V Štrasburgu 23. apríla 2008

Vážená pani S., vážený pán R.,

Dňa 31. októbra 2006 pani S. podala Európskemu ombudsmanovi sťažnosť proti Európskej komisii týkajúcu sa údajného porušenia práv duševného vlastníctva jej zastúpením v Berlíne v súvislosti s reprodukciou brožúry EÚ pre deti. Uviedla, že konala aj v mene pána R., ktorý je autorom pôvodnej verzie brožúry. Dňa 6. novembra 2006 pani S. zaslala ďalšie podklady na podporu svojej sťažnosti.

Dňa 5. decembra 2006 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 8. mája 2007. Dňa 10. mája 2007 som ju zaslal pani S. s výzvou na vyjadrenie pripomienok , ak si to želá.

Pani S. nepredložila žiadne pripomienky. Pán R. mi však 29. júna 2007 zaslal kópiu listu, ktorý údajne zaslal zastúpeniu Komisie v Berlíne v ten istý deň a ktorý sa týkal veci, ktorú pani S. uviedla vo svojej sťažnosti.

Vzhľadom na obsah tohto listu som sa rozhodol, že v tomto prípade budem pána R. považovať za druhého sťažovateľa. Listom z 27. septembra 2007 som požiadal Komisiu o ďalšie informácie a doplňujúce stanovisko k otázkam, ktoré vzniesol pán R.

Komisia zaslala svoju odpoveď na moju žiadosť 19. decembra 2007. Dňa 20. decembra 2007 som Vám obom zaslal výzvu na vyjadrenie pripomienok.

Od žiadneho z vás neboli doručené žiadne pripomienky. Dňa 27. marca 2008 ste však v telefonickom rozhovore s právnym zástupcom zodpovedným za daný prípad obaja uviedli, že považujete vec za vyriešenú.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Pani S., ktorá predložila pôvodnú sťažnosť európskemu ombudsmanovi, pracuje pre „Info Point Europe“ („IPE“), európske informačné centrum v Eisenstadte (Rakúsko). Vo svojej sťažnosti uviedla, že v roku 2001 pán R., grafický dizajnér z Bolzana (Taliansko), vytvoril brožúru pre deti, ktorá obsahovala kvízy o EÚ a ktorá mala názov DasEuropaspiel. Brožúra bola pôvodne vyvinutá pre IPE Innsbruck (Rakúsko) a IPE Bolzano a bola upravená IPE Eisenstadt v roku 2004.

Sťažovateľka uviedla, že zistila, že v roku 2005 Zastúpenie Komisie v Berlíne (ďalej len „zastúpenie“) a IPE Hannover (Nemecko) vydali brožúru, ktorá je svojím obsahom a grafickým dizajnom takmer totožná s taliansko-rakúskou brožúrou. Uviedla, že hoci maskot, ktorý viedol deti cez brožúru, bol zmenený, štruktúra brožúry a jej grafické prvky boli zachované takmer v celom rozsahu. Sťažovateľka, ktorá uviedla, že sa sťažuje aj v mene pána R., tvrdila, že sa nežiadalo o povolenie na uverejnenie v Nemecku.

Sťažovateľka dodala, že sa obrátila na zastúpenie a IPE Hannover, aby vec objasnila, ale neúspešne. K svojej sťažnosti pripojila kópiu listu, ktorý dostala od zastúpenia. V tomto liste jej zastúpenie oznámilo, že požadované povolenie udelil držiteľ práv, konkrétne guvernér (Landeshauptmann)autonómnej provincie Bolzano-Südtirol (ďalej len „provincia“). Zastúpenie tiež uviedlo, že po výslovnom písomnom súhlase IPE Innsbruck a IPE Bolzano bolo na zadnej strane brožúry vytlačené potvrdenie o pôvode práv. Pokiaľ ide o grafický návrh nemeckej verzie brožúry, zastúpenie si na základe výberového konania vybralo projektanta. Pán R., ktorý sa tiež zúčastnil na konaní, nebol vybraný. Komisia mala všetky práva na dizajn nemeckej verzie.

