(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana (1))

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

Sťažovateľ bol úradníkom Európskej komisie. Od 11. do 16. júna 2002 cestoval na služobnú cestu z Viedne do Kodane. Finančný výkaz zodpovedajúci jeho služobnému príkazu nebol v súlade s príručkou pre služobné cesty a výška náhrady nezodpovedala sume, ktorú vynaložil.

Dňa 14. marca 2003 podal sťažovateľ odvolanie podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Odvolanie nebolo nikdy postúpené príslušným útvarom. Dňa 19. augusta 2003 sťažovateľ znovu podal Komisii odvolanie podľa článku 90 ods. 2. Toto odvolanie zaevidovalo generálne riaditeľstvo Komisie pre personál a administratívu 28. augusta 2003.

V období od decembra 2003 do februára 2004 mal sťažovateľ niekoľko kontaktov s osobou zodpovednou za jeho spis s cieľom doplniť ho. Počas týchto diskusií bol sťažovateľ informovaný, že dostane odôvodnenú odpoveď na svoje odvolanie.

V máji 2004 sťažovateľ kontaktoval osobu zodpovednú za jeho spis. Opäť mu bolo oznámené, že dostane odôvodnenú odpoveď na jeho odvolanie podané podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

Dňa 15. júla 2004 sťažovateľ podal sťažnosť Európskemu ombudsmanovi. Tvrdil, že Komisia mu neposkytla odôvodnenú odpoveď na jeho odvolanie podané na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Ďalej tvrdil, že správanie Komisie ho zbavilo práva podať odvolanie na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bola doručená odôvodnená odpoveď na jeho odvolanie podané podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stanovisko Európskej komisie k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

Sťažovateľ sa na účely účasti na stretnutí v Kodani v stredu 12. a vo štvrtok 13. júna 2002 rozhodol použiť letenku s cestovným APEX vo výške 396,21 eura, čo je suma, ktorá bola nižšia ako štandardné znížené cestovné, ale ktorá znamenala strávenie víkendu na mieste. Sťažovateľ sa riadil platným postupom na vydanie svojho príkazu na služobnú cestu.

Po prijatí finančného výkazu zodpovedajúceho jeho služobnému príkazu 18. januára 2003 podal sťažovateľ 14. marca 2003 prostredníctvom svojho priameho nadriadeného odvolanie podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Sťažovateľ v tomto odvolaní napadol rozhodnutie Komisie nevyplatiť mu diéty za piatok 14. júna, sobotu 15. júna a nedeľu 16. júna 2002 v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku VIII.1 príručky o misiách.

O štyri mesiace neskôr sťažovateľ po tom, čo si všimol, že jeho odvolanie nikdy nebolo doručené oddeleniu Komisie pre „odvolanie“, ktoré je zodpovedné za vybavovanie sťažností podaných podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, podal druhé odvolanie na príslušné oddelenie týkajúce sa tých istých skutočností, aké boli uvedené v jeho prvom odvolaní. Toto druhé odvolanie bolo zaevidované 28. augusta 2003 pod číslom R/517/03. Potvrdenie o prijatí bolo sťažovateľovi zaslané 1. októbra 2003.

V júni 2004 sťažovateľ kontaktoval príslušný útvar e-mailom a potom telefonicky s cieľom získať informácie o pokroku pri vybavovaní jeho odvolania. Sťažovateľ bol informovaný, že ako už bolo vysvetlené v potvrdení o doručení z 1. októbra 2003, neposkytnutie odpovede menovacím orgánom v lehote štyroch mesiacov odo dňa podania odvolania sa považuje za implicitné rozhodnutie o jeho zamietnutí.

Je poľutovaniahodné, že prvé odvolanie sťažovateľa zaslané jeho priamemu nadriadenému nebolo nikdy postúpené oddeleniu „Odvolania“, ktoré bolo zodpovedné za vybavovanie odvolaní podaných podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Po tom, ako bolo toto oddelenie informované o tejto skutočnosti, rozhodlo sa zaoberať druhým odvolaním sťažovateľa v záujme sťažovateľa a s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s odvolaniami štyri mesiace po uplynutí zákonnej lehoty. Preto boli prijaté primerané opatrenia na nápravu chyby vyplývajúcej z nedostatočného prenosu prvého odvolania sťažovateľa medzi príslušnými útvarmi Komisie.

