(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana [1])

Späť na Sťažnosti

1. Dňa 1. mája 2004 nadobudol účinnosť nový služobný poriadok, ktorým sa zavádza nový systém odmeňovania a služobného postupu úradníkov Európskej únie. V prílohe XIII k nariadeniu Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004 [2] (ďalej len "príloha XIII k služobnému poriadku") sa ustanovujú prechodné opatrenia s cieľom zosúladiť existujúce základné platy úradníkov prijatých pred 1. májom 2004 s novým platovým a služobným poriadkom.

2. Jedným z takýchto opatrení je článok 7 prílohy XIII služobného poriadku. Uvádza sa v ňom:

„Základné mesačné platy úradníkov prijatých do zamestnania pred 1. májom 2004 sa určujú v súlade s týmito pravidlami:

1. Premenovanie platových tried podľa článku 2 ods. 1 tejto prílohy nevedie k žiadnym zmenám základného mesačného platu vyplácaného každému úradníkovi.

2. Pre každého úradníka sa k 1. máju 2004 vypočíta multiplikačný faktor. Tento multiplikačný faktor sa rovná pomeru medzi základným mesačným platom vyplateným úradníkovi pred 1. májom 2004 a uplatniteľnou sumou vymedzenou v článku 2 ods. 2 tejto prílohy.

[…]

5 Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, vedie prvé povýšenie každého úradníka po 1. máji 2004 v závislosti od kategórie obsadenej pred 1. májom 2004 a stupňa obsadeného v čase nadobudnutia účinnosti povýšenia k zvýšeniu základného mesačného platu, ktoré sa určí na základe nasledujúcej tabuľky …

6. Pri tomto prvom povýšení sa určí nový multiplikačný faktor. Tento multiplikačný faktor sa rovná pomeru medzi novými základnými platmi vyplývajúcimi z uplatňovania odseku 5 a uplatniteľnou sumou uvedenou v článku 2 ods. 2 tejto prílohy. S výhradou odseku 7 sa tento multiplikačný faktor uplatňuje na plat po postupe do vyššieho platového stupňa a úprave odmien.

7. Ak je po povýšení multiplikačný faktor nižší ako 1, úradník odchylne od článku 44 služobného poriadku zostáva v prvom platovom stupni svojej novej platovej triedy dovtedy, kým je multiplikačný faktor nižší ako 1 alebo kým nie je povýšený. Nový multiplikačný faktor sa vypočíta tak, aby sa zohľadnila hodnota postupu do vyššieho platového stupňa, na ktorý by mal nárok podľa uvedeného článku. Keď sa koeficient zvýši na 1, úradník začne postupovať v súlade s článkom 44 služobného poriadku. Ak je multiplikačný faktor vyšší ako jeden, akýkoľvek zostatok sa prevedie na senioritu v kroku …" (zvýraznenie doplnené)

Článok 44 nového služobného poriadku stanovuje:

„Úradník, ktorý bol dva roky v jednom platovom stupni vo svojej platovej triede, automaticky postúpi do ďalšieho platového stupňa v tejto platovej triede ….“

3. Po nadobudnutí účinnosti nového služobného poriadku sa Parlament rozhodol zaviesť postup (ďalej len „prax“), na základe ktorého by uplatňoval prvú vetu článku 7 ods. 7 takto: multiplikačný faktor (ďalej len „MF“) úradníkov prijatých pred 1. májom 2004 by sa automaticky zvýšil na 1, dva roky po ich prvom povýšení podľa nového služobného poriadku.

4. Sťažovatelia sú obaja úradníkmi Európskeho parlamentu v platovej triede AD 11 a nastúpili do služobného pomeru pred 1. májom 2004 [3]. V súlade s článkom 7 prílohy XIII sa ich MF vypočítal po 1. máji 2004 a predstavoval 0,834. Ešte neboli povýšení podľa nového služobného poriadku a k ich poslednému povýšeniu došlo 1. januára 2004, teda podľa starého služobného poriadku. Z tohto dôvodu nemohli využívať postupy Parlamentu. Ich MF zostalo na pôvodnej sume 0,834 a bude sa meniť až dva roky po ich ďalšom povýšení podľa nového služobného poriadku.

