Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Prípad sa týka nahradenia sťažovateľa ako zástupcu vedúceho tímu v konzorciu, ktoré predložilo víťaznú ponuku v reakcii na žiadosť Európskej komisie o služby.

2. V máji 2013 Komisia podala žiadosť o služby (ďalej len „žiadosť o služby“). Sťažovateľom bol navrhnutý zástupca vedúceho tímu konzorcia, ktorému bolo udelené najvyššie hodnotenie v postupe Komisie pri výbere poskytovateľa služieb.

3. V júli 2013 vedúci konzorcia informoval sťažovateľa, že konzorcium bolo „uprednostňovanýmuchádzačom“Komisie, ale že Komisia požiadala o nahradenie zástupcu vedúceho tímu scieľom poskytnúť uistenie o... hĺbkových znalostiach postupov EK v tíme.“

4. Sťažovateľ, ktorý bol znechutený z nahradenia, požiadal Komisiu o ďalšie informácie, ktorá odpovedala, že

„[a]po podpísaní zmluvy konzorcium na čele s [vedúcim konzorcia] navrhlo úpravy vrátane [sic] výmeny expertov s cieľom reagovať na určité nedostatky návrhu a EK ich prijala. Skutočnosť sa nedotýka vašej reputácie, aby ste našli ďalšie zaujímavé úlohy v súlade s vašimi odbornými znalosťami.

5. Sťažovateľ sa potom sťažoval európskemu ombudsmanovi.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala toto tvrdenie a tvrdenie:

1) Komisia riadne nevysvetlila náhradu sťažovateľa za zástupcu vedúceho tímu vo víťaznom konzorciu.

2) Komisia by mala riadne vysvetliť nahradenie sťažovateľa alebo mu priznať približne 52 000 EUR ako náhradu.

7. V priebehu vyšetrovania ombudsman dostal stanovisko Komisie k sťažnosti a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na stanovisko Komisie. Útvary ombudsmana vykonali aj nahliadnutie do spisu Komisie týkajúceho sa tohto prípadu. Pri vedení vyšetrovania ombudsmanka zohľadnila argumenty a stanoviská predložené stranami.

Údajné nesprávne vysvetlenie nahradenia sťažovateľa a súvisiaceho nároku

Argumenty predložené ombudsmanovi

8. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že podľa vedúceho konzorcia bolo jeho nahradenie podmienkou na to, aby Komisia zadala zákazku konzorciu.

9. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že 1. júla 2013 informovala vedúceho konzorcia, že výberová komisia udelila konzorciu najvyššie skóre. Komisia požiadala vedúceho konzorcia, aby potvrdil dostupnosť odborníkov navrhnutých v jej ponuke. Vedúci konzorcia potom kontaktoval Komisiu, aby prediskutoval konkrétne zadávacie podmienky a získal spätnú väzbu k svojej ponuke. Komisia informovala vedúceho konzorcia, že podľa správy, ktorú vypracovala výberová komisia, zástupca vedúceho tímu (t. j. sťažovateľ v tomto prípade) nemal konkrétne skúsenosti s príslušnými európskymi metódami a technikami hodnotenia v oblasti vonkajších vzťahov a rozvojovej spolupráce, čo sa vyžadovalo v žiadosti o poskytnutie služieb. Skúsenosti sťažovateľa sa týkali najmä monitorovania a hodnotenia výdavkov nesúvisiacich s rozvojom v poľnohospodárstve a bankovom sektore, ktoré sa riadia rôznymi postupmi a prístupmi.

10. Komisia ubezpečila sťažovateľa, že pred zadaním zákazky ani po ňom nepožiadal o jeho nahradenie. Dodal, že je poľutovaniahodné, že mu vedúci konzorcia poskytol nepresné a zavádzajúce informácie. Spätná väzba, ktorú Komisia poskytla „[w]len na informačné účely a nepredpokladala, že by mala vplyv na rozhodnutie o zadaní zákazky alebo na navrhovaných odborníkov.“Podľa Komisie vedúci konzorcia nesprávne vyložil svoju spätnú väzbu.

