V Štrasburgu 17. decembra 2007

Vážený pán S.,

Dňa 20. apríla 2005 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom, ktorú ste predložili Komisii podľa nariadenia č. 1049/2001.

Dňa 22. septembra 2005 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie (1). Komisia zaslala svoje stanovisko 10. januára 2006. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 19. januára 2006. Dňa 20. februára 2007 som predložil Komisii návrh na priateľské riešenie. Komisia zaslala svoju odpoveď 28. marca 2007.

Z dôvodu osobitných okolností súvisiacich s Vašou súčasnou sťažnosťou a inými sťažnosťami, ktoré ste predložili, bolo vyšetrovanie zastavené na obdobie od 14. mája do 6. septembra 2007. V tejto súvislosti som Vám odpoveď Komisie na môj návrh priateľského riešenia zaslal až 6. septembra 2007. V ten istý deň ste odpovedali a predložili príslušné pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ podal 8. decembra 2004 žiadosť o prístup k 1. oznámeniu, ktoré generálny tajomník Komisie predložil OLAF-u v určený deň, a 2. „všetkým ostatným oznámeniam“, ktoré generálny tajomník predložil „v súvislosti s interným vyšetrovaním [OLAF-u] OF/2002/0356“.

Dňa 10. januára 2005 Komisia zamietla žiadosť v celom rozsahu. V rozhodnutí Komisie boli najprv uvedené tri dokumenty, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje. Prvým dokumentom bol dokument uvedený v bode 1, ostatné dva dokumenty identifikovala samotná Komisia ako dokumenty, ktoré patria do uvedenej kategórie (2).

Sťažovateľ podal opakovanú žiadosť 11. januára 2005. Komisia vo svojej odpovedi z 23. februára 2005 poskytla prístup k dvom dokumentom, a to k poznámke uvedenej v bode 1 a k jednému z dokumentov pôvodne identifikovaných ako dokumenty patriace do uvedenej kategórie (2). Rozhodnutie Komisie neodkazovalo na iný dokument pôvodne označený ako spadajúci do tejto kategórie, konkrétne na oznámenie generálneho tajomníka Komisie riaditeľovi OLAF-u z 15. novembra 2004 (ďalej len "tretí dokument" alebo "dotknutý dokument"). Rozhodnutie Komisie neobsahovalo žiadne informácie o tom, prečo sa s tretím dokumentom nezaoberalo.

Dňa 26. februára 2005 sťažovateľ znovu napísal Komisii. V rozpakoch nad tým, že otázka prístupu k tretiemu dokumentu nebola vyriešená, opätovne požiadal o prístup k tomuto dokumentu.

Dňa 2. marca 2005 Komisia informovala sťažovateľa, že sa bude zaoberať jeho listom z 26. februára 2005 ako žiadosťou o prístup k príslušnému dokumentu. Sťažovateľ informoval Komisiu, že nesúhlasí s jej rozhodnutím zaoberať sa jeho e-mailom z 26. februára 2005 ako novou žiadosťou.

Dňa 18. marca 2005 Komisia zamietla prístup k dokumentu na základe článku 4 ods. 3 bodu ii) nariadenia 1049/2001 (2).

Pokiaľ ide o jej rozhodnutie neprijať (konečné) rozhodnutie o zverejnení tretieho dokumentu vo svojom opakovanom zamietnutí z 23. februára 2005, Komisia vysvetlila, že po svojom pôvodnom zamietnutí si uvedomila, že tretí dokument v skutočnosti nemožno považovať za dokument patriaci do uvedenej kategórie (2), o ktorú pôvodne požiadal sťažovateľ. Podľa Komisie tretí dokument nebol skutočne vyhotovený "v súvislosti" s uvedeným vyšetrovaním OLAF-u, ale bol skôr poznámkou o čisto procesnej otázke týkajúcej sa OLAF-u a Komisie, ktorá vznikla v súvislosti s týmto vyšetrovaním. Z tohto dôvodu nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o zverejnení tretieho dokumentu v opakovanom zamietnutí Komisie z 23. februára 2005.

