Sťažovateľ poslal Európskej komisii hypertextové odkazy na dve videá dostupné online, pričom tvrdil, že preukázali, že príjemca finančných prostriedkov EÚ bol zapojený do nezákonnej adopcie detí. Komisia informovala sťažovateľa, že ak by chcel vo veci pokračovať, mohol by zvážiť možnosť obrátiť sa na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Sťažovateľ sa potom obrátil na ombudsmana a vyjadril obavu, že Európska komisia navrhla, aby sa obrátil na úrad OLAF namiesto toho, aby vyšetril údajné zneužitie finančných prostriedkov EÚ a oznámil to samotnému úradu OLAF.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala. Zistila, že v zásade neoznámenie OLAF-u informácií naznačujúcich možnézávažné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie OLAF-u by mohlo predstavovať nesprávny úradný postup. Ombudsmanka však uznala, že existujú prípady, v ktorých sa povinnosť zasielať určité informácie - aj keď sa týkajú témy, ktorá je rovnako dôležitá ako údajné zneužitie finančných prostriedkov EÚ - príslušnému útvaru nemusí vždy uplatňovať. Mohlo by to byť napríklad v prípade, keď osoba jednoducho nastolí určité kľúčové slovo alebo problém, ktorý sa má sledovať, bez toho, aby zároveň poskytla konkrétnejšie informácie podporujúce jej obavy. Okrem toho návrh Komisie adresovaný sťažovateľovi, aby sa priamo obrátil na úrad OLAF, nebránil sťažovateľovi v ďalšom riešení tejto záležitosti s úradom OLAF.

Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.  

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ v novembri 2016 upozornil Európsku komisiu na prípad týkajúci sa údajného zneužitia finančných prostriedkov EÚ v Taliansku, do ktorého bola zapojená organizácia pôsobiaca v oblasti ochrany detí. V tejto súvislosti mu poslal hypertextové odkazy na dve videá dostupné online.

2. Nasledujúci deň Komisia odpovedala, že ak by sťažovateľ vedel o podvodnom použití finančných prostriedkov EÚ alebo by mal sťažnosti na podvodné použitie finančných prostriedkov EÚ, mohol by sa bezodkladne obrátiť priamo na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a oznámiť to.

3. Neskôr, vo februári 2017, Komisia informovala sťažovateľa, že vzhľadom na opakujúcu sa povahu jeho obvinení voči Komisii v súvislosti s medzištátnymi osvojeniami si vyhradzuje právo prerušiť s ním korešpondenciu.

Vyšetrovanie

4. Európsky ombudsman začal vyšetrovanie sťažnosti, že Európska komisia adresovala sťažovateľa úradu OLAF namiesto toho, aby vyšetrila údajné zneužitie finančných prostriedkov EÚ a informovala o tom samotný úrad OLAF.

5. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka posúdila informácie uvedené v sťažnosti. Vykonala najmä dôkladnú analýzu korešpondencie medzi Komisiou a sťažovateľom.

Obavy, že Európska komisia nasmerovala sťažovateľa na úrad OLAF namiesto toho, aby vyšetrovala údajné zneužitie finančných prostriedkov EÚ a informovala o tom samotný úrad OLAF

Hodnotenie ombudsmana

6. Pri posudzovaní toho, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany inštitúcie alebo orgánu EÚ v súvislosti so sťažnosťou, ktorá jej bola predložená, ombudsman často používa ako referenčný bod Európsky kódex dobrej správnej praxe [1].

7. V európskom kódexe sa výslovne uvádza, že ak je list alebo sťažnosť adresovaná inštitúcii EÚ alebo postúpená útvaru, ktorý nemá právomoc sa ňou zaoberať, tento útvar musí zabezpečiť, aby sa spis bezodkladne postúpil príslušnému útvaru, ktorý má právomoc sa ním zaoberať.[2] V súčasnosti platné nariadenie o úrade OLAF [3] stanovuje, že inštitúcie EÚ bezodkladne postúpia úradu OLAF všetky informácie týkajúce sa možných prípadov podvodu, korupcie alebo akéhokoľvek iného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie.[4] Komisia nespochybnila, že záležitosť, na ktorú bola upozornená, by sa mohla skutočne týkať zneužívania finančných prostriedkov EÚ.

8. Preto je zrejmé, že neposkytnutie informácií naznačujúcich existenciu závažného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie OLAF-u na účely prijatia ďalších následných opatrení môže v zásade predstavovať nesprávny úradný postup. 

9. V tomto konkrétnom prípade je však dôležité zohľadniť všeobecný kontext, z ktorého vychádza. Sťažovateľ je veľmi aktívny v oblasti ochrany detí a v minulosti v tejto veci často komunikoval s Európskou komisiou. Ombudsman si je vedomý toho, že nie vždy súhlasí s Komisiou. Sťažovateľ v minulosti predložil európskemu ombudsmanovi mnoho sťažností týkajúcich sa záležitostí súvisiacich s oblasťou ochrany detí [5].

10. Z dokumentácie predloženej sťažovateľom vyplýva, že Komisia sa rozhodla nepokračovať v spolupráci s ním. Vyvodenie záveru o primeranosti tohto rozhodnutia nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto veci. Ombudsmanka však uznáva, že existujú prípady, v ktorých sa povinnosť inštitúcií alebo orgánov EÚ zasielať určité informácie - aj keď sa týkajú témy, ktorá je rovnako dôležitá ako údajné zneužitie finančných prostriedkov EÚ - príslušnému útvaru nemusí vždy uplatňovať. Mohlo by to byť napríklad v prípade, keď osoba jednoducho nastolí určité kľúčové slovo alebo problém, ktorý sa má sledovať, bez toho, aby zároveň poskytla konkrétnejšie informácie, na ktorých je založené jej tvrdenie.

11. Okrem toho je OLAF orgánom EÚ, ktorý sa špecializuje na vyšetrovanie podvodov, korupcie a akéhokoľvek iného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Európskej únie [6]. Je teda zrejmé, že OLAF, a nie Komisia, je nepochybne orgánom, ktorý má najlepšie predpoklady na to, aby vyšetril sťažnosť predloženú sťažovateľom. Návrh Komisie, aby sa sťažovateľ obrátil priamo na úrad OLAF, mu nebráni v ďalšom postupe, ak si to želá.

12. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára týmto záverom:

Tým, že Európska komisia navrhla, aby sa sťažovateľ obrátil na úrad OLAF namiesto toho, aby vyšetril údajné zneužitie finančných prostriedkov EÚ a oznámil to samotnému úradu OLAF, sa v tomto prípade nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

V Štrasburgu 14. júna 2017

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

[1] https://www.ombudsman.europa.eu/en/resources/code.faces#/page/1

[2] Pozri najmä článok 15 ods. 1 uvedeného kódexu.

[3] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, s. 1 – 22).

[4] Pozri článok 8 ods. 1 nariadenia o úrade OLAF.

[5] Od roku 2013 sťažovateľ predložil ombudsmanovi dvanásť sťažností. Väčšina z nich bola zamietnutá ako neprípustná alebo bez dôvodov na začatie vyšetrovania, a preto neviedla k vyšetrovaniu. 

[6] Pozri najmä článok 1 ods. 1 nariadenia o úrade OLAF.