V Štrasburgu 17. júla 2007

Vážený pán X,

Dňa 17. novembra 2005 ste v mene firmy Y podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii. Vaša sťažnosť sa týkala žiadosti, ktorú Vaša firma podala v reakcii na výzvu na predkladanie ponúk vyhlásenú Komisiou.

Dňa 15. decembra 2005 som informoval predsedu Komisie o Vašej sťažnosti a požiadal som ho, aby k nej do 31. marca 2006 predložil stanovisko. Dňa 7. apríla 2007 ma Komisia informovala, že jej stanovisko sa mierne oneskorí. Dňa 11. apríla 2006 Komisia zaslala svoje stanovisko, ktoré Vám bolo zaslané 19. apríla 2006, s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte.

Dňa 1. júna 2006 ste mi predložili svoje písomné pripomienky.

Dňa 28. septembra 2006 ste mi zaslali e-mail so žiadosťou o informácie o stave Vašej sťažnosti. Dňa 14. novembra 2006 som odpovedal na Vašu žiadosť.

Dňa 8. marca 2007 som Vás informoval, že z dôvodov vnútornej organizácie sa zmenil referent zodpovedný za vybavovanie Vašej sťažnosti.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú skutkové okolnosti prípadu zhrnuté takto:

Sťažovateľ je predsedom spoločnosti Y. Dňa 17. mája 2005 spoločnosť Y predložila žiadosť ako odpoveď na výzvu na predkladanie ponúk organizovanú Komisiou.

Dňa 27. septembra 2005 bola Y informovaná, že projekt jej nebol udelený. V ten istý deň sťažovateľ napísal Komisii a požiadal o informácie o totožnosti úspešného uchádzača, výške jeho ponuky a kritériách hodnotenia. Dňa 29. septembra 2005 Komisia odpovedala na žiadosť sťažovateľa a informovala ho o totožnosti víťaznej ponuky, konkrétne o firme Z, jej ponuke a bodovaní, ktoré získali Y aj Z.

Dňa 29. septembra 2005 sťažovateľ požiadal o ďalšie informácie o financovaní úspešného uchádzača a o otázke fair play vo verejných súťažiach, v ktorých súťažia mimovládne organizácie dotované Komisiou a súkromné firmy. Sťažovateľ vo svojom novom liste položil Komisii päť otázok. V nich boli zahrnuté otázky týkajúce sa právneho postavenia Z, toho, či boli Z poskytnuté európske finančné prostriedky, a percentuálneho podielu rozpočtu Z krytého inými verejnými prostriedkami.

Dňa 12. októbra 2005 Komisia odpovedala sťažovateľovi. Podľa názoru sťažovateľa Komisia vo svojom novom liste iba zopakovala informácie, ktoré už uviedla vo svojom predchádzajúcom liste z 29. septembra 2005. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o informácie o európskom financovaní mimovládnych organizácií, len ho odkázal na webovú stránku Europa.

Faxom zo 17. októbra 2005 sťažovateľ požiadal Komisiu o informácie o európskom financovaní spoločnosti Z, pretože podľa jeho názoru Komisia vo svojej predchádzajúcej korešpondencii uspokojivo neodpovedala na túto otázku.

Sťažovateľ zaslal 21. októbra 2005 Komisii nadväzujúci list, v ktorom poukázal na to, že v roku 2003 boli jeho služby zdrojom 51 % príjmov spoločnosti Z. Podľa jeho názoru bolo protisúťažné, aby organizácia, ktorá je z veľkej časti financovaná z verejných prostriedkov, najmä z EÚ, konkurovala bežným obchodným firmám v rámci postupu verejného obstarávania organizovaného Komisiou. Vo svojej odpovedi z 21. októbra 2005 sa Komisia zaviazala prešetriť spis a informovať sťažovateľa hneď, ako zozbiera všetky relevantné informácie.

Dňa 15. novembra 2005 Komisia napísala sťažovateľovi a uviedla, že jej služby poskytli 54,67 % prevádzkových nákladov spoločnosti Z. Podľa názoru sťažovateľa však Komisia neodpovedala na ostatné otázky uvedené v jeho liste z 29. septembra 2005, ako je cena víťaznej ponuky alebo žiadosť o podrobné hodnotiace kritériá.

Keďže sťažovateľ nebol spokojný s odpoveďou Komisie, 17. novembra 2005 podal sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Komisii. Vo svojej sťažnosti priložil kópie svojej korešpondencie s Komisiou.

Ombudsmanka požiadala Komisiu o predloženie stanoviska k týmto tvrdeniam:

1. Komisia neposkytla sťažovateľovi všetky informácie požadované v jeho liste z 29. septembra 2005;
2. Rozhodnutie Komisie zadať zákazku bolo nespravodlivé.