Sťažovateľ podal 27. marca 2005 opakovanú žiadosť týkajúcu sa tretieho dokumentu, v ktorej odkázal na argumenty uvedené vo svojej predchádzajúcej opakovanej žiadosti z 11. januára 2005. Pokiaľ ide o predmetný dokument, sťažovateľ v súhrne predložil tieto argumenty:

i) Článok 4 ods. 3 bod ii) nariadenia č. 1049/2001 sa v prejednávanej veci nemohol uplatniť, pretože Komisia v podstate nemohla mať v prvom rade rozhodovaciu právomoc vo vzťahu k vyšetrovaniu OLAF-u vzhľadom na jeho nezávislosť, a v druhom rade vzhľadom na túto nezávislosť nemožno akúkoľvek komunikáciu medzi Komisiou a OLAF-om považovať za komunikáciu v rámci „inštitúcie“.

ii) Obavy Komisie týkajúce sa zverejnenia dokumentu sa v tomto prípade neuplatnili, pretože samotný sťažovateľ ako úradník Spoločenstva podliehal povinnosti mlčanlivosti.

iii) Obavy Komisie, že dôjde k „vážnemu oslabeniu“ rozhodovacieho procesu, boli nesprávne. Výnimka uvedená v článku 4 ods. 3 bode ii) by stratila zmysel, ak by sa predpoklad „vážneho narušenia“ v súvislosti s obavami týkajúcimi sa „priestoru na zamyslenie“ uplatňoval na všetky dokumenty predložené interne administratívou.

iv) Existoval prevažujúci verejný záujem na zverejnení oznámenia generálneho tajomníka z 15. novembra 2004, keďže nezverejnenie mohlo vzbudiť dojem, že Komisia zasahovala do práce OLAF-u.

v) Rozhodnutie o neposkytnutí čiastočného prístupu bolo nedostatočne odôvodnené.

vi) Komisia by mu mala poskytnúť prístup k dokumentu v rámci svojej „povinnosti starostlivosti“ („Fürsorgepflicht“) voči nemu ako úradníkovi Spoločenstva.

Dňa 14. apríla 2005 Komisia v súhrne odpovedala takto (nadpisy odseku Komisie):

1. Ochrana rozhodovacieho procesu

Oznámenie generálneho tajomníka z 15. novembra 2004 sa týkalo stanovísk týkajúcich sa vzťahu medzi dozorným výborom OLAF-u, OLAF-om a Komisiou, ktoré vznikli v súvislosti s interným vyšetrovaním OLAF-u OF/2002/0356. Netýkala sa podstaty tohto vyšetrovania. Toto oznámenie sa konkrétne týkalo organizačných otázok medzi úradom OLAF a ostatnými útvarmi Komisie, pričom sa zohľadnila nezávislosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. V súvislosti s týmito otázkami bola správa súčasťou internej výmeny informácií.

Zverejnením oznámenia by sa odhalil obsah interných konzultácií uskutočnených v súvislosti s internými organizačnými otázkami a zabránilo by sa voľnej výmene názorov v rámci Komisie. Pre vnútorný rozhodovací proces je nevyhnutné, aby si generálny tajomník, generálne riaditeľstvá, ako aj všetky útvary Komisie mohli slobodne vymieňať názory bez toho, aby museli od samého začiatku zohľadňovať možnosť, že ich názory budú zverejnené. V tejto súvislosti bolo potrebné poznamenať, že rovnaké procedurálne otázky by mohli zohrávať úlohu aj v budúcich vyšetrovaniach úradu OLAF.

Na túto poznámku sa teda vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 3 bode ii) nariadenia č. 1049/2001.

2. Možnosť udelenia čiastočného prístupu k nóte (3)

Dotknutá poznámka je veľmi krátka a týka sa výlučne uvedených organizačných otázok. Podľa článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 preto nebolo možné poskytnúť čiastočný prístup.

3. Prevažujúci verejný záujem na zverejnení nóty (4)

Nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že akýkoľvek prevažujúci verejný záujem by si vyžadoval zverejnenie nóty.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi uviedol tieto tvrdenia:

1. Sťažovateľ uvádza nesprávny úradný postup v súvislosti s tým, že Komisia pôvodne neodpovedala na jeho žiadosť o prístup k oznámeniu generálneho tajomníka riaditeľovi OLAF-u z 15. novembra 2004.

2. Sťažovateľ uvádza nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodnutím Komisie zaoberať sa jeho e-mailom z 26. februára 2005 ako novou žiadosťou o prístup k dokumentom.

3. Sťažovateľ tvrdí, že Komisia mu neoprávnene odmietla prístup k oznámeniu generálneho tajomníka riaditeľovi OLAF-u z 15. novembra 2004.

Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mu mala poskytnúť prístup k uvedenému záznamu.

Ombudsman začal vyšetrovanie uvedených obvinení a tvrdení.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Pokiaľ ide o prvé a druhé tvrdenie týkajúce sa tej istej otázky, Komisia v podstate uviedla tieto pripomienky:

Sťažovateľ pôvodne požiadal o prístup k 1. osobitne uvedenému oznámeniu a 2. ďalším oznámeniam generálneho tajomníka v súvislosti s vyšetrovaním úradu OLAF OF/2002/0356. Komisia identifikovala takéto ďalšie poznámky, z ktorých jedna sa týkala tejto poznámky, a odkázala na ne vo svojom pôvodnom rozhodnutí. Keď však vybavovala opakovanú žiadosť sťažovateľa, uvedomila si, že predmetná správa napokon nepatrí do kategórie dokumentov požadovaných sťažovateľom (t. j. „ďalšie poznámky“ uvedené vyššie). Komisia rozhodla, že sa to musí opraviť, a preto sa úplne zdržala prijatia rozhodnutia v súvislosti s touto poznámkou. Namiesto toho zaregistrovala novú počiatočnú žiadosť o prístup k predmetnej poznámke.

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, Komisia v podstate potvrdila svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu z vyššie uvedených dôvodov.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie v podstate potvrdil svoje tvrdenie v tejto veci a argumenty uvedené v jeho opakovanej žiadosti, zhrnuté vyššie.

Návrh ombudsmana na priateľské riešenie

Po dôkladnom zvážení stanovísk a pripomienok ombudsmanka nebola presvedčená, že Komisia primerane reagovala na tretie tvrdenie sťažovateľa a súvisiace tvrdenie. Na základe odôvodnenej analýzy príslušných otázok navrhol Komisii priateľské riešenie v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu ombudsmana (5). Konkrétnejšie ombudsmanka navrhla, aby Komisia mohla prehodnotiť svoje odmietnutie poskytnúť prístup k príslušnému konkrétnemu dokumentu a poskytnúť k nemu prístup, pokiaľ sa na základe nariadenia č. 1049/2001 neodvolá na platné, primerané a konkrétne dôvody, prečo tak neurobí.

Úvahy ombudsmana vedúce k návrhu priateľského riešenia

1.1 Sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k oznámeniu generálneho tajomníka Komisie riaditeľovi OLAF-u z 15. novembra 2004. Komisia zamietla prístup k tomuto dokumentu na základe článku 4 ods. 3 bodu ii) nariadenia č. 1049/2001(6), pričom v súhrne uviedla, že:

Oznámenie generálneho tajomníka z 15. novembra 2004 sa týkalo stanovísk týkajúcich sa vzťahu medzi dozorným výborom OLAF-u, OLAF-om a Komisiou, ktoré vznikli v súvislosti s interným vyšetrovaním OLAF-u OF/2002/0356. Toto oznámenie sa konkrétne týkalo organizačných otázok medzi úradom OLAF a ostatnými útvarmi Komisie, pričom sa zohľadnila nezávislosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. V súvislosti s týmito otázkami bola správa súčasťou internej výmeny informácií. Zverejnením oznámenia by sa odhalil obsah interných konzultácií uskutočnených v súvislosti s internými organizačnými otázkami a zabránilo by sa voľnej výmene názorov v rámci Komisie. Pre vnútorný rozhodovací proces je nevyhnutné, aby si generálny tajomník, generálne riaditeľstvá, ako aj všetky útvary Komisie mohli slobodne vymieňať názory bez toho, aby museli od samého začiatku zohľadňovať možnosť, že ich názory budú zverejnené. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že rovnaké procesné otázky by mohli zohrávať úlohu aj pri budúcich vyšetrovaniach úradu OLAF.

1.2 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie trval na svojom tvrdení, že Komisia mu neoprávnene zamietla prístup k uvedenému oznámeniu. Žiadal, aby mu bol umožnený prístup k tejto správe.

