V Štrasburgu 24. septembra 2007

Vážený pán S.,

22. júna 2006 ste v mene nadácie „Fundación Empresa y Calidad“ podali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť proti Európskemu parlamentu. Vaša sťažnosť sa týkala rozhodnutia Parlamentu z 15. mája 2006 neudeliť grant na projekt, ktorý ste predložili v rámci výzvy na predkladanie návrhov z roku 2006, ktorú zorganizovalo generálne riaditeľstvo Parlamentu pre informácie.

Dňa 4. júla 2006 ste predložili doplňujúce informácie.

Dňa 16. augusta 2006 som informoval predsedu Parlamentu o Vašej sťažnosti a požiadal som ho, aby k nej do 31. októbra 2006 predložil stanovisko. Dňa 4. októbra 2006 Parlament zaslal svoje stanovisko, ktoré Vám bolo zaslané 31. októbra 2006 s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

V dňoch 7., 11. a 12. decembra 2006 ste mi zaslali svoje písomné pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú skutkové okolnosti prípadu zhrnuté takto:

Sťažovateľom je zástupca nadácie Fundación Empresa y Calidad (ďalej len „žiadateľ“), ktorá 20. februára 2006 predložila Európskemu parlamentu návrh na financovanie (odkaz: „Duch porozumenia – webová platforma“; INFO/2006/06/16) v rámci výzvy na predkladanie návrhov z roku 2006, ktorú zorganizovalo generálne riaditeľstvo Parlamentu pre informácie. V návrhu sa uvádzalo, že navrhovateľom bol projektový manažér.

Dňa 15. mája 2006 Parlament informoval sťažovateľa, že návrh na financovanie nebol úspešný, pretože neobsahoval dôkazy o prevádzkovej kapacite žiadateľa na realizáciu navrhovaného projektu počas celého jeho trvania. Parlament založil svoje posúdenie na skutočnosti, že sa zdá, že sťažovateľ kombinoval svoju prácu projektového manažéra so štyrmi ďalšími pracovnými miestami, okrem toho, že získal doktorandský titul na otvorenej univerzite. V dôsledku toho Parlament rozhodol, že pokiaľ ide o kritériá uskutočniteľnosti, projekt nedosiahol minimálnu hranicu 10 bodov.

Sťažovateľ napísal Parlamentu 30. mája 2006 a tvrdil, že odpoveď, ktorú dostal, nebola riadne odôvodnená. Podľa jeho názoru Parlament nemohol riadne posúdiť projekt, keďže hodnotiaci výbor sa obmedzil na posúdenie jeho životopisu bez toho, aby zohľadnil uskutočniteľnosť a oprávnenosť celého návrhu. Parlament vo svojej odpovedi z 1. júna 2006 uviedol, že jeho rozhodnutie bolo prijaté v súlade s riadnym postupom a pri riadnom dodržiavaní platných pravidiel.

Sťažovateľ zastával názor, že odpoveď Parlamentu neodpovedala na jeho otázku, a podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi, v ktorej pripojil svoju korešpondenciu s Parlamentom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi predložil toto tvrdenie a tvrdenie:

Sťažovateľ tvrdí, že dôvody, ktoré uviedol Parlament, aby neakceptoval jeho projekt, boli nedostatočné.

Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ tvrdí, že Parlament neposúdil obsah návrhu, ale len uviedol niekoľko subjektívnych úvah týkajúcich sa jeho životopisu.

Sťažovateľ tvrdí, že Parlament by mal vykonať nové a dôkladné preskúmanie jeho návrhu.

Požiadavku

Stanovisko Parlamentu

Parlament vo svojom stanovisku vysvetlil, že vo výzve na predkladanie návrhov z roku 2006 sa stanovil spôsob predloženia žiadosti o grant a postup, ktorý sa má dodržiavať pri hodnotení všetkých doručených návrhov.

Parlament citoval bod 3 ods. 1 znenia výzvy na predkladanie návrhov, ktorý sa týkal predkladania žiadostí a postupu hodnotenia návrhov. Parlament tiež odkázal na výberové kritériá (2) a kritériá na vyhodnotenie návrhov (3) uvedené vo výzve na predkladanie návrhov.

Parlament vysvetlil, že návrh zaslaný sťažovateľom bol zaevidovaný pod referenčným číslom Info/2006/06/16. Mala sa začať 1. novembra 2006 a mala byť dokončená do 30. apríla 2007 (t. j. mala trvať šesť mesiacov). Jej odhadované náklady pozostávali výlučne z platov, ktoré sa mali vyplatiť zamestnancom v celkovej výške 26 000 EUR. V odpovedi na žiadosť GR pre informácie týkajúcu sa celkových mesačných mzdových nákladov všetkých zamestnancov, ktorí by pracovali na projekte, sťažovateľ uviedol:

„Projektový manažér (pán S.): plná mesačná mzda stojí 3000 € x 5 mesiacov - spolu 15 000 €.

