V Štrasburgu 24. októbra 2007

Vážený pán L.,

Dňa 29. decembra 2005 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v súvislosti s tým, že Vás neprijala ako zmluvného zamestnanca.

Dňa 23. januára 2006 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 12. mája 2006. Poslal som Vám ho s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 30. júna 2006.

Dňa 12. decembra 2006 som zaslal Komisii list s ďalšími otázkami a v ten istý deň som Vás o tom informoval. Dňa 16. februára 2007 Komisia zaslala svoju odpoveď na moju žiadosť o ďalšie informácie, ktorú som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Svoje pripomienky ste zaslali 16. marca 2007.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

V júli 2005 sťažovateľ prostredníctvom internetovej stránky Európskeho úradu pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“) požiadal o pracovné miesto zmluvného zamestnanca „funkčnej skupiny IV“. Dňa 21. októbra 2005 bol pozvaný na pohovor na Zastúpenie Európskej komisie v Tallinne v Estónsku (ďalej len „zastúpenie“), ktorý sa konal 27. októbra 2005.

Dňa 2. novembra 2005 vedúci zastúpenia telefonicky informoval sťažovateľa, že úspešne zložil pohovor a že ako najvhodnejší uchádzač bude musieť prijať potrebné opatrenia, aby mohol nastúpiť do zamestnania od polovice decembra 2005. Sťažovateľ súhlasil so začatím od 15. decembra 2005. Dňa 8. novembra 2005 dostal pozvanie, aby sa podrobil potrebným lekárskym vyšetreniam v Bruseli, čo urobil 15. novembra 2005. Keďže sťažovateľ diskutoval s úradníkmi zastúpenia o tom, že nastúpi do zamestnania od 15. decembra 2005, oznámil to 24. novembra 2005 svojmu zamestnávateľovi.

Dňa 25. novembra 2005 ho však vedúci zastúpenia telefonicky informoval, že Generálne riaditeľstvo Komisie pre personál a administratívu (ďalej len „GR ADMIN“) rozhodlo, že ho nemôže zamestnať z dôvodu nedostatočnej odbornej praxe, ktorú získal po ukončení vysokoškolského štúdia. Listom z 28. novembra 2005 sťažovateľ požiadal Komisiu, aby predložila svoje argumenty a právny základ svojho rozhodnutia nezamestnať ho. Sťažovateľ následne pri viacerých príležitostiach telefonicky kontaktoval vedúceho zastúpenia, ktorý uviedol, že úradníci a právnici Generálneho riaditeľstva Komisie pre tlač a komunikáciu (ďalej len „GR COMM“) vyjadrili sympatie s argumentmi, ktoré uviedol vo svojom liste z 28. novembra 2005.

Dňa 19. decembra 2005 vedúci oddelenia zodpovedný za všeobecné horizontálne otázky a politiku a nábor externých zamestnancov GR ADMIN potvrdil sťažovateľovi, že nemôže byť zamestnaný z dôvodu nedostatku primeranej odbornej praxe.

Dňa 29. decembra 2005 sťažovateľ predložil túto sťažnosť Európskemu ombudsmanovi, v ktorej tvrdil, že Komisia porušila jeho práva rozhodnutím nezamestnať ho ako zmluvného zamestnanca funkčnej skupiny IV.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal najmä na to, že:

1. v Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (1) (ďalej len "PZOZ") sa neuvádza právne vymedzenie pojmu "primeraná odborná prax";
2. v súvislosti s vyhlásením Komisie uvedeným v jej liste z 19. decembra 2005, že „primeraná odborná prax (...) je vymedzená ako (...)“, sa v liste Komisie neobjasnilo, kde sa táto definícia nachádza;
3. Komisia nesprávne nepovažovala jeho prácu na plný úväzok ako konzultanta ústavného výboru v estónskom parlamente za „odbornú prax“;
4. keďže mal pracovné miesto v estónskom parlamente, ktoré si vyžadovalo vysokoškolský titul, skutočne mal pracovné skúsenosti na absolventskej úrovni; a že
5. argument Komisie, že „príslušná odborná prax“sa začína udelením vysokoškolského diplomu, nebol podporený ustanoveniami PZOZ.