Sťažovateľovi bolo následne zaslané potvrdenie o prijatí, v ktorom bol informovaný i) o tom, že menovací orgán mal štvormesačnú lehotu od dátumu podania odvolania na oznámenie svojho odôvodneného rozhodnutia; ii) že ak na konci tejto lehoty nebola doručená žiadna odpoveď na sťažnosť, považuje sa to za implicitné rozhodnutie o jej zamietnutí; a iii) že môže podať odvolanie na Súd prvého stupňa proti implicitnému alebo výslovnému rozhodnutiu za podmienok stanovených v článku 91 služobného poriadku (t. j. v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia alebo odo dňa implicitného rozhodnutia). Za týchto okolností sťažovateľ, ktorý mal poznať tieto pravidlá, nemohol nevedieť o tom, že absencia odôvodneného rozhodnutia Komisie do 28. decembra 2003 sa považovala za implicitné rozhodnutie o zamietnutí jeho odvolania a otvorila zákonnú lehotu na podanie odvolania na Súd prvého stupňa. Druhé odvolanie sťažovateľa bolo preto riešené v súlade s platnými pravidlami. Sťažovateľ nebol zbavený práva podať odvolanie na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Bez toho, aby bola spochybnená úprimnosť sťažovateľa, bolo potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že úradník zodpovedný za jeho spis ho výslovne informoval, že o jeho odvolaní bude prijaté odôvodnené rozhodnutie. Komisia nemala k dispozícii žiadny dôkaz o takomto záväzku v príslušnom spise.

Treba pripomenúť, že hoci ju služobný poriadok k tomu nenúti, Komisia sa snažila prijať odôvodnené rozhodnutie vo všetkých odvolaniach, ktoré jej boli podané. Vzhľadom na obmedzené zdroje a veľký počet odvolaní sa však môže výnimočne stať, že sa táto prax nedodržiava. Komisia sa za túto situáciu ospravedlnila.

Ďalšie vyšetrovania
Žiadosť ombudsmana o informácie od Európskej komisie

Dňa 19. októbra 2004 sťažovateľ zaslal ombudsmanovi ďalší list týkajúci sa jeho sťažnosti. V tomto liste zdôraznil, že prvé tvrdenie týkajúce sa jeho sťažnosti by malo znieť takto:

„Komisia napriek svojmu záväzku a zjavnému zámeru neposkytla sťažovateľovi odôvodnenú odpoveď na jeho sťažnosť podanú podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.“

Dňa 9. novembra 2004 preto ombudsman napísal Komisii, aby ju požiadal, aby sa vyjadrila k tvrdeniu sťažovateľa v znení preformulovanom sťažovateľom.

Odpoveď Komisie

Komisia vo svojej replike zhrnula tieto tvrdenia:

Ako bolo uvedené v jeho prvom stanovisku, možno len konštatovať, že sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že úradník zodpovedný za jeho spis ho výslovne informoval, že o jeho odvolaní bude prijaté odôvodnené rozhodnutie. V tejto súvislosti neboli k dispozícii žiadne dôkazy ani v príslušnom spise, ktorý mala Komisia k dispozícii, ani v spise predloženom európskemu ombudsmanovi.

Komisia chcela opätovne vyjadriť svoju ochotu vydať odôvodnené rozhodnutie vo všetkých odvolaniach, ktoré jej boli predložené, a ospravedlnila sa ombudsmanovi aj sťažovateľovi za to, že táto prax výnimočne nebola dodržaná, a to z dôvodov uvedených v jej prvom stanovisku k sťažnosti.

Pripomienky sťažovateľa

Do dátumu stanoveného na tento účel neboli od sťažovateľa doručené žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 O údajnom neposkytnutí odôvodnenej odpovede zo strany Komisie na sťažnosť sťažovateľa podanú podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku

1.1 Sťažovateľ bol úradníkom Európskej komisie. Od 11. do 16. júna 2002 cestoval na služobnú cestu z Viedne do Kodane. Podľa názoru sťažovateľa finančný výkaz zodpovedajúci jeho príkazu na služobnú cestu nebol v súlade s príručkou pre služobné cesty a výška náhrady nezodpovedala sume, ktorú vynaložil. Dňa 14. marca 2003 podal sťažovateľ odvolanie podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Jeho žiadosť nebola nikdy postúpená príslušným útvarom. Dňa 19. augusta 2003 sťažovateľ opäť podal Komisii odvolanie podľa článku 90 ods. 2. Komisia zaevidovala jeho odvolanie 28. augusta 2003.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Európska komisia mu neposkytla odôvodnenú odpoveď na jeho odvolanie podané podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že je poľutovaniahodné, že prvé odvolanie sťažovateľa zaslané jeho priamemu nadriadenému nebolo nikdy postúpené oddeleniu "Odvolania", ktoré je zodpovedné za vybavovanie odvolaní podaných podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Po tom, ako bolo toto oddelenie informované o tejto skutočnosti, rozhodlo sa zaoberať druhým odvolaním sťažovateľa v záujme sťažovateľa a s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s odvolaniami štyri mesiace po uplynutí zákonnej lehoty. Preto boli prijaté primerané opatrenia na nápravu chyby vyplývajúcej z nedostatočného prenosu prvého odvolania sťažovateľa medzi príslušnými útvarmi Komisie.

