Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V apríli 2016 Európsky parlament uverejnil výzvu na vyjadrenie záujmu na účely náboru vodičov [1]. Od uchádzačov sa vyžadovala dôkladná znalosť (úroveň C1) jedného z 24 úradných jazykov EÚ („jazyk 1“) a uspokojivá znalosť (úroveň B2) angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny („jazyk 2“). Druhý jazyk sa musel líšiť od prvého jazyka [2].

2. Sťažovateľ, taliansky štátny príslušník, podal prihlášku, pričom si ako prvý jazyk zvolil taliančinu a ako druhý jazyk francúzštinu. Následne bol pozvaný na skúšky, konkrétne na skúšku s voliteľnými odpoveďami, na dve praktické vodičské skúšky, ako aj na pohovor.

3. V októbri 2016 Parlament informoval sťažovateľa, že na základe jeho výkonu počas pohovoru nebude prijatý do zamestnania.

4. O niekoľko dní neskôr sťažovateľ požiadal o preskúmanie [3] rozhodnutia Parlamentu neprijať ho. Parlament odpovedal v marci 2017, pričom trval na svojom rozhodnutí neprijať ho.

5. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s touto odpoveďou, sa v júni 2017 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie stanoviska sťažovateľa, že:

a) Európsky parlament sa mýlil, keď nezamestnal sťažovateľa ako vodiča z dôvodu skóre, ktoré získal za svoj výkon počas ústneho pohovoru;

b) Európsky parlament sa dopustil pochybenia, keď mu neoznámil výsledky jeho testov.

7. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď Parlamentu na sťažnosť. Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal aj spis Parlamentu týkajúci sa tohto prípadu. Sťažovateľ poskytol pripomienky k odpovedi Parlamentu.

Argumenty predložené ombudsmanovi

8. Sťažovateľ tvrdil, že bol vypočutý len vo francúzštine, zatiaľ čo pri telefonickom rozhovore sa vyžadovalo, aby sa testoval aj jeho „jazyk 1“ (taliančina).  Okrem toho známka udelená za jeho znalosť francúzštiny počas pohovoru nebola v súlade so skutočnosťou, že zložil skúšku s voliteľnými odpoveďami s 30 otázkami vo francúzštine. Sťažovateľ uviedol, že sa medzičasom zapísal na výučbu francúzštiny s cieľom zlepšiť svoje jazykové znalosti a že o tom informoval Parlament.

9. Sťažovateľ takisto tvrdil, že Parlament tým, že nezverejnil všetky výsledky testov, porušil zásadu transparentnosti.

10. Parlament uviedol, že obsah odpovedí sťažovateľa v rozhovore bol uspokojivý, ale že jeho úroveň francúzštiny, jeho „druhý jazyk“, nebola dostatočná. Za francúzštinu mu bol udelený len jeden z piatich bodov, zatiaľ čo minimálny počet bodov bol tri.

11. Parlament ďalej tvrdil, že pohovor sa nekonal výlučne vo francúzštine. Výberová komisia si všimla ťažkosti sťažovateľa s porozumením otázok, ktoré mu boli adresované vo francúzštine. Člen výberovej komisie, ktorý je talianskym rodeným hovorcom, preto položil sťažovateľovi otázky v taliančine. Sťažovateľovi bola preto poskytnutá možnosť vyjadriť sa v taliančine. Výberová komisia však jednomyseľne dospela k záveru, že sťažovateľ nepreukázal jazykovú spôsobilosť požadovanú v súvislosti s francúzštinou ako jeho „druhým jazykom“.

12. Parlament uviedol, že nie je možné zohľadniť chvályhodné úsilie sťažovateľa o zlepšenie jeho francúzštiny. Výberové komisie hodnotia uchádzačov len na základe ich výkonnosti počas pohovoru [4].

Hodnotenie ombudsmana

13. V priebehu vyšetrovania Parlament na návrh vyšetrovacieho tímu súhlasil s tým, že sťažovateľovi poskytne hodnotiace hárky s jeho individuálnymi bodmi vo všetkých štyroch testoch, ktoré absolvoval, vrátane individuálnych bodov udelených za rôzne schopnosti hodnotené počas pohovoru. Ombudsmanka víta rozhodnutie Parlamentu zverejniť výsledky testov sťažovateľa, čo mu umožní pochopiť jeho nedostatky a zlepšiť jeho výkonnosť v budúcich výberových konaniach. Ombudsman preto považuje tento aspekt sťažnosti za vyriešený.

14. Pokiaľ ide o rozhodnutie Parlamentu neprijať sťažovateľa, výberová komisia vo výberovom konaní na zamestnancov disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódy a podrobný obsah skúšok, ako aj ich hodnotenie [5]. Posúdenie výkonnosti uchádzača výberovou komisiou môže byť spochybnené len vtedy, ak existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že výberová komisia sa dopustila zjavného porušenia pravidiel výberového konania (v tomto prípade výzvy na vyjadrenie záujmu)[6].

