V Štrasburgu 4. mája 2007

Vážený pán M.,

Združenie absolventov Poľskej národnej školy verejnej správy (ďalej len „združenie“), ktoré v tom čase zastupoval pán Piotr Kulpa, podalo 22. septembra 2005 sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskemu úradu pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“).

Dňa 25. októbra 2005 som postúpil sťažnosť riaditeľovi EPSO.

Dňa 7. novembra 2005 združenie objasnilo toto tvrdenie a žiadosť a 7. decembra 2005 som o tom informoval EPSO.

Dňa 31. januára 2006 EPSO zaslal stanovisko vo francúzštine a 7. februára 2006 jeho preklad do angličtiny, ktorý som zaslal združeniu s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

Dňa 17. marca 2006 mi združenie zaslalo svoje pripomienky.

Dňa 27. júla 2006 som v odpovedi na jeho e-mail z 23. júla 2006 informoval združenie o stave jeho sťažnosti.

Listom zo 7. augusta 2006 som požiadal EPSO o ďalšie informácie týkajúce sa sťažnosti.

Dňa 25. septembra 2006 som dostal pripomienky združenia k uvedenému listu zo 7. augusta 2006.

Dňa 5. októbra 2006 EPSO odpovedal na moju žiadosť o doplňujúce informácie vo francúzskom jazyku a 13. októbra 2006 zaslal preklad svojej odpovede do anglického jazyka, ktorý som zaslal združeniu na pripomienkovanie.

Dňa 6. novembra 2006 mi združenie zaslalo svoje pripomienky k uvedenej odpovedi EPSO na moju žiadosť o ďalšie informácie.

Dňa 22. februára 2007 som požiadal EPSO o doplňujúce informácie a 6. marca 2007 som zaslal združeniu kópiu svojho listu EPSO.

EPSO odpovedal 14. marca 2007 a 26. marca 2007 zaslal preklad svojej odpovede do angličtiny. Kópia tejto odpovede a jej preklad do angličtiny bola zaslaná združeniu 26. marca 2007.

Dňa 2. apríla 2007 združenie zaslalo svoje pripomienky k uvedenej odpovedi.

Píšem Vám teraz, aby som Vás informoval o výsledkoch vykonaných vyšetrovaní.

Sťažnosť

Sťažovateľom je Združenie absolventov Poľskej národnej školy verejnej správy.

Skutočnosti podľa sťažovateľa možno zhrnúť takto.

Sťažnosť sa týka dvoch skupín verejných výberových konaní, ktoré boli uverejnené po 1. máji 2004.

Prvá skupina, verejné výberové konania EPSO/AD/4/04, EPSO/AD/23/05 a EPSO/AD/24/05, bola určená na prijímanie úradníkov, ktorí boli občanmi nových členských štátov (1). Oznámenia o výberovom konaní vyžadovali: i) dôkladnú znalosť jedného z úradných jazykov 10 nových členských štátov, ako aj uspokojivú znalosť jedného z 11 úradných jazykov starých členských štátov (2); ii) aby sa testy predbežného výberu uskutočnili v anglickom, francúzskom alebo nemeckom jazyku; a iii) aby sa písomné a ústne testy uskutočnili v ktoromkoľvek z 11 úradných jazykov starých členských štátov.

Druhá skupina, verejné výberové konania EPSO/AD/25-29/05, bola určená na prijímanie úradníkov, ktorí ovládajú jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov. Oznámenia o výberovom konaní vyžadovali: i) dôkladnú znalosť jedného z 11 úradných jazykov starých členských štátov a uspokojivú znalosť ďalšieho z 11 úradných jazykov starých členských štátov; a ii) aby sa testy predbežného výberu uskutočnili v druhom jazyku uchádzačov, zatiaľ čo písomné a ústne testy sa budú konať v hlavnom jazyku uchádzačov.

Analýza sťažovateľa týkajúca sa uvedených požiadaviek spočívala v tom, že znalosť úradného jazyka starých členských štátov bola privilegovaná, zatiaľ čo znalosť úradného jazyka nových členských štátov nebola privilegovaná. Sťažovateľ sa okrem toho domnieval, že uchádzači, ktorých hlavným jazykom je jeden z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov, mali privilegované postavenie, pretože v prvej fáze výberového konania (fáza predbežného výberu) mali väčší výber jazykov a v druhej fáze výberového konania im bolo umožnené absolvovať písomné a ústne testy vo svojom hlavnom jazyku. Naopak uchádzačom, ktorých hlavným jazykom bol úradný jazyk jedného z desiatich nových členských štátov, nebolo umožnené absolvovať tieto testy v jednom z úradných jazykov desiatich nových členských štátov.

Dňa 19. júla 2005 sťažovateľ zaslal riaditeľovi úradu EPSO list obsahujúci uvedené pripomienky. Sťažovateľ uviedol, že pokiaľ je mu známe, jediné dočasné výnimky z bežných požiadaviek na prijímanie úradníkov Európskych spoločenstiev boli ustanovené nariadením Rady (ES, EURATOM) č. 401/2004 z 23. februára 2004, ktorým sa pri príležitosti pristúpenia Cypru, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Malty, Poľska, Slovenska a Slovinska zavádzajú osobitné dočasné opatrenia na prijímanie úradníkov Európskych spoločenstiev (3) (ďalej len "nariadenie č. 401/2004"). Hoci táto dočasná výnimka predstavuje výnimku z článku 4 ods. 2 a 3; článok 7 ods. 1; článok 27; a článku 29 ods. 1 písm. a), b) a c) služobného poriadku (4) sa naďalej uplatňuje zvyšok služobného poriadku. Predovšetkým by sa mal naďalej uplatňovať článok 5 ods. 5 a článok 28 písm. f) bod 6 služobného poriadku. Sťažovateľ sa tiež odvolal na nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v EHS, v ktorom sa podľa zmien a doplnení vykonaných Zmluvou o pristúpení z roku 2003 uvádza, že úradnými jazykmi inštitúcií Európskej únie sú angličtina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina. Sťažovateľ zastával názor, že jazykové požiadavky úradu EPSO vedú k nerovnakému zaobchádzaniu s občanmi z nových členských štátov, ktorí chcú pracovať pre európske inštitúcie, a že tieto požiadavky nie sú v súlade s článkom 12 Zmluvy o ES. Sťažovateľ preto požiadal úrad EPSO o vysvetlenie právneho základu odôvodňujúceho takéto rozlišovanie.

Dňa 30. augusta 2005 EPSO zaslal svoju odpoveď, ktorej kópiu sťažovateľ pripojil k svojej sťažnosti. V tejto odpovedi EPSO odmietol uznať existenciu akejkoľvek diskriminácie. Pokiaľ ide o rozdiely v jazykových režimoch, ktoré sa uplatňovali na rôzne výberové konania, EPSO v zhrnutí uviedol toto. Po prvé EPSO vysvetlil rozdiel medzi výberovými konaniami na jednej strane a postupmi prijímania zamestnancov na strane druhej. Cieľom verejných výberových konaní organizovaných úradom EPSO je vybrať najlepších uchádzačov a zaradiť ich do rezervného zoznamu. Vo fáze výberu sa vybraní uchádzači identifikujú ako potenciálni zamestnanci inštitúcií. Zatiaľ však neboli "prijaté". Naopak, v dôsledku toho, že boli vybraní, majú možnosť, ale nie právo, byť prijatí do zamestnania. Iba v prípade, že inštitúcia ponúkne vybranému uchádzačovi konkrétne pracovné miesto a takáto ponuka sa prijme, sa uchádzač považuje za „prijatého“. EPSO tiež poukázal na to, že v článku 5 ods. 5 služobného poriadku sa stanovuje, že rovnaké podmienky prijímania do zamestnania a služobného postupu sa vzťahujú na všetkých úradníkov patriacich do tej istej funkčnej skupiny. Vybraní uchádzači sa prijímajú za rovnakých podmienok bez ohľadu na to, či boli vybraní z rezervného zoznamu obmedzeného na občanov nových členských štátov alebo z rezervného zoznamu zostaveného na základe výberového konania, v ktorom sa vyžaduje, aby hlavným jazykom uchádzačov bol jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov. EPSO teda tvrdil, že nariadenie č. 401/2004 nestanovuje výnimku z článku 5 ods. 5 služobného poriadku, keďže nie je potrebná žiadna výnimka.