Sťažovateľ požiadal ombudsmana, aby a) preskúmal otázku, či Komisia vyložila pravidlá týkajúce sa jeho prípadu neodôvodnene úzko; a b) posúdiť, ako posúdiť škodu, ktorú mu spôsobila Komisia z dôvodu, že mu predčasne oznámila, že nie je spôsobilý na obsadenie predmetného pracovného miesta.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku v súhrne uviedla tieto pripomienky:

Komisia poukázala na súvislosti a udalosti, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti ombudsmanovi. Uviedla, že GR COMM informovalo sťažovateľa, že zmluva môže byť ponúknutá až po ukončení administratívneho procesu, ktorý zahŕňa kontrolu kvalifikácie a pracovných skúseností uchádzačov s cieľom určiť, či majú prístup do konkrétnej funkčnej skupiny. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ bol upovedomený o tom, že ponuka Komisie podlieha kontrole jeho osobných údajov, nemal to oznámiť svojmu zamestnávateľovi pred ukončením administratívneho procesu a predtým, ako mu bola ponúknutá formálna zmluva. Komisia poznamenala, že na webovom sídle úradu EPSO bolo uverejnené toto varovanie: „Ak sa v ktorejkoľvek fáze výberového konania zistí, že informácie vo vašom elektronickom registračnom formulári sú nesprávne alebo že nespĺňate všetky podmienky na pripustenie do výberového konania, budete vyradení.“Sťažovateľ preto nemal dôvod informovať svojho zamestnávateľa.

Pokiaľ ide o telefonické rozhovory medzi sťažovateľom a vedúcim zastúpenia, Komisia zdôraznila, že vedúci zastúpenia pravdepodobne vyjadril osobnú sústrasť argumentom, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom liste z 28. novembra 2005. Vedúci zastúpenia však určite informoval sťažovateľa, že nie je oprávnený prijať rozhodnutie v tejto veci. Nemohol informovať sťažovateľa o sympatiách, ktoré vyjadrili právnici GR COMM so situáciou sťažovateľa, keďže to tak nebolo.

Komisia uviedla, že v PZOZ sa neuvádza vymedzenie pojmu „primeraná odborná prax“, ale že Komisia sa domnieva, že na splnenie podmienok prístupu k „funkčnej skupine IV“ musia byť pracovné skúsenosti získané po udelení vysokoškolského diplomu v trvaní aspoň troch rokov. Zámerom Komisie pri určovaní tohto pravidla bolo zabezpečiť, aby absolventi vysokých škôl mali už pred nástupom na požadované pozície pracovné skúsenosti na absolventskej úrovni.

Vyhlásenie sťažovateľa, že Komisia nepovažovala jeho skúsenosti v estónskom parlamente za „odborné skúsenosti“, bolo nesprávne. Komisia uznala túto skúsenosť ako „odbornú prax“, ale nie ako „skúsenosť na absolventskej úrovni“, pretože bola získaná pred udelením vysokoškolského diplomu sťažovateľa. Sťažovateľ v tom čase ešte nebol absolventom a jeho skúsenosti v estónskom parlamente preto nebolo možné považovať za skúsenosti na absolventskej úrovni. Komisia dodala, že kritériá uplatňované estónskym parlamentom pri zamestnávaní zamestnancov, t. j. že sťažovateľ zastával pracovné miesto, ktoré si vyžadovalo vysokoškolský titul predtým, ako mu bol skutočne udelený vysokoškolský titul, nie sú relevantné, pokiaľ ide o pravidlá Komisie.

Komisia pripomenula, že v podobných prípadoch Súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie Komisie, že skúsenosti sa musia získať na primeranej úrovni. Vo veci T-2/90, Ferreira de Freitas/Komisia (2), Súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že Komisia mala právo určiť, že táto prax môže byť zohľadnená len vtedy, ak bola získaná po udelení diplomu.

Komisia na záver svojho stanoviska uviedla, že jej výklad príslušných právnych predpisov Spoločenstva bol spravodlivý a správny. Komisia vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že sťažovateľ bol informovaný o tom, že požiadavky nesplnil, až v relatívne neskorej fáze procesu prijímania zamestnancov. Na webovej stránke úradu EPSO však bolo uvedené upozornenie a zastúpenie informovalo sťažovateľa aj o tom, že sa musia dodržiavať administratívne postupy. Sťažovateľ preto nemal informovať svojho zamestnávateľa pred prijatím oficiálnej ponuky zmluvy od Komisie.

