Vážený pán X,
29. januára 1998 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v súvislosti s rozhodnutím menovacieho orgánu. Týmto rozhodnutím vydal menovací orgán voči vám pokarhanie v nadväznosti na disciplinárne konanie, ktoré začalo GR IX.
Dňa 5. mája 1998 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 3. augusta 1998 a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Dňa 11. januára 1999 mi boli doručené Vaše pripomienky k stanovisku Komisie.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa boli relevantné tieto skutočnosti:
Sťažovateľ, bývalý úradník Komisie triedy B3, podal 29. novembra 1995 žiadosť o náhradu výdavkov na liečbu manžela/manželky sťažovateľa. Tieto výdavky pokrývali 21-dňovú liečbu od 6. do 26. augusta 1995. Generálny riaditeľ GR IX však 2. februára 1996 začal disciplinárne konanie proti sťažovateľovi na základe podozrenia, že sťažovateľ predložil falošný účet. Po tom, ako ho hotel, ktorý účet vydal, informoval, oddelenie pre poistenie pre prípad choroby a úrazu malo podozrenie, že účet predložený sťažovateľom na jedinom liste v skutočnosti zahŕňal dve rôzne obdobia liečby, jedno pre sťažovateľa a manžela a druhé len pre manžela. Vo faktúre sa tiež uvádzali ceny, ktoré nezodpovedali realite, a služby, ktoré sa neuskutočnili. Okrem toho sa v návrhu neuvádza zníženie, ktoré sťažovateľ využil. Po tomto disciplinárnom konaní bol sťažovateľ 14. februára 1996 vypočutý a pripustil, že návrh zákona z 26. augusta 1995 sa týkal dvoch návrhov zákonov zodpovedajúcich dvom lehotám na nápravu. Hotel vyhlásil, že to bol sťažovateľ, kto požiadal o vystavenie jediného účtu. Dňa 11. septembra 1996 menovací orgán napokon vydal napomenutie voči sťažovateľovi na základe článku 86 ods. 2b služobného poriadku.
Dňa 5. februára 1997 podal sťažovateľ odvolanie podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia. Sťažovateľ spochybnil skutočnosti a tvrdil, že rozhodnutie o vydaní pokarhania bolo svojvoľné a založené na nedostatočných prvkoch. Na rozdiel od toho, čo uviedla Komisia, sťažovateľ tvrdil, že bola podaná len žiadosť o náhradu za liečbu manžela/manželky a nikdy nie pre sťažovateľa. Sťažovateľ napokon tvrdil, že správa z vypočutia zo 14. februára 1996 nebola nikdy doručená, a preto nebolo dodržané právo na obhajobu.
Dňa 29. septembra 1997 menovací orgán zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie. Sťažovateľ preto podal túto sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Sťažovateľ tvrdil, že a) boli porušené práva na obhajobu a že b) rozhodnutie bolo svojvoľné, pretože obvinenia neboli opodstatnené.

Požiadavku

Stanovisko Komisie Komisia
vo svojom stanovisku vysvetlila dôvody, ktoré viedli GR IX k začatiu disciplinárneho konania voči sťažovateľovi a vydaniu pokarhania. Oddelenie pre poistenie pre prípad choroby a úrazu GR IX malo podozrenie, že keď sťažovateľ 29. novembra 1995 podal žiadosť o náhradu výdavkov na liečbu manžela/manželky, sťažovateľ predložil falošný účet. V účte sa na jednej strane uvádzali ceny, ktoré nezodpovedali obvyklým cenám hotela, zahŕňali služby, ktoré sa nikdy neuskutočnili, a neuvádzalo sa v ňom zníženie o 15 %, na ktoré majú úradníci Komisie nárok. Na druhej strane GR IX malo podozrenie, že sťažovateľ predložil jedinečný účet v mene manžela/manželky, ktorý v skutočnosti zodpovedal dvom rôznym účtom na dve rôzne liečebné obdobia, jeden pre sťažovateľa a manžela/manželku a druhý len pre manžela/manželku. Hotel informoval, že tieto dva účty boli na žiadosť sťažovateľa uvedené na jednom hárku. Z týchto dôvodov generálny riaditeľ GR IX začal 2. februára 1996 disciplinárne konanie proti sťažovateľovi.
Dňa 14. februára 1996 sa uskutočnilo vypočutie, počas ktorého sťažovateľ pripustil, že návrh zákona z 26. augusta 1995 zodpovedal dvom rôznym liečebným lehotám pre manžela/manželku (16. – 22. apríla 1995 a 6. – 19. augusta 1995). Sťažovateľ tiež uviedol, že to bol hotel, ktorý navrhol vystaviť jediný účet zodpovedajúci 21-dňovej lehote na vyliečenie, ktorá bola povolená pre manžela/manželku. Pokiaľ ide o dodatočnú sumu a ceny služieb, ktoré boli zahrnuté do faktúry z 26. augusta 1995 a do žiadosti o náhradu, sťažovateľ tvrdil, že pravdepodobne boli spôsobené chybou alebo opomenutím zo strany hotela.
Dve kópie zápisnice z pojednávania boli zaslané sťažovateľovi 23. februára 1996, pričom žiadosť o vrátenie jednej z nich bola podpísaná. Po nich nasledovali dve upomienky z 22. apríla a 27. mája 1996, pričom druhá bola zaslaná doporučeným listom, ale sťažovateľ ju nikdy nevyzdvihol. Sťažovateľ nikdy neposlal späť podpísanú kópiu zápisnice. Rozhodnutie o pokarhaní bolo sťažovateľovi zaslané doporučeným listom. Z týchto dôvodov Komisia uviedla, že práva žalovanej boli plne rešpektované.
Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom tvrdil, že nie je odôvodnené. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že žiadosť o náhradu pre sťažovateľa nebola nikdy podaná, Komisia uviedla, že sťažovateľ predložil falošný účet len v mene manžela/manželky, zatiaľ čo hotel potvrdil, že aspoň jedno z dvoch období sa vzťahovalo aj na pobyt sťažovateľa v hoteli a že sťažovateľ požiadal o jediný účet. So zreteľom na podporné dokumenty, t. j. žiadosť o náhradu, predložený účet a zápisnicu z vypočutia, menovací orgán potvrdil svoje rozhodnutie.
Pripomienky sťažovateľa Vo
svojich pripomienkach sťažovateľ trval na sťažnosti, že bolo porušené právo na obhajobu a že rozhodnutie, ktorým bolo vydané pokarhanie, nebolo odôvodnené.