5. Sťažovatelia v roku 2007 porovnali svoje platy s platmi svojich kolegov, ktorí neskôr dosiahli rovnakú platovú triedu a stupeň po ich povýšení v roku 2005, teda podľa nového služobného poriadku. V súlade s praxou sa MF týchto kolegov automaticky zvýšil na 1 a ich platy sa zvýšili približne o 300 EUR viac ako platy sťažovateľov, ktorých MF zostalo na úrovni nižšej ako 1.

6. Sťažovatelia spochybnili toto rozdielne zaobchádzanie, ktoré podľa ich názoru existovalo medzi úradníkmi v dôsledku dátumu ich príslušného povýšenia.

7. Dňa 6. júna 2007 obaja podali žiadosti podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku. Požiadali menovací orgán o zvýšenie MF uplatniteľného na ich platy na 1 so spätnou účinnosťou.

8. Dňa 19. októbra 2007 menovací orgán zamietol ich žiadosti. Spresnila, že ich situácia je v súlade s ustanoveniami starého služobného poriadku, ako aj s prílohou XIII nového služobného poriadku. V januári 2004 boli povýšení a na ich platy sa uplatnil MF v súlade s článkom 7 ods. 2 prílohy XIII.

9. Menovací orgán ďalej uviedol, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, pretože sťažovatelia sa nenachádzali v situácii porovnateľnej so situáciou kolegov uvedených v ich sťažnostiach. Dátumy ich povýšenia a ich platová trieda pred 1. májom 2004 boli odlišné.

10. Menovací orgán uviedol, že prvé povýšenie predstavuje základný krok pri prechode zo starého služobného poriadku na nový. Kým sa neskončilo prechodné obdobie, vyššie zaradenie nemuselo nevyhnutne znamenať vyšší plat. Menovací orgán dospel k záveru, že rozhodnutie Parlamentu bolo založené na objektívnom kritériu, ktoré spočívalo v stanovení MF vo výške 1 najneskôr dva roky po prvom povýšení úradníka podľa nového služobného poriadku.

11. Dňa 17. januára 2008 podali sťažovatelia sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľstva pre personál a administratívu zamietnuť ich žiadosti o spätnú opravu MF ich základných platov. Listom z 5. júna 2008 menovací orgán zamietol ich sťažnosti z rovnakých dôvodov ako ich žiadosti podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku.

12. Dňa 7. novembra 2008 sa sťažovatelia obrátili na ombudsmana.

Predmet žiadosti

13. Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach adresovaných ombudsmanovi tvrdili, že postupy Parlamentu sú nezlučiteľné s článkom 7 prílohy XIII k služobnému poriadku.

14. Vo svojich sťažnostiach obaja sťažovatelia tvrdili, že by sa s nimi malo zaobchádzať rovnako ako s tými, ktorí v dôsledku praxe dostali MF vo výške 1. Ombudsman sa však rozhodol nezahrnúť túto žiadosť do svojho vyšetrovania. Vzhľadom na ich tvrdenie sa domnieval, že tvrdenie sťažovateľov nemožno prijať. Za predpokladu, že by sa na základe jeho vyšetrovania dospelo k záveru, že rozhodnutie Parlamentu o MF je v rozpore so zákonom, a preto predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu, ombudsman by nemohol požiadať Parlament, aby so spätnou účinnosťou uplatnil takéto MF na sťažovateľov.

Požiadavku

15. Dňa 20. januára 2009 ombudsman začal vyšetrovanie tvrdenia sťažovateľov. Požiadal Parlament, aby mu postúpil formálne rozhodnutie svojho Predsedníctva v tejto veci a vysvetlil právny základ tejto praxe.