Komisia dodala, že nie je v záujme ani uchádzača, ani Komisie, aby takéto problémy vznikli v relatívne neskorej fáze výberového konania. Komisia poukázala na to, že generálny riaditeľ GR ADMIN preto zaslal GR COMM oznámenie, v ktorom odporučil, aby sa osobitná pozornosť venovala odbornej praxi uchádzačov. Cieľom tohto opatrenia bolo pomôcť zabrániť opätovnému výskytu tohto druhu nešťastnej udalosti v budúcnosti.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti a v skratke uviedol tieto poznámky:

Sťažovateľ sa najprv odvolal na vyhlásenie Komisie, že má právo rozhodnúť, kto má „primeranú odbornú prax“, aj keď sa v PZOZ neuvádza, že odbornú prax možno považovať za primeranú len vtedy, ak bola získaná po udelení diplomu. V tejto súvislosti uviedol, že všeobecným právnym pravidlom je, že svojvoľný výklad pravidiel nemôže byť odôvodnený a musí byť vyhlásený za nezákonný, alebo prinajmenšom právo nemožno vykladať voči osobe, ktorá podlieha tomuto právu. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie Komisie nezamestnať ho bolo preto nesprávnym, nezákonným a svojvoľným výkladom pravidiel.

Sťažovateľ uviedol, že vec T-2/90 Ferreira de Freitas/Komisia, uvedená v stanovisku Komisie, nie je v tomto prípade relevantná, keďže sa zaoberá otázkou, ako vymedziť dátum udelenia vysokoškolského diplomu a možnými spôsobmi výpočtu počtu odpracovaných rokov uchádzača, ktorý pracoval len pre Komisiu.

Sťažovateľ uznal, že uchádzači boli skutočne upozornení, aby vo svojich prihláškach neuvádzali nesprávne informácie, a že by mohli byť vylúčení, ak nespĺňajú všetky podmienky na pripustenie k výberovému konaniu. Sťažovateľ tiež pripustil, že Komisia mu nikdy priamo nepovedala, aby o tom informoval svojho bývalého zamestnávateľa. Dôrazne mu však bolo odporučené, aby čo najskôr začal pracovať v Komisii, a preto súhlasil so začatím práce 15. decembra 2005. Sťažovateľ tvrdil, že vzhľadom na to, že v právnych predpisoch vo väčšine členských štátov EÚ sa vyžaduje, aby sa výpoveď poskytla aspoň jeden mesiac pred očakávaným dátumom odchodu, Komisia ako profesionálny zamestnávateľ musela byť o tejto požiadavke informovaná. Sťažovateľ konal v dobrej viere, keď to oznámil svojmu bývalému zamestnávateľovi, aby mohol čo najskôr začať pracovať v Komisii. Sťažovateľ dodal, že skutočnosť, že to oznámil svojmu bývalému zamestnávateľovi, jasne znížila jeho šance na akúkoľvek budúcu kariéru v estónskom parlamente.

Ďalšie vyšetrovanie
Žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie od Komisie

Na základe informácií poskytnutých v stanovisku Komisie z 12. mája 2006, ako aj v pripomienkach sťažovateľa z 28. júna 2006 sa zdalo potrebné požiadať Komisiu o ďalšie objasnenia. Ombudsman preto vo svojom liste z 12. decembra 2006 požiadal Komisiu, aby vysvetlila:

1. prečo sa výzva na vyjadrenie záujmu v prejednávanej veci obmedzila na odkaz na „primeranú odbornú prax“ a neobsahovala žiadne spresnenie, pokiaľ ide o požadovanú odbornú prax, ako je napríklad „postgraduálna“ odborná prax alebo „odborná prax získaná v oblasti, na ktorú sa vzťahuje diplom“,
2. konkrétny základ pre jeho názor, že bez ohľadu na to, že vo výzve na vyjadrenie záujmu neboli v tomto zmysle uvedené žiadne informácie, bol oprávnený požadovať, aby odborná prax musela byť získaná po udelení príslušného diplomu?
3. prečo bol sťažovateľ 8. novembra 2005 vyzvaný, aby sa podrobil lekárskej prehliadke, keď administratívny proces kontroly jeho kvalifikácie a odbornej praxe ešte nebol ukončený?