Projektový referent (pán Lizama): plné mesačné mzdové náklady 2.200 X 5 mesiacov - spolu 11.000 €."

Keďže žiadateľ vynásobil celkové mesačné mzdové náklady piatimi, čo bolo takmer celé trvanie projektu, Parlament zastával názor, že všetci zamestnanci zúčastňujúci sa na projekte, konkrétne sťažovateľ a ďalší projektový úradník, budú pracovať na projekte na plný úväzok počas celého jeho trvania. V životopise sťažovateľa sa však uvádza, že okrem funkcie generálneho riaditeľa nadácie „Fundación Empresa y Calidad“ bol zamestnaný aj na troch ďalších pozíciách v iných organizáciách. Okrem toho sa zdalo, že pokračuje v štúdiu na otvorenej univerzite. Vzhľadom na tieto informácie sa hodnotiaci výbor domnieval, že v návrhu sa nepreukázalo, že žiadateľ mal dostatočnú prevádzkovú kapacitu na dokončenie projektu. Návrh bol napriek tomu vyhodnotený v súlade s kritériami na vyhodnotenie návrhov. Hodnotiaci výbor nemohol udeliť návrhu minimálne 10 bodov podľa kritérií uskutočniteľnosti. V dôsledku toho návrh zamietol.

Parlament zdôraznil, že ako sa uvádza vo výzve na predkladanie návrhov, rozhodnutie jeho útvarov je konečné a že postup na rok 2006 je už ukončený, takže návrh žiadateľa preto nemožno prehodnotiť.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Parlamentu zopakoval argumenty uvedené v jeho sťažnosti. Domnieval sa, že celý proces hodnotenia bol nedostatočný a že preskúmanie jeho životopisu vykonané hodnotiacou komisiou bolo diskriminačné.

ROZHODNUTIE

1 Posúdenie návrhu predloženého sťažovateľom Parlamentom

1.1 Sťažovateľ vysvetľuje, že 20. februára 2006 organizácia Fundación Empresa y Calidad (ďalej len "žiadateľ"), s ktorou spolupracuje, predložila Európskemu parlamentu návrh na financovanie (odkaz: „Duch porozumenia – webová platforma“; INFO/2006/06/16) v rámci výzvy na predkladanie návrhov z roku 2006, ktorú vyhlásilo generálne riaditeľstvo Parlamentu pre informácie. Dňa 15. júna 2006 ho však Parlament informoval, že návrh nebol úspešný, pretože neobsahoval dôkazy o jeho prevádzkovej spôsobilosti na realizáciu navrhovaného projektu.

Sťažovateľ tvrdí, že dôvody, ktoré uviedol Parlament na neprijatie návrhu, boli nedostatočné. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ tvrdí, že Parlament neposúdil obsah návrhu, ale len uviedol niekoľko subjektívnych úvah týkajúcich sa jeho životopisu.

1.2 Parlament vo svojom stanovisku tvrdí, že na základe dokumentov predložených spolu s návrhom sa zdá, že všetci zamestnanci, ktorí sa zúčastňujú na projekte, t. j. sťažovateľ a ďalší projektový referent, budú na ňom pracovať na plný úväzok počas celého jeho trvania. V životopise sťažovateľa sa však uvádzalo, že okrem funkcie generálneho riaditeľa nadácie „Fundación Empresa y Calidad“ bol zamestnaný na troch ďalších pozíciách v rôznych organizáciách a zdá sa, že získal vyšší titul na otvorenej univerzite.

Vzhľadom na tieto informácie hodnotiaci výbor usúdil, že v návrhu sa neuvádza, že sťažovateľ má dostatočnú prevádzkovú kapacitu na dokončenie projektu. Návrh bol však vyhodnotený v súlade s kritériami na vyhodnotenie návrhov. Hodnotiaci výbor však nemohol udeliť návrhu minimálne 10 bodov podľa kritérií uskutočniteľnosti. V dôsledku toho návrh zamietol.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva inštitúcie EÚ disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o existenciu podmienok odôvodňujúcich poskytnutie finančnej pomoci Spoločenstva. Táto diskrečná právomoc môže byť spochybnená len v prípadoch zjavne nesprávneho právneho posúdenia alebo skutkového stavu (4), alebo ak boli porušené podstatné formálne náležitosti, najmä ak rozhodnutie nebolo primerane odôvodnené (5).