16. Parlament zaslal svoje stanovisko 1. júla 2009. Ombudsman ju postúpil sťažovateľom s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú zaslali 13. augusta 2009.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. Údajná nezlučiteľnosť rozhodnutia Parlamentu o multiplikačnom faktore s článkom 7 prílohy XIII služobného poriadku

Argumenty predložené ombudsmanovi

17. Sťažovatelia tvrdili, že prax Parlamentu je nezlučiteľná s článkom 7 prílohy XIII k služobnému poriadku.

18. Na podporu svojho tvrdenia navrhovatelia predložili tieto tri argumenty:

i) Parlament automaticky, a teda svojvoľne, uplatnil MF 1 na všetkých úradníkov dva roky po ich prvom povýšení podľa nového služobného poriadku.

ii) To diskriminovalo úradníkov prijatých podľa starého služobného poriadku, zatiaľ čo dôvodom prechodných pravidiel prílohy XIII služobného poriadku bolo zabrániť takejto diskriminácii.

iii) Európska komisia uplatňuje článok 7 prílohy XIII k služobnému poriadku iným spôsobom. Neuplatňuje sa automaticky MF 1 na všetkých úradníkov dva roky po ich príslušnom povýšení podľa nového služobného poriadku. Úradníci, ktorí po svojom povýšení stále majú MF nižšiu ako 1, zostávajú v rovnakej platovej triede a platovom stupni. Potom sa vypočíta nový MF. Ak úradník postupuje v kroku, ak jeho MF presiahne 1, tento prebytok sa prepočíta na počet odpracovaných rokov v kroku.

19. Parlament vo svojom stanovisku k sťažnostiam pripomenul, že príloha XIII služobného poriadku stanovuje prechodné opatrenia uplatniteľné na úradníkov Spoločenstiev po nadobudnutí účinnosti nového služobného poriadku.

20. Pre úradníkov prijatých do zamestnania pred 1. májom 2004 sa v článku 7 prílohy XIII stanovil „zložitý mechanizmus“, v ktorom MF zohrával kľúčovú úlohu. V tejto súvislosti predstavovalo prvé povýšenie podľa nového služobného poriadku zásadný krok pri prechode medzi starou a novou platovou triedou.

21. Podľa Parlamentu z uvedených ustanovení vyplýva, že úradníci nebudú dostávať celú sumu svojich platov podľa novej platovej stupnice, pokiaľ ich MF bude nižší ako 1.

22. Parlament tiež uviedol, že „[s]udca Spoločenstva nedávno poukázal aj na ťažkosti pri výklade článku 7 prílohy XIII. „Tvárou v tvár ustanoveniam, ktoré sú formálne nejednoznačné, čo znemožňuje prísny a jednotný výklad, a tiež „uvedomujúc si anomálie, ktoré sú vlastné organizácii prechodu medzi týmito dvoma platovými stupnicami, Parlament navrhol prístup“zameraný na skrátenie obdobia, počas ktorého by mechanizmus zavedený článkom 7 prílohy XIII spôsobil problémy.“

23. Podľa názoru ombudsmana Parlament opisuje a odôvodňuje svoju prax takto. Automaticky udeľuje MF vo výške 1 všetkým úradníkom najneskôr dva roky po ich prvom povýšení podľa nového služobného poriadku. Po prvom povýšení sa nový MF, a teda nový plat, vypočíta podľa mechanizmov uvedených v článku 7 prílohy XIII. Avšak 24 mesiacov po povýšení (keď sa musia vypočítať finančné dôsledky zvýšenia platového stupňa a nového MF) sa úradníkovi namiesto toho automaticky pridelí MF vo výške 1 a odvtedy dostáva celú mzdu podľa novej platovej stupnice pre prvý stupeň vo svojej novej platovej triede. V tejto chvíli sa nový teoretický MF vypočíta zvýšením platu, ktorý dovtedy dostával, o 4,2 %[4] a potom sa stanoví pomer medzi takto získaným novým platom a uplatniteľnou sumou pre prvý stupeň v príslušnej platovej triede. Ak je teoretický nový MF stále nižší ako jeden, chýbajúce percento sa prepočíta na počet odpracovaných rokov a úradník zostane v prvom stupni svojej novej platovej triedy počas takto vypočítaného dodatočného obdobia.