Odpoveď Komisie

Vo svojej odpovedi zo 6. februára 2007 Komisia v stručnosti uviedla tieto pripomienky:

Pokiaľ ide o otázku i), Komisia vysvetlila, že príslušnú výzvu na vyjadrenie záujmu vyhlásil v júni 2005 EPSO v mene inštitúcií Európskych spoločenstiev s cieľom vytvoriť databázu uchádzačov, ktorí budú prijatí ako zmluvní zamestnanci na vykonávanie rôznych úloh v inštitúciách. Výzva na vyjadrenie záujmu preto musela obsahovať informácie, ktoré sa vzťahovali na všetky inštitúcie bez ohľadu na to, aké ďalšie požiadavky môžu byť v každej inštitúcii. Každá inštitúcia prijíma vlastné všeobecné vykonávacie ustanovenia s cieľom uplatňovať články PZOZ. Vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach Komisie o postupoch, ktorými sa riadi prijímanie a využívanie zmluvných zamestnancov v Komisii (3), sa stanovuje, že rok pracovnej praxe potrebný na prístup do funkčnej skupiny IV musí byť na primeranej úrovni, a preto by sa mal získať po ukončení vysokoškolského štúdia. Keďže ostatné inštitúcie uplatňujú odlišné alebo žiadne vykonávacie ustanovenia, úrad EPSO mohol uverejňovať len podmienky, ktoré sa vzťahujú na všetky inštitúcie.

Komisia dodala, že s cieľom vyhnúť sa nejasnostiam požiada úrad EPSO, aby i) upozornil uchádzačov na skutočnosť, že niektoré inštitúcie môžu mať prísnejšie požiadavky, pokiaľ ide o primeranú odbornú prax, ako sú požiadavky stanovené úradom EPSO, a ii) uviedol odkaz na webovú stránku Komisie s cieľom zabezpečiť, aby uchádzači, ktorí majú záujem o pracovné miesta zmluvných zamestnancov, poznali osobitné požiadavky Komisie, a najmä skutočnosť, že po udelení požadovaného diplomu musia získať primeranú odbornú prax.

Pokiaľ ide o otázku ii), Komisia poukázala na to, že v článku 2 písm. d) jej všeobecných vykonávacích ustanovení, ako sa uvádza vyššie, sa stanovuje, že „[p]ráca zmluvného zamestnanca si vyžaduje aspoň: (...) vo funkčnej skupine IV: ukončené vysokoškolské štúdium v trvaní aspoň troch rokov osvedčené diplomom a zodpovedajúca odborná prax v trvaní aspoň jedného roka.“Z tohto dôvodu môže Komisia zohľadniť len pracovné skúsenosti získané po udelení vysokoškolského diplomu. Komisia usúdila, že odbornú prax možno považovať za primeranú len vtedy, ak bola získaná po udelení univerzitnej kvalifikácie.

Pokiaľ ide o otázku iii), Komisia vysvetlila, že postup prijímania do zamestnania môže trvať až dva mesiace po výbere osoby a že značnú časť tohto času absolvujú lekárske vyšetrenia. Výsledky lekárskych vyšetrení zvyčajne prichádzajú niekoľko týždňov po vykonaní vyšetrenia. Z tohto dôvodu Komisia v rámci náborového procesu čo najskôr naplánuje lekárske vyšetrenia kandidátov. Zároveň sa od uchádzačov požaduje, aby GR ADMIN poskytli úplnú dokumentáciu svojich osvedčení, dokumentov a odkazov. Komisia dodala, že cieľom organizovania lekárskych návštev súbežne s inými administratívnymi postupmi je urýchliť postup prijímania do zamestnania.

Odpoveď sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich dodatočných pripomienkach trval na svojej sťažnosti a uviedol, že nemá žiadne ďalšie pripomienky k stanovisku Komisie k jeho sťažnosti.