15. Od výberovej komisie sa vyžaduje, aby overila, či uchádzači majú znalosti a odbornú prax potrebnú na vykonávanie úloh na inzerovanom pracovnom mieste [7]. Výzva na vyjadrenie záujmu vyžadovala, aby sťažovateľ ovládal francúzštinu na úrovni B2. Znalosť jazyka na úrovni B2 znamená, že osoba by mala byť schopná „interagovať so stupňom plynulosti a spontánnosti, ktorý umožňuje pravidelnú interakciu s rodenými hovoriacimi bez namáhania ktorejkoľvek strany“[8].

16. Nahliadnutie vyšetrovacieho tímu do spisu Parlamentu potvrdzuje, že sťažovateľ nebol prijatý do zamestnania, pretože výberová komisia považovala jeho znalosť francúzštiny za nedostatočnú. Sťažovateľ teda nesplnil jedno z kritérií na prijatie do zamestnania. Skutočnosť, že sťažovateľ zložil teoretický test s voliteľnými odpoveďami vo francúzštine (t. j. test hodnotiaci jeho znalosti ako vodiča, nie jazykový test), nie je dostatočným dôkazom zjavne nesprávneho posúdenia výkonu sťažovateľa vo francúzštine počas pohovoru výberovou komisiou. Pasívne chápanie písaného textu je veľmi odlišné od hovorenej interakcie. Okrem toho skutočnosť, že sťažovateľ sa následne rozhodol vynaložiť úsilie na zlepšenie svojich znalostí francúzštiny, nie je relevantná pre posúdenie výkonnosti sťažovateľa na pohovore výberovou komisiou. Uchádzači sa hodnotia na základe ich výkonnosti počas testu alebo pohovoru a nemôžu sa spoliehať na vonkajšie faktory, aby tvrdili, že ich výkonnosť si zaslúži lepšie hodnotenie [9].

17. Výberová komisia bola pri vedení pohovorov viazaná podmienkami stanovenými vo výzve na vyjadrenie záujmu [10]. Vo výzve na vyjadrenie záujmu sa stanovilo, že počas pohovoru sa posúdia znalosti uchádzačov o 1. a 2. jazyku [11]. V dôsledku toho bol Parlament povinný viesť pohovor so sťažovateľom tak v taliančine, ako aj vo francúzštine, zatiaľ čo obsah pohovoru a podiel otázok položených v každom jazyku podliehali diskrečnej právomoci výberovej komisie.

18. Nahliadnutie do spisu Parlamentu neposkytlo žiadne presvedčivé informácie o metóde výberovej komisie na posúdenie „jazyka 1“ uchádzačov na pohovore. Sťažovateľ tvrdí, že bol vypočutý len vo francúzštine, zatiaľ čo Parlament uvádza, že sťažovateľovi boli položené otázky aj v taliančine, a opisuje kontext, v ktorom k tomu došlo, čo dáva vyhláseniu Parlamentu určitý stupeň dôveryhodnosti. Na základe vyhlásenia Parlamentu sa zdá, že výberová komisia neporušila výzvu na vyjadrenie záujmu. Keďže však sťažovateľ nepreukázal uspokojivú znalosť francúzštiny, čo znamenalo, že nemohol byť prijatý do zamestnania, nie je dôvod, aby sa ombudsman ďalej zaoberal týmto aspektom sťažnosti.

19. Na základe uvedených skutočností ombudsmanka nezistila žiadny nesprávny úradný postup Európskeho parlamentu pri neprijatí sťažovateľa do zamestnania.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzavrela tento prípad s týmto zistením:

Európsky parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, keď nezamestnal sťažovateľa ako vodiča.

Európsky parlament vyriešil časť sťažnosti týkajúcu sa zverejnenia výsledkov testu sťažovateľa.

Sťažovateľ a Európsky parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 15. 6. 2018

[1] Výzva na vyjadrenie záujmu, EP/CAST/S/16/2016, Ú. v. EÚ 2016/C 131 A/01, k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:C2016/131A/01&from=EN.

[2] Výzva na vyjadrenie záujmu, strana 3, bod C.

[3] V súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku EÚ: Nariadenie 31 (EHS), 11 (ESAE), ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, Ú. v. ES L 45, 1962, s. 1385.

[4] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 13. decembra 2012, Mileva/Komisia, ECLI:EU:F:2012:197, F-101/11, bod 46.

[5] Pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. februára 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor, T-19/03, ECLI:EU:T:2004:49, bod 60.

[6] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 24. apríla 2013, BX/Komisia, F-88/11, ECLI:EU:F:2013:51, bod 37.

[7] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 24. apríla 2013, BX/Komisia, F-88/11, ECLI:EU:F:2013:51, bod 38.

[8] https://www.coe.int/en/web/common-european-framework-reference-languages/table-1-cefr-3.3-common-reference-levels-global-scale

[9] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 13. decembra 2012, Mileva/Komisia, ECLI:EU:F:2012:197, F-101/11, bod 46.

[10] Pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. marca 2002, Bal/Komisia, T-139/00, ECLI:EU:T:2002:65, bod 35.

[11] Výzva na vyjadrenie záujmu, strana 5, bod IX.