Navrhovateľ takisto uviedol tieto tvrdenia:

1. Mala by existovať dôkladná, transparentná a jednoznačná politika týkajúca sa vysoko dotovaných MVO, ktoré na otvorenom trhu súťažia s obchodnými spoločnosťami;
2. V otázke verejného obstarávania by mali existovať spravodlivé a rovnaké podmienky.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku najprv zdôraznila, že preskúmala všetky ponuky v rámci príslušnej verejnej súťaže a zadala ich v súlade s platnými právnymi ustanoveniami, najmä s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1) (ďalej len "nariadenie o rozpočtových pravidlách") a nariadením Komisie č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (2) (ďalej len "vykonávacie pravidlá").

Komisia opísala postup, ktorý uplatnila. Vysvetlila, že v súlade s kritériami stanovenými v technickej prílohe verejného obstarávania bolo prijatých sedem prípustných ponúk, z ktorých päť dosiahlo tzv. úroveň technickej excelentnosti, a preto boli vybrané do fázy zadania zákazky. Napriek tomu, že ponuka predložená spoločnosťou Y mala najvyšší technický počet bodov, hodnotiaca komisia zložená z jej príslušných útvarov sa 6. júna 2005 rozhodla zadať zákazku spoločnosti Z, keďže táto organizácia predložila najlacnejšiu ponuku.

Návrh hodnotiaceho výboru bol postúpený na konzultáciu príslušnému výboru z dôvodu, že hodnota zákazky presiahla 175 000 EUR. Komisia vysvetlila, že úlohou výboru je zabezpečiť transparentnosť a dodržiavanie zásady riadneho finančného hospodárenia. Dňa 22. júna 2005 výbor schválil návrh útvarov Komisie s výhradou objasnenia rizika dvojitého financovania, pričom vzal do úvahy, že v roku 2005 získal Z grant Komisie na prevádzku. V súlade s odporúčaním výboru si Komisia vyžiadala od Z informácie o tom, ako bola jeho ponuka prepojená s dohodou o grante na prevádzku z roku 2005. V odpovedi na túto žiadosť spoločnosť Z vysvetlila, že jej účtovné postupy boli v súlade s rozhodnutím, ktorým sa riadi jej dohoda o grante z roku 2005 (3). Spoločnosť Z sa tiež zaviazala dodržiavať tieto zásady pri predkladaní svojich účtovných závierok za roky 2005 a 2006 tým, že zabezpečí, aby boli príjmy Komisie zo všeobecných nákladov a osobitných programov jasne uvedené a aby sa zabránilo dvojitému účtovaniu prostredníctvom vnútorného finančného riadenia, vonkajšej kontroly a kontroly ES. Na základe týchto vysvetlení sa 4. augusta 2005 uskutočnili konzultácie s útvarmi Komisie zodpovednými za finančné záležitosti, pokiaľ ide o riziká možného dvojitého financovania a nekalej hospodárskej súťaže. Vzhľadom na dodatočné informácie predložené spoločnosťou Z a stanovisko jej finančných služieb Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Z nemohla byť vylúčená z verejného obstarávania len na základe skutočnosti, že využívala aj grant Komisie na prevádzku. Podľa článku 139 vykonávacích pravidiel Komisia dospela k záveru, že ponuka predložená spoločnosťou Z sa nejaví ako ponuka s neobvykle nízkou cenou.

Dňa 27. septembra 2005 Komisia oznámila výsledok všetkým účastníkom verejnej súťaže a poskytla im dvojtýždňovú lehotu na napadnutie rozhodnutia. Dňa 13. októbra 2005, po uplynutí dvojtýždňovej lehoty na predloženie pripomienok, Komisia pristúpila k podpísaniu dohody so spoločnosťou Z.

Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že dvaja uchádzači, konkrétne spoločnosti A a Y, požiadali o dodatočné informácie, ale zatiaľ čo spoločnosť A považovala odpoveď Komisie za dostatočnú, spoločnosť Y požiadala o dodatočné informácie.

Po objasnení kontextu prípadu sa Komisia zaoberala tvrdeniami a tvrdeniami sťažovateľa. Pokiaľ ide o údajné neposkytnutie požadovaných informácií, Komisia vysvetlila, že rozsah informácií, ktoré sa majú poskytnúť neúspešnému uchádzačovi, je stanovený v článku 100 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v článku 149 jeho vykonávacích pravidiel, ako aj v oznámení Komisie zo 16. júla 2003 o postupe informovania záujemcov a uchádzačov po zadaní zákazky a pred podpísaním skutočnej zmluvy v súvislosti so zmluvami o verejnom obstarávaní zadanými Komisiou podľa článku 105 nariadenia o rozpočtových pravidlách (4) (ďalej len "oznámenie Komisie"). Podľa oznámenia Komisie je verejný obstarávateľ povinný informovať neúspešných uchádzačov o tom, že ich ponuka nebola prijatá. Verejný obstarávateľ by mal vo svojom liste uviesť aj dôvody, prečo ponuku neponechal, a informovať uchádzača, že zmluva nebude podpísaná počas dvoch kalendárnych týždňov odo dňa oznámenia. Verejný obstarávateľ musí tiež uviesť, že dodatočné informácie o dôvodoch zamietnutia ponuky je možné získať do 15 dní na základe písomnej žiadosti podanej poštou, faxom alebo e-mailom. Uchádzači, ktorí predložili prípustnú ponuku, môžu takisto získať informácie o charakteristikách a relatívnych výhodách prijatej ponuky a o mene úspešného uchádzača.