ROZHODNUTIE

1 Údajné porušenie práv sťažovateľa zo strany Komisie

1.1 Sťažovateľ zaslal v júli 2005 prostredníctvom internetovej stránky Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) svoju prihlášku na pracovné miesto zmluvného zamestnanca funkčnej skupiny IV v delegácii Európskej komisie v Tallinne v Estónsku (ďalej len "zastúpenie"). Dňa 21. októbra 2005 bol pozvaný na pohovor na zastúpenie, ktorý sa konal 27. októbra 2005. Dňa 2. novembra 2005 mu vedúci zastúpenia telefonicky oznámil, že úspešne zložil pohovor, a preto bol pozvaný, aby sa podrobil potrebným lekárskym vyšetreniam v Bruseli, ktoré vykonal 15. novembra 2005. Dňa 24. novembra 2005 sťažovateľ zaslal oznámenie svojmu bývalému zamestnávateľovi. Dňa 25. novembra 2005 ho však vedúci zastúpenia informoval, že Generálne riaditeľstvo Komisie pre personál a administratívu (ďalej len „GR ADMIN“) rozhodlo, že ho nemôže zamestnať. Sťažovateľ 28. novembra 2005 požiadal Komisiu, aby predložila svoje argumenty a právny základ svojho rozhodnutia. Dňa 19. decembra 2005 vedúci oddelenia zodpovedný za všeobecné horizontálne otázky a politiku a nábor externých zamestnancov GR ADMIN informoval sťažovateľa, že Komisia ho nemôže zamestnať z dôvodu nedostatku primeraných odborných skúseností. Dňa 29. decembra 2005 sťažovateľ predložil túto sťažnosť Európskemu ombudsmanovi a tvrdil, že Komisia porušila jeho práva rozhodnutím nezamestnať ho ako zmluvného zamestnanca funkčnej skupiny IV. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal najmä na to, že:

1. v Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (4) (ďalej len "PZOZ") sa neuvádza právne vymedzenie pojmu "primeraná odborná prax";
2. s odvolaním sa na vyhlásenie Komisie uvedené v jej liste z 19. decembra 2005, že „príslušná odborná prax (...) je vymedzená ako (...)“, sa v liste Komisie neobjasnilo, kde bola „vymedzená“;
3. Komisia nesprávne nepovažovala jeho prácu na plný úväzok ako konzultanta ústavného výboru v estónskom parlamente za „odbornú prax“;
4. keďže mal pracovné miesto v estónskom parlamente, ktoré si vyžadovalo vysokoškolský titul, skutočne mal pracovné skúsenosti na absolventskej úrovni; a
5. argument Komisie, že „primeraná odborná prax“ sa začína udelením vysokoškolského diplomu, nebol podporený ustanoveniami PZOZ.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že Generálne riaditeľstvo Komisie pre tlač a komunikáciu (GR COMM) informovalo sťažovateľa, že zmluva môže byť ponúknutá až po ukončení administratívneho procesu, ktorý zahŕňa kontrolu kvalifikácie a pracovných skúseností uchádzačov. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ bol upovedomený o tom, že ponuka Komisie podlieha kontrole jeho osobných údajov, nemal to oznámiť svojmu bývalému zamestnávateľovi pred ukončením administratívneho procesu a predtým, ako mu bola ponúknutá formálna zmluva. Komisia poukázala na to, že na webovom sídle úradu EPSO bolo uverejnené výslovné upozornenie, že uchádzači budú vylúčení, ak nesplnia všetky podmienky prijatia. Sťažovateľ preto nemal podať oznámenie pred prijatím oficiálnej ponuky na uzavretie zmluvy.

Komisia tvrdila, že napriek tomu, že v PZOZ sa neuvádza vymedzenie pojmu „primeraná“ odborná prax, domnieva sa, že na splnenie podmienok prístupu pre „funkčnú skupinu IV“ musí byť pracovná prax získaná po udelení vysokoškolského diplomu v trvaní aspoň troch rokov. Cieľom je zabezpečiť, aby absolventi vysokých škôl mali pracovné skúsenosti na absolventskej úrovni už pred nástupom do zamestnania v „funkčnej skupine IV“. Okrem toho Komisia skutočne uznala pracovné skúsenosti sťažovateľa v estónskom parlamente ako „odborné skúsenosti“, ale nie ako „skúsenosti na absolventskej úrovni“, pretože boli získané pred udelením vysokoškolského diplomu. Okrem toho skutočnosť, že sťažovateľ zastával pozíciu v estónskom parlamente, ktorá si vyžadovala vysokoškolský titul predtým, ako mu bol udelený vysokoškolský titul, nemala žiadny význam, pokiaľ ide o pravidlá Komisie.