EPSO tiež uviedol, že článok 28 písm. f) služobného poriadku stanovuje, že osoba môže byť vymenovaná za úradníka len vtedy, ak „predloží dôkaz o dôkladnej znalosti jedného z úradných jazykov Spoločenstiev a o uspokojivej znalosti ďalšieho úradného jazyka v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností.“EPSO v tejto súvislosti poznamenal, že článok 28 písm. f) služobného poriadku stanovuje len minimálnu požiadavku. Spresňuje, že osoba musí preukázať znalosť dvoch úradných jazykov, ale nepriznáva právo vybrať si niektorý z úradných jazykov. Ak si to vyžaduje plnenie povinností alebo požiadavky týkajúce sa internej komunikácie, inštitúcie majú právo požadovať znalosť ďalších jazykov a/alebo znalosť konkrétnych jazykov.

Úrad EPSO napokon poukázal na to, že jazykové požiadavky na verejné výberové konania EPSO/AD/25-29/05 sú založené na nariadení č. 401/2004, v ktorého článku 2 sa uvádza, že „do 31. decembra 2010 sa uskutočnia aj všeobecné výberové konania na prijímanie úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov.“ Preto sa od všetkých uchádzačov o verejné výberové konanie EPSO/AD/25-29/05 bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť vyžadovalo, aby mali jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov ako hlavný jazyk. Okrem toho uchádzačov vo výberových konaniach uskutočnených v jedenástich úradných jazykoch starých členských štátov nemožno považovať za privilegovaných, pokiaľ ide o písomnú a ústnu fázu výberového konania, v porovnaní s uchádzačmi vo výberových konaniach zameraných na nové členské štáty, pretože tieto dve skupiny uchádzačov nikdy nekonkurujú v tom istom výberovom konaní, aby boli zaradení do rezervného zoznamu. Všetci uchádzači, ktorí sa uchádzajú o zaradenie do toho istého rezervného zoznamu, podliehajú vždy úplne rovnakým pravidlám a požiadavkám.

Sťažovateľ nesúhlasil s argumentmi úradu EPSO, a preto 22. septembra 2005 podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi.

Navrhovateľ 7. novembra 2005 objasnil svoje tvrdenie a tvrdenie.

Sťažovateľ tvrdil, že úrad EPSO diskriminoval občanov z nových členských štátov prostredníctvom svojich jazykových požiadaviek a že tieto požiadavky zvýhodňujú občanov, ktorých hlavným jazykom je jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov.

Sťažovateľ tvrdil, že testy výberových konaní by sa mali konať s náležitým ohľadom na zásadu rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi bez ohľadu na ich krajinu pôvodu a že verejné výberové konania pre staré aj nové členské štáty by sa mali konať za rovnakých podmienok.

Podľa názoru sťažovateľa by testy výberových konaní boli v súlade s platnými pravidlami, ak: i) testy sa uskutočnili v materinskom jazyku uchádzača; alebo ii) si uchádzači mohli vybrať, v ktorom jazyku si spomedzi všetkých úradných jazykov Spoločenstva želajú zúčastniť sa na testoch; alebo iii) testy sa uskutočnili v jednom z pracovných jazykov EÚ (angličtina, francúzština a nemčina). Okrem uvedených návrhov sťažovateľ navrhol, že ak niektorí uchádzači nemôžu absolvovať testy vo svojom materinskom jazyku, všetci uchádzači by mali byť povinní absolvovať testy vo svojom druhom jazyku.

Sťažovateľ tiež uviedol, že nechce zaviesť pevný jazykový režim pre EPSO ani pre žiadnu inú inštitúciu EÚ, ale očakáva, že sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k pracovným miestam v inštitúciách a orgánoch Spoločenstva.

Požiadavku

Stanovisko úradu EPSO

Stanovisko úradu EPSO možno zhrnúť takto:

Právnym základom pre jazykové požiadavky stanovené v oznámeniach o výberových konaniach uverejnených od 1. mája 2004 na prijímanie občanov jedného z nových členských štátov je nariadenie č. 401/2004.

Nariadenie č. 401/2004 ustanovuje osobitné opatrenia pre prijímanie úradníkov Spoločenstiev v súvislosti s pristúpením desiatich nových členských štátov v roku 2004. Podľa bodu 3 preambuly nariadenia č. 401/2004, ktorý odkazuje na výnimočnú povahu pristúpenia desiatich nových členských štátov, ako aj podľa článku 2 uvedeného nariadenia sa do 31. decembra 2010 musia konať výberové konania aj na prijímanie úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov. Cieľom týchto pravidiel je podľa EPSO dodržiavať článok 27 služobného poriadku, ktorý stanovuje, že úradníci by mali byť prijímaní na čo najširšom geografickom základe.

EPSO sa domnieva, že osobitné dočasné opatrenia zavedené nariadením č. 401/2004, ktoré sa odchyľujú od služobného poriadku, odrážajú legitímne ciele všeobecného záujmu, pokiaľ ide o personálnu politiku. Podmienky, za ktorých sa takéto výberové konania organizujú, preto nepredstavujú nesprávny úradný postup.

Okrem toho požiadavky oprávnenosti, pokiaľ ide o jazykové znalosti, vyplývajú z nariadenia č. 401/2004, v ktorom sa stanovuje, že voľné pracovné miesta môžu obsadiť štátni príslušníci nových členských štátov, ktorých hlavným jazykom je jeden z úradných jazykov desiatich nových členských štátov, a zároveň sa môžu konať verejné výberové konania pre uchádzačov, ktorých hlavným jazykom musí byť jeden z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov.

EPSO zopakoval, že v každom prípade sa nemožno dovolávať diskriminácie alebo nespravodlivého zaobchádzania na základe porovnania jedného oznámenia o výberovom konaní s iným oznámením o výberovom konaní, keďže každé výberové konanie má svoje vlastné ciele.

Pripomienky sťažovateľa

Stručne povedané, sťažovateľ spochybnil názor úradu EPSO, že nariadenie č. 401/2004 predstavuje primeraný právny základ pre jeho rozhodnutia o jazykových požiadavkách uplatňovaných vo verejných výberových konaniach.

Podľa sťažovateľa sa výnimka z článku 4 druhého a tretieho odseku, z článku 7 ods. 1, z článku 27 ods. 7 tretieho pododseku a z článku 29 ods. 1 bodu 8 písm. a), b) a c) služobného poriadku, ktoré sú stanovené v článku 1 nariadenia č. 401/2004, uplatňuje len na prijímanie štátnych príslušníkov z nových členských štátov.

Článok 2 nariadenia č. 401/2004 môže predstavovať len právny základ pre organizáciu prijímania úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov. Tento článok však nemôže predstavovať právny základ pre žiadnu odchýlku od článku 27 ani od žiadneho iného ustanovenia služobného poriadku.

Sťažovateľ preto dospel k záveru, že výberové konania na prijatie úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov, by mali byť organizované tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi, a to aj pokiaľ ide o jazykové požiadavky. Na nariadenie č. 401/2004 sa nemožno odvolávať ako na právny základ pre akékoľvek nerovnaké zaobchádzanie.

Sťažovateľ sa okrem toho odvoláva na dohodu medzi generálnymi tajomníkmi Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, tajomníkom Súdneho dvora a generálnym tajomníkom Dvora audítorov o spoločných zásadách spoločnej politiky výberu a prijímania zamestnancov a zásadách správy rezervných zoznamov. V bode 1.2 dohody sa stanovuje, že:

„Uchádzači musia poznať iný úradný jazyk, ako je ich materinský jazyk, ale musia byť informovaní o tom, že v prípade niektorých pracovných miest sa v rámci postupu prijímania do zamestnania z rezervných zoznamov môže vyžadovať osobitná jazyková kvalifikácia a že každá inštitúcia následne prijme do zamestnania na základe svojich vlastných požiadaviek týkajúcich sa jazykových a iných zručností. V záujme zabezpečenia transparentnosti v prípadoch, keď majú niektoré inštitúcie osobitné jazykové preferencie v súvislosti s určitými pracovnými miestami, musia byť uchádzači pred podaním prihlášky jasne oboznámení.“

Sťažovateľ preto tvrdil, že chápe, že v rámci verejného výberového konania EPSO/AST/4/05, ktorého cieľom bolo prijať do zamestnania sekretárov vo francúzskom jazyku, môžu byť stanovené osobitné jazykové požiadavky. Uvedené ustanovenie dohody však neumožňuje rozdielne zaobchádzanie, pokiaľ ide o jazyky v rámci verejných výberových konaní pre rovnakú funkčnú skupinu AD alebo AST.