Sťažovateľ v podstate tvrdil, že pri úprave a uverejnení brožúryDas Europaspielzastúpenie a IPE Hannover porušili práva duševného vlastníctva autora pôvodnej brožúryDas Europaspiel,konkrétne pána R.

Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ najmä tvrdil, že guvernér provincie, ktorý povolil úpravu brožúry, nebol oprávnený tak urobiť, pretože nebol držiteľom práv. Navrhovateľ tvrdil, že

(1) autorovi pôvodnej verzie brožúry" Das Europaspiel"by sa mali platiť licenčné poplatky;

(2) je potrebné uviesť odkaz na jeho autorstvo; a

(3) Komisia by mala prehodnotiť svoju spoluprácu s externými poskytovateľmi služieb, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva.

Požiadavku

Rozsah vyšetrovania ombudsmana

Ombudsman poznamenal, že v rozsahu, v akom sa sťažnosť týkala IPE Hannover, nebola namierená proti inštitúcii alebo orgánu Únie, a preto bola mimo jeho mandátu podľa článku 2 ods. 1 jeho štatútu.

Ombudsman začal vyšetrovanie sťažnosti v rozsahu, v akom smerovala proti Komisii. Pokiaľ ide o IPE Hannover, ombudsman informoval sťažovateľku, že ak by chcela ďalej riešiť tento aspekt svojej sťažnosti, na jej riešenie by mohol byť príslušný Výbor pre petície krajinského snemu Dolného Saska.

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku poskytla tento prehľad podujatí z hľadiska zastúpenia:

V júni 2004 IPE Hannover vyzval zastúpenie, aby vytvorilo spoločný projekt s cieľom uverejniť aktualizovanú a upravenú verziu brožúrys názvom Das Europaspiel. Túto brožúru vytvorili IPE Tirol (Rakúsko) a IPE Bolzano. Bol financovaný v rámci programu Interreg III. V auguste 2004 sa zastúpenie obrátilo na provinciu so žiadosťou o povolenie na opätovné vytlačenie brožúry. Zastúpenie vo svojom liste odkázalo na ústne informácie, podľa ktorých provincia vlastnila autorské práva, zatiaľ čo poskytovateľ služieb, konkrétne pán R., vlastnil práva na grafické dielo. Komisia zdôraznila, že zastúpenie preto výslovne požiadalo o objasnenie situácie v oblasti práv.

Komisia uviedla, že guvernér provincie vo svojej replike poskytol zastúpeniu autorské práva k brožúre. Podľa guvernéra toto právo zahŕňalo „možnosťreprodukovať a upravovať obsah, text a grafiku pôvodnej brožúry“. Podľa Komisie jej teda provincia priznala plné práva, pokiaľ ide o text, ako aj grafiku. Provincia však uviedla, že nie je schopná poskytnúť zastúpeniu potrebné údaje na grafické úpravy, a preto bude musieť brožúru opäť „od nuly“ zostaviť.

Zastúpenie sa následne obrátilo na pána R., aby mu na základe článku 126 ods. 1 písm. b) vykonávacích pravidiel k rozpočtovému nariadeniu(1) zadalo zákazku na úpravu brožúry pre nemecké publikum, keďže pán R. mal k dispozícii potrebné údaje. Dňa 14. novembra 2004 zastúpenie vyzvalo pána R., aby predložil ponuku. Pán R. predložil ponuku vo výške 16 600 eur. Komisia však poznamenala, že v reakcii na podobnú výzvu na predkladanie ponúk na rovnaký druh služieb zo strany IPE Hannover predložil ponuku vo výške 7 200 eur. Okrem toho v rámci pôvodnej výzvy na predkladanie ponúk uverejnenej provinciou vyhral pán R. súťaž s ponukou 12 400 eur na celú výrobu brožúry od nuly.