Komisia sa odvolala na judikatúru súdov Spoločenstva, na základe ktorej sa preskúmanie Súdneho dvora v oblasti verejného obstarávania obmedzuje na kontrolu, či nedošlo k závažnej a zjavnej chybe (5). Súdy Spoločenstva vo svojej judikatúre tiež objasnili, že v týchto veciach nesie dôkazné bremeno sťažovateľ.

Komisia poznamenala, že 28. septembra 2005 jej útvary odpovedali na žiadosť o informácie, ktorú Y predložila 27. septembra 2005. Komisia sa vo svojej replike odvolala na bodové hodnotenie získané tak spoločnosťou Y, ako aj víťaznou ponukou v každej kategórii kritérií na vyhodnotenie ponúk. Komisia sa domnievala, že jej informácie boli dostatočné na to, aby Y mohla rozhodnúť, či by sa mala snažiť napadnúť rozhodnutie o zadaní zákazky.

V ďalších listoch z 29. septembra 2005, 17. októbra 2005 a 21. októbra 2005 Y požiadal o dodatočné informácie, ktoré Komisia poskytla 12. a 21. októbra 2005 a 15. novembra 2005. Po konzultácii so všetkými príslušnými útvarmi sa Komisia 15. novembra 2005 rozhodla neposkytnúť požadované informácie o vnútroštátnom financovaní poskytnutom spoločnosti Z, keďže tieto údaje nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 100 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 149 vykonávacieho nariadenia. Komisia sa tiež domnievala, že pokiaľ ide o žiadosť Y o dokonalé bodové hodnotenie pre každé kritérium, táto žiadosť nebola relevantná pre konečné poradie uchádzačov, keďže všetci uchádzači pripustení do fázy zadania zákazky dosiahli úroveň technickej excelentnosti a v dôsledku toho bola vybraná najlacnejšia ponuka. Preto aj keby spoločnosť Y dosiahla dokonalé skóre, konečný výber by sa uskutočnil na základe ceny, a preto by navrhovateľ stále nebol vybraný.

Komisia dospela k záveru, že včas a presne poskytla spoločnosti Y primerané informácie a dala ombudsmanovi na preskúmanie úplný spis.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa nespravodlivosti jeho rozhodnutia o zadaní zákazky, Komisia uviedla, že konala spravodlivo vo všetkých fázach konania. Komisia najmä tvrdila, že podľa článku 89 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 139 ods. 2 jeho vykonávacích pravidiel účasť dotovaných organizácií ako taká neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania za predpokladu, že samotná dotácia je v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Tento výklad bol navyše podporený judikatúrou súdov Spoločenstva (6).

Komisia však uznala existenciu niekoľkých obmedzení pre príjemcov grantov Komisie, najmä i) „pravidlo nulového zisku“ stanovené v článku 109 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého účelom ani účinkom grantu nesmie byť dosiahnutie zisku pre príjemcu; a ii) „zásadu znižovania prevádzkových grantov“ stanovenú v článku 113 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, čo znamená, že príspevok Komisie sa časom zníži. Komisia sa domnievala, že tieto zásady stanovujú základ pre rovnaké podmienky, ktoré sú zlučiteľné s cieľom podpory politík Spoločenstva, a že v tomto prípade boli plne rešpektované.

Pripomienky sťažovateľa k stanovisku Komisie

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach privítal stanovisko Komisie a uviedol, že Komisia objasnila niekoľko otázok a objasnila postup verejného obstarávania. Odvolával sa však na informácie požadované v jeho listoch adresovaných Komisii, ktoré neboli poskytnuté. Sťažovateľ uviedol, že vo svojom liste Komisii z 27. septembra 2005 sa pýtal, prečo mala byť v ponuke sťažovateľa zjavnejšia potreba podporovať väčšiu spoluprácu. Podľa jeho názoru bola odpoveď Komisie, podľa ktorej hodnotiaci výbor usúdil, že tento aspekt ponuky nebol predložený dostatočne, neuspokojivá. Sťažovateľ tiež poznamenal, že žiadna z piatich otázok, ktoré položil vo svojom liste z 29. septembra 2005, nebola riadne zodpovedaná, keďže Komisia len navrhla, aby sťažovateľ skontroloval svoju internetovú stránku. Uznal, že Komisia poskytla dodatočné informácie, hoci tieto informácie považoval za nedostatočné na posúdenie toho, či napadnúť alebo nenapadnúť rozhodnutie o zadaní zákazky. Sťažovateľ tiež poznamenal, že vo svojom liste zo 17. októbra 2005 požiadal o podrobné informácie o bodových hodnoteniach poskytnutých jeho firme a že tieto informácie neboli poskytnuté.