Sťažovateľ sa preto domnieval, že odkaz úradu EPSO na legitímne ciele všeobecného záujmu v kontexte personálnej politiky je v rozpore s dohodou a zdá sa, že nemá právny základ.

Sťažovateľ napokon v súvislosti s týmto prípadom nesúhlasil s tvrdením úradu EPSO, že „diskrimináciu alebo nespravodlivé zaobchádzanie nemožno tvrdiť na základe porovnania jedného oznámenia o výberovom konaní s iným oznámením o výberovom konaní, keďže každé výberové konanie má svoje vlastné ciele.“Podľa názoru sťažovateľa výberové konania nemôžu mať iné ciele ako ciele, ktoré sú povolené v súlade so záväznými právnymi ustanoveniami. Súťaže nemôžu byť v rozpore s týmito cieľmi. Zdá sa však, že príklady výberových konaní, na ktoré sa odvoláva sťažovateľ, majú rovnaký cieľ, a to „vypracovať rezervné zoznamy na obsadenie voľných pracovných miest v inštitúciách EÚ.“

Sťažovateľ dospel k záveru, že hoci sa zdá, že úrad EPSO uznal, že vo svojich výberových konaniach na prijímanie zamestnancov zo starých a nových členských štátov sa uplatňujú rôzne jazykové požiadavky, neexistuje právny základ pre rôzne jazykové požiadavky. Je to tak preto, lebo nariadenie č. 401/2004 sa nemôže odchýliť od článku 12 Zmluvy o ES, v ktorom sa stanovuje, že „zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.“Sťažovateľ preto trval na svojom názore, že jazykové požiadavky v príslušných výberových konaniach zavádzajú jasné rozlíšenie a rozdielne úrovne ťažkostí pre občanov zo starých a nových členských štátov.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľov sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.

List ombudsmana úradu EPSO zo 7. augusta 2006

List ombudsmana možno zhrnúť takto:

Ombudsmanka poznamenala, že úrad EPSO organizoval výberové konania s náročnejšími jazykovými požiadavkami pre občanov nových členských štátov ako pre občanov starých členských štátov. S cieľom odpovedať na otázku, či EPSO prekročil legitímne hranice svojej voľnej úvahy tým, že stanovil priame alebo nepriame rozdiely v zaobchádzaní medzi uchádzačmi rôznych predmetných výberových konaní, ktoré sú neprimerané vo vzťahu k cieľom nariadenia č. 401/2004, ombudsman požiadal EPSO, aby vysvetlil dôvody organizácie výberových konaní, ktoré vyžadujú, aby občania nových členských štátov ovládali angličtinu, francúzštinu alebo nemčinu, hoci v rámci iných výberových konaní občania nemuseli ovládať jeden z týchto jazykov.

Sťažovateľovi bola zaslaná kópia listu ombudsmana úradu EPSO.

List sťažovateľa ombudsmanovi z 23. septembra 2006

Sťažovateľ sa vo svojom liste vyjadril k uvedenému listu ombudsmana zo 7. augusta 2006 a objasnil niektoré body týkajúce sa jeho sťažnosti. List sťažovateľa možno zhrnúť takto:

Navrhovateľ objasnil svoje pôvodné tvrdenie. Stručne povedané, zastával názor, že jazyky nových členských štátov nie sú uznané ako druhý jazyk pre uchádzačov, ktorí sa zúčastňujú na výberových konaniach.

Sťažovateľ nesúhlasil s názorom úradu EPSO, že nariadenie č. 401/2004 umožnilo úradu EPSO prijať súčasný jazykový režim. Podľa názoru sťažovateľa je tento jazykový režim z dôvodu vyšších jazykových požiadaviek, ktoré kladie na občanov z nových členských štátov, diskriminačný. Sťažovateľ poukázal na to, že nariadenie č. 401/2004 sa odchyľuje od niekoľkých presne určených článkov služobného poriadku. Nariadenie sa neodchyľuje od článku 28 písm. f) služobného poriadku, ktorý stanovuje všeobecné podmienky týkajúce sa jazykových požiadaviek. V článku 28 písm. f) služobného poriadku sa uvádza, že úradník môže byť vymenovaný len vtedy, ak predložil dôkaz o „dôkladnej znalosti jedného z úradných jazykov Spoločenstiev a uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Spoločenstiev v rozsahu potrebnom na plnenie povinností.“„Neexistuje žiadny právny základ na umožnenie verejných výberových konaní, ktoré zavádzajú rozdiely medzi štátnymi príslušníkmi ktoréhokoľvek konkrétneho členského štátu, pokiaľ ide buď o jazykové požiadavky, alebo o úroveň ťažkostí týkajúcich sa jazykových požiadaviek.

Sťažovateľ okrem toho poukázal na to, že v článku 1 písm. f) prílohy III k služobnému poriadku sa stanovuje, že jazykové znalosti požadované vzhľadom na osobitnú povahu pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť, by mali byť uvedené v oznámení o výberovom konaní. V predmetnom oznámení o výberových konaniach, teda pre občanov nových členských štátov, takéto informácie neboli uvedené. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že v článku 7 ods. 1 prílohy III k služobnému poriadku sa uvádza, že „inštitúcie (...) poveria Európsky úrad pre výber pracovníkov (...) zodpovednosťou za prijatie potrebných opatrení na zabezpečenie uplatňovania jednotných noriem vo výberových konaniach na úradníkov Spoločenstiev (...)“.

Sťažovateľ tiež informoval ombudsmana, že práve dostal dokument SEK(2004)254 (9) od úradu EPSO. Sťažovateľ citoval túto časť tohto dokumentu:

„Je užitočné pripomenúť, že správna rada EPSO 10. marca 2003 rozhodla, že počas jedného roka sa výberové konania pre štátnych príslušníkov pristupujúcich krajín budú konať v troch jazykoch – angličtine, francúzštine a nemčine. Cieľom bolo zabezpečiť, aby tieto výberové konania viedli v primeranom čase k vytvoreniu rezervných zoznamov úspešných uchádzačov z týchto krajín (...) Dlhodobým cieľom musí byť, samozrejme, zabezpečenie toho, aby bol použitý jazykový režim rovnaký pre štátnych príslušníkov všetkých 25 členských štátov. Z praktických dôvodov však úrad EPSO navrhuje dva prístupy k organizácii výberových konaní, ktoré sa majú organizovať v blízkej budúcnosti, pričom bude pokračovať v rozlišovaní medzi výberovými konaniami pre štátnych príslušníkov nových členských štátov a výberovými konaniami zameranými najmä na štátnych príslušníkov súčasných členských štátov (...). Vzhľadom na logistické obmedzenia vyplývajúce z používania väčšieho počtu nových jazykov, ako aj na nedostupnosť potrebných zdrojov, ktoré by boli potrebné na preklad skúšobných dokumentov do desiatich nových jazykov, úrad EPSO navrhuje rozšíriť súčasný jazykový režim používaný vo výberových konaniach vyhradených pre štátnych príslušníkov pristupujúcich krajín.“

Pokiaľ ide o návrh EPSO uskutočniť v angličtine, francúzštine alebo nemčine hlavnú časť výberových konaní pre uchádzačov, ktorých hlavným jazykom je jeden z jedenástich jazykov starých členských štátov, sťažovateľ citoval aj ďalšiu časť toho istého dokumentu, v ktorej sa uvádzalo, že: „zástupca Komisie v správnej rade úradu EPSO by mal zaujať stanovisko, že súčasný jazykový režim výberových konaní v súčasných 11 jazykoch by mal zostať nezmenený“a „hoci takýto prístup by nepochybne znížil množstvo administratívnych zdrojov potrebných na organizáciu výberových konaní na prijímanie zamestnancov, neexistuje žiadne iné zjavné odôvodnenie takéhoto prístupu. Komisia okrem toho vždy zdôrazňovala význam viacjazyčnosti.“

Sťažovateľ sa najprv domnieval, že uvedený dokument nemôže predstavovať právny základ pre jazykové požiadavky úradu EPSO, pretože nemá právnu silu.