Komisia vysvetlila, že sťažovateľovi bolo zaslané potvrdenie o prijatí, v ktorom ho informovala, že i) menovací orgán mal štvormesačnú lehotu od dátumu podania odvolania na oznámenie svojho odôvodneného rozhodnutia; ii) že ak na konci tejto lehoty nebola doručená žiadna odpoveď na sťažnosť, považuje sa to za implicitné rozhodnutie o jej zamietnutí; a iii) že môže podať odvolanie na Súd prvého stupňa proti implicitnému alebo výslovnému rozhodnutiu za podmienok stanovených v článku 91 služobného poriadku. Za týchto okolností sťažovateľ nemohol nevedieť o tom, že neexistencia odôvodneného rozhodnutia Komisie do 28. decembra 2003 sa považovala za implicitné rozhodnutie o zamietnutí jeho odvolania a otvorila zákonnú lehotu na podanie odvolania na Súd prvého stupňa.

1.3 Dňa 19. októbra 2004 sťažovateľ zaslal ombudsmanovi ďalší list týkajúci sa jeho sťažnosti. V tomto liste zdôraznil, že prvé tvrdenie týkajúce sa jeho sťažnosti by malo znieť takto:

„Komisia napriek svojmu záväzku a zjavnému zámeru neposkytla sťažovateľovi odôvodnenú odpoveď na jeho sťažnosť podanú podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.“

1.4 Ombudsman preto 9. novembra 2004 napísal Komisii list, v ktorom ju požiadal, aby sa vyjadrila k tvrdeniu sťažovateľa v znení preformulovanom sťažovateľom.

1.5 Komisia vo svojom dodatočnom stanovisku uviedla, že ako uviedla vo svojom prvom stanovisku, možno len konštatovať, že sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že úradník zodpovedný za jeho spis ho výslovne informoval, že o jeho odvolaní bude prijaté odôvodnené rozhodnutie. Podľa názoru Komisie neexistovali žiadne dôkazy, pokiaľ ide o vyhlásenie sťažovateľa, v príslušnom spise, ktorý mala Komisia k dispozícii, ani v spise predloženom európskemu ombudsmanovi.

1.6 Ombudsman poznamenáva, že podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku "(…) Orgán oznámi dotknutej osobe svoje odôvodnené rozhodnutie do štyroch mesiacov odo dňa podania sťažnosti. Ak po uplynutí tejto lehoty nebola sťažovateľovi doručená žiadna odpoveď, považuje sa to za implicitné rozhodnutie o jej zamietnutí, proti ktorému možno podať odvolanie podľa článku 91.“

1.7 Ombudsman vo svojich rozhodnutiach o sťažnostiach 1479/99/(OV)MM a 729/2000/OV (2) zastával názor, že je správnou administratívnou praxou, aby menovací orgán poskytol výslovnú odpoveď na odvolania podané zamestnancami Spoločenstva podľa článku 90 služobného poriadku. Ďalej poznamenal, že ak menovací orgán tak neurobí, dotknutá osoba je chránená pred ďalším oneskorením pravidlom, že neposkytnutie odpovede predstavuje zamietavé rozhodnutie. Podľa názoru ombudsmana je cieľom tohto pravidla poskytnúť úradníkovi právny prostriedok nápravy, ak menovací orgán neposkytne výslovnú odpoveď, ale neoprávňuje menovací orgán odchýliť sa od svojej povinnosti dodržiavať zásady dobrej správy vecí verejných.

1.8 V tomto prípade mala Komisia sťažovateľovi odpovedať do 28. decembra 2003. Ombudsman poznamenáva, že Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že hoci ju služobný poriadok k tomu nenúti, snažila sa o vydanie odôvodneného rozhodnutia vo všetkých odvolaniach, ktoré jej boli podané. Vzhľadom na jej obmedzené zdroje a veľký počet odvolaní sa však môže stať, že za výnimočných okolností sa táto prax nedodržiava. Komisia sa za túto situáciu ospravedlnila. Ombudsman zastáva názor, že obmedzené zdroje Komisie a možný veľký počet odvolaní, ktoré sa majú riešiť, nie sú dostatočnými dôvodmi, ktoré by mohli odôvodniť, že Komisia nevydala odôvodnené rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia sa vo svojich dvoch stanoviskách ospravedlnila sťažovateľovi aj ombudsmanovi za to, že nevydali odôvodnené rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Ombudsmanka však ďalej poznamenáva, že Komisia v týchto stanoviskách nediskutovala o dôvodoch svojho rozhodnutia zamietnuť odvolanie sťažovateľa. Podľa názoru ombudsmana preto sťažovateľ stále nebol informovaný o týchto dôvodoch. Vzhľadom na túto skutočnosť sa ombudsman domnieva, že skutočnosť, že Komisia neposkytla odôvodnenú odpoveď na sťažnosť sťažovateľa podanú 19. augusta 2003 podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