24. V dôsledku toho je prvým povýšením mechanizmus, ktorý spúšťa prechod medzi starou a novou platovou stupnicou, a čas potrebný na tento prechod môže byť pre každú osobu odlišný.

25. Podľa názoru Parlamentu však prechodné opatrenia nemali byť dlhodobé. Preto sa rozhodla sledovať „legitímny cieľ“skrátenia prechodného obdobia. Aj keď táto administratívna prax zvýraznila rozdiely v platoch počas určitého obdobia, prvé povýšenie podľa nového služobného poriadku predstavuje objektívne kritérium, ktoré môžu všetci zamestnanci dúfať, že dosiahnu v určitom okamihu svojej kariéry.

26. Podľa nového služobného poriadku môže úradník po dosiahnutí MF 1 poberať vyšší plat ako jeho kolegovia vo vyššej platovej triede, ale s MF nižším ako 1. Podobne, keď niektorí kolegovia postupujú v kroku, môžu dostať viac ako úradník, ktorý už bol v tom istom kroku k 1. máju 2004. Rovnováha sa dosiahne po dokončení prechodu.

27. Z tohto dôvodu Parlament opäť zdôraznil legitímny cieľ sledovaný svojou praxou, „ktorým bolo čo najviac skrátiť celkové prechodné obdobie.“Podľa Parlamentu si zákonodarca želal byť v súlade so všeobecnou zásadou, z ktorej vychádza príloha XIII k služobnému poriadku, a to, aby sa prechodné ustanovenia neuplatňovali po uplynutí primeraného obdobia.

28. Parlament uviedol, že súdy Spoločenstva zdôraznili ťažkosti pri výklade článku 7 prílohy XIII [5]. V rozsudku Lafili správne zdôraznil, že: "en tout état de cause, la thèse défendue par le requérant comporterait une dérogation illimite dans le temps à l'article 66 du statut, ce que l'article 7, paragraphe 7, de l'annexe XIII ne prévoit pas non plus expressément, et irait à l'encontre de l'économie même d'une disposition transitoire, ainsi qu'il ressort des points 85 à 87 du présent arrêt."

29. Parlament sa preto domnieval, že jeho činnosť je v súlade s duchom predmetných prechodných ustanovení a so zámerom zákonodarcu Spoločenstva. Z dôvodu „zložitosti mechanizmu“a „nepriehľadnosti právneho textu“bol však Parlament nútený rozhodnúť o svojom vlastnom výklade s cieľom skrátiť prechodné obdobie.“

30. Mechanizmus podľa článku 7 ods. 7 prílohy XIII a prax vyplývajúca z výkladu tohto článku nemali žiadny vplyv na povýšenia, ku ktorým došlo pred 1. májom 2004.

31. Parlament zdôraznil, že sťažovatelia boli povýšení 1. januára 2004 a neexistuje žiadny právny základ, ktorý by im umožňoval využívať MF vo výške 1 po ich poslednom povýšení v januári 2004. Na ich platy sa uplatnil MF podľa článku 7 ods. 2 prílohy XIII k služobnému poriadku [6]. V dôsledku toho sa ich MF zvýši na 1 maximálne do dvoch rokov po ich prvom povýšení podľa nového služobného poriadku.

32. Na základe týchto úvah menovací orgán vo svojich odpovediach z 5. júna 2008 na sťažnosti sťažovateľov podľa článku 90 ods. 2 dospel k záveru, že ich administratívna situácia je v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Administratívna situácia úradníka povýšeného pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku totiž nebola porovnateľná so situáciou úradníka povýšeného podľa nového služobného poriadku. Napadnuté rozhodnutia teda neporušili zásadu rovnosti zaobchádzania.