Komisia uviedla, že po uplatnení rokovacieho konania pán R. znížil svoju ponuku na sumu 9 850 eur. Dňa 10. decembra 2004 však príslušný útvar Komisie, konkrétne generálne riaditeľstvo (ďalej len „GR“) pre tlač, poverilo zastúpenie, aby okamžite upustilo od postupu, keďže ceny navrhované pánom R. sa zdali byť neprimerané.

Na základe pokynov GR pre tlač zastúpenie vyhlásilo verejnú súťaž. Dňa 26. mája 2005 boli štyria grafickí dizajnéri vrátane pána R. vyzvaní, aby predložili ponuku, a následne tak urobili traja z nich. Pán R. predložil ponuku vo výške 6 800 eur. Hodnotiaca komisia však zadala zákazku konkurentovi, ktorý predložil lacnejšiu ponuku a v hodnotení získal lepšie známky.

Dňa 11. augusta 2005 zastúpenie informovalo pána R. o tomto rozhodnutí, proti ktorému sa podľa Komisie neodvolal.

Komisia zdôraznila, že pán R. nikdy v rámci svojich ústnych a písomných kontaktov so zastúpením ani počas rôznych fáz verejného obstarávania neuplatnil svoje nároky týkajúce sa jeho práv duševného vlastníctva. Nikdy nepožiadal o zaplatenie licenčných poplatkov.

Komisia pripomenula, že sťažovateľka vo svojich kontaktoch so zastúpením tvrdila, že nemecká verzia brožúry bola založená na jej verzii Eisenstadt. Zastúpenie preto vo svojej replike vyjadrilo predpoklad, že provincia pravdepodobne udelila práva viacerým inštitúciám v rôznych krajinách a regiónoch. Komisia však zdôraznila, že zamestnanci zastúpenia nevideli kópiu publikácie IPE Eisenstadt, kým sa sťažovateľ neobrátil na zastúpenie.

Pokiaľ ide o obsah a dizajn brožúry, Komisia uviedla, že pri porovnaní grafiky pôvodnej brožúry a brožúry zastúpenia je zrejmé, že niektoré prvky vymedzené ich inštitucionálnym pôvodom, ako napríklad európska vlajka a mapa územia EÚ, boli zachované. Identifikačné údaje, ktoré viedli deti cez brožúru, sa však výrazne líšili štýlom a charakterom. Komisia okrem toho uviedla, že umelecká kvalita výrobku zastupovania bola podstatne vyššia. Komisia tiež poukázala na niekoľko ilustrácií, ktoré neboli obsiahnuté vo verzii pána R., ale boli vypracované pre novú verziu.

Na záver sa Komisia domnievala, že splnila svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby získala povolenie na používanie práv duševného vlastníctva, pokiaľ ide o koncepciu, text a grafický dizajn brožúry, od príslušného orgánu, konkrétne od provincie. Zastúpenie výslovne zaplatilo spoločnostiam Bolzano a Tirol za to, že udelili práva vytlačením potvrdenia v tomto zmysle na zadnej strane brožúry po dohode s IPE Bolzano a IPE Innsbruck.

Komisia uviedla, že ak by sťažovateľka mala akékoľvek pochybnosti, pokiaľ ide o oprávnenie provincie udeliť predmetné práva, jej sťažnosť by sa mala adresovať provincii.

Komisia okrem toho poznamenala, že pán R. mal všetky možné príležitosti upozorniť zastúpenie na svoje tvrdenia, čo však neurobil.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky.

Pán R. však 29. júna 2007 zaslal ombudsmanovi list, o ktorom tvrdil, že ho v ten istý deň zaslal zastúpeniu a ktorý sa týkal veci, o ktorú ide v prejednávanej veci.