1.3 Ombudsman v prvom rade pripomína, že podľa ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva sa výnimky z prístupu verejnosti k dokumentom musia vykladať a uplatňovať striktne, aby neboli v rozpore s uplatňovaním všeobecnej zásady prístupu zakotvenej v nariadení č. 1049/2001 (7). V prípade žiadosti o prístup k dokumentom, ak dotknutá inštitúcia takýto prístup zamietne, musí preukázať, že na dokument, o prístup ku ktorému sa žiada, sa skutočne vzťahujú výnimky uvedené v nariadení č. 1049/2001 (spojené veci T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Sison/Rada)(8). V tejto súvislosti z odôvodnenia vyžadovaného článkom 253 ES musia jasne a primerane vyplývať dôvody zamietnutia, aby dotknuté osoby mohli posúdiť dôvodnosť odôvodnenia rozhodnutia a v prípade príslušnej sťažnosti podanej ombudsmanovi, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (porov. idem, 59). Je však možné, že nie je možné uviesť dôvody, ktoré by odôvodňovali uplatnenie takejto výnimky na dokument bez toho, aby sa zverejnil obsah dokumentu, čím by bola výnimka zbavená svojho samotného účelu (pozri tamže, 60).

Ako zdôraznil Súd prvého stupňa v spojených veciach T-391/03 a T-70/04 Franchet/Komisia (9), preskúmanie požadované na účely spracovania žiadosti o prístup k dokumentom musí mať osobitnú povahu. Podľa Súdneho dvora na jednej strane samotná skutočnosť, že dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, nemôže odôvodniť uplatnenie tejto výnimky. Po druhé riziko narušenia chráneného záujmu musí byť primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické. V dôsledku toho musí byť preskúmanie, ktoré musí inštitúcia vykonať na účely uplatnenia výnimky, vykonané konkrétnym spôsobom a musí vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia. Konkrétne a individuálne preskúmanie každého dokumentu je potrebné aj vtedy, keď aj keď je zrejmé, že žiadosť o prístup sa týka dokumentov, na ktoré sa vzťahuje výnimka, len takéto preskúmanie môže inštitúcii umožniť posúdiť možnosť poskytnúť žiadateľovi čiastočný prístup podľa článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001. V tejto súvislosti sa posúdenie dokumentu na základe kategórií, a nie na základe jeho skutočného a konkrétneho obsahu, javí ako nedostatočné, keďže preskúmanie, ktoré sa vyžaduje od inštitúcie, jej musí umožniť konkrétne posúdiť, či sa uvádzaná výnimka skutočne uplatňuje na celý obsah dokumentu alebo len na jeho časti(10).

Ak inštitúcia odmietne prístup k dokumentu na základe výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 bode ii) nariadenia 1049/2001, z uvedených zásad okrem iného vyplýva, že:

i) skutočnosť, že predmetný dokument je oznámením obsahujúcim stanoviská, nemôže sama osebe odôvodniť uplatnenie uvádzanej výnimky (11);

ii) rozhodnutie o zamietnutí prístupu musí prinajmenšom v zásade objasniť predmet uvedeného rozhodovacieho procesu (12).

1.4 V prejednávanej veci Komisia zamietla sťažovateľovi prístup k oznámeniu z 15. novembra 2004, ktoré jej generálny tajomník zaslal generálnemu riaditeľovi OLAF-u na základe výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 bode ii) nariadenia č. 1049/2001. V tejto súvislosti Komisia uviedla tieto argumenty:

i) Oznámenie sa týkalo organizačných otázok medzi úradom OLAF a ostatnými útvarmi Komisie, pričom sa zohľadnila nezávislosť vyšetrovaní vykonávaných úradom OLAF. V súvislosti s týmito otázkami bola správa súčasťou internej výmeny informácií.

ii) Zverejnením oznámenia by sa odhalil obsah interných konzultácií uskutočnených v súvislosti s internými organizačnými otázkami a zabránilo by sa voľnej výmene názorov v rámci Komisie.

iii) Pre vnútorný rozhodovací proces je nevyhnutné, aby si generálny tajomník, generálne riaditeľstvá, ako aj všetky útvary Komisie mohli slobodne vymieňať názory bez toho, aby museli zohľadniť možnosť, že ich názory budú zverejnené. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že rovnaké procesné otázky by mohli zohrávať úlohu aj pri budúcich vyšetrovaniach úradu OLAF.