Ďalej zdôraznil, že v čase vydania dokumentu už bolo prijaté nariadenie č. 401/2004. Nariadenie č. 401/2004 však nebolo v tomto dokumente citované ako právny základ pre „praktický osobitný a dočasný jazykový režim“.

Sťažovateľ ďalej tvrdil, že z vysvetlení uvedených v citovanom dokumente vyplýva, že existujú dve skupiny jazykov: niektoré, ktoré sú hodné uznania, a iné, ktoré nie sú hodné uznania. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že takáto situácia je nespravodlivá a nemožno ju akceptovať.

Sťažovateľ napokon uviedol, že vzhľadom na uvedený dokument vysvetlenia, ktoré úrad EPSO poskytol ombudsmanovi v rámci vyšetrovania tejto sťažnosti, nie sú konzistentné. Sťažovateľ zdôraznil, že hoci menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o úrovni spôsobilosti požadovanej pre pracovné miesta, táto miera voľnej úvahy nie je neobmedzená. V súvislosti s týmto konkrétnym bodom sťažovateľ odkázal na príslušnú judikatúru (10).

Sťažovateľ poukázal aj na historické pozadie výberových konaní organizovaných po postupných rozšíreniach. Poukázala na to, že v predchádzajúcich výberových konaniach po rozšírení uchádzači absolvovali všetky testy vo svojom hlavnom jazyku a okrem toho absolvovali osobitný test na posúdenie svojej „uspokojivej znalosti“ iného úradného jazyka Spoločenstiev. „Uspokojivé znalosti“ boli posúdené v súlade s úrovňou potrebnou na plnenie ich povinností. Tento špeciálny test bol tesne pred rozšírením v roku 2004 nahradený testami predbežného výberu v druhom jazyku uchádzačov. Tento režim predbežných testov sa naďalej uplatňuje na uchádzačov zo starých členských štátov. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že testy pre uchádzačov zo starých členských štátov sa pripravujú v 11 úradných jazykoch starých členských štátov a že ak jeden z týchto úradných jazykov nie je členom výberových komisií známy, testovacie dokumenty sa preložia. Vo fáze ústnych testov sa poskytuje prekladateľská služba, aby sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie. Sťažovateľ napokon poukázal na to, že výberové konania organizované po treťom a štvrtom rozšírení pre občanov (vtedy) nových členských štátov a (vtedy) starých členských štátov sa organizovali aj na základe nariadení, ktorými sa zavádzajú osobitné opatrenia (nariadenie č. 3517/85 a nariadenie č. 626/95). Jazykové požiadavky však boli rovnaké pre všetkých uchádzačov. Rozdielne zaobchádzanie sa týkalo skutočnosti, že uchádzači z (vtedy) nových členských štátov sa mohli zúčastniť na výberových konaniach organizovaných výlučne pre nich, zatiaľ čo akékoľvek iné výberové konania boli organizované výlučne pre uchádzačov z (vtedy) starých členských štátov.

Odpoveď úradu EPSO na list ombudsmana zo 7. augusta 2006

Stručne povedané, úrad EPSO uviedol, že s cieľom zabezpečiť dobrú komunikáciu v rámci európskych inštitúcií a umožniť, aby sa práca vykonávala v primeranom časovom rámci, je nevyhnutné používať pracovné jazyky týchto inštitúcií. Z tohto dôvodu správna rada EPSO 25. júla 2002 rozhodla, že výberové konania na obdobie po rozšírení 2004 pre nové členské štáty sa budú konať len v troch jazykoch, a to v angličtine, francúzštine a nemčine.

Následne tá istá správna rada rozhodla, že jazykové požiadavky týkajúce sa angličtiny, francúzštiny a nemčiny sa budú vzťahovať aj na výberové konania pre zmluvných zamestnancov, ktoré boli uverejnené v júni 2005 a boli otvorené pre občanov všetkých 25 členských štátov. Dohodlo sa, že s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a dodržať článok 28 písm. f) služobného poriadku všetci uchádzači absolvujú testy v inom jazyku, ako je ich prvý jazyk.

Správna rada napokon schválila aj jazykové požiadavky pre nové výberové konania/výberové konania, ktoré sa majú zorganizovať v blízkej budúcnosti, vrátane výberových konaní pre asistentov (AST1) v sekretárskej oblasti uverejnených 26. júna 2006. Cieľom týchto výberových konaní je prijať uchádzačov s dôkladnou znalosťou jedného zo starých jazykov, ako aj uchádzačov s dôkladnou znalosťou jedného z nových jazykov. Uchádzači v týchto výberových konaniach museli absolvovať testy predbežného výberu vo svojom druhom jazyku (t. j. v angličtine, francúzštine alebo nemčine). To znamená, že všetci uchádzači sú v čase testov na rovnakej pozícii.

Úrad EPSO poukázal na to, že jazykové požiadavky pre výberové konania boli schválené na obdobie obmedzené na jeden rok a že výsledky týchto výberových konaní bude úrad EPSO analyzovať.

EPSO pripojil k svojim pripomienkam aj kópiu oznámenia Komisie z 22. novembra 2005 o novej rámcovej stratégii pre viacjazyčnosť [KOM(2005) 596 v konečnom znení] a vysvetlil, že z tohto oznámenia vyplýva, že angličtina, francúzština a nemčina sú tri jazyky, ktoré sa v EÚ najčastejšie používajú ako cudzie jazyky.

Pripomienky sťažovateľa k odpovedi úradu EPSO zo 7. augusta 2007

Sťažovateľ uviedol, že okrem svojich pripomienok v liste ombudsmanovi z 23. septembra 2006 nemá k odpovedi EPSO žiadne konkrétne pripomienky. Vyjadril tiež nádej, že ombudsmanova analýza jeho sťažnosti pomôže úradu EPSO a jeho správnej rade zosúladiť ich politiku so všeobecnými zásadami Európskej únie.

List ombudsmana úradu EPSO z 22. februára 2007

List ombudsmana sa týkal verejných výberových konaní EPSO/AD/25-29/05 na prijatie úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov, a vysvetlenia EPSO z 5. októbra 2006, že nariadenie č. 401/2004 predstavuje platný právny základ pre tieto výberové konania.

Ombudsmanka poznamenala, že uchádzači vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/25-29/05 musia preukázať a) dôkladnú znalosť jedného z 11 úradných jazykov starých členských štátov ako hlavného jazyka a okrem toho b) uspokojivú znalosť jedného z úradných jazykov starých členských štátov ako druhého jazyka. Ombudsman tiež poznamenal, že nariadenie č. 401/2004 zrejme neposkytuje osobitný právny základ pre požiadavku, aby uchádzači preukázali uspokojivú znalosť jedného z úradných jazykov starých členských štátov ako svojho druhého jazyka, keďže v článku 2 nariadenia sa len uvádza, že „do 31. decembra 2010 sa uskutočnia aj všeobecné výberové konania na prijatie úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z existujúcich 11 úradných jazykov.“(zvýraznenie doplnené).

Ombudsman ďalej poznamenal, že táto dodatočná jazyková požiadavka sa zrejme odchyľuje od článku 28 písm. f) služobného poriadku, v ktorom sa uvádza, že úradník môže byť vymenovaný, ak preukáže uspokojivú znalosť iného jazyka „Spoločenstiev“v rozsahu potrebnom na plnenie svojich povinností.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka požiadala úrad EPSO, aby vysvetlil, prečo by znalosť jedného z týchto 11 jazykov ako druhého jazyka mohla byť potrebná na plnenie budúcich povinností uchádzačov, zatiaľ čo znalosť jedného z 10 úradných jazykov nových členských štátov by nemohla byť potrebná.

