré je súčasťou postupov prijímania zamestnancov Komisie (C5-0082/2000 - 2000/2048 (COS)).

(6) Podrobný opis týchto hodnotiacich kritérií je uvedený v ďalšom vyšetrovacom liste ombudsmana adresovanom úradu EPSO z 3. júla 2007 (http://www.ombudsman.europa.eu/initiatives/en/default.htm).

(7) EPSO v podstate odkazuje na vec C-254/95 P, Parlament/Innamorati, Zb. 1996, s. I-03423.

(8) Úplná analýza ombudsmana je uvedená v bode 2 jeho doplňujúceho vyšetrovacieho listu úradu EPSO z 3. júla 2007 (http://www.ombudsman.europa.eu/initiatives/en/default.htm).

(9) http://www.ombudsman.europa.eu/initiatives/en/default.htm.

(10) Je samozrejmé, že nahliadnutím do spisu ombudsmanom možno tento informačný nedostatok odstrániť len výnimočne, keďže príslušné informácie sa budú musieť preskúmať na základe konkrétnych tvrdení a argumentov predložených sťažovateľom.

(11) Pozri bod 3 v ďalšom vyšetrovacom liste ombudsmana adresovanom úradu EPSO z 3. júla 2007 (http://www.ombudsman.europa.eu/initiatives/en/default.htm).

(12) Vec C-254/95 P, Parlament/Innamorati, Zb. 1996, s.