Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ 3. januára 2018 požiadal Európsky úradpre boj proti podvodom (OLAF) o prístup verejnosti k „Správe o dotáciách EÚ pre hniezdo bocianov“[1] v súlade s pravidlami EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (ďalej len „nariadenie 1049/2001“[2]).

2. Dňa 25. januára 2018 OLAF zamietol žiadosť sťažovateľa, ktorú vyložil tak, že sa týka jej záverečnej správy z vyšetrovania vo veci OF/2015/1348/B4. Úrad OLAF vychádzal z výnimky stanovenej v nariadení č. 1049/2001, na základe ktorej možno zamietnuť žiadosti o prístup, ak je potrebné chrániť „účelinšpekcií, vyšetrovaní a auditov“[3].

3. Sťažovateľ 14. februára 2018 požiadal úrad OLAF o preskúmanie svojho rozhodnutia predložením tzv. opakovanej žiadosti. Tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení správy, keďže správa viedla k odstúpeniu českej vlády. Potrebnú vecnú zrozumiteľnosť možno najlepšie dosiahnuť uverejnením správy úradu OLAF. Keďže uniknutá česká verzia správy už bola v plnom rozsahu uverejnená českými novinami Hospodářské Noviny v januári 2018, sťažovateľ tvrdil, že zverejnenie správy nemôže brániť práci českej polície a súdnictva.

4. Úrad OLAF vydal rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o preskúmanie 26. apríla 2018. OLAF potvrdil svoj predchádzajúci záver, že prístup k záverečnej správe z vyšetrovania nemožno poskytnúť. OLAF pritom vychádzal z viacerých ustanovení nariadenia č. 1049/2001.

5. Po prvé, úrad OLAF tvrdil, že na záverečnú správu o vyšetrovaní sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia dokumentov v spisoch úradu OLAF, ako sa stanovuje v judikatúre Všeobecného súdu[4]. Keďže správa bola vnútroštátnym orgánom a Komisii zaslaná až v decembri 2017, „zverejneniesprávy by mohlo ohroziť účinné využívanie informácií zaslaných vnútroštátnym orgánom, ktoré správu nedávno dostali, a môžu zvážiť následné opatrenia“. Požadovaný dokument by preto bol „vzásade a v plnom rozsahu oslobodený od zverejnenia“,pokiaľ jeho zverejnenie neodôvodňuje prevažujúci verejný záujem.

6. Po druhé, úrad OLAF tvrdil, že zverejnenie správy by umožnilo verejnosti „zhromaždiťdôležité informácie obchodného významu, ktoré by boli škodlivé pre subjekty, ktoré poskytli svoje údaje“[5]. Odradilo by to aj obchodné subjekty od spolupráce s úradom OLAF v budúcnosti.

7. OLAF napokon tvrdil, že správa bude obsahovať osobné údaje chránené článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 a že žalobca nepreukázal potrebu postúpenia týchto osobných údajov jemu.

8. Pokiaľ ide o existenciu prevažujúceho verejného záujmu, úrad OLAF uviedol, že „vzhľadomna predbežnú povahu vyšetrovaní zameraných na boj proti podvodom, ktoré vedie úrad OLAF, [...] prevažuje záujem na zachovaní dôverného charakteru dokumentov týkajúcich sa jeho prípadu “. Ďalej tvrdila, že žiadateľ „neodôvodnil, prečo je v konkrétnej situácii zásada transparentnosti v určitom zmysle osobitne naliehavá, a preto môže prevážiť nad dôvodmi odôvodňujúcimi nezverejnenie“. Úrad OLAF preto dospel k záveru, že „neexistujúdostatočné prvky, ktoré by preukazovali existenciu prevažujúceho verejného záujmu“.

9. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s rozhodnutím úradu OLAF, sa 14. mája 2018 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

10. Ombudsmanka začala vyšetrovanie tohto aspektu sťažnosti:

OLAF nesprávne zamietol žiadosť sťažovateľa o preskúmanie bez toho, aby posúdil jeho tvrdenia týkajúce sa najmä existencie prevažujúceho verejného záujmu.

Argumenty predložené ombudsmanovi

11. Sťažovateľ tvrdí, že OLAF zamietol žiadosť o preskúmanie bez toho, aby riadne analyzoval jeho tvrdenia týkajúce sa existencie prevažujúceho verejného záujmu. Tvrdí tiež, že pri posudzovaní jeho žiadosti mal byť zohľadnený únik záverečnej vyšetrovacej správy denníka Hospodářské Noviny. Únik by v skutočnosti spôsobil, že tvrdenie úradu OLAF, že zverejnenie správy by mohlo brániť následným činnostiam vnútroštátneho súdnictva, by už nebolo platné. To isté by platilo aj pre ochranu osobných údajov, keďže tieto údaje by už boli verejne dostupné.