Odpoveď úradu EPSO na list ombudsmana z 22. februára 2006

Odpoveď úradu EPSO možno zhrnúť takto:

Cieľom práce úradu EPSO je zabezpečiť pre inštitúcie služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, pokiaľ ide o úlohy, ktoré budú vykonávať. Podľa služobného poriadku sú jazykové znalosti nevyhnutnou požiadavkou vzhľadom na úlohy, ktoré sa majú vykonávať. V tejto súvislosti úrad EPSO poznamenal, že výberové konania sa otvárajú s cieľom uspokojiť potreby inštitúcií a nie vytvárať pracovné príležitosti pre európskych občanov. Preto v praxi nemožno článok 28 písm. f) služobného poriadku vykladať v tom zmysle, že v rámci Európskej únie za každých okolností existuje zásada rovnosti jazykov (EPSO odkázal na rozsudok vo veci C-361/01, Kik/ÚHVT).

Naopak, inštitúcie môžu prijať osobitný jazykový režim vzhľadom na požiadavky práce administratívy. Medzi takéto požiadavky patrí potreba zabezpečiť dobrú komunikáciu v rámci európskych inštitúcií a umožniť, aby sa práca vykonávala v primeranom časovom rámci.

Pokiaľ ide o predmetné výberové konania, menovací orgán rozhodol, že znalosť jedného z jedenástich jazykov lepšie zodpovedá realite administratívnej organizácie inštitúcií počas prechodného obdobia vymedzeného v nariadení č. 401/2004.

Okrem toho menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o kritériách spôsobilosti požadovaných pre pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť, a pri určovaní podmienok prípustnosti výberových konaní na základe týchto kritérií a v záujme služby. Menovací orgán využil túto právomoc pri otváraní výberových konaní na prijatie uchádzačov z 10 krajín, ktoré nedávno pristúpili k Európskej únii, a pri rozhodovaní o tom, že uchádzači by mali mať dostatočnú znalosť jedného z jazykov krajín, ktoré už boli členmi Únie.

Pripomienky sťažovateľa k odpovedi EPSO zo 14. marca 2007

Pokiaľ ide o rozsudok vo veci C-361/01 Kik/ÚHVT, na ktorý sa odvoláva EPSO vo svojej odpovedi, sťažovateľ poukázal na to, že Súdny dvor rozhodol, že jedno nariadenie Rady prijaté na základe článku 290 zmluvy sa môže zmeniť iným nariadením Rady. Súdny dvor neudelil menovaciemu orgánu neobmedzenú diskrečnú právomoc, ktorá by bola v rozpore s nariadením Rady. Sťažovateľ zopakoval, že okrem svojich pripomienok v liste ombudsmanovi z 23. septembra 2006 nemá k odpovedi EPSO žiadne ďalšie konkrétne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Jazykové požiadavky vo verejných výberových konaniach organizovaných v súlade s nariadením č. 401/2004

1.1 Po rozšírení Európskej únie o 10 nových členských štátov (11) dňa 1. mája 2004 EPSO súbežne zorganizoval sériu verejných výberových konaní na prijímanie administrátorov pre európske inštitúcie. Výberové konania boli organizované podľa nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 401/2004 z 23. februára 2004, ktorým sa pri príležitosti pristúpenia Cypru, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Malty, Poľska, Slovenska a Slovinska zavádzajú osobitné dočasné opatrenia na prijímanie úradníkov Európskych spoločenstiev (12) (ďalej len "nariadenie č. 401/2004"). Uskutočnili sa i) výberové konania na prijímanie úradníkov medzi občanmi z 10 nových členských štátov (ďalej len „výberové konania nových členských štátov“)(13) a ii) výberové konania na prijímanie úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z 11 jazykov starých členských štátov (14) (15). Občania zo starých aj nových členských štátov by sa mohli zúčastniť na druhej sérii výberových konaní.

Predmetné výberové konania mali tieto jazykové požiadavky:

Výberové konania organizované pre štátnych príslušníkov nových členských štátov (EPSO/AD/ 23/05, EPSO/AD/24/05 a EPSO/AD/4/04) obsahovali požiadavku, aby uchádzači preukázali dôkladnú znalosť jedného z 10 jazykov nových členských štátov (ako hlavného jazyka) a uspokojivú znalosť jedného z 11 jazykov starých členských štátov (ako druhého jazyka)(16). Uchádzači museli absolvovať testy predbežného výberu v anglickom, francúzskom alebo nemeckom jazyku. Písomné testy mohli absolvovať v ktoromkoľvek z 11 úradných jazykov starých členských štátov. Vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/23/05 a EPSO/AD/24/05 uchádzači absolvovali len ústne testy vo svojom hlavnom jazyku (17). V prípade verejného výberového konania EPSO/AD/4/04 museli uchádzači predložiť krátky oznam vo svojom hlavnom jazyku (písomný test „e“), ak uspeli v ostatných písomných testoch (tieto ostatné písomné testy sa uskutočnili v druhom jazyku).

Vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/25-29/05 sa vyžadovalo, aby uchádzači preukázali dôkladnú znalosť jedného z jedenástich jazykov starých členských štátov (ako hlavného jazyka) a uspokojivú znalosť ďalšieho z tých istých jedenástich jazykov (ako druhého jazyka). Uchádzači museli absolvovať písomné testy vo svojom hlavnom jazyku a testy predbežného výberu vo svojom druhom jazyku.

Tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa

Sťažovateľ tvrdil, že úrad EPSO diskriminuje štátnych príslušníkov nových členských štátov zavedením takýchto jazykových požiadaviek a že tieto požiadavky zvýhodňujú občanov, ktorých hlavným jazykom je jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov.

Sťažovateľ tvrdil, že testy výberových konaní by sa mali konať s náležitým ohľadom na zásadu rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi nezávisle od ich krajiny pôvodu a že verejné výberové konania pre staré aj nové členské štáty by sa mali konať za rovnakých podmienok.

Podľa názoru sťažovateľa budú testy výberových konaní v súlade s platnými pravidlami len vtedy, ak: i) testy sa konajú v materinskom jazyku uchádzača; alebo ii) uchádzači si môžu vybrať, v ktorom jazyku si spomedzi všetkých úradných jazykov Spoločenstva želajú zúčastniť sa na testoch; alebo iii) testy sa konajú v jednom z pracovných jazykov EÚ (angličtina, francúzština a nemčina). Sťažovateľ okrem toho navrhol, že ak niektorí uchádzači nemôžu absolvovať testy vo svojom materinskom jazyku, všetci uchádzači by mali byť povinní absolvovať testy vo svojom druhom jazyku.

Stanovisko úradu EPSO

1.2 V stanovisku k sťažnosti EPSO zastával názor, že každé výberové konanie má svoje vlastné ciele, a preto sa nemožno odvolávať na diskrimináciu alebo nespravodlivé zaobchádzanie na základe porovnania jedného oznámenia o výberovom konaní s iným oznámením o výberovom konaní.

Úrad EPSO poukázal na to, že nariadenie č. 401/2004 (ďalej len „nariadenie č. 401/2004“) predstavuje právny základ predmetných výberových konaní.

Rozšírenie pôvodného tvrdenia sťažovateľa

1.3 V ďalšom liste z 23. septembra 2006 sťažovateľ rozvinul svoje pôvodné tvrdenie týkajúce sa diskriminácie. Stručne povedané, zastával názor, že jazyky nových členských štátov nie sú uznané ako druhý jazyk pre uchádzačov, ktorí sa zúčastňujú na výberových konaniach.

Úvahy ombudsmana o právnych otázkach

1.4. Ombudsman pripomína, že v článku 12 Zmluvy o ES sa uvádza, že „v rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti. (...)„. Článok 12 ES ako taký predstavuje osobitné vyjadrenie všeobecnej zásady rovnosti (18). Ombudsman poznamenáva, že sekundárne právo sa musí vykladať vo svetle článku 12 ES.

1.5 Ombudsman tiež pripomína, že judikatúra súdov Spoločenstva stanovuje, že zásada rovnakého zaobchádzania (alebo nediskriminácie) je porušená, ak sa s dvoma kategóriami osôb, ktorých právne a skutkové okolnosti neodhalia podstatný rozdiel, zaobchádza rozdielne (19).