Pán R. uviedol, že provincia ho informovala, že povolila zastúpeniu používať pôvodnú verziu brožúry za predpokladu, že úprava bude vykonaná v spolupráci s ním, ako to bolo v prípade úprav vyrobených vo viacerých rakúskych regiónoch, ako aj v prípade verzií vyrobených v Maďarsku a Litve. Uviedol tiež, že s prekvapením poznamenal, že v máji 2005 zastúpenie pripojilo k výzve na predkladanie ponúk kópiu existujúcej brožúry z Bolzana, aby slúžila ako vzor. Pán R. sa domnieval, že víťaz súťaže následne skopíroval koncept, obsah, text a základné grafické myšlienky z tohto modelu.

Podľa pána R. taliansky zákon o duševnom vlastníctve stanovoval, že aj po postúpení hospodárskych práv k dielu si autor zachováva právo domáhať sa autorstva k dielu a brániť sa proti akejkoľvek deformácii, zmrzačeniu alebo inému zásahu do diela, ktorý by mohol poškodiť jeho česť alebo povesť.

Tvrdil, že provincia má hospodárske práva na brožúru, ale nie autorstvo, ktoré vždy zostalo autorovi.

Na základe toho pán R. požiadal zastúpenie, aby nevypracovalo žiadne ďalšie vydania jeho úpravy brožúry, inak by podnikol právne kroky na ochranu regionálnych vydaní svojej brožúry, ktoré už boli uverejnené.

Ďalšie vyšetrovania
Prístup ombudsmana

Vzhľadom na obsah listu pána R. a vzhľadom na to, že pani S. vo svojej sťažnosti uviedla, že konala aj v mene pána R., ombudsmanka sa v tomto prípade rozhodla považovať pána R. za druhého sťažovateľa.

Za predpokladu, že zastúpenie medzičasom odpovedalo na list pána R., ombudsman požiadal Komisiu, aby ho informovala o svojom hodnotení týchto dvoch argumentov, ktoré predložil pán R., a odpovedala na ne:

(1) V máji 2005 zastúpenie nesprávne pripojilo k výzve na predkladanie ponúk kópiu existujúcej brožúryDas Europaspiel,aby slúžila ako vzor.

V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že z dokumentu pripojeného k stanovisku Komisie vyplýva, že postup verejného obstarávania mal viesť k vypracovaniu „úplne novej grafickej koncepcie“.

(2) Vydaním úpravy brožúry„Das Europaspiel“zastúpenie porušilo určitý taliansky zákon o duševnom vlastníctve.

Ombudsman poznamenal, že v dvoch dokumentoch pripojených k stanovisku Komisie sa zdá, že samotné zastúpenie rozlišuje medzi „autorskými právami“ (Urheberrechte), ktoré vlastní pán R., a „hospodárskymiprávami“ ( Nutzungsrechte), ktoré vlastní provincia.

Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu o doplňujúce stanovisko k tomuto tvrdeniu, ktoré predložil pán R.:

Zastúpenie by nemalo vydávať žiadne ďalšie vydania svojej úpravy brožúryDas Europaspiel.

Pán R. nepredložil túto žiadosť Komisii predtým, ako 29. júna 2007 napísal zastúpeniu a ombudsmanovi. Dalo by sa teda tvrdiť, že v súvislosti s touto žiadosťou, ktorá podľa článku 2 ods. 4 štatútu ombudsmana musí predchádzať sťažnosti adresovanej ombudsmanovi, nepodnikol vhodné predchádzajúce administratívne kroky. Keďže však toto tvrdenie bezprostredne súviselo s predmetom vyšetrovania ombudsmana a keďže Komisia mala medzičasom príležitosť zaujať stanovisko k tomuto tvrdeniu, ombudsman považoval za vhodné zahrnúť toto tvrdenie do svojho prebiehajúceho vyšetrovania.

Odpoveď Komisie

Komisia vo svojej replike zdôraznila, že jej zastúpenie nikdy nedostalo list, o ktorom pán R. tvrdil, že mu bol zaslaný 29. júna 2007.

Komisia zopakovala, že sa úprimne domnievala, že si splnila svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby od vydavateľského orgánu, ktorým je provincia, získala povolenie na používanie práv duševného vlastníctva, pokiaľ ide o koncepciu, text a grafický dizajn brožúry.