Komisia pripomenula, že vo veci T-2/90 Ferreira de Freitas/Komisia (5) Súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie Komisie, že skúsenosti sa musia získať na primeranej úrovni. Komisia okrem iného uviedla, že má právo určiť, že prax môže byť zohľadnená len vtedy, ak bola získaná po udelení diplomu.

Komisia na záver uviedla, že jej výklad príslušných právnych predpisov Spoločenstva bol spravodlivý a správny. Komisia vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že sťažovateľ bol informovaný o tom, že požiadavky nesplnil, až v relatívne neskorej fáze procesu prijímania zamestnancov. Komisia poukázala na to, že s cieľom zabrániť opätovnému výskytu tohto druhu nešťastnej udalosti v budúcnosti generálny riaditeľ GR ADMIN odporučil GR COMM, aby sa osobitná pozornosť venovala odbornej praxi uchádzačov.

1.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že všeobecným právnym pravidlom je, že svojvoľný výklad pravidiel nemôže byť odôvodnený a musí byť vyhlásený za nezákonný, alebo prinajmenšom právo nemôže byť vykladané voči osobe, ktorá podlieha tomuto právu. Keďže v PZOZ sa nešpecifikovalo, že odbornú prax možno považovať za primeranú len vtedy, ak bola získaná po udelení diplomu, rozhodnutie Komisie nezamestnať ho bolo nesprávnym, nezákonným a svojvoľným výkladom pravidiel. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že judikatúra citovaná v stanovisku Komisie nie je v tomto prípade relevantná.

Sťažovateľ uznal, že uchádzačom bolo odporučené, aby vo svojich prihláškach neuvádzali nesprávne informácie, a že by mohli byť vylúčení, ak nespĺňajú všetky podmienky na pripustenie k výberovému konaniu. Sťažovateľ uviedol, že Komisia ho nikdy priamo nepožiadala o oznámenie jeho bývalému zamestnávateľovi. Tvrdil však, že mu bolo dôrazne odporučené, aby začal pracovať v Komisii čo najskôr, a preto súhlasil so začatím práce 15. decembra 2005.

Sťažovateľ tvrdil, že Komisia si mala byť vedomá skutočnosti, že vo väčšine členských štátov EÚ sa v právnych predpisoch vyžaduje, aby bol zamestnávateľ informovaný aspoň jeden mesiac pred požadovaným časom odchodu. Sťažovateľ zdôraznil, že v čase oznámenia svojmu zamestnávateľovi konal v dobrej viere, aby mohol čo najskôr začať pracovať v Komisii. Sťažovateľ na záver uviedol, že výpoveď jasne znížila jeho šance na budúcu kariéru v estónskom parlamente.

1.4 Ombudsman poznamenáva, že bod 3 (Kritériá oprávnenosti a všeobecné podmienky) oddielu A (Podmienky a oprávnenosť) výzvy na vyjadrenie záujmu - EÚ 25 (výzva)(6) stanovoval, že:

„Uchádzači o pozíciu zmluvného zamestnanca musia spĺňať tieto kritériá oprávnenosti (...) Pre funkčnú skupinu IV: vzdelanie zodpovedajúce minimálne trojročnému ukončenému vysokoškolskému štúdiu osvedčené diplomom a minimálne ročnú odbornú prax v príslušnom odbore“(kurzívou zvýraznil generálny advokát).

Vo výzve sa nešpecifikovala požiadavka na „primeranú odbornú prax“ (najmenej jeden rok). To isté platí pre PZOZ (článok 82) a všeobecné vykonávacie ustanovenia Komisie o postupoch, ktorými sa riadi prijímanie a využívanie zmluvných zamestnancov v Komisii (7). Za týchto okolností mala Komisia široký priestor na voľné uváženie pri posudzovaní, či uchádzači mali požadovanú „primeranú“ odbornú prax v trvaní aspoň jedného roka. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia neprekročila hranice svojej uvedenej diskrečnej právomoci, keď usúdila, že konkrétna odborná prax bola vhodná v zmysle bodu 3 oddielu A výzvy len vtedy, ak bola získaná po získaní univerzitného diplomu, ktorý sa takisto vyžaduje vo výzve. V dôsledku toho Komisia neprekročila hranice svojej uvedenej diskrečnej právomoci, keď sa rozhodla nekvalifikovať odbornú prax, ktorú sťažovateľ získal v estónskom parlamente pred získaním vysokoškolského diplomu, ako „primeranú“. Skutočnosť, že táto odborná prax mohla byť získaná na pracovnom mieste vyžadujúcom vysokoškolský titul, ako tvrdil sťažovateľ, nemá vplyv na preskúmanie uvedenej záležitosti Komisiou. Ombudsmanka preto konštatuje, že uvedené rozhodnutie Komisie týkajúce sa odbornej praxe sťažovateľa nepredstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu.