1.6 Skutočnosť, že na prístup k zamestnaniu je potrebný určitý jazyk, bude predstavovať nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ nie je odôvodnené, že jazyková požiadavka je vzhľadom na povahu pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, primeraná a skutočná (20).

1.7 Ombudsman tiež pripomína, že inštitúcie Spoločenstva musia zabezpečiť, aby konali v súlade s platnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti ombudsmanka berie na vedomie odôvodnenie úradu EPSO týkajúce sa predmetných jazykových požiadaviek, že nariadenie č. 401/2004 (ďalej len „nariadenie č. 401/2004“) predstavuje ich právny základ.

1.8 Ombudsman ďalej pripomína, že nariadenie č. 401/2004 sa odchyľuje od zvyčajných pravidiel prijímania zamestnancov stanovených v služobnom poriadku (21).

1.9 Článok 1 nariadenia č. 401/2004 stanovuje, že na obmedzené obdobie (do 31. decembra 2010) sa voľné pracovné miesta v inštitúciách môžu obsadiť vymenovaním štátnych príslušníkov nových členských štátov. Článok 1 stanovuje, že takýto nábor sa môže uskutočniť bez ohľadu na článok 4 druhý a tretí odsek, článok 7 ods. 1, článok 27 tretí odsek a článok 29 ods. 1 písm. a), b) a c) služobného poriadku. Článok 1 nariadenia č. 401/2004 tým, že umožňuje výberové konania na prijímanie štátnych príslušníkov desiatich nových členských štátov, zavádza rozdielne zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti. Predstavuje teda odchýlku od pravidiel prijímania zamestnancov stanovených v služobnom poriadku. Táto výnimka zostane v platnosti do 31. decembra 2010.

1.10 V článku 2 nariadenia č. 401/2004 sa ustanovuje, že "do 31. decembra 2010 sa uskutočnia aj všeobecné výberové konania na prijímanie úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov."

1.11 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že na to, aby sa mohol zaoberať tvrdením sťažovateľa, musí posúdiť, aký je právny základ jazykových požiadaviek vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/25-29/05 a vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/23/05, EPSO/AD/24/05 a EPSO/AD/4/04 a či úrad EPSO poskytol dostatočné vysvetlenie na odôvodnenie jazykových požiadaviek.

Právny základ pre jazykové požiadavky vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/25-29/05

1.12 Uchádzači vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/25-29/05 musia mať ako hlavný jazyk jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov, t. j. dánčinu, holandčinu, angličtinu, nemčinu, francúzštinu, fínčinu, gréčtinu, taliančinu, portugalčinu, španielčinu alebo švédčinu. Ombudsman poznamenáva, že článok 2 nariadenia č. 401/2004 stanovuje organizáciu výberových konaní na prijímanie úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov, t. j. dánčina, holandčina, angličtina, nemčina, francúzština, fínčina, gréčtina, taliančina, portugalčina, španielčina alebo švédčina. Požiadavka uvedená vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/25-29/05, pokiaľ ide o hlavný jazyk uchádzačov, je preto v súlade s platnými pravidlami.

1.13 Uchádzači vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/25-29/05 musia mať ako druhý jazyk uspokojivú znalosť jedného z úradných jazykov starých členských štátov. Keďže výnimka stanovená v článku 2 nariadenia č. 401/2004 stanovuje len to, že sa môžu konať všeobecné výberové konania na prijímanie úradníkov, ktorých hlavným jazykom je jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov, a dodatočná požiadavka vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/25-29/05 sa týka druhého jazyka uchádzačov, ombudsman nesúhlasí s tým, že nariadenie č. 401/2004 predstavuje platný právny základ pre túto dodatočnú výnimku zo služobného poriadku (22).

1.14 Aj keď nariadenie č. 401/2004 neposkytuje platný právny základ pre dodatočnú požiadavku, aby uchádzači preukázali uspokojivú znalosť jedného z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov ako druhého jazyka, treba preskúmať, či takáto dodatočná požiadavka môže byť odôvodnená v súlade so služobným poriadkom.

1.15 Ombudsman poznamenáva, že podľa článku 28 písm. f) služobného poriadku môže byť úradník vymenovaný, ak predloží dôkaz o "dôkladnej znalosti jedného z jazykov Spoločenstiev a uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Spoločenstiev v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Stručne povedané, v prípade neexistencie osobitnej výnimky ustanovenej zákonom, v tomto prípade nariadením č. 401/2004, by uchádzači mali mať možnosť slobodne si vybrať svoj druhý jazyk z ktoréhokoľvek jazyka „Spoločenstiev“, pokiaľ sa nepreukáže, že znalosť konkrétneho jazyka (jazykov) Spoločenstiev je „nevyhnutná na plnenie jeho povinností“.

1.16 V tejto súvislosti ombudsman vo svojom liste z 22. februára 2007 požiadal EPSO, aby vysvetlil, prečo by znalosť jedného z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov ako druhého jazyka mohla byť potrebná na plnenie budúcich povinností uchádzačov, zatiaľ čo znalosť jedného z desiatich úradných jazykov nových členských štátov by nemohla byť potrebná.

1.17 Ombudsmanka poznamenáva, že úrad EPSO vo svojej ďalšej odpovedi iba uviedol, že znalosť jedného z jedenástich jazykov "lepšie zodpovedá realite administratívnej organizácie inštitúcií počas prechodného obdobia"a že "neexistuje žiadna povinnosť zohľadniť obrovskú rozmanitosť individuálnych rozhodnutí, ktoré by uchádzači mohli urobiť pri výbere druhého jazyka".

1.18 Ombudsman sa domnieva, že hoci je možné predložiť presvedčivé dôvody, prečo by znalosť určitých jazykov Spoločenstva mohla byť "potrebná na plnenie povinností (budúceho úradníka)","Úrad EPSO neposkytol žiadne uspokojivé vysvetlenie, prečo by okrem znalosti jedného z 11 úradných jazykov starých členských štátov ako hlavného jazyka mohla byť pre budúce povinnosti uchádzačov potrebná znalosť ktoréhokoľvek z týchto 11 jazykov ako druhého jazyka, zatiaľ čo znalosť jedného z 10 úradných jazykov nových členských štátov ako druhého jazyka by nemohla byť potrebná. Vo vyhlásení úradu EPSO o „skutočnostiach administratívnej organizácie inštitúcií počas prechodného obdobia“sa podrobne neuvádza, aké sú tieto skutočnosti a aký vplyv, ak vôbec nejaký, majú na jazykové požiadavky inštitúcií. Výlučne na ilustráciu tohto bodu sa ombudsmanka pýta, prečo by uchádzači, ktorých hlavným jazykom je angličtina a druhým jazykom je gréčtina, mohli lepšie slúžiť potrebám inštitúcií v porovnaní s uchádzačmi, ktorých hlavným jazykom je angličtina a druhým jazykom je poľština.

1.19 Ombudsman preto zastáva názor, že pokiaľ ide o verejné výberové konanie EPSO/AD/25-29/05, EPSO neposkytol žiadne uspokojivé vysvetlenie, prečo by znalosť jedenástich jazykov starých členských štátov ako druhého jazyka mohla byť potrebná na plnenie budúcich povinností uchádzačov, zatiaľ čo znalosť jedného z desiatich úradných jazykov nových členských štátov by nemohla byť potrebná.

1.20 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že zavedením požiadavky, aby uchádzači vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/25-29/05 preukázali dostatočnú znalosť jedného z 11 jazykov starých členských štátov ako druhého jazyka, a nie niektorého z úradných jazykov Spoločenstiev, úrad EPSO nekonal v súlade s platnými právnymi predpismi . Úrad EPSO tým diskriminoval občanov, ktorí by si inak mohli za svoj druhý jazyk zvoliť úradný jazyk nového členského štátu. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu. V dôsledku toho ombudsman uvedie kritickú pripomienku, pokiaľ ide o organizáciu verejného výberového konania EPSO/AD/25-29/05 úradom EPSO.

Právny základ pre jazykové požiadavky vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/23/05, EPSO/AD/24/05 a EPSO/AD/4/04

1.21 Článok 1 nariadenia č. 401/2004 sa od služobného poriadku odchyľuje len do tej miery, že umožňuje výberové konania na prijímanie štátnych príslušníkov desiatich nových členských štátov.