11. Komisia vysvetlila, že 16. júla 2013 podpísala zmluvu s vedúcim konzorcia. Listom z toho istého dňa vedúci konzorcia informoval Komisiu, že vzhľadom na nepredvídané okolnosti sťažovateľ už nie je k dispozícii na plnenie svojich povinností podľa zmluvy. Vedúci konzorcia preto navrhol ďalšieho odborníka. Keďže Komisia nemala dôvod spochybňovať vyhlásenia vedúceho konzorcia a keďže bola presvedčená, že nahradenie neohrozí plnenie zmluvy, prijala navrhované nahradenie[1].

12. Komisia uviedla, že nemá žiadny zmluvný vzťah so sťažovateľom. Nemyslí si, že podmienky potrebné na vznik mimozmluvnej zodpovednosti voči sťažovateľovi sú splnené[2]. Sťažovateľovi preto nevzniká nárok na náhradu škody.

13. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že nikdy neuviedol, že by nebol schopný plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Až prostredníctvom stanoviska Komisie ombudsmanovi sa dozvedel, že dôvodom jeho nahradenia bola jeho údajná nedostupnosť. Dôvody, ktoré mu Komisia poskytla na jeho zastupovanie, neboli v súlade s dôvodmi, ktoré uviedla v odpovedi na vyšetrovanie ombudsmana.

14. Navrhovateľ takisto zastával názor, že Komisia mala povinnosť potvrdiť, že nahradenie bolo odôvodnené. Nestačilo, aby Komisia jednoducho uznala existenciu „nepredvídanýchokolností“bez toho, aby požiadala o ďalšie informácie. V súvislosti s inými projektmi EÚ Komisia požaduje, aby boli experti nahradení riadnymi dôvodmi. V tomto prípade Komisia sťažovateľa nevypočula. V dôsledku toho nezabezpečil, aby jeho nahradenie bolo odôvodnené.

15. Sťažovateľ tvrdil, že spätná väzba Komisie adresovaná vedúcemu konzorcia mala negatívny vplyv na jeho situáciu. Dodal, že aj keby spätná väzba Komisie nemala viesť k zmenám v tíme odborníkov, faktom zostáva, že Komisia konala nedbanlivo. Komisia mala predpokladať, že vedúci konzorcia mohol interpretovať svoju spätnú väzbu ako výzvu na prijatie opatrení s cieľom napraviť nedostatok skúseností sťažovateľa.

16. Podľa sťažovateľa je komunikácia medzi Komisiou a uchádzačmi počas súťažného konania až do podpísania zmluvy súčasťou dobre regulovaného postupu. Uchádzači preto nepovažujú spätnú väzbu Komisie za jednoduchú výmenu názorov na informačné účely. Navrhovateľ sa domnieval, že Komisia nevykonala riadny úsudok. Zaobchádzal teda s ním nespravodlivo a niesol zodpovednosť za škodu.

Hodnotenie ombudsmana

17. Konzorcium, ktoré navrhlo sťažovateľa ako zástupcu vedúceho tímu, získalo najvyššie hodnotenie spomedzi uchádzačov. Napriek pomerne vysokému počtu bodov však výberová komisia Komisie vyjadrila určité obavy v súvislosti s tým, či mal sťažovateľ relevantné odborné skúsenosti.

18. Podľa platných pravidiel je dodávateľ povinný plniť zmluvu na najvyššej odbornej úrovni[3]. Musí zabezpečiť, aby každý zamestnanec, ktorý plní zmluvu, mal odbornú kvalifikáciu a skúsenosti potrebné na plnenie úloh, ktoré mu boli pridelené[4]. V prípade, že odborné znalosti zamestnanca dodávateľa nezodpovedajú profilu požadovanému v zmluve, dodávateľ musí tohto zamestnanca bezodkladne nahradiť. Komisia môže požiadať o nahradenie ktoréhokoľvek takéhoto zamestnanca, pričom uvedie dôvody svojho konania. Náhradný personál musí mať potrebnú kvalifikáciu a musí byť schopný plniť zmluvu[5]. Inými slovami, zamestnanci, ktorí nemajú požadované odborné znalosti, by mali byť nahradení a Komisia má právo o takéto nahradenie požiadať.