1.5 Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o posúdenie spôsobu posúdenia škody, ktorú mu spôsobila Komisia v dôsledku toho, že mu predčasne oznámila, že nie je spôsobilý na obsadenie predmetného pracovného miesta, ombudsman uvádza nasledujúce skutočnosti. Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby informácie, ktoré správa Spoločenstva poskytuje občanom buď na požiadanie, alebo z vlastnej iniciatívy, boli presné a dostatočne jasné a aby ich správanie bolo konzistentné. Je to obzvlášť dôležité v kontexte, ako je tento, kde sa správanie administratívy a informácie, ktoré poskytuje, týkajú uzavretia pracovnej zmluvy medzi Spoločenstvom a účastníkom výberového konania. V týchto prípadoch je skutočne pravdepodobné, že správanie administratívy a obsah takýchto informácií budú pre občana predstavovať dôležitý a dokonca rozhodujúci faktor pri rozhodovaní o tom, či zmení svoju existujúcu pracovnú situáciu a prípadne svoje životné podmienky a životný štýl (8). Nekonzistentnosť správania administratívy alebo poskytnutie zavádzajúcich informácií kandidátovi sa môže za určitých okolností považovať za zavinenie, ktoré môže viesť k vzniku zodpovednosti Spoločenstva, za predpokladu, že sú splnené aj iné podmienky na uznanie mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstiev (9).

Podľa ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva závisí mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva za akty jeho inštitúcií alebo orgánov od splnenia súboru podmienok, a to i) nezákonnosti údajného konania dotknutej inštitúcie; ii) skutočnosť, že došlo k škode; a iii) existencia príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a uvádzanou škodou(10). Ak jedna z týchto podmienok nie je splnená, návrh na náhradu škody sa v celom rozsahu zamietne bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné podmienky (11). Pokiaľ ide o vyššie uvedené podmienky, treba tiež poznamenať, že žalobca musí uviesť skutkové okolnosti údajnej škody (12) a znášať bremeno preukázania existencie škody a jej rozsahu (13). Najmä ak žiadateľ žiada o náhradu emocionálnej úzkosti alebo iného druhu nemajetkovej ujmy, musí preukázať, že údajné protiprávne konanie dotknutej inštitúcie môže vzhľadom na jej závažnosť v tejto súvislosti spôsobiť skutočnú a určitú ujmu(14).

V tomto prípade sťažovateľ poukázal na škodu, ktorú mu spôsobilo správanie Komisie, len nejasne, bez toho, aby predložil akékoľvek konkrétne argumenty a podporné dôkazy o povahe, skutočnosti a rozsahu údajnej škody. Ombudsman preto nie je schopný zmysluplne vykonať posúdenie požadované sťažovateľom.

1.6 Ombudsmanka napokon víta vyhlásenie Komisie, že generálny riaditeľ GR ADMIN zaslal GR COMM oznámenie, v ktorom odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala odborným skúsenostiam uchádzačov, aby sa predišlo opätovnému výskytu podobných problémov v relatívne neskorej fáze výberového konania. V tejto súvislosti ombudsman uvedie ďalšiu poznámku.

2 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že rozhodnutie Komisie domnievať sa, že sťažovateľ nesplnil požiadavku oprávnenosti na „primeranú“ odbornú prax stanovenú v príslušnej výzve, nepredstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu.

Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

ĎALŠIE POZNÁMKY

Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby informácie, ktoré správa Spoločenstva poskytuje občanom buď na požiadanie, alebo z vlastnej iniciatívy, boli presné a dostatočne jasné a aby ich správanie bolo konzistentné. Je to obzvlášť dôležité v situáciách, ako je táto, keď sa správanie administratívy a informácie, ktoré poskytuje, týkajú uzavretia pracovnej zmluvy medzi Spoločenstvom a účastníkom výberového konania. V takýchto prípadoch je totiž pravdepodobné, že správanie administratívy a obsah takýchto informácií budú pre občana predstavovať dôležitý a dokonca rozhodujúci faktor pri rozhodovaní o tom, či zmení svoju existujúcu pracovnú situáciu a prípadne svoje životné podmienky a životný štýl. Nekonzistentnosť správania administratívy alebo poskytnutie zavádzajúcich informácií kandidátovi sa môže za určitých okolností považovať za zavinenie, ktoré môže viesť k vzniku zodpovednosti Spoločenstva, za predpokladu, že sú splnené aj iné podmienky na uznanie mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstiev.

Podľa predmetnej výzvy na vyjadrenie záujmu i) požiadavky oprávnenosti, ktoré sú v nej stanovené, sa preskúmajú (len na základe žiadosti a bez použitia príslušných podporných dokumentov) v prvej fáze výberového konania; zatiaľ čo ii) pozvanie na pohovor bolo súčasťou záverečnej fázy tohto postupu (v rámci ktorého budú uchádzači, s ktorými sa uskutočnil pohovor, požiadaní, aby predložili všetky relevantné podporné dokumenty). Takéto opatrenia sú v súlade so základnými zásadami dobrej správy výberového konania. Tieto zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby sa podmienky účasti riadne preskúmali pred pozvaním na pohovor, a to aj na základe informácií, ktoré uchádzači poskytli vo svojich prihláškach, a bez toho, aby sa museli použiť príslušné podporné dokumenty. Tie isté zásady vyžadujú, aby príslušný(-é) orgán(-y) dotknutej inštitúcie prijal(-i) konečné rozhodnutie o výbere uchádzača vrátane splnenia alebo nesplnenia podmienok oprávnenosti predtým, ako inštitúcia oznámi uchádzačovi, a to aj neformálne, svoj zámer prijať ho do zamestnania, začne s ním diskutovať o možnom dátume prijatia do zamestnania a pozve ho na lekársku prehliadku.

Komisia sa vyzýva, aby uvedené skutočnosti náležite zohľadnila v rámci svojich postupov prijímania zamestnancov.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) K dispozícii na webovom sídle Komisie (http://ec.europa.eu/dgs/personnel_administration/statut/tocen100.pdf).

(2) Vec T-2/90 Ferreira de Freitas/Komisia, Zb. 1991, s. II-103.

(3) Rozhodnutie Komisie K(2004)1313 zo 7. apríla 2004 nadobudlo účinnosť 1. mája 2004 (pozri administratívne oznámenie č. 49-2004/01.06.2004), zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie K(2004) 2862 z 27. júla 2004.

(4) K dispozícii na webovom sídle Komisie (http://ec.europa.eu/dgs/personnel_administration/statut/tocen100.pdf).

(5) Vec T-2/90 Ferreira de Freitas/Komisia, Zb. 1991, s. II-103.

(6) Výzva na vyjadrenie záujmu na vytvorenie databázy uchádzačov, ktorí budú prijatí ako zmluvní zamestnanci vykonávajúci rôzne úlohy v rámci európskych inštitúcií. Výzva je k dispozícii na webovom sídle úradu EPSO (http://europa.eu/epso/contract-agents/call-eu25_en.pdf).

(7) Rozhodnutie Komisie K(2004)1313 zo 7. apríla 2004, zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie K(2004) 2862 z 27. júla 2004.

(8) Pozri rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 272/2005/DK, bod 1.4.

(9) Pozri rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 3321/2004/DK, bod 2.6.

(10) Pozri vec 26/81, Oleifici Mediterranei/EHS, Zb. 1982, s. 3057, bod 16; vec T-175/94, International Procurement Services/Komisia, Zb. 1996, s. II-729, bod 44; vec T-336/94, Efisol/Komisia, Zb. 1996, s. II-1343, bod 30; a vec T-267/94, Oleifici Italiani/Komisia, Zb. 1997, s. II-1239, bod 20.

(11) Vec T-170/00, Förde-Reederei/Rada a Komisia, Zb. 2002, s. II-515, bod 37.

(12) Pozri vec T-195/00 Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, Zb. 2003, s. II-1677, body 26 – 27.

(13) Pozri vec T-285/03, Agraz a iní/Komisia, Zb. 2005, s.

(14) Pozri vec T-230/95, BAI/Komisia, Zb. 1999, s.