1.4 Ombudsman ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o projekty, ktoré má v roku 2006 financovať Generálne riaditeľstvo pre informácie, výberové kritériá boli stanovené vo výzve na predkladanie návrhov, ktorá sa osobitne týkala prevádzkovej kapacity žiadateľov takto:

„Na pomoc budú oprávnené len organizácie, ktoré poskytnú dôkaz o primeranej prevádzkovej kapacite a odbornej kvalifikácii a skúsenostiach.“

Na tento účel sa vo výzve na predkladanie návrhov od žiadateľov požadovalo, aby predložili podrobné životopisy osoby (osôb) zodpovednej (zodpovedných) za vykonávanie hlavných projektových činností.

1.5 Na základe informácií, ktoré Parlament poskytol ombudsmanovi vo svojom stanovisku, sa zdá, že jeho útvary založili svoje rozhodnutie nevybrať návrh žiadateľa na tom, že nespĺňa kritériá výberu ani kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené vo výzve na predkladanie návrhov. Pokiaľ ide o výberové kritériá, ombudsmanka poznamenáva, že Parlament tvrdil, že žiadateľovi chýbala požadovaná „primeraná prevádzková kapacita“. Pokiaľ ide o kritériá na vyhodnotenie ponúk, zdá sa, že Parlament dospel k záveru, že ani návrh žiadateľa nezískal minimálny počet bodov potrebných na jeho uskutočniteľnosť.

Ombudsmanka poznamenáva, že Parlament sa už vo vysvetlení, ktoré poskytol sťažovateľovi za to, že odmietol financovať svoj projekt, opieral najprv o to, že žiadateľ nesplnil výberové kritériá z dôvodu nedostatočnej „primeranej prevádzkovej kapacity“žiadateľa. Ombudsman chápe, že „prevádzková kapacita“žiadateľov sa vzťahuje na zdroje, ktoré musia byť žiadatelia schopní vyčleniť na projekt. V dôsledku toho Parlament tiež rozhodol, že projekt nedosiahol, pokiaľ ide o kritériá uskutočniteľnosti, minimálnu hranicu 10 bodov.

Rozhodnutie Parlamentu bolo založené na skutočnosti, že v životopise sťažovateľa, ktorý bol osobou s celkovou zodpovednosťou za projekt, sa uvádzalo, že má projekt realizovať a zároveň vykonávať niekoľko ďalších odborných a akademických činností. Ombudsman zastáva názor, že skutočnosť, že sťažovateľ by súčasne vykonával niekoľko ďalších odborných a akademických činností, by mala negatívny vplyv na „prevádzkovú kapacitu“, ktorú by žiadateľ mohol venovať projektu.

Ombudsman ďalej poznamenáva, že Parlament vo svojom liste sťažovateľovi z 15. mája 2006 jasne a jednoznačne vysvetlil kritériá, ktoré uplatnil v súvislosti so žiadosťou žiadateľa o financovanie (6).

1.6 Vzhľadom na dôkazy predložené v priebehu vyšetrovania ombudsman nedostal žiadne informácie, ktoré by ho mohli viesť k presvedčeniu, že posúdenie návrhu žiadateľa Parlamentom, najmä pokiaľ ide o jeho nedostatočnú "prevádzkovú kapacitu"na realizáciu projektu počas celého jeho trvania, bolo poznačené zjavne nesprávnym právnym alebo skutkovým posúdením. Ombudsman preto nemá dôvod domnievať sa, že Parlament prekročil hranice svojej zákonnej právomoci, keď sa rozhodol zamietnuť financovanie návrhu žiadateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že sa nezdá, že by v súvislosti s týmto aspektom prípadu došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

2 Opätovné posúdenie návrhu sťažovateľa

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že Parlament by mal vykonať nové a dôkladné preskúmanie jeho návrhu.

2.2 Vzhľadom na uvedené zistenia ombudsman nepovažuje za potrebné zaoberať sa sťažnosťou sťažovateľa.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Parlamentu.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) „Žiadosti predložené v náležitej forme a podľa pokynov uvedených v uverejnenej výzve na predkladanie návrhov sa vyhodnotia podľa kritérií vylúčenia, výberu a udeľovania uvedených ďalej. Návrhy vyhodnotí hodnotiaca komisia v troch fázach, pričom návrhy, ktoré úspešne splnia kritériá vylúčenia, sa posúdia podľa výberových kritérií. Následne sa návrhy, ktoré spĺňajú výberové kritériá, vyhodnotia podľa kritérií na vyhodnotenie návrhov a tie návrhy, ktoré sa považujú za najhodnotnejšie, sa predložia na udelenie grantu v závislosti od dostupného rozpočtu. Celý postup je prísne dôverný. V prípade schválenia Parlamentom sa medzi Parlamentom a stranou predkladajúcou návrh uzavrie dohoda o grante (stanovená v eurách). Rozhodnutie Parlamentu je konečné.“

(2) Kritériá výberu

„Na to, aby bolo možné posúdiť finančnú a prevádzkovú kapacitu žiadateľov na dokončenie navrhovanej akcie, sú potrebné tieto dokumenty.