19. Komisia oznámila vedúcemu konzorcia obavy, ktoré vyjadrila výberová komisia v súvislosti so skúsenosťami sťažovateľa. Vedúci konzorcia potom informoval sťažovateľa, že keď sa rozhodol nahradiť ho, "reagovalna to, čo považoval za pokyn... urobiť zmenu v tíme"(kurzívou zvýraznil generálny advokát). Ombudsmanovi neboli poskytnuté žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že Komisia výslovne požiadala vedúceho konzorcia, aby nahradil sťažovateľa. Je však jasné, že spôsob, akým boli vyjadrené obavy výberovej komisie, nebol vhodný na to, aby uistil vedúceho konzorcia, že, ako tvrdí Komisia, tieto obavy nebudú mať žiadny „vplyvna rozhodnutie o zadaní zákazky alebo na navrhovaných odborníkov“. Svedčí o tom skutočnosť, že Komisia vo svojej korešpondencii so sťažovateľom uviedla, že dôvodom rozhodnutia vedúceho konzorcia nahradiť ho bolo „reagovaťna určité nedostatky návrhu“,ktoré Komisia identifikovala. Ombudsmanka sa domnieva, že vedúci konzorcia rozumne pochopil, že Komisia ho žiada o nahradenie sťažovateľa, aby sa neohrozilo zadanie zákazky, a že Komisia o tejto skutočnosti vedela.

20. V situácii, o akú ide v prejednávanej veci, je Komisia jednoznačne silnejšou stranou. Vybraný uchádzač, s ktorým ešte nebola podpísaná zmluva, sa zjavne usiluje splniť požiadavky Komisie, aby si bol istý zabezpečením zmluvy. V takejto situácii zásady riadnej správy vecí verejných vyžadujú, aby Komisia venovala osobitnú pozornosť jasnému a jednoznačnému vyjadrovaniu.

21. V tomto prípade, ak Komisia nemala v úmysle nahradiť sťažovateľa, ombudsmanka sa domnieva, že s cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek nedorozumeniam v súvislosti so spätnou väzbou, ktorú poskytla, mala Komisia buď výslovne uviesť, že nepožaduje, aby konzorcium nahradilo sťažovateľa, alebo uistiť vedúceho konzorcia, že obavy výberovej komisie nebudú mať žiadny vplyv na rozhodnutie o udelení grantu. Komisia tým, že to neurobila, nekomunikovala s vedúcim konzorcia s požadovanou jasnosťou. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.

22. Pokiaľ je to možné, ombudsmanka sa snaží nájsť riešenie zistených prípadov nesprávneho úradného postupu. V tomto prípade už bol sťažovateľ nahradený ako zástupca vedúceho tímu. Okrem toho obavy vyjadrené výberovou komisiou naznačujú, že jeho nahradenie nebolo svojvoľným rozhodnutím. Skutočnosť, že sťažovateľovi chýbali konkrétne relevantné skúsenosti na účely poskytovaných služieb, nevyhnutne neznamená, že jeho nahradenie poškodilo jeho dobré meno a/alebo ohrozilo ďalšie obchodné príležitosti. Sťažovateľ neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali akékoľvek predsudky tohto druhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman zastáva názor, že žiadosť sťažovateľa o náhradu škody nemôže uspieť a že riešenie konkrétneho prípadu nesprávneho úradného postupu, ku ktorému došlo v tomto prípade, už nie je možné. Ombudsmanka preto prípad uzatvára kritickou pripomienkou Komisii a očakáva, že bude obozretnejšia pri riešení podobných situácií v budúcnosti.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

Komisia nekomunikovala s vedúcim konzorcia dostatočne jasne.

Sťažovateľ a predseda Komisie budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

V Štrasburgu 20. marca 2015

[1] Komisia sa odvolala na článok II.1.7 všeobecných podmienok rámcovej zmluvy: „Zamestnancimusia mať potrebnú kvalifikáciu a musia byť schopní plniť zmluvu za rovnakých zmluvných podmienok.“

[2] Pozri napríklad rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) zo 16. decembra 2010 vo veci T-19/07, Systran SA a Systran Luxembourg SA/Európska komisia, Zb. 2010, s. II-6083, bod 126: „[f]alebo vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva v zmysle článku 288 druhého odseku ES musí byť splnený súbor podmienok, a to protiprávne konanie vytýkané inštitúciám, skutočná škoda a príčinná súvislosť medzi týmto konaním a predmetnou škodou...“

[3] Článok II.1.1 všeobecných podmienok rámcovej zmluvy.

[4] Článok II.1.4 všeobecných podmienok rámcovej zmluvy.

[5] Článok II.1.7 všeobecných podmienok rámcovej zmluvy.