Hodnotenie ombudsmana

12. Nariadenie č. 1049/2001[6] umožňuje inštitúciám EÚ odmietnuť prístup k dokumentom, ak by ich zverejnenie mohlo ohroziť účel inšpekcií, vyšetrovaní a auditov. Táto výnimka sa uplatňuje, pokiaľ nepreváži verejný záujem na zverejnení dokumentov. Okrem toho, ak dokumenty podliehajú konkrétnej oblasti práva EÚ, musia sa zvážiť všetky osobitné pravidlá prístupu uplatniteľné na takéto dokumenty. V tomto prípade sa v nariadení 883/2013[7] uvádza, že informácie zaslané alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní úradu OLAF v akejkoľvek forme podliehajú služobnému tajomstvu.

13. Všeobecný súd rozhodol, že ustanovenia týkajúce sa dôvernosti v nariadení č. 883/2013 odôvodňujú všeobecnú domnienku nezverejnenia dokumentov týkajúcich sa vyšetrovaní úradu OLAF. Súd dospel k záveru,že „všeobecný prístup na základe nariadenia č. 1049/2001 k dokumentom v spise OLAF-u, zatiaľ čo vyšetrovací postup OLAF-u stále prebieha, by v zásade narušil účinný priebeh vyšetrovania“[8]. To isté platilo pre vyšetrovania úradu OLAF, ktoré boli nedávno ukončené odporúčaniami na následné opatrenia, keďže príslušné orgány EÚ alebo vnútroštátne orgány potrebovali čas na to, aby v „primeranejlehote“rozhodli o opatreniach, ktoré by mali prijať na základe odporúčaní úradu OLAF. Všeobecný súd odôvodnil, že včasné zverejnenie by mohlo ohroziť účinné využívanie zistení úradu OLAF príslušnými orgánmi[9].

14. Súdny dvor však uznal, že OLAF by mal preskúmať dôvodnosť všetkých tvrdení predložených osobou žiadajúcou o prístup, ktorých cieľom bolo preukázať, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dotknutých dokumentov[10].

15. Ombudsmanka preto posúdila, či sa na požadovanú záverečnú vyšetrovaciu správu úradu OLAF vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia, a ak áno, či existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

16. Na požadovanú záverečnú správu sa jasne vzťahovala všeobecná domnienka nezverejnenia počas prebiehajúceho prešetrovania a počas „primeranéhoobdobia“po jeho uzavretí. Úrad OLAF zamietol žiadosť sťažovateľa o preskúmanie v apríli 2018. Keďže úrad OLAF zaslal svoju záverečnú správu a odporúčania Komisii a českým vnútroštátnym orgánom v decembri 2017, z judikatúry vyplýva, že primeraná lehota pre Komisiu a české vnútroštátne orgány na posúdenie ich opatrení ešte neuplynula[11]. Okrem toho, pokiaľ ide o skutkové okolnosti tohto prípadu, ombudsman chápe, že vnútroštátne orgány ešte nedokončili svoju prácu na záležitostiach vyplývajúcich zo správy[12].

17. Sťažovateľ tvrdí, že existuje prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie správy.

18. Podľa judikatúry Súdneho dvora musí osoba žiadajúca o nelegislatívne dokumenty, na ktoré sa vzťahuje domnienka nezverejnenia, preukázať, že zásada transparentnosti je v určitom zmysle mimoriadne naliehavá, a preto môže prevážiť nad dôvodmi odôvodňujúcimi odmietnutie zverejnenia dokumentov[13].

19.  Podozrenia týkajúce sa prípadu „Stork Nest“ prispeli k strate dôvery českej vlády v parlamente v januári 2018. Nová menšinová vláda pod vedením českého premiéra zložila 27. júna 2018 prísahu. Možno odôvodnene predpokladať, že naďalej existuje verejný záujem na objasnení skutkových okolností veci „Stork Nest“, ktorý podporuje návrh na prepustenie.

20. Podľa názoru ombudsmanky však verejný záujem na objasnení skutočností vo veci „Bork Nest“ neprevažuje nad potrebou chrániť opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou v nadväznosti na správu úradu OLAF. Ombudsmanka zdôrazňuje, že existuje značný verejný záujem na zabezpečení toho, aby sa tieto následné opatrenia mohli riadne vykonávať. Ombudsmanka sa domnieva, že je dôležité rešpektovať potrebu dôvernosti počas primeraného obdobia, aby bolo možné prijať následné opatrenia. Za týchto okolností ombudsman považuje za primerané, aby OLAF dospel k záveru, že v tomto štádiu neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentu.

21. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že Ministerstvo financií Českej republiky vydalo v januári 2018 krátke zhrnutie záverov správy úradu OLAF, v ktorom sa uvádza, že úrad OLAF zistil nezrovnalosti vo vyplácaní dotácií, ktoré dostalo hniezdo búrok[14]. Tieto obmedzené informácie sú v tomto štádiu dostatočné, pokiaľ ide o dostatočné informovanie verejnosti o vývoji v tomto prípade.

22. Skutočnosť, že vnútroštátne orgány stále zvažujú svoje kroky, znamená, že napriek jasnému verejnému záujmu na vedomostiach o tom, čo sa stalo v tomto prípade, to neprevažuje nad verejným záujmom na tom, aby sa vnútroštátnym orgánom poskytla primeraná príležitosť zaoberať sa touto záležitosťou. Ombudsman však chce objasniť, že to neznamená, že odmietnutie prístupu verejnosti bude odôvodnené na neurčitý čas. 

23. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že uniknutá verzia správy OLAF-u už bola uverejnená, Všeobecný súd rozhodol, že „samotnáskutočnosť, že časť dôverného spisu OLAF-u mohla byť zverejnená nezákonne, sama osebe neodôvodňuje žiadnu odchýlku v prospech dotknutej osoby od pravidiel dôvernosti, ktorými sa riadi vyšetrovací spis OLAF-u“[15].

24. Za súčasného stavu práva EÚ to teda znamená, že únik správy v českých novinách Hospodářské Noviny neodôvodňuje žiadnu výnimku zo všeobecnej domnienky nezverejnenia. Samotný únik nepopiera žiadne právne dôvody na ďalšie odopieranie prístupu verejnosti.

25. Po zistení, že sa uplatňuje výnimka na ochranu účelu inšpekcií, vyšetrovaní a auditov, nie je potrebné, aby ombudsman posudzoval uplatniteľnosť ostatných výnimiek, na ktoré sa odvoláva OLAF. Vyšetrovanie neodhalilo žiadny prípad nesprávneho úradného postupu OLAF-u pri odmietnutí prístupu k požadovaným dokumentom.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Pri zamietnutí prístupu k požadovanému dokumentu nedošlo zo strany Európskeho úradu pre boj proti podvodom k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Európsky úrad pre boj proti podvodom budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 17. júla 2018

[1] „Stork Nest“ je poľnohospodársky a hotelový komplex v Českej republike, ktorý v roku 2008 získal dotácie EÚ.

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43 – 48) (ďalej len „nariadenie 1049/2001“).

[3] Článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

[4] Veci T‐221/08, Strack/Komisia [2016] ECLI:EU:T:2016:242 a T‐110/15, IMG/Komisia [2016] ECLI:EU:T:2016:322.

[5] Článok 4 ods. 2 prvá zarážka (ochrana obchodných záujmov) nariadenia č. 1049/2001.

[6] Článok 4 ods. 2.

[7] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1 – 22).

[8] Vec T‐110/15, IMG/Komisia, [2016] ECLI:EU:T:2016:322, body 33.

[9] Vec T‐110/15, IMG/Komisia, [2016] ECLI:EU:T:2016:322, bod 35.

[10] Vec T‐110/15, IMG/Komisia, [2016] ECLI:EU:T:2016:322, bod 38; Vec C-139/07, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, Zb. 2010, ECLI:EU:C:2010:376, bod 62.

[11] V spojených veciach T-391/03 a T-70/04, Franchet a Byk/Komisia, [2006] ECLI:EU:T:2006:190, Všeobecný súd konštatoval, že lehota siedmich mesiacov je stále primeraná, body 121-124.

[12] Zhrnutie je k dispozícii (odkaz skontrolovaný v júli 2018) na oficiálnom webovom sídle českého ministerstva financií na adrese: https://www.mfcr.cz/cs/aktualne/tiskove-zpravy/2018/ministerstvo-financi-zverejnuje-zavery-z-30660.

[13] Spoločné veci C-514/11 P a C-605/11 P, LPN a Fínsko/Komisia, [2013] ECLI:EU:C:2013:738, bod 93.

[14] Zhrnutie je k dispozícii (odkaz skontrolovaný v júli 2018) na oficiálnom webovom sídle českého ministerstva financií na adrese: https://www.mfcr.cz/cs/aktualne/tiskove-zpravy/2018/ministerstvo-financi-zverejnuje-zavery-z-30660.

[15] Vec T‐110/15, IMG/Komisia, [2016] ECLI:EU:T:2016:322, bod 59.