V nadväznosti na sťažnosť pani S. adresovanú ombudsmanovi však zastúpenie zaslalo provincii ďalší list so žiadosťou o objasnenie povahy užívacích práv, ktoré v tom čase nadobudla. Požiadala tiež o zaslanie kópie príslušných zmlúv. V odpovedi na tento list provincia vyhlásila, že hoci jej pôvodný list priznával Komisii právo reprodukovať a meniť obsah, text a grafiku brožúry, nepovolila jej kopírovať brožúru podobným spôsobom. Provincia splnomocnila Komisiu na predloženie ďalších dotlačí, ale teraz len pod podmienkou, že Komisia získa povolenie od autora brožúry, konkrétne pána R. List ďalej zhŕňa príslušné pravidlá autorského práva podľa talianskeho práva. Tieto pravidlá sa od vydania pôvodného povolenia nezmenili.

Komisia poukázala na to, že od doručenia listu ombudsmana v súvislosti so sťažnosťou pani S. sa jej zastúpenie rozhodlo nepokračovať v plánovanej výrobe tretieho vydania brožúry. Okrem toho bol provincii zaslaný list so žiadosťou o objasnenie. Z odpovede provincie vyplynulo, že zastúpenie konalo správne pri zastavení dotlače. Provincia nielenže uviedla, že nemá žiadne právo udeliť povolenie na používanie brožúry, ale dokonca uviedla, že pán R. musí udeliť svoj súhlas podľa určitého talianskeho zákona. Komisia uviedla, že ako vyplýva zo sledu udalostí, zastúpenie o tejto skutočnosti nevedelo. V opačnom prípade by sa samozrejme obrátila na pána R. s cieľom získať práva.

Na záver Komisia uviedla, že konala v dobrej viere, keď k výzve na predkladanie ponúk pripojila kópiu existujúcej brožúryDas Europaspiel,pretože si nebola vedomá skutočnosti, že na to potrebovala súhlas pána R. Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, čo nazvala „zdanlivo veľmi nejednoznačnou situáciou“, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva autora brožúryDas Europaspiel. Dospela k záveru uistením pána R., že v budúcnosti nebudú vytvorené žiadne ďalšie dotlače brožúry.

Pripomienky sťažovateľov

Ani pani S., ani pán R. nepredložili pripomienky k odpovedi Komisie. V telefonickom rozhovore s právnym zástupcom zodpovedným za prípad však obaja sťažovatelia uviedli, že sa domnievajú, že vec bola vyriešená.

Pán R. uviedol, že je spokojný s rozhodnutím Komisie neuverejniť ďalšie vydania brožúry. Pani S. zdôraznila, že hlavným cieľom, ktorý sledovala vo svojej sťažnosti, bolo zvýšiť informovanosť o otázke autorských práv medzi subjektmi s rozhodovacou právomocou a že sa domnieva, že tento cieľ už dosiahla. Poďakovala ombudsmanovi za jeho úsilie.

ROZHODNUTIE

1 Údajné porušenie práv duševného vlastníctva

1.1 Pani S., zamestnankyňa "Info Point Europe" (ďalej len "IPE") v Eisenstadte (Rakúsko), sa sťažovala európskemu ombudsmanovi, že zastúpenie Európskej komisie v Berlíne (ďalej len "zastúpenie") a IPE Hannover (Nemecko) uverejnili brožúru obsahujúcu kvízy EÚ pre deti s názvom "Das Europaspiel". Podľa nej bola táto brožúra svojím obsahom a grafickým dizajnom takmer totožná so brožúrou, ktorú vypracoval grafický dizajnér z Bolzana (Taliansko) pán R. v roku 2001 pre IPE Innsbruck (Rakúsko) a IPE Bolzano a ktorá bola upravená pre IPE Eisenstadt v roku 2004. Pani S., ktorá uviedla, že sa tiež sťažovala v mene pána R., tvrdila, že pri úprave a uverejnení brožúryDas Europaspielzastúpenie a IPE Hannover porušili práva duševného vlastníctva autora pôvodnej brožúryDas Europaspiel. Sťažovateľ tvrdil, že 1. autorovi pôvodnej verzie brožúryDas Europaspielby sa mali platiť licenčné poplatky; (2) je potrebné uviesť odkaz na jeho autorstvo; a 3. Komisia by mala prehodnotiť svoju spoluprácu s externými poskytovateľmi služieb, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva.