33. Menovací orgán ďalej poznamenal, že v rozsudku Lafili (v bode 85) sa jasne uvádza, že ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa novej štruktúry služobného postupu a základného mesačného platu sa vzťahujú na budúce situácie [7]. Okrem toho sa v rozsudku uvádza, že „z povahy prechodného ustanovenia vyplýva, že zahŕňa výnimky z niektorých pravidiel, ktorých uplatňovanie bolo nevyhnutne ovplyvnené zmenou systému.“

34. Parlament sa ďalej zaoberal žiadosťou ombudsmana o kópiu formálneho rozhodnutia Predsedníctva o MF. V nadväznosti na pripomienky Dvora audítorov týkajúce sa uplatniteľnosti MF Predsedníctvo formálne schválilo tento postup prostredníctvom oficiálnej odpovede, ktorú sformuloval Parlament. Parlament pripojil k svojmu stanovisku tieto dokumenty:

i) Zápisnica zo schôdze predsedníctva, ktorá sa konala 22. septembra 2009 [8]. Strana 13 tejto zápisnice obsahovala bod s názvom Výročná správa Dvora audítorov – prijatie odpovedí Parlamentu na pripomienky Dvora audítorov Predsedníctvom – oznámenie generálneho tajomníka; a

ii) Kópia výpisu z úradného vestníka C-287 [9]. Príslušné pripomienky Dvora audítorov boli uvedené v jeho bodoch 11.7 – 11.9 (Špecifické hodnotenie v rámci vyhlásenia o vierohodnosti – MF uplatniteľné na platy) a odpovede Parlamentu na tieto pripomienky sú uvedené v bodoch 11.7 – 11.11.

35. Sťažovatelia vo svojich spoločných pripomienkach stručne uviedli, že nejde o to, či sú ustanovenia služobného poriadku nezlučiteľné s rozhodnutím Parlamentu, ale skôr o opak, keďže služobný poriadok musí mať vždy prednosť pred praxou jednotlivých inštitúcií.

36. Účelom MF bolo zabezpečiť, aby všetci úradníci prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004 boli postupne systematickým a nediskriminačným spôsobom presunutí zo starej platovej triedy do novej. Parlament úmyselne a úmyselne zmaril tento účel tým, že sa jednostranne rozhodol sledovať „legitímny cieľ“skrátenia prechodného obdobia. Nikdy však nebola povinná tak urobiť.

37. „Schválenie“, na ktoré Parlament odkázal vo svojom stanovisku, keď hovoril o svojej reakcii na pripomienky Dvora audítorov, by sa v najlepšom prípade mohlo opísať ako implicitné a datované od 22. septembra 2008. Bolo to 21 mesiacov po tom, ako boli zamestnanci povýšení v roku 2005 informovaní o rozhodnutí generálneho riaditeľa zaviesť túto prax. Zdá sa, že tento nedostatok smerodajného základu pre jeho rozhodnutie bol ešte znásobený nekonzultovaním s právnym servisom. Bolo to v rozpore s článkom 3 rozhodnutia Predsedníctva z 28. januára 2004 [10], v ktorom sa uvádza, že „v prípade administratívnych postupov právny servis poskytuje pomoc v súlade s podmienkami, ktoré sú k nemu pripojené.“

38. Sťažovatelia nakoniec vzali na vedomie vyhlásenie Parlamentu, že „bol nútený rozhodnúť o svojom vlastnom výklade zložitých a neprehľadných ustanovení článku 7 s cieľom skrátiť prechodné obdobie.“Podľa ich názoru bol tento cieľ stanovený výlučne sám. Samotný Parlament pripustil, že ostatné inštitúcie, ako napríklad Dvor audítorov alebo Súdny dvor, vykladali ustanovenia článku 7 odlišne. Sťažovatelia nenašli žiadne dôkazy o tom, že súdy mali ťažkosti s výkladom a uplatňovaním, na ktoré Parlament opakovane odkazoval. Sťažovatelia na podporu svojich tvrdení predložili „oznámenia zamestnancom“týkajúce sa tejto záležitosti, ktoré v roku 2007 vydali Dvor audítorov [11] a Súdny dvor [12]. V týchto oznámeniach Dvor audítorov aj Súdny dvor informovali svojich zamestnancov o svojich príslušných politikách týkajúcich sa postupu do platového stupňa po povýšení po reforme služobného poriadku.