1.22 Výnimka uvedená v článku 1 nariadenia č. 401/2004 sa osobitne nevzťahuje na žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o jazyky, ktorých znalosť môže byť uchádzač povinný preukázať.

1.23 Od uchádzačov vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/23/05, EPSO/AD/24/05 a EPSO/AD/4/04 sa vyžaduje dôkladná znalosť jazyka nového členského štátu. Avšak vzhľadom na to, že požiadavka, podľa ktorej uchádzači musia mať dôkladnú znalosť jazyka nového členského štátu, nepriamo uprednostňuje štátnych príslušníkov nových členských štátov, a vzhľadom na to, že článok 1 nariadenia č. 401/2004 v každom prípade umožňuje vyhlásenie výberových konaní obmedzených na uchádzačov z nových členských štátov, túto jazykovú požiadavku možno chápať tak, že sa na ňu vzťahuje výnimka osobitne stanovená v článku 1 nariadenia č. 401/2004.

1.24 Okrem toho, že uchádzači musia mať dôkladnú znalosť jazyka nového členského štátu, verejné výberové konania EPSO/AD/4/04, EPSO/AD/23/05 a EPSO/AD/24/05 tiež vyžadujú, aby uchádzači mali uspokojivú znalosť jedného z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov a aby sa testy predbežného výberu konali v angličtine, francúzštine alebo nemčine (písomné a ústne testy sa mohli konať v jednom z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov). V tejto súvislosti sa ombudsman domnieva, že pokiaľ sa na tieto jazykové požiadavky nevzťahuje výnimka ustanovená v článku 1 nariadenia č. 401/2004, musia rešpektovať článok 28 písm. f) služobného poriadku, v ktorom sa uvádza, že úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že predloží dôkaz o „uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Spoločenstiev v rozsahu potrebnom na plnenie svojich povinností“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

1.25 Na úvod ombudsman nepovažuje za potrebné preskúmať, pokiaľ ide o verejné výberové konania EPSO/AD/4/04, EPSO/AD/23/05 a EPSO/AD/24/05, či požiadavka preukázať uspokojivú znalosť jedného z jedenástich úradných jazykov starých členských štátov predstavuje nesprávny úradný postup. Stačí uviesť, že záver vyvodený v bodoch 1.17 – 1.18 vyššie, pokiaľ ide o uloženie takejto požiadavky vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/25 – 29/05, sa uplatňuje mutatis mutandis na verejné výberové konania EPSO/AD/4/04, EPSO/AD/23/05 a EPSO/AD/24/05. V dôsledku toho ombudsman ďalej preskúma len požiadavku, aby sa vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/4/04, EPSO/AD/23/05 a EPSO/AD/24/05 uskutočnili testy predbežného výberu v jednom z troch konkrétnych jazykov, a to v angličtine, francúzštine alebo nemčine.

1.26 V tejto súvislosti ombudsmanka berie na vedomie argument úradu EPSO uvedený v jeho ďalšej odpovedi, že s cieľom zabezpečiť dobrú komunikáciu v rámci inštitúcií a umožniť, aby sa práca vykonávala v primeraných lehotách, je nevyhnutné používať to, čo úrad EPSO označuje ako "pracovné jazyky" inštitúcií. EPSO uvádza, že práve z tohto dôvodu rozhodol, že výberové konania do nových členských štátov sa uskutočnia v anglickom, francúzskom alebo nemeckom jazyku(23).

1.27 Podľa názoru ombudsmana môže byť požiadavka, aby uchádzači preukázali znalosť konkrétneho jazyka alebo konkrétnych jazykov, potrebná "na výkon povinností [budúceho úradníka]", a teda môže byť v súlade so služobným poriadkom za predpokladu, že možno preukázať, že efektívna komunikácia v rámci inštitúcie by mohla byť ohrozená, ak by sa od všetkých uchádzačov nevyžadovalo, aby preukázali znalosť tohto jazyka (týchto jazykov). Tvrdenie EPSO (t. j. že znalosť angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny je nevyhnutná na zabezpečenie dobrej komunikácie v rámci inštitúcií a na to, aby práca mohla byť vykonaná v primeraných lehotách) by preto na to, aby bolo presvedčivé, vyžadovalo, aby sa od všetkých uchádzačov, ktorí budú v konečnom dôsledku vykonávať v podstate rovnaké úlohy, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť očakávalo, že preukážu znalosť konkrétnych jazykov, ktoré si EPSO zvolil (t. j. angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny). Úrad EPSO však takéto znalosti vyžaduje od jednej skupiny uchádzačov (uchádzačov vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/4/04, EPSO/AD/23/05 a EPSO/AD/24/05), pričom ich nevyžaduje od inej skupiny uchádzačov (uchádzačov vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/25-29/05), hoci tieto dve skupiny uchádzačov by napokon vykonávali v podstate rovnaké funkcie. Je teda legitímne spochybňovať, či osobitne prísnejšia jazyková požiadavka je skutočne „nevyhnutná na plnenie povinností [budúceho úradníka]“.

1.28 Ombudsman zvážil, do akej miery môže byť relevantné, že odôvodnenie uloženia osobitne náročnejšej jazykovej požiadavky je oslabené porovnaním rôznych výberových konaní. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že povinnosť odôvodniť, prečo by sa mohli vyžadovať konkrétne jazyky, je vnútornou požiadavkou každého jednotlivého výberového konania. Je však vhodné, aby nesplnenie tejto internej požiadavky bolo zjavné v dôsledku porovnávacieho posúdenia požiadaviek uložených v iných výberových konaniach, ktoré sa uskutočnia v rovnakom čase a sú zamerané na prijatie úradníkov, ktorí budú vykonávať v podstate rovnaké úlohy.

1.29 Uvedené pripomienky nespochybňujú právo úradu EPSO postupne zvyšovať jazykové požiadavky uchádzačov v reakcii na vyvíjajúce sa jazykové potreby inštitúcií. Okrem toho nespochybňuje právo EPSO stanoviť odlišné jazykové požiadavky, pokiaľ ide o výberové konania na prijímanie úradníkov, ktorí budú vykonávať rôzne úlohy.

1.30 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že skutočnosť, že požiadavka absolvovať testy v angličtine, francúzštine alebo nemčine bola uložená v rámci verejných výberových konaní EPSO/AD/23/05, EPSO/AD/24/05 a EPSO/AD/4/04 a nebola uložená v iných výberových konaniach, ktoré sa konali v rovnakom čase na prijatie úradníkov, ktorí by nakoniec vykonávali v podstate rovnaké funkcie, spochybnila, či požiadavka absolvovať testy v angličtine, francúzštine alebo nemčine vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/23/05, EPSO/AD/24/05 a EPSO/AD/4/04 bola skutočne "nevyhnutná na plnenie povinností [budúceho úradníka]."V tejto súvislosti EPSO porušil zásadu nediskriminácie. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu a kritická poznámka sa uvedie ďalej.

1.31 Ombudsman berie na vedomie vyhlásenie úradu EPSO, že jeho správna rada nedávno rozhodla, že vo všetkých budúcich výberových konaniach by všetci uchádzači mali absolvovať vstupné testy vo svojom druhom jazyku, ktorý musí byť v angličtine, francúzštine alebo nemčine (24). V tejto súvislosti ombudsman uvedie ďalšiu poznámku.