Ombudsman poznamenal, že v rozsahu, v akom sa sťažnosť týkala IPE Hannover, nebola namierená proti inštitúcii alebo orgánu Únie, a preto bola mimo jeho mandátu podľa článku 2 ods. 1 jeho štatútu. Ombudsman však začal vyšetrovanie sťažnosti v rozsahu, v akom smerovala proti Komisii.

1.2 Komisia sa vo svojom stanovisku domnievala, že si splnila svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby od príslušného orgánu, ktorým je autonómna provincia Bolzano-Südtirol (ďalej len "provincia"), získala povolenie používať práva duševného vlastníctva na koncepciu, text a grafický dizajn brožúry. Zastúpenie výslovne zaplatilo spoločnostiam Bolzano a Tirol za to, že udelili príslušné práva vytlačením potvrdenia v tomto zmysle na zadnej strane brožúry po dohode s IPE Bolzano a IPE Innsbruck. Komisia uviedla, že ak by sťažovateľka mala akékoľvek pochybnosti, pokiaľ ide o oprávnenie provincie udeliť predmetné práva, jej sťažnosť by sa mala adresovať provincii. Komisia tiež zdôraznila, že jej zastúpenie sa obrátilo na pána R. s cieľom zadať mu zákazku na úpravu brožúry. Keď však rokovania neboli úspešné, vyhlásila verejnú súťaž, na základe ktorej bola zákazka zadaná konkurentovi, ktorý predložil lacnejšiu ponuku a získal lepšie hodnotenie. Pán R. bol o tomto rozhodnutí informovaný a neodvolal sa proti nemu. Komisia sa preto domnievala, že pán R. mal všetky možné príležitosti upozorniť zastúpenie na svoje tvrdenia, čo však neurobil.

1.3 Pani S. nepredložila žiadne pripomienky. Pán R. však zaslal ombudsmanovi kópiu listu, o ktorom tvrdil, že ho zaslal zastúpeniu a ktorý sa týkal veci, o ktorú ide v prejednávanej veci. Pán R. uviedol, že provincia ho informovala, že povolila zastúpeniu používať pôvodnú verziu brožúry za predpokladu, že úprava bude vykonaná v spolupráci s ním. Uviedol tiež, že s prekvapením poznamenal, že v máji 2005 zastúpenie pripojilo k výzve na predkladanie ponúk kópiu existujúcej brožúry z Bolzana, aby slúžila ako vzor. Pán R. sa domnieval, že víťaz súťaže následne skopíroval koncept, obsah, text a základné grafické myšlienky z tohto modelu. Podľa pána R. taliansky zákon o duševnom vlastníctve stanovoval, že aj po postúpení hospodárskych práv k dielu si autor zachováva právo domáhať sa autorstva k dielu a brániť sa proti akejkoľvek deformácii, zmrzačeniu alebo inému zásahu do diela, ktorý by mohol poškodiť jeho česť alebo povesť. Tvrdil, že provincia má hospodárske práva, pokiaľ ide o brožúru, ale nie autorstvo, ktoré vždy zostalo autorovi. Na základe toho pán R. požiadal zastúpenie, aby nevypracovalo žiadne ďalšie vydania úpravy brožúry, inak podnikne právne kroky.