1.5 Ombudsman poznamenáva, že tieto argumenty v prvom rade naznačujú, že článok 4 ods. 3 bod ii) vytvára alebo by sa mal považovať za vytvorenie "priestoru na zamyslenie" pre všetky vnútorné rozhodovacie procesy. Ako však ombudsman už mal príležitosť zdôrazniť (13), v článku 4 ods. 3 bode ii) sa výslovne stanovuje, že „dokumenty obsahujúce stanoviská pre vnútornú potrebu“sa majú zverejniť, pokiaľ inštitúcia nepreukáže, že by to vážne narušilo jej rozhodovací proces. Vážna ujma, ktorú musí Komisia preukázať, aby mohla odmietnuť prístup, sa nemôže zakladať len na skutočnosti, že príslušný dokument obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, keďže článok 4 ods. 3 bod ii) presne stanovuje, že takéto dokumenty by mali byť v zásade prístupné. Uvedené tvrdenie Komisie by teda zbavilo toto ustanovenie akéhokoľvek významu.

1.6 Pokiaľ ide o argumenty Komisie týkajúce sa konkrétne diskusie o "organizačných otázkach", treba ich považovať za nedostatočné aj preto, že (i) neobjasnili predmet príslušného rozhodovacieho procesu a (ii) akceptovanie argumentácie Komisie by v skutočnosti znamenalo, že článok 4 ods. 3 bod (ii) by sa vzťahoval na celú kategóriu vnútorných rokovaní, t. j. na všetky vnútorné rokovania týkajúce sa "organizačných" otázok. Vzhľadom na uvedené zásady uplatňovania nariadenia č. 1049/2001 by to nebolo zlučiteľné s nariadením.

1.7 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že dôvody, ktoré Komisia uviedla v súvislosti so svojím napadnutým zamietnutím, zrejme dostatočne nepodporujú toto zamietnutie a uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 bode ii) nariadenia č. 1049/2001 na požadovaný dokument. Napadnuté zamietnutie prístupu k predmetnému dokumentu by teda mohlo predstavovať prípad nesprávneho úradného postupu.

Odpoveď Komisie na návrh priateľského riešenia

Komisia vo svojej odpovedi na návrh ombudsmanky na priateľské riešenie uviedla tieto pripomienky:

Dokument, ku ktorému sťažovateľ požadoval prístup, je oznámenie generálneho tajomníka z 15. novembra 2004 zaslané generálnemu riaditeľovi OLAF-u týkajúce sa vyšetrovania OLAF-u vo veci OF/2002/0356, ktoré bolo otvorené na základe informácií poskytnutých sťažovateľom. Toto oznámenie sa netýka podstaty vyšetrovania, ale procesných záležitostí a je súčasťou pravidelnej výmeny informácií medzi generálnym tajomníkom a generálnym riaditeľom zapojeným do memoranda o porozumení, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú vymieňať v súvislosti s vyšetrovaniami úradu OLAF.

Tento požadovaný dokument obsahuje stanovisko generálneho tajomníka k otázke, ktorú vzniesol generálny riaditeľ úradu OLAF v súvislosti so zaobchádzaním s dôvernými informáciami týkajúcimi sa prípadu vo všeobecnosti. Komisia sa domnieva, že zverejnenie tohto dokumentu by zasahovalo do interných rokovaní o pracovných dohodách medzi úradom OLAF, členmi Komisie, ostatnými útvarmi Komisie a dozorným výborom.

Z tohto dôvodu bol požadovaný dokument klasifikovaný ako „EU Restricted“ a rozoslaný obmedzenému počtu osôb na základe „potreby poznať“.

Komisia trvala na svojom stanovisku, že sa uplatňuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 3 bode ii) nariadenia č. 1049/2001 a že neexistuje žiadny dôkaz o prevažujúcom verejnom záujme, ktorý by odôvodňoval zverejnenie požadovaného dokumentu.

Z týchto dôvodov Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že nemohla prijať návrh ombudsmana na priateľské riešenie.

Pripomienky sťažovateľa k odpovedi Komisie

Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie na návrh ombudsmana na priateľské riešenie odvolal na svoje predchádzajúce pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Tvrdenie o neoprávnenom odmietnutí sprístupnenia dokumentu

1.1 Prípad sa týkal zamietnutej žiadosti o prístup verejnosti k oznámeniu z 15. novembra 2004, ktoré generálny tajomník Európskej komisie zaslal generálnemu riaditeľovi OLAF-u. Poznámka sa týkala interného vyšetrovania možných finančných nezrovnalostí v Komisii úradom OLAF.