Sťažovateľ ďalej tvrdil, že skutočnosť, že Komisia včas neposkytla úplné informácie, mu bránila podať žalobu proti rozhodnutiu o zadaní zákazky na súdoch Spoločenstva. Sťažovateľ na záver požadoval vyššiu úroveň transparentnosti vo verejnom obstarávaní v rámci inštitúcií EÚ, najmä v prípadoch týkajúcich sa organizácií, ktoré čerpajú finančné prostriedky EÚ a ktoré by potom mohli predložiť ponuky s neobvykle nízkou cenou.

ROZHODNUTIE

1 Informácie požadované sťažovateľom

1.1 Sťažovateľ, predseda bruselskej firmy Y, v mene ktorej podal túto sťažnosť, tvrdí, že Európska komisia mu neposkytla všetky informácie požadované v jeho liste z 29. septembra 2005 týkajúce sa totožnosti úspešného uchádzača, výšky ponuky a hodnotiacich kritérií.

1.2 Komisia vysvetľuje, že rozsah informácií, ktoré sa majú poskytnúť neúspešnému uchádzačovi, je stanovený v článku 100 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (7) ("nariadenie o rozpočtových pravidlách"); článok 149 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8) (ďalej len "vykonávacie pravidlá"); a oznámenie Komisie zo 16. júla 2003 o postupe informovania záujemcov a uchádzačov po zadaní zákazky a pred podpísaním skutočnej zmluvy v súvislosti so zmluvami o verejnom obstarávaní zadanými Komisiou podľa článku 105 nariadenia o rozpočtových pravidlách (9) (ďalej len "oznámenie Komisie").

Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o informácie, Komisia tvrdí, že agentúra , 28. septembra 2005 odpovedala na otázky sťažovateľa 27. septembra 2005 a že vo svojej odpovedi vysvetlila bodové hodnotenie, ktoré získala spoločnosť Y a víťazný uchádzač, spoločnosť Z, v každej kategórii kritérií na vyhodnotenie ponúk. Komisia sa domnieva, že informácie boli dostatočné na to, aby Y mohla rozhodnúť, či by sa mala snažiť napadnúť rozhodnutie o zadaní zákazky.

Komisia tiež vysvetľuje, že v odpovedi na žiadosti Y z 29. septembra 2005, 17. a 21. októbra 2005 poskytla požadované informácie 12. a 21. októbra 2005 a 15. novembra 2005. Komisia ďalej poznamenala, že 15. novembra 2005 odmietla poskytnúť spoločnosti Y informácie týkajúce sa vnútroštátneho financovania spoločnosti Z, keďže tieto informácie nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 100 nariadenia o rozpočtových pravidlách ani článku 149 jeho vykonávacích pravidiel. Komisia sa tiež domnieva, že žiadosť spoločnosti Y týkajúca sa dokonalého bodového hodnotenia pre každé kritérium nebola relevantná pre konečné poradie uchádzačov, keďže všetci uchádzači pripustení do fázy zadávania zákazky dosiahli úroveň technickej excelentnosti, a preto najlacnejšia ponuka bola tá, ktorá sa mala vybrať.

Komisia preto zastáva názor, že spoločnosti Y včas a presne poskytla primerané informácie.

1.3 Sťažovateľ vo svojej pripomienke k stanovisku Komisie zdôrazňuje, že viaceré otázky vznesené v jeho listoch adresovaných Komisii, ako napríklad nedostatky jeho ponuky alebo bodové hodnotenie jeho firmy, neboli úplne zodpovedané.

1.4 Na základe dostupných informácií sa zdá, že Komisia listom z 27. septembra 2005 informovala sťažovateľa, že jeho ponuka nebola vybraná pre príslušný postup verejného obstarávania. Komisia vo svojom liste odkázala na dôvody svojho rozhodnutia a citovala závery, ku ktorým dospela komisia pre vyhodnotenie ponúk, pokiaľ ide o posúdenie ponuky sťažovateľa v súvislosti s každým kritériom ponuky.

1.5 Ombudsman poznamenáva, že v odpovedi na uvedený list sťažovateľ napísal 27. septembra 2005 Komisii a požiadal o objasnenie týchto otázok: i) komu bola zákazka zadaná?; ii) koľko firiem reagovalo na túto výzvu na predkladanie ponúk?; iii) technické otázky a iv) finančnú ponuku.