39. Sťažovatelia doplnili svoje pripomienky zaslaním kópie „uznesenia Parlamentu z 23. apríla 2009 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2007 – oddiel VI – EECS“(ďalej len „uznesenie z 23. apríla 2009“) ombudsmanovi. V bode 7 tohto uznesenia Parlament uviedol: „ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa multiplikačného faktora by mali všetky inštitúcie vykladať a vykonávať rovnakým spôsobom, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s ich zamestnancami; očakáva rozhodnutie Súdu pre verejnú službu o odvolaní, ktoré podal úradník Komisie, a očakáva, že EHSV zosúladí svoju prax (v prípade potreby so spätnou účinnosťou) s týmto rozhodnutím.“

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania

40. Na začiatku ombudsman vyjadruje sklamanie nad tým, že Parlament nie je schopný predložiť žiadne formálne administratívne rozhodnutie, ktorým by sa ustanovila taká dôležitá administratívna prax, ako je tá, ktorá je predmetom preskúmania. Ako správne uviedli sťažovatelia, odpoveď Parlamentu na pripomienky Dvora audítorov nemôže predstavovať takéto rozhodnutie so spätnou účinnosťou.

41. Po druhé ombudsman pripomína, že v bode 11.11 svojich pripomienok Dvor audítorov uviedol, že ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa MF by mali všetky inštitúcie vykladať a vykonávať rovnakým spôsobom. Tým by sa zabezpečilo „právne a riadne uplatňovanie služobného poriadku všetkými inštitúciami, čím by sa umožnilo rovnaké zaobchádzanie s ich zamestnancami.“Parlament to výslovne zopakoval vo svojom uznesení z 23. apríla 2009.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je ombudsman zmätený jednostranným rozhodnutím Parlamentu zdržať sa plnenia uvedeného cieľa, pričom si uvedomuje, že iné inštitúcie majú odlišnú prax. V tejto súvislosti poznamenáva, že Komisia, Súdny dvor a Dvor audítorov (a zrejme všetky ostatné inštitúcie) sa rozhodli plne implementovať prvú vetu článku 7 ods. 7 prílohy XIII k služobnému poriadku a vypočítať MF pre každého úradníka po jeho povýšení po 1. máji 2004. Úradník v týchto inštitúciách preto zostáva v prvom stupni svojej novej platovej triedy dovtedy, kým jeho MF zostane pod úrovňou 1 alebo kým nebude znovu povýšený.

43. Parlament sa domnieval, že použitie vlastného výkladu a spochybnenej praxe je odôvodnené z dvoch dôvodov. Po prvé z dôvodu „komplexnej“a „netransparentnej“povahy ustanovení článku 7 prílohy XIII k služobnému poriadku, čo podľa názoru Parlamentu umožňuje jeho vlastný výklad. Po druhé, pretože prechodné obdobie by sa malo skrátiť.

44. Ombudsman však nepovažuje uvedené dôvody za presvedčivé.

45. Ombudsman poznamenáva, že v bodoch 37, 83 a 89 rozsudku vo veci Lafili Súdny dvor uviedol, že znenie článku 7 je „nejednoznačné“,„zavádzajúce“a „nejednoznačné“. Dodal, že znenie použité v odsekoch 6 a 7 článku 7 skutočne umožňuje výklad, ktorý "nie je úplne doslovný", ale musí byť v súlade s cieľom príslušných prechodných ustanovení [13].

46. Výklad článku 7 zo strany Parlamentu však nebol len „doslovný“, ale skôr predstavoval zmenu zákona [14]. Ombudsman sa domnieva, že správne orgány Parlamentu nemohli tento článok vykladať týmto spôsobom.