1.2 Ombudsman 20. februára 2007 predložil Komisii návrh priateľského riešenia, ako sa uvádza v opise tohto návrhu. Ombudsmanka navrhla, aby Komisia mohla prehodnotiť svoje odmietnutie poskytnúť prístup k príslušnému konkrétnemu dokumentu a poskytnúť k nemu prístup, pokiaľ sa na základe nariadenia č. 1049/2001 neodvolá na platné, primerané a konkrétne dôvody, prečo tak neurobí.

1.3 Komisia vo svojej replike v podstate zopakovala (nedostatočné) dôvody, ktoré už uviedla na podporu svojho sporného zamietnutia.

1.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman trvá na svojich zisteniach, že sporné odmietnutie prístupu k predmetnému dokumentu predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

1.5 Ombudsman pripomína, že v tomto prípade už predložil odôvodnený návrh priateľského riešenia. Okrem toho poznamenáva, že sa zaoberal značným počtom sťažností, ktoré sťažovateľ podal proti Komisii. Tieto prípady svedčia o všeobecnejšom a intenzívnejšom spore medzi nimi, v rámci ktorého sa inštitúcia pevne postavila a trvala na svojich (často zásadových) stanoviskách, aj keď ich ombudsman na základe odôvodnenej analýzy nepovažoval za opodstatnené. Ombudsmanka tiež vyjadruje poľutovanie nad tým, že intenzita tohto sporu medzi Komisiou a sťažovateľom a porucha v komunikácii, ktorá z neho vyplýva, znemožnili na všetky praktické účely dospieť k rozumnému riešeniu tejto sťažnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a tiež vzhľadom na spôsob, akým sa Komisia v rámci tohto vyšetrovania zaoberala výkladom a uplatňovaním výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 bode ii) nariadenia 1049/2001, ombudsman nepovažuje za vhodné ďalej pokračovať v tejto veci predložením návrhu odporúčania týkajúceho sa prípadu nesprávneho úradného postupu uvedeného v bode 1.4 tohto rozhodnutia. Ombudsman preto uvedie relevantnú kritickú poznámku nižšie.

2 Vybavovanie pôvodnej žiadosti sťažovateľa Komisiou - tretí dokument

2.1 Toto posúdenie sa týka týchto dvoch tvrdení sťažovateľa:

1. Sťažovateľ uvádza nesprávny úradný postup v súvislosti s tým, že Komisia pôvodne neodpovedala na jeho žiadosť o prístup k oznámeniu generálneho tajomníka riaditeľovi OLAF-u z 15. novembra 2004.
2. Sťažovateľ uvádza nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodnutím Komisie zaoberať sa jeho e-mailom z 26. februára 2005 ako novou žiadosťou o prístup k dokumentom.

Tieto tvrdenia sa týkajú skutočností a korešpondencie, ktoré možno zhrnúť takto:

Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom sťažovateľ podal žiadosť o prístup k určitému dokumentu a všetkým dokumentom, ktoré patria do určitej kategórie dokumentov, a to „všetky ostatné poznámky“, ktoré urobil generálny tajomník „v súvislosti s interným vyšetrovaním [OLAF-u] OF/2002/0356“.

Komisia vo svojom rozhodnutí o zamietnutí prístupu verejnosti uviedla dotknuté dokumenty, t. j. špecifikovaný dokument, a dva dokumenty, ktoré podľa nej patria do kategórie dokumentov, na ktoré odkazuje sťažovateľ.

Sťažovateľ následne podal opakovanú žiadosť.

Vo svojom rozhodnutí o opakovanej žiadosti sťažovateľa sa Komisia zaoberala len špecifikovaným dokumentom a jedným z dvoch dokumentov, ktoré pôvodne patrili do kategórie uvedenej sťažovateľom.

Sťažovateľ nechápal, prečo sa "tretí dokument" neriešil, a preto sa obrátil na Komisiu.

Komisia informovala sťažovateľa, že podľa jej názoru tretí dokument napokon nepatrí do uvedenej kategórie dokumentov, na ktoré sťažovateľ odkazuje. Na účely odpovede na jeho opakovanú žiadosť sa preto Komisia rozhodla nezaoberať sa tretím dokumentom. Namiesto toho sa rozhodla zaregistrovať novú žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom v súvislosti s tretím dokumentom.