1.9 Ombudsman poznamenáva, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého "Komisia napriek svojmu záväzku a zjavnému zámeru neposkytla sťažovateľovi odôvodnenú odpoveď na jeho sťažnosť podanú podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku", ombudsman poznamenáva, že Komisia uviedla, že sťažovateľ nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že úradník zodpovedný za jeho spis ho výslovne informoval, že o jeho odvolaní bude prijaté odôvodnené rozhodnutie. Ombudsman sa domnieva, že z dokumentov, ktoré mu boli predložené, nie je zrejmé, že úradník zodpovedný za spis sťažovateľa ho výslovne informoval, že o jeho odvolaní bude prijaté odôvodnené rozhodnutie. Vzhľadom na svoj záver uvedený v odseku 1 bode 8 sa však ombudsman domnieva, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu tvrdenia sťažovateľa.

2 O tvrdení, podľa ktorého konanie Komisie zbavilo sťažovateľa práva podať odvolanie na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že správanie Komisie ho zbavilo práva podať odvolanie na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

2.2 Komisia uviedla, že 1. októbra 2003 bolo sťažovateľovi zaslané potvrdenie o prijatí, v ktorom ho informovala, že i) menovací orgán má štvormesačnú lehotu odo dňa podania odvolania na oznámenie svojho odôvodneného rozhodnutia; ii) že ak na konci tejto lehoty nebola doručená žiadna odpoveď na sťažnosť, považuje sa to za implicitné rozhodnutie o jej zamietnutí; a iii) že úradník môže podať odvolanie na Súd prvého stupňa proti implicitnému alebo výslovnému rozhodnutiu za podmienok stanovených v článku 91 služobného poriadku.

2.3 Ombudsman sa domnieva, že sťažovateľovi boli v potvrdení o prijatí poskytnuté dostatočné informácie, pokiaľ ide o jeho právo podať odvolanie na Súd prvého stupňa. Domnieva sa preto, že sťažovateľ mohol podať odvolanie na Súd prvého stupňa po 28. decembri 2003, ak by si to želal. Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ tvrdil, že medzi decembrom 2003 a februárom 2004 mal niekoľko kontaktov s osobou zodpovednou za jeho spis v Komisii a že bol pri týchto príležitostiach informovaný, že dostane odôvodnenú odpoveď na svoje odvolanie. Jediný relevantný dôkaz, ktorý bol ombudsmanovi poskytnutý, je však kópia e-mailu sťažovateľa z 9. júna 2004. Sťažovateľ sa v tomto e-maile odvolal na rozhovor s úradníkom zodpovedným za jeho spis, ktorý sa uskutočnil približne tri týždne predtým. Pri príležitosti tohto rozhovoru bol sťažovateľ podľa svojho e-mailu z 9. júna 2004 informovaný, že odôvodnené rozhodnutie o jeho odvolaní je pripravené na podpis. Aj za predpokladu, že by sa tento e-mail mohol považovať za dôkaz o tom, že Komisia uviedla, že poskytne písomnú odpoveď na odvolanie sťažovateľa podané podľa článku 90 služobného poriadku, je potrebné poznamenať, že táto informácia bola sťažovateľovi poskytnutá v máji 2004, t. j. po uplynutí trojmesačnej lehoty na podanie odvolania na Súd prvého stupňa. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že sťažovateľ nepredložil dostatočné dôkazy o tom, že správanie Komisie ho zbavilo práva podať odvolanie na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že sa zdá, že v súvislosti s týmto tvrdením nedošlo zo strany Európskej komisie k nesprávnemu úradnému postupu.

3 Záver

Ombudsman preto v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana predkladá Komisii tento návrh odporúčania:

Návrh odporúčania

Európska komisia by mala poskytnúť odôvodnenú odpoveď na odvolanie sťažovateľa podané 19. augusta 2003 podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 31. októbra 2005. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia rozhodnutia ombudsmana a opisu opatrení prijatých na vykonanie návrhu odporúčania.

V Štrasburgu 22. júla 2005

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(2) Tieto rozhodnutia sú k dispozícii na internetovej stránke európskeho ombudsmana na tejto adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/decision/en/default.htm