1.6 Ombudsman tiež poznamenáva, že Komisia odpovedala sťažovateľovi faxom z 28. septembra 2005. Zdá sa, že väčšina otázok sťažovateľa v jeho liste z 27. septembra 2005, konkrétne otázky 1, 2, 3a, 3b, 3c, 3d, 3e, 4a a 4b, sa týkala konkrétnych faktických údajov. Po preskúmaní listu Komisie z 28. septembra 2005 ombudsman dospel k záveru, že Komisia v skutočnosti poskytla príslušné informácie.

V dvoch otázkach však sťažovateľ požiadal o všeobecnejšie informácie týkajúce sa dôvodov zamietnutia jeho ponuky (otázka 3f) a nedostatkov jeho ponuky v porovnaní s ponukou víťaznej ponuky (otázka 3g). Ombudsmanka poznamenáva, že pokiaľ ide o prvú otázku, Komisia vysvetlila, že prvé preskúmanie všetkých ponúk sa uskutočnilo na základe tzv. úrovne technickej excelentnosti, ktorá sa obmedzila na ponuky s hodnotením 80 alebo vyšším a na základe ktorej sa uskutočnil konečný výber na základe ceny. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že v súvislosti s nedostatkom ponuky sťažovateľa v porovnaní s ponukou víťaznej ponuky Komisia vysvetlila, že „[a] podľa hodnotiacej komisie nebola vo Vašej ponuke dostatočne prezentovaná úloha spolupráce mimovládnych organizácií [...].“

1.7 Zdá sa, že v novom liste z 29. septembra 2005 sťažovateľ požiadal Komisiu o ďalšie informácie k viacerým otázkam týkajúcim sa jeho rozhodnutia o výzve na predkladanie ponúk, a to: 1. právne postavenie víťazného uchádzača; 2. finančné prostriedky, ktoré víťaznému uchádzačovi poskytla Komisia, ako aj 3. finančné prostriedky z iných verejných zdrojov; (4) obsah pravidiel ES upravujúcich zadávanie zákaziek, na ktorých sa zúčastňujú organizácie financované z verejných zdrojov; 5. prostriedky Komisie na zabezpečenie fair play v príslušnej výzve na predkladanie ponúk; a 6. podrobné informácie o bodovom hodnotení, ktoré získala firma sťažovateľa aj víťazný uchádzač.

Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ znovu napísal Komisii 17. a 21. októbra 2005 a požiadal o dôkladnú odpoveď na svoje otázky.

1.8 Ombudsman si je vedomý skutočnosti, že Komisia sa snažila odpovedať na otázky sťažovateľa v listoch z 12. a 21. októbra a 15. novembra 2005.

Ombudsmanka dôkladne preskúmala obsah výmen medzi sťažovateľom a Komisiou. Vzhľadom na informácie uvedené v liste sťažovateľa z 21. októbra 2005 sa zdá, že sťažovateľ sa domnieval, že jeho prvé tri otázky boli v skutočnosti zodpovedané. Ombudsman ďalej poznamenáva, že list Komisie z 15. novembra 2005 poskytol informácie v odpovedi na otázku č. 4 (ktorá sa týkala pravidiel ES upravujúcich zadávanie zákaziek, na ktorých sa zúčastňujú organizácie financované z verejných zdrojov) a otázku č. 5 (ktorá sa týkala fair play v príslušnej výzve na predkladanie ponúk). Okrem toho, pokiaľ ide o otázku č. 6 (ktorá sa týkala podrobných informácií o bodovom hodnotení, ktoré získala firma sťažovateľa aj víťazný uchádzač), ombudsman poznamenáva, že dôvody zamietnutia ponuky sťažovateľa Komisia vysvetlila vo svojich odpovediach z 27. a 28. septembra 2005.

1.9 Ombudsman poznamenáva, že pravidlá upravujúce zadávanie verejných súťaží obsahujú aj ustanovenia týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytnúť neúspešným uchádzačom, najmä v článku 100 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 149 jeho vykonávacích pravidiel. Tieto ustanovenia boli ďalej rozpracované v oznámení Komisie.

V článku 100 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uvádza:

„Verejný obstarávateľ oznámi všetkým záujemcom alebo uchádzačom, ktorých žiadosti alebo ponuky boli zamietnuté, dôvody, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie, a všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sú prijateľné a ktorí o to písomne požiadajú, charakteristiky a relatívne výhody úspešnej ponuky a meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná.

Niektoré podrobnosti však nemusia byť zverejnené, ak by ich zverejnenie bránilo uplatňovaniu práva, bolo by v rozpore s verejným záujmom alebo by poškodilo oprávnené obchodné záujmy verejných alebo súkromných podnikov alebo by mohlo narušiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi týmito podnikmi.“

Ombudsmanka poznamenáva, že podobné ustanovenia sú zahrnuté v článku 149 jej vykonávacích predpisov (10).