V tomto prešetrovaní Komisia zachovala správnosť svojho spôsobu konania a uviedla, že „najlepšie zachovala práva sťažovateľa“.

2.2 Je zrejmé, že rozhodnutie Komisie o počiatočnej žiadosti sťažovateľa o prístup z 8. decembra 2004 identifikovalo príslušný dokument tak, ako ho požadoval sťažovateľ, a obsahovalo posúdenie, či bude prístup k tomuto dokumentu udelený. Sťažovateľ následne uplatnil svoje právo podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 podať opakovanú žiadosť proti rozhodnutiu Komisie neudeliť prístup k príslušnému dokumentu.

Komisia bola podľa článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 povinná včas prijať odôvodnené rozhodnutie o opakovanej žiadosti. Samotná skutočnosť, že Komisia mohla zmeniť názor na to, či príslušný dokument patrí do rozsahu pôsobnosti pôvodnej žiadosti sťažovateľa, ju neoslobodila od vyššie uvedeného cla a nemohla odôvodniť nedodržanie uvedenej požiadavky a jej následné rozhodnutie zaoberať sa príslušným listom sťažovateľa z 26. februára 2005 ako novou žiadosťou o prístup. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman uvedie kritickú poznámku nižšie.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť tieto kritické poznámky:

1. Dôvody, ktoré Komisia uviedla v súvislosti so svojím napadnutým odmietnutím poskytnúť prístup k požadovanému dokumentu, dostatočne nepodporujú toto zamietnutie a uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 bode ii) nariadenia č. 1049/2001. Napadnuté zamietnutie prístupu k predmetnému dokumentu je teda prípadom nesprávneho úradného postupu.
2. Na základe zistení uvedených v bode 2 sa ombudsman domnieva, že spôsob, akým Komisia vybavila opakovanú žiadosť sťažovateľa z 11. januára 2005, bol proti jeho rozhodnutiu o zamietnutí prístupu k príslušnému dokumentu a príslušnému listu sťažovateľa z 26. februára 2005. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu. Komisia by sa mala v budúcnosti zdržať uplatňovania tohto druhu postupov v podobných prípadoch.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Z dôvodu administratívneho opomenutia nebol list sťažovateľa pôvodne zaregistrovaný ako samostatná sťažnosť. Ombudsman sa sťažovateľovi ospravedlnil.

(2) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331); V článku 4 ods. 3 bode ii) sa stanovuje, že „prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbežných porád v dotknutej inštitúcii, sa zamietne aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.“

(3) Článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje: „Ak sa niektorá z výnimiek vzťahuje len na časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia.“

(4) Článok 4 ods. 3 bod ii) nariadenia č. 1049/2001 stanovuje: „Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu ako súčasť rokovaní a predbežných porád v rámci príslušného orgánu, sa zamietne aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“(podčiarknutie ombudsmana).

(5) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(6) Článok 4 ods. 3 bod ii) nariadenia č. 1049/2001 stanovuje: „Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu ako súčasť rokovaní a predbežných porád v rámci dotknutej inštitúcie, sa zamietne aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.“

(7) Pozri spojené veci T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Sison/Rada, Zb. 2005, s. II-1429, bod 45.

(8) Spojené veci T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Sison/Rada, už citované, bod 60.

(9) Spojené veci T-391/03 a T-70/04, Franchet/Komisia, Zb. 2006, s. II-2023, body 115 – 117.

(10) Rozsudok v spojených veciach T-391/03 a T-70/04, Franchet/Komisia, už citovaný.

(11) Vec T-84/03 Turco/Rada, Zb. 2004, s. II-4061, bod 71.

(12) Ombudsman nevylučuje možnosť, že vo výnimočných prípadoch by zverejnenie presného predmetu príslušného rozhodovacieho procesu inštitúcie žiadateľovi mohlo vážne narušiť tento proces, a teda zbaviť výnimku jej samotného účelu. Ak sa však na príslušnom súde Spoločenstva alebo u ombudsmana podá žaloba o neplatnosť alebo sťažnosť proti zamietnutiu vzneseniu takejto otázky, príslušné informácie nemožno pred súdom alebo ombudsmanom utajiť, ak sa má právomoc preskúmania súdu alebo ombudsmana vykonávať zmysluplným spôsobom.

(13) Pozri rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 1874/2003/GG zo 14. decembra 2004, bod 2.9.