47. Zatiaľ čo rozsudok Lafili sa týka výkladu poslednej vety článku 7, ktorá sa vzťahuje na situácie, v ktorých by MF mohol byť vyšší ako 1 po povýšení, sporná prax Parlamentu odkazuje na situácie, v ktorých by po povýšení bol MF stále nižší ako 1. Na tieto situácie sa vzťahuje prvá veta článku 7 ods. 7 prílohy XIII, ktorá je podľa názoru ombudsmana jasná: „Ak je po povýšení multiplikačný faktor nižší ako 1, úradník odchylne od článku 44 služobného poriadku zostáva v prvom platovom stupni svojej novej platovej triedy dovtedy, kým je multiplikačný faktor nižší ako 1 alebo kým nie je povýšený.“(zvýraznenie doplnené)

48. V rozpore s uvedeným ustanovením sa Parlament rozhodol uplatniť MF 1 na každého dva roky po jeho prvom povýšení podľa nového služobného poriadku, a to aj v prípade, že stále mal MF menej ako 1. Ombudsman v tejto súvislosti poukazuje na to, že zdôvodnenie ustanovenia v prvej vete článku 7 ods. 7 sa zdá byť skôr také, že prechod na nový systém služobného postupu a odmeňovania by sa mal uskutočniť postupne a mal by sa uplatňovať individuálne. Dosiahnutý výsledok je presne opačný.

49. Ombudsman chápe, že konečným cieľom Parlamentu bolo čo najviac skrátiť prechodné obdobie pre veľký počet dotknutých úradníkov. Ombudsmanka však poznamenáva, že Parlament nevysvetlil, prečo sa prechodné obdobie muselo nevyhnutne skrátiť. Pripomína, že naopak z prípravných prác nového služobného poriadku dosť jasne vyplývalo, že prechodné obdobie sa bude uplatňovať individuálne na každého úradníka a že niektorí z nich možno ani nedosiahnu MF 1 počas svojho služobného postupu.

50. Aj keby sme sa však domnievali, že tento cieľ skrátenia prechodného obdobia je opodstatnený, takýto prístup nevylučuje, ako to dokazujú prejednávané výhrady, prípadné nespravodlivé zaobchádzanie so zamestnancami patriacimi do tej istej funkčnej skupiny. V dôsledku osobitného výkladu článku 7 ods. 7 prílohy XIII služobného poriadku samotným Parlamentom sa totiž MF úradníkov povýšených podľa nového služobného poriadku automaticky zvýšil na 1. Ich platy teda boli vyššie ako platy úradníkov, ktorí boli povýšení pred 1. májom 2004 a ktorých MF zostalo nižšie ako 1.

51. Parlament môže mať pravdu, keď tvrdí, že i) úradníci povýšení pred 1. májom 2004 a úradníci povýšení po tomto dátume sa nenachádzajú v rovnakej situácii; a ii) v dôsledku toho argumenty sťažovateľov týkajúce sa diskriminácie v tejto súvislosti nemožno prijať. Ako však vyplýva z prejednávaných výhrad, prax Parlamentu skutočne vytvorila situáciu, v ktorej sa s úradníkmi tej istej funkčnej skupiny, ktorí boli prijatí pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku, zaobchádza nespravodlivo z finančného hľadiska v závislosti od dátumu ich príslušného povýšenia (pozri bod 5 vyššie).

52. Ombudsmanka by tiež chcela zdôrazniť, že prax Parlamentu poskytuje jeho úradníkom jasnú finančnú výhodu v porovnaní s úradníkmi každej inej inštitúcie. Úradníci Parlamentu dostávajú plat v plnej výške podľa novej platovej stupnice dva roky po svojom prvom povýšení podľa nového služobného poriadku. Úradníci z ostatných inštitúcií, ktorí sú povýšení do rovnakej platovej triedy presne k rovnakému dátumu, môžu mať naďalej MF, ktoré sa uplatňuje na ich platy, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 7 prílohy XIII k služobnému poriadku. Toto rozdielne zaobchádzanie s úradníkmi je presne to, čomu chcel Európsky parlament ako politická inštitúcia zabrániť prijatím uznesenia z 23. apríla 2009 (pozri citát v bode 39 vyššie).

53. Stručne povedané, ombudsmanka sa domnieva, že postupy Parlamentu:

a) uplatnenie MF 1 na svojich úradníkov, ktorí dva roky po svojom prvom povýšení stále majú MF nižšie ako 1, nie je v súlade s článkom 7 ods. 7 prílohy XIII k služobnému poriadku;

b) vedie k nespravodlivému finančnému zaobchádzaniu s jeho úradníkmi v závislosti od dátumov ich príslušného povýšenia; a

c) poskytuje svojim úradníkom jasnú finančnú výhodu v porovnaní s úradníkmi pracujúcimi pre iné inštitúcie EÚ.