ROZHODNUTIE

1 Údajné porušenie práva sťažovateľa na obhajobu
1.1 Sťažovateľ tvrdil, že správa z vypočutia zo 14. februára 1996 nebola nikdy doručená, a preto bolo porušené právo sťažovateľa na obhajobu. Komisia poznamenala, že sťažovateľovi boli zaslané dve kópie zápisnice z vypočutia, po ktorých nasledovali dve upomienky, z ktorých druhá bola zaslaná doporučene, ale sťažovateľ si ich nikdy nevyzdvihol.
1.2 Článok 87.1 služobného poriadku stanovuje, že úradník, voči ktorému má byť vydané pokarhanie, bude vypočutý pred prijatím takéhoto opatrenia. V tomto prípade sa zdá, že 14. februára 1996 sa uskutočnilo vypočutie, počas ktorého mal sťažovateľ možnosť obhajovať svoje stanovisko a urobiť vyhlásenia. Zo stanoviska Komisie tiež vyplýva, že 23. februára 1996 bola sťažovateľovi zaslaná zápisnica z tohto vypočutia a že 22. apríla a 27. mája 1996 boli zaslané dve ďalšie upomienky, druhá doporučenou zásielkou, ale že sťažovateľ nikdy nešiel vyzdvihnúť zápisnicu. Ombudsman preto konštatuje, že právo sťažovateľa na obhajobu bolo v tomto disciplinárnom konaní dodržané. Komisia preto nezistila žiadny nesprávny úradný postup.
2 Tvrdenie, že rozhodnutie nebolo odôvodnené a svojvoľné
2.1 Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie z 11. septembra 1996, ktorým bolo vydané pokarhanie, nebolo odôvodnené a svojvoľné. Sťažovateľ poznamenal, že žiadosť o náhradu liečebných nákladov bola podaná len pre manžela/manželku a nikdy nebola podaná pre sťažovateľa. Komisia uviedla, že sťažovateľovi poskytla úplné odôvodnenie založené na dôkazoch, ktoré boli zhromaždené počas disciplinárneho konania.
2.2 V rozhodnutí o pokarhaní úradníka by sa mali jasne uviesť dôvody, na ktorých je založené. V prejednávanej veci sa zdá, že menovací orgán založil svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré vyplynuli zo žiadosti o náhradu a z návrhu zákona predloženého sťažovateľom, ako aj na vyhláseniach, ktoré sťažovateľ urobil počas vypočutia. Vo svojom rozhodnutí menovací orgán odkazuje na skutočnosť, že sťažovateľ počas vypočutia pripustil, že návrh zákona z 26. augusta 1995 v skutočnosti zahŕňal dva samostatné návrhy zákonov na dve rôzne liečebné obdobia. Menovací orgán sa odvolal aj na informácie získané od hotela, podľa ktorých to bol sťažovateľ, kto požiadal hotel, aby vystavil jediný účet.
2.3 Sťažovateľ neposkytol ombudsmanovi dôkazy, ktoré by boli v rozpore s tvrdeniami menovacieho orgánu, ktoré viedli k pokarhaniu. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o dodatočnú sumu a ceny služieb uvedených vo faktúre z 26. augusta 1995 a v žiadosti o náhradu, sťažovateľ sa obmedzil na tvrdenie, že pravdepodobne boli spôsobené chybou alebo opomenutím v mene hotela. Z uvedených dôvodov sa ombudsman domnieva, že menovací orgán dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie vydať pokarhanie. Tvrdenie, že toto rozhodnutie nie je odôvodnené a svojvoľné, nemožno zachovať a v súvislosti s týmto aspektom prípadu nebol zistený žiadny nesprávny úradný postup.
3
Záver Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsmanka sa preto rozhodla prípad uzavrieť.
O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.
Váš úprimný
Jacob SÖDERMAN