2 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá byť potrebné uviesť tieto kritické poznámky:

1. Pokiaľ ide o verejné výberové konania EPSO/AD/25-29/05, EPSO neposkytol žiadne uspokojivé vysvetlenie, prečo by znalosť jedného z 11 jazykov starých členských štátov ako druhého jazyka mohla byť potrebná na plnenie budúcich povinností uchádzačov, zatiaľ čo znalosť jedného z 10 úradných jazykov nových členských štátov by nemohla byť potrebná. Preto EPSO tým, že stanovil požiadavku, aby uchádzači vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/25-29/05 preukázali dostatočnú znalosť jedného z jedenástich jazykov starých členských štátov ako druhého jazyka, a nie niektorého z úradných jazykov Spoločenstiev, nekonal v súlade s platnými právnymi predpismi . Úrad EPSO tým diskriminoval občanov, ktorí by si inak mohli za svoj druhý jazyk zvoliť úradný jazyk nového členského štátu. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.
2. Skutočnosť, že EPSO uložil v rámci verejných výberových konaní EPSO/AD/23/05, EPSO/AD/24/05 a EPSO/AD/4/04 povinnosť absolvovať testy v anglickom, francúzskom alebo nemeckom jazyku a neuložil takúto povinnosť v iných výberových konaniach, ktoré sa konali v rovnakom čase na účely prijatia úradníkov, ktorí by napokon vykonávali v podstate rovnaké funkcie, spochybnila, či požiadavka absolvovať testy v anglickom, francúzskom alebo nemeckom jazyku vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/23/05, EPSO/AD/24/05 a EPSO/AD/4/04 bola skutočne „nevyhnutná na plnenie povinností [budúceho úradníka]“. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na to, že ide o sťažnosť „actio popularis“, nie je vhodné usilovať sa o priateľské urovnanie veci. Okrem toho sú predmetné výberové konania ukončené a príslušné rezervné zoznamy uverejnené (25). Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ úradu EPSO.

ĎALŠIE POZNÁMKY

Vo svojej odpovedi na list ombudsmana zo 7. augusta 2006 EPSO informoval ombudsmana, že jazykové požiadavky na výberové konania sa majú v blízkej budúcnosti prehodnotiť. Ombudsman verí, že toto rozhodnutie môže byť v tejto súvislosti poučné.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) V tomto rozhodnutí sa pojem „nové členské štáty“ používa na označenie desiatich členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ 1. mája 2004, zatiaľ čo pojem „staré členské štáty“ sa vzťahuje na 15 členských štátov, ktoré už boli členmi EÚ pred 1. májom 2004.

(2) Hoci je írčina zmluvným jazykom od pristúpenia Írska v roku 1973, stala sa úradným jazykom Spoločenstiev až 1. januára 2007. Írčina teda nie je zahrnutá v jedenástich úradných jazykoch starých členských štátov uvedených v tomto vyšetrovaní.

(3) Ú. v. EÚ L 67, 2004, s. 1.

(4) Sťažovateľ odkazuje na číslovanie služobného poriadku platného pred 1. májom 2004, keď bol služobný poriadok zmenený.

(5) Článok 5 ods. 5 služobného poriadku stanovuje: „Jednotné podmienky prijímania do zamestnania a služobného postupu sa vzťahujú na všetkých úradníkov patriacich do tej istej funkčnej skupiny.“

(6) V článku 28 písm. f) služobného poriadku sa uvádza, že: „Úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že (...) f) predloží doklad o dôkladnej znalosti jedného z jazykov Spoločenstiev a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Spoločenstiev v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností.“

(7) Číslovanie podľa starého služobného poriadku (zmeneného a doplneného 1. mája 2004).

(8) Číslovanie podľa starého služobného poriadku (zmeneného a doplneného 1. mája 2004).

(9) Tento dokument má názov: „Jazykový režim uplatniteľný na výberové konania organizované úradom EPSO, informačná poznámka podpredsedu Kinnocka“.

Súd prvého stupňa: 12. decembra 2000, Carrasco Benitez/Komisia, T-214/00, Zb. VS s. I-A-257 a II-1169, bod 53.

(11) V tomto rozhodnutí sa pojem "nové členské štáty" používa na označenie desiatich členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ 1. mája 2004, zatiaľ čo pojem "staré členské štáty" sa vzťahuje na 15 členských štátov, ktoré boli členmi EÚ pred pristúpením nových členských štátov.

(12) Ú. v. EÚ L 67, 2004, s. 1.

(13) Dňa 22. decembra 2004 EPSO vyhlásil verejné výberové konanie EPSO/AD/4/04 na prijatie administrátorov (A7) v oblasti európskej verejnej správy (Ú. v. EÚ C 317 A). Dňa 2. júna 2005 EPSO vyhlásil verejné výberové konania EPSO/AD/23/05 a EPSO/AD/24/05 na prijatie administrátorov v platových triedach A5 a A9 v oblasti auditu (Ú. v. EÚ C 135 A).

(14) Hoci je írčina jazykom zmluvy od pristúpenia Írska v roku 1973, stala sa úradným jazykom Spoločenstiev až 1. januára 2007. Írčina teda nie je zahrnutá v jedenástich úradných jazykoch starých členských štátov uvedených v tomto vyšetrovaní.

(15) Dňa 20. júla 2005 EPSO vyhlásil päť verejných výberových konaní EPSO/AD/25-29/05 (Ú. v. EÚ C 178 A) na prijatie administrátorov (AD5) v oblastiach európskej verejnej správy/ľudských zdrojov, práva, auditu, riadenia finančných zdrojov a ekonomiky/štatistiky.

(16) Ombudsmanka poznamenáva, že vo verejných výberových konaniach EPSO/AD/23/05 a EPSO/AD/24/05 sa od uchádzačov vyžadovali "dobré pracovné znalosti" angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny.

(17) Znalosť hlavného jazyka uchádzača bola hodnotená počas ústnej skúšky. Predmetné ústne testy sa však uskutočnili najmä v druhom jazyku uchádzačov.

(18) Vec C-224/00, Komisia/Taliansko, Zb. 2002, s. I-2965, bod 14.

(19) Vec T-211/95, Petit-Laurent/Komisia, Zb. 1997, s.

(20) Vec 379/87 Groener/Minister školstva, Zb. 1996, s. 3967. Pozri tiež článok 3 ods. 1 nariadenia 1612/68.

(21) V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 2 jeho štatútu sa ombudsman môže zaoberať len sťažnosťami týkajúcimi sa nesprávneho úradného postupu. Preto nemôže preskúmať sťažnosti, ktoré sa týkajú dôvodnosti právnych predpisov alebo medzinárodných zmlúv. Rozsah tohto vyšetrovania sa teda netýka rozdielneho zaobchádzania stanoveného v súlade s nariadením č. 401/2004. Vyšetrovanie sa týka len údajnej diskriminácie, a teda údajného nesprávneho úradného postupu, keďže jazykové požiadavky uložené úradom EPSO mohli prekročiť rozsah výnimiek stanovených v nariadení č. 401/2004.

(22) Ombudsman tiež pripomína, že podľa ustálenej judikatúry sa každá odchýlka alebo výnimka zo všeobecného pravidla musí vykladať reštriktívne. vec C-399/93, Oude Luttikhuis a i., Zb. 1995, s. I-4515, bod 23; a vec C-5/01, Belgicko/Komisia, Zb. 2002, s. I-11991, bod 56; vec C-43/04 Finanzamt Arnsberg/Stadt Sundern, Zb. 2005, s. I-04491, bod 27; vec C-465/04, Hoyvem, Zb. 2006, s. I-2879, bod 24; spojené veci C-397/01 až C-403/01 Pfeiffer, Zb. 2004, s. I-8835, bod 52; a C-303/98, Simap, Zb. 2000, s. I-7963, body 34 a 35.

(23) Ombudsmanka poznamenáva, že toto vyšetrovanie sa týka len tvrdenia, že úrad EPSO diskriminoval občanov z nových členských štátov prostredníctvom svojich jazykových požiadaviek a že tieto požiadavky zvýhodňujú občanov, ktorých hlavným jazykom je jeden z 11 úradných jazykov starých členských štátov. Toto vyšetrovanie sa netýka opodstatnenosti výberu angličtiny, francúzštiny a nemčiny s vylúčením iných jazykov Spoločenstiev ako jazykov na účely uľahčenia internej komunikácie v inštitúciách.

(24) V tejto súvislosti však ombudsman poukazuje na to, že podľa článku 290 Zmluvy o ES je právomoc uplatňovať diferencovaný prístup k používaniu úradných jazykov Únie zverená výlučne Rade, ktorá musí túto právomoc vykonávať s náležitým ohľadom na zásadu jazykovej rozmanitosti.

(25) Podľa internetovej stránky úradu EPSO (http://europa.eu/epso/laureats/liste_a_ad_en.htm) sú rezervné zoznamy platné do 31. decembra 2007 a možno ich predĺžiť.