Ombudsmanka preto dospela k záveru, že tento postup je v rozpore s článkami 4, 5 a 11 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe [15], a preto predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

54. Ombudsmanka poznamenáva, že Parlament vo svojej odpovedi na pripomienky Dvora audítorov prisľúbil, že jeho generálny tajomník vymenuje administratívnu pracovnú skupinu poverenú hĺbkovým preskúmaním tejto témy a v prípade potreby navrhnutím akýchkoľvek zmien a doplnení.

55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman predkladá príslušný návrh odporúčania v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana.

B. Návrh odporúčania

Na základe vyšetrovania sťažností ombudsman predkladá Parlamentu tento návrh odporúčania:

Parlament by mal vysvetliť opatrenia, ktoré zamýšľa prijať na dosiahnutie súladu so služobným poriadkom, a zosúladiť svoju prax s praxou ostatných inštitúcií.

Parlament by mal vysvetliť závery a odporúčania pracovnej skupiny v tejto veci, ktorú sa zaviazal vymenovať, ako aj následné opatrenia prijaté jeho menovacím orgánom.

Parlament a sťažovatelia budú informovaní o tomto návrhu odporúčania. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana zašle Parlament podrobné stanovisko do 31. augusta 2010. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia návrhu odporúčania a opisu spôsobu jeho vykonávania alebo vykonávania.

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 11. mája 2010

---

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] Ú. v. EÚ L 124, 27.4.2004, s. 1.

[3] Veci 2986/2008/MF a 2987/2008/MF sa riešili spoločne.

[4] Rozdiel medzi stupňom 1 a stupňom 2 v novej platovej stupnici (pozri článok 8 ods. 2 prílohy XIII k služobnému poriadku).

[5] Rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 4. septembra 2008, Lafili/Komisia, F-22/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 91.

[6] Článok 7 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje:

"Pre každého úradníka sa k 1. máju 2004 vypočíta multiplikačný faktor. Tento multiplikačný faktor sa rovná pomeru medzi základným mesačným platom vyplateným úradníkovi pred 1. májom 2004 a uplatniteľnou sumou vymedzenou v článku 2 ods. 2 tejto prílohy ….“

[7] Pôvodné francúzske znenie odseku 85 je takéto:

„Le Statut des Fonctionnaires est entré en vigueur le ler mai 2004 de telle sorte que, sous réserve des dispositions transitoires et de principes généraux tels que le principe de sécurité juridique, de non-rétroactivité ou de protection des droits des acquis, les dispositions nouvelles du statut qui régissent la nouvelle structure de carrière et le traitement mensuel de base s'appliquent aux situations à naitre.“

[8] PV BUR 22-09-2008 (k dispozícii na intranete Parlamentu).

[9] Ú. v. EÚ C 287, 2008, s. 111 – 114.

[10] Referenčné číslo PE 339.484/BUR (k dispozícii na intranete Parlamentu).

[11] Oznámenie Dvora audítorov č. 01/07 s názvom Povýšenie na vyšší stupeň po povýšení od reformy služobného poriadku.

[12] Oznámenie o služobnom postupe Súdneho dvora č. 04/07 s názvom Povýšenie na vyšší stupeň po povýšení od reformy služobného poriadku.

[13] Bod 83 rozsudku Lafili: „… le libellé de l’article 7, paragraphes 6 et 7, est suffisamment ambivalent pour justifier la recherche d’une interprétation non exclusivement littérale qui soit conforme à l’économie et à la finalité des dispositions transitoires en cause.“

[14] Ombudsman však pripomína, že Súdny dvor je najvyšším orgánom na výklad práva Únie.

[15] Pozri Európsky kódex dobrej správnej praxe a presnejšie jeho článok 4 (zákonnosť), článok 5 (neexistencia diskriminácie) a článok 11 (spravodlivosť).