Pokiaľ ide o oznámenie Komisie, odkazuje sa v ňom aj na informácie, ktoré sa majú poskytnúť neúspešným uchádzačom, a to takto:

„Verejný obstarávateľ čo najskôr po rozhodnutí o zadaní zákazky a najneskôr do nasledujúceho týždňa informuje všetkých neúspešných uchádzačov (...). Každý uchádzač alebo záujemca je o tom informovaný individuálne; v každom prípade sa uvedú dôvody, prečo ponuka alebo žiadosť nebola prijatá, napríklad tým, že sa v stručnej, ale výslovnej forme uvedú podrobnosti uvedené v rozhodnutí o zadaní zákazky. (...) V prípade všetkých uchádzačov, ktorí predložili prijateľnú ponuku, by sa tieto informácie mohli rozšíriť aj na charakteristiky a relatívne výhody prijatej ponuky a meno úspešného uchádzača.“(11)

1.10 Po dôkladnom preskúmaní odpovedí Komisie na otázky sťažovateľa z hľadiska uvedených právnych predpisov, ako aj kritérií stanovených v oznámení Komisie sa ombudsman domnieva, že informácie poskytnuté Komisiou obsahovali dôvody, na ktorých Komisia založila svoje rozhodnutie, dôvody, prečo nebola prijatá ponuka predložená sťažovateľom, relatívne výhody úspešnej ponuky a meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná.

Ombudsmanka preto dospela k záveru, že informácie, ktoré Komisia poskytla v odpovedi na otázky sťažovateľa, podľa všetkého spĺňajú kritériá stanovené v článku 100 nariadenia o rozpočtových pravidlách, článku 149 jeho vykonávacích predpisov, ako aj v oznámení Komisie. Ombudsman preto zastáva názor, že odpoveď Komisie na otázky sťažovateľa v jeho liste z 29. septembra 2005 poskytla primerané informácie v súvislosti so žiadosťami sťažovateľa.

Ombudsman preto dospel k záveru, že sa nezdá, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

2 Rozhodnutie Komisie zadať výzvu na predkladanie ponúk

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie Komisie zadať zákazku bolo nespravodlivé.

Sťažovateľ poznamenáva, že v roku 2003 bola Komisia zdrojom 51 % všetkých príjmov úspešného uchádzača, Z. Podľa jeho názoru bolo protisúťažné, aby organizácia, ktorá je z veľkej časti financovaná z verejných prostriedkov, najmä z EÚ, konkurovala bežným obchodným firmám v rámci postupu verejného obstarávania organizovaného Komisiou.

2.2 Komisia tvrdí, že podľa článku 89 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 139 ods. 2 jeho vykonávacích pravidiel, ako to potvrdzuje judikatúra súdov Spoločenstva(12), účasť dotovaných organizácií ako taká neporušuje zásadu rovnosti zaobchádzania za predpokladu, že samotná dotácia je v súlade s pravidlami uplatniteľnými na túto pomoc. Tieto pravidlá zahŕňajú aj „pravidlo nulového zisku“ podľa článku 109 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého účelom ani účinkom grantu nesmie byť dosiahnutie zisku pre príjemcu; a „zásadu znižovania prevádzkových grantov“ podľa článku 113 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, čo znamená, že príspevok Komisie sa časom zníži. Komisia sa domnieva, že tieto zásady vytvárajú základ pre rovnaké podmienky, ktoré sú zlučiteľné s cieľom podpory politík Spoločenstva.

Pokiaľ ide o predmetnú výzvu na predkladanie ponúk, Komisia vysvetľuje, že príslušné útvary konzultovali toto rozhodnutie s príslušným výborom a že tento výbor ho schválil, s výhradou objasnenia rizika dvojitého financovania. Spoločnosť Z následne v odpovedi na žiadosť Komisie opísala svoje účtovné postupy a zaviazala sa dodržiavať zásady stanovené v rozhodnutí Komisie, ktorým sa riadi jej dohoda o grante z roku 2005 (13), pri predkladaní svojich účtovných závierok za roky 2005 a 2006, aby sa jasne uvádzali príjmy z útvarov Komisie týkajúce sa všeobecných nákladov a osobitných programov a aby sa zabránilo dvojitému účtovaniu prostredníctvom vnútorného finančného riadenia, vonkajšej kontroly a kontroly ES.

Vzhľadom na informácie spoločnosti Z Komisia dospela k záveru, že žiadateľ nemohol byť vylúčený z verejného obstarávania len na základe skutočnosti, že využíval aj grant Komisie na prevádzku. Komisia tiež poznamenáva, že po zvážení pravidiel stanovených v článku 139 vykonávacích pravidiel dospela k záveru, že ponuka spoločnosti Z nebola neobvykle nízka.