Na pomoc budú oprávnené len organizácie, ktoré poskytnú dôkaz o primeranej prevádzkovej kapacite a odbornej kvalifikácii a skúsenostiach. Na tento účel musia strany predkladajúce návrhy priložiť k svojej žiadosti:

• najnovšiu výročnú správu o činnosti svojej organizácie alebo podrobný opis súčasných hlavných činností organizácie;
• podrobné životopisy osoby (osôb), ktorá (ktoré) bude (budú) zodpovedná (zodpovedné) za vykonávanie hlavných projektových činností.

Oprávnené na získanie grantu budú len organizácie so stabilnými a dostatočnými zdrojmi financovania na udržanie činnosti počas celého obdobia akcie. Na tento účel musí strana predkladajúca návrh priložiť k svojej žiadosti:

• kópiu oficiálnej ročnej účtovnej závierky organizácie (alebo ročného rozpočtu v prípade verejného subjektu) za posledný rozpočtový rok predchádzajúci predloženiu návrhu. (vrátane obratu, výkazu ziskov a strát a súvahy).
• Žiadatelia musia byť zaregistrovaní v jednom z 25 členských štátov EÚ a predložiť dôkaz o právnom postavení predložením kópií svojich registrovaných stanov alebo zakladajúceho aktu. Odhad rozpočtu na projekt musí byť v rovnováhe výdavkov/príjmov.“

(3) KRITÉRIÁ Ocenenia

„Predložený návrh preukáže správne pochopenie témy a spôsobu, akým akcia podporí ciele opísané v jednej zo zverejnených tém. Granty sa udelia s cieľom úspešne dokončiť tie projekty, ktoré sa považujú za najvhodnejšie. Na tento účel sa návrhy vyberú na základe

• Jasnosť opisu navrhovaného opatrenia, jeho relevantnosť a súlad so stanovenými cieľmi. Zohľadnia sa inovatívne nápady, originalita navrhovaných projektov a imidž a/alebo identita podujatí a činností.

Metodika, ktorá sa má použiť na jej realizáciu, a časový harmonogram realizácie vrátane podrobností o plánovanej propagácii činnosti alebo podujatia.

• Podrobný opis správy (správ), ktorá (ktoré) bude (budú) doručená (-é) GR pre informácie po dokončení projektu, a prípadne akýkoľvek produkt (produkty). Zohľadní sa aj plánované hodnotenie, posúdenie vplyvu akcie a šírenie výsledkov.
• Uskutočniteľnosť projektu
• nákladovú efektívnosť projektu.

Za každú kategóriu bude udelených maximálne 20 bodov. Prihlášky musia získať minimálne 10 bodov v každej kategórii. Do úvahy sa nebude brať žiadny projekt, ktorý získal menej ako 10 bodov v ktorejkoľvek kategórii alebo ktorý získal menej ako 60 bodov vo všetkých kategóriách. Pri udeľovaní grantu od GR pre informácie sa budú brať do úvahy len tie návrhy projektov, ktoré najlepšie spĺňajú ciele stanovené v rámci každej zo šiestich tém a ktoré možno financovať v rámci rozpočtových limitov.“

(4) Vec T-465/93 Consorzio Gruppo Di Azione Locale „Murgia Messapica“/Komisia, Zb. 1994, s. II-361, body 46 – 48.

(5) Spojené veci C-258/90 a C-259/90 Pesquerias de Bermeo a Naviera Laida/Komisia, Zb. 1992, s. I-2901, body 25 – 26. Súdny dvor predovšetkým uviedol, že „v prípadoch, keď inštitúcie Spoločenstva majú [...] právomoc posúdenia, má dodržiavanie práv zaručených právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach zásadný význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť dostatočne odôvodniť rozhodnutie. Z tohto odôvodnenia musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy autora aktu, aby sa dotknutá osoba mohla na účely ochrany svojich práv oboznámiť s dôvodmi, na základe ktorých bol akt prijatý, a aby Súdny dvor mohol vykonať jeho preskúmanie.“

(6) "Po analýze vášho projektu hodnotiaca komisia zamietla tento návrh na základe výberových kritérií s týmito pripomienkami:

* Neposkytuje sa dôkaz o prevádzkovej kapacite na realizáciu navrhovaného projektu počas celého jeho trvania, keďže projektový manažér má štyri rôzne pracovné miesta a študuje na doktorandskom stupni na otvorenej univerzite. Navrhovaný projekt nedosiahol minimálny počet bodov 10 za kritérium „uskutočniteľnosť“.