1.4 Vzhľadom na list pána R. a vzhľadom na to, že pani S. vo svojej sťažnosti uviedla, že konala aj v mene pána R., ombudsmanka sa rozhodla považovať pána R. v tomto prípade za druhého sťažovateľa. Za predpokladu, že zastúpenie medzičasom odpovedalo na list pána R., ombudsman požiadal Komisiu, aby ho informovala o svojom hodnotení týchto dvoch argumentov, ktoré predložil pán R., a odpovedala na ne: (1) V roku 2005 zastúpenie nesprávne pripojilo k výzve na predkladanie ponúk kópiu existujúcej brožúry" Das Europaspiel",aby slúžila ako vzor; a 2. Vydaním úpravy brožúry„Das Europaspiel“zastúpenie porušilo určitý taliansky zákon o duševnom vlastníctve. Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu o doplňujúce stanovisko k tvrdeniu pána R., že zastúpenie by nemalo predkladať žiadne ďalšie vydania úpravy brožúry DasEuropaspiel.

1.5 Komisia vo svojej odpovedi zopakovala, že je úprimne presvedčená, že si splnila svoje právne povinnosti. V nadväznosti na sťažnosť pani S. adresovanú ombudsmanovi však zastúpenie požiadalo provinciu o ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o povahu užívacích práv, ktoré v tom čase nadobudla. Okrem toho od doručenia listu ombudsmana v súvislosti so sťažnosťou pani S. sa zastúpenie rozhodlo nepokračovať v plánovanej produkcii tretieho vydania brožúry. Z odpovede provincie vyplynulo, že zastúpenie konalo správne pri zastavení dotlače. Provincia nielenže uviedla, že nemá žiadne právo udeliť povolenie na používanie brožúry, ale dokonca uviedla, že pán R. musí udeliť svoj súhlas podľa určitého talianskeho zákona. Komisia uviedla, že ako vyplýva zo sledu udalostí, jej zastúpenie o tejto skutočnosti nevedelo. V opačnom prípade by sa samozrejme obrátila na pána R. s cieľom získať príslušné práva. Komisia uviedla, že konala v dobrej viere, keď k výzve na predkladanie ponúk pripojila kópiu existujúcej brožúry„Das Europaspiel“,pretože si nebola vedomá skutočnosti, že na to potrebovala súhlas pána R. Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, čo nazvala „zdanlivoveľmi nejednoznačnou situáciou“,pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva autora brožúryDas Europaspiel. Ubezpečila pána R., že v budúcnosti nebudú vytvorené žiadne ďalšie dotlače brožúry.

1.6 Pani S. ani pán R. sa nevyjadrili k odpovedi Komisie. V telefonickom rozhovore s právnym zástupcom zodpovedným za prípad však obaja sťažovatelia uviedli, že sa domnievajú, že vec bola vyriešená. Pán R. uviedol, že je spokojný s rozhodnutím Komisie neuverejniť ďalšie vydania brožúry. Pani S. zdôraznila, že hlavným cieľom, ktorý sledovala pri podávaní svojej sťažnosti, bolo zvýšiť informovanosť o otázke autorských práv medzi subjektmi s rozhodovacou právomocou a že sa domnieva, že tento cieľ už dosiahla. Poďakovala ombudsmanovi za jeho úsilie.

1.7 Ombudsman s potešením konštatuje, že po tom, ako upozornil Komisiu na obavy sťažovateľov, sa zdá, že Komisia prijala rýchle a zvážené opatrenia, čím preukázala svoju citlivosť voči právam duševného vlastníctva autora brožúry" Das Europaspiel". Ombudsmanka víta skutočnosť, že na tomto základe Komisia dospela k rozhodnutiu, ktoré uspokojí sťažovateľov.

2 Záver

Z pripomienok Komisie a pripomienok sťažovateľov vyplýva, že Komisia podnikla kroky na urovnanie veci, a tým uspokojila sťažovateľov. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145). Článok 126 ods. 1 písm. b) stanovuje: „Verejníobstarávatelia môžu použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania v týchto prípadoch: (...) ak z technických alebo umeleckých dôvodov alebo z dôvodov súvisiacich s ochranou výlučných práv možno zákazku zadať len určitému hospodárskemu subjektu.“