2.3 Ombudsman poznamenáva, že pravidlá upravujúce výzvy na predkladanie ponúk, najmä podmienky vzťahujúce sa na potenciálnych uchádzačov, sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích pravidlách.

Ombudsman poznamenáva, že nariadenie o rozpočtových pravidlách nezakazuje uchádzačom, ktorí využívajú štátnu pomoc alebo pomoc Spoločenstva, zúčastňovať sa na výzvach na predkladanie ponúk organizovaných inštitúciou Spoločenstva.

V článku 89 sa preto stanovuje, že všetky verejné zákazky financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu Spoločenstva musia byť okrem iného v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Ako konštatovali súdy Spoločenstva, samotná skutočnosť, že verejný obstarávateľ umožňuje subjektom, ktoré dostávajú dotácie akéhokoľvek druhu, či už od tohto verejného obstarávateľa alebo od iných verejných obstarávateľov, ktoré im umožňujú predložiť ponuky za ceny, ktoré sú výrazne nižšie ako ceny ostatných (nedotovaných) uchádzačov, zúčastniť sa na postupe verejného obstarávania služieb, nepredstavuje porušenie zásady rovnosti zaobchádzania(14).

Ombudsmanka tiež poznamenáva, že účasť uchádzačov, ktorí využívajú štátnu pomoc, možno obmedziť len za výnimočných okolností stanovených v článku 139 ods. 2 vykonávacích pravidiel, v ktorom sa uvádza, že:

„Ak verejný obstarávateľ zistí, že ponuka je neobvykle nízka v dôsledku poskytnutej štátnej pomoci, môže ponuku zamietnuť len z tohto dôvodu, len ak uchádzač nie je schopný v primeranej lehote stanovenej verejným obstarávateľom preukázať, že príslušná pomoc bola poskytnutá s konečnou platnosťou a v súlade s postupmi a rozhodnutiami uvedenými v pravidlách Spoločenstva o štátnej pomoci.“

2.4 Vzhľadom na uvedené ustanovenia sa ombudsman domnieva, že zrejme neexistuje žiadne právne pravidlo, podľa ktorého musí byť úspešný uchádzač vylúčený z účasti na výzve na predkladanie ponúk len preto, že získal grant Spoločenstva. Naopak, automatické vylúčenie založené výlučne na tom, že uchádzač získal grant Spoločenstva, by predstavovalo porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

2.5 Treba však posúdiť, či úspešný uchádzač predložil ponuku s neobvykle nízkou cenou v dôsledku neprimeraného využitia pomoci Spoločenstva, ktorá mu bola poskytnutá, čím porušil pravidlá uplatniteľné v súvislosti s touto pomocou, vrátane "pravidla nulového zisku" stanoveného v článku 109 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a "zásady zníženia prevádzkových grantov" stanovenej v článku 113 ods. 2 toho istého nariadenia).

2.6 Ombudsman si je vedomý skutočnosti, že v tomto prípade Komisia prijala niekoľko preventívnych opatrení voči úspešnému uchádzačovi, aby sa zabránilo možnému dvojitému financovaniu. Ombudsman preto poznamenáva, že Komisia pri prijímaní rozhodnutia o zadaní zákazky zohľadnila záväzok úspešného uchádzača dodržiavať zásady stanovené v podmienkach, ktoré sa vzťahujú na jeho dohodu o grante z roku 2005, pri predkladaní svojich účtovných závierok za roky 2005 a 2006. Úspešný uchádzač súhlasil s tým, že jasne uvedie, že príjmy z útvarov Komisie sa použijú na všeobecné náklady a na iné osobitné programy, čím sa zabráni akémukoľvek riziku dvojitého účtovníctva prostredníctvom vnútorného finančného riadenia, vonkajšej kontroly a kontroly EK.

V priebehu vyšetrovania ombudsman nedostal žiadne informácie, ktoré by ho mohli viesť k presvedčeniu, že Komisia konala nesprávne, keď vzhľadom na uistenia poskytnuté úspešným uchádzačom rozhodla, že ponuka úspešného uchádzača nepredstavuje neobvykle nízku ponuku, ktorá by mala byť zrušená podľa článku 139 ods. 2 vykonávacích pravidiel.

Ombudsman ďalej poznamenáva, že Komisia vo svojom liste z 15. novembra 2005 sťažovateľovi podrobne vysvetlila právne kritériá, ktoré na danú situáciu uplatnila.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že sa nezdá, že by v súvislosti s týmto aspektom prípadu došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

3 Existencia rovnakých podmienok v otázkach verejného obstarávania

3.1 Sťažovateľ tvrdí, že by mala existovať dôkladná, transparentná a jednoznačná politika týkajúca sa vysoko dotovaných mimovládnych organizácií, ktoré súťažia na otvorenom trhu s obchodnými spoločnosťami, a že by sa mali vytvoriť spravodlivé a "rovnaké podmienky" v otázke verejného obstarávania.

3.2 Ombudsman poznamenáva, že sťažnosti sťažovateľa sa netýkajú konkrétnej výzvy na predkladanie ponúk, ale skôr legislatívneho rámca na vykonávanie politiky Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania vo vzťahu k dotovaným subjektom.

Ombudsman poukazuje na to, že na základe odpovede Komisie týkajúcej sa výzvy na predkladanie ponúk, na ktorej sa zúčastnil Y, sa zdá, že zákonodarca Spoločenstva už zvážil potenciálnu účasť dotovaných mimovládnych organizácií na postupoch verejného obstarávania Spoločenstva a v skutočnosti vytvoril legislatívny rámec upravujúci tento typ situácií, aby sa dosiahli spravodlivé a "rovnaké podmienky" . Tieto kritériá sú stanovené najmä v článku 89 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v článku 139 ods. 2 jeho vykonávacích pravidiel.

3.3 Podľa článku 195 Zmluvy o ES ombudsman vedie vyšetrovania buď z vlastnej iniciatívy, alebo na základe sťažností, ktoré mu boli predložené, týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa pri výkone ich súdnych právomocí. Výročná správa ombudsmana za rok 1997 obsahovala túto definíciu nesprávneho úradného postupu:

„K nesprávnemu úradnému postupu dochádza vtedy, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné.“(15)

Ombudsman vo svojej výročnej správe za rok 1997 tiež poznamenal, že existujú obmedzenia toho, čo by sa mohlo považovať za nesprávny úradný postup. Sťažnosti proti rozhodnutiam politickej a nie správnej povahy sa preto považujú za neprípustné, ako sú sťažnosti týkajúce sa dôvodnosti legislatívnych aktov Spoločenstiev, konkrétne nariadení a/alebo smerníc.

3.4 Ombudsman sa domnieva, že sťažnosti sťažovateľa sa týkajú podstaty existujúcich pravidiel Spoločenstva, a preto nepatria do jeho mandátu.

Hoci ombudsman nemôže začať vyšetrovanie tohto aspektu sťažnosti, sťažovateľ môže zvážiť predloženie petície Európskemu parlamentu. Táto inštitúcia môže potom v rámci svojej úlohy zákonodarcu Spoločenstva posúdiť, či by bolo potrebné zaviesť legislatívne zmeny do pravidiel Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, pokiaľ ide o účasť subvencovaných subjektov, s cieľom zabezpečiť spravodlivé a „rovnaké podmienky“.

4 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 357, 2002, s. 72.

(3) rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2002/ES z 1. marca 2002, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva na podporu mimovládnych organizácií pôsobiacich predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia; Ú. v. ES L 75, 2002, s. 1.

(4) KOM(2003) 395 konečná verzia.

(5) Vec 56/77 Agence Européenne d'Interims/Komisia, Zb. 1978, s. 2215, bod 20; vec T-19/95, Adia Interim SA/Komisia, Zb. 1996, s. II-321, bod 49; vec T-13/96 Team Srl/Komisia, Zb. 1998, s. II-4073, bod 76; Vec T-203/96 Embassy Limousines & Services/Parlament, Zb. 1998, s. II-4239, bod 56.

(6) Rozsudok zo 16. decembra 2000, ARGE, C-94/99, Zb. s. I-11037.

(7) Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1.

(8) Ú. v. ES L 357, 2002, s. 72.

(9) KOM(2003) 395 konečná verzia.

(10) "1. Verejní obstarávatelia čo najskôr informujú záujemcov a uchádzačov o rozhodnutiach prijatých v súvislosti so zadaním zákazky vrátane dôvodov každého rozhodnutia o nezadaní zákazky, v súvislosti s ktorou sa uskutočnila verejná súťaž, alebo o opätovnom začatí postupu.

2. Verejný obstarávateľ oznámi informácie uvedené v článku 100 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách najneskôr do pätnástich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti.“

(11) Oddiel 3 (Navrhovaný postup), s. 4.

(12) Rozsudok zo 16. decembra 2000, ARGE, C-94/99, Zb. s. I-11037.

(13) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2002/ES z 1. marca 2002, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva na podporu mimovládnych organizácií pôsobiacich predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia (Ú. v. ES L 75, 2002, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 142).

(14) Rozsudok zo 16. decembra 2000, ARGE, C-94/99, Zb. s. I-11037, bod 32.

(15) Výročná správa Európskeho ombudsmana za rok 1997, oddiel 2.2.1, Ú. v. ES C 380, 1998, s. 14.