V Štrasburgu 11. septembra 2007

Vážený pán C.,

Dňa 8. augusta 2005 ste v mene spoločnosti AGRER S.A. predložili Európskemu ombudsmanovi sťažnosť proti Európskej komisii týkajúcu sa zamietnutia ponuky spoločnosti AGRER na poskytnutie technickej pomoci pre „Projet Régional Solaire“ na Kapverdách (projekt 8 ACP ROC042 - PRS II).

Dňa 22. septembra 2005 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 16. januára 2006 a v prípade záujmu som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Neboli od Vás doručené žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažnosť sa týkala užšej výzvy na predkladanie ponúk na zmluvu o poskytovaní služieb financovanú z 8. Európskeho rozvojového fondu, ktorá bola decentralizovaná na národného povoľujúceho úradníka Kapverd (ďalej len „NAO“). Táto výzva na predkladanie ponúk, ktorú vyhlásil národný povoľujúci úradník 26. novembra 2004, sa týkala poskytovania technickej pomoci pri riadení projektu II. fázy regionálneho programu v oblasti slnečnej energie (ďalej len „RSP II“) pre Kapverdy. Poradenská spoločnosť AGRER S.A. (ďalej len „sťažovateľ“) bola jednou zo siedmich firiem, s ktorými sa konzultovalo, a tromi firmami, ktoré predložili ponuky pred dátumom uzávierky 8. februára 2005. Po technickom posúdení bola prijatá ponuka sťažovateľa, ako aj ponuka dvoch ďalších poradenských firiem. Dňa 17. marca 2005 NAO predložil spis týkajúci sa vyhodnotenia ponúk na túto zákazku na poskytnutie služieb Úradu Európskej komisie v Praii na Kapverdských ostrovoch (ďalej len „úrad Komisie“) na vyhodnotenie. Tento spis sa týkal technického aj finančného posúdenia ponúk. Hodnotiaci výbor schválil technický návrh sťažovateľa a jeho finančný návrh považoval za najvýhodnejší z predložených návrhov. Národný povoľujúci úradník preto navrhol zadať zákazku sťažovateľovi.

Počas hodnotenia vykonaného delegáciou Komisie v Senegale (ďalej len „delegácia“), najmä pokiaľ ide o životopisy navrhovaných expertov, sa ukázalo, že hydrogeologický expert navrhnutý sťažovateľom bol v tíme, ktorý vypracoval štúdiu uskutočniteľnosti.

Úrad Komisie o tom informoval NAO listom z 18. apríla 2005 a vzhľadom na to, že ide o konflikt záujmov, navrhol zadať zákazku druhej firme:

„Dostal som hodnotiaci spis a návrh (...) skupiny AGRER.

Hoci je návrh (...) najpriaznivejší, nemôžem ho schváliť. Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, sa hydrogeologický expert, ktorého navrhol (...) AGRER, v skutočnosti zúčastnil na štúdii uskutočniteľnosti vypracovanej spoločnosťou SEMIS v rámci tohto projektu, čo je v rozpore s pravidlami DAO [výzva na predkladanie ponúk] (pozri výzvu (...) a (...) etické ustanovenia zmluvy).

V tomto prípade musí byť ponuka pridelená druhej firme, ktorej návrh bol schválený a považovaný za prijateľný z administratívneho, technického a finančného hľadiska.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti NAO 11. mája 2005 informoval sťažovateľa, že jeho ponuka bola vylúčená:

„Chcel by som sa Vám poďakovať za Vašu kandidatúru (...) Je mi však ľúto, že Vás musím informovať, že Európska komisia Váš návrh vylúčila vzhľadom na skutočnosť, že technickí pracovníci, ktorí sa zúčastnili na štúdii uskutočniteľnosti vypracovanej spoločnosťou SEMIS pre ten istý projekt, sa nachádzajú na zozname osôb uvedenom vo Vašom technickom návrhu, čo by mohlo poskytnúť komparatívnu výhodu Vášmu návrhu a byť v rozpore s etickými ustanoveniami zmluvy – článok 46 ods. 1.“

Sťažovateľ podal sťažnosti NAO listami z 13. a 26. mája 2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že:

1. Komisia v rozpore s Európskym kódexom dobrej správnej praxe neodpovedala na príslušnú sťažnosť, ktorú sťažovateľ podal v máji 2005; a
2. Komisia zamietla ponuku sťažovateľa v rozpore s ustanoveniami článku 33.9 ods. 2 a článku 34.6 ods. 3 prílohy I k rozhodnutiu Rady ministrov AKT – EHS č. 3/90 z 29. marca 1990 (4), pretože po tom, ako hodnotiaci výbor vykonal technické hodnotenie a považoval technický návrh za oprávnený, toto rozhodnutie nemožno zmeniť. Sťažovateľ ďalej požiadal Komisiu, aby zabezpečila prísne uplatňovanie predchádzajúcich ustanovení týkajúcich sa postupov verejného obstarávania úradu EuropeAid v prípade zákaziek na služby financovaných z 8. ERF a v dôsledku toho aj v prípade zadania predmetnej zákazky sťažovateľovi.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Na úvod Komisia poukázala na to, že za prípravu, prerokovanie a uzatváranie zmlúv týkajúcich sa vonkajších činností financovaných z ERF zodpovedajú výlučne verejní obstarávatelia. Ďalej však vysvetlila, že ako poskytovateľ finančných prostriedkov je napriek tomu zodpovedná za kontrolu riadneho uplatňovania rokovacieho poriadku.

a) Tvrdenie, že Komisia neodpovedala na sťažnosť podanú sťažovateľom v máji 2005

Sťažnosť bola podaná na NAO 13. mája 2005 (ref. č. 8167/98462/RC) a doplnená listom z 26. mája 2005 (ref. č. 8167/143/RC). Kópie týchto listov boli zaslané faxom Komisii 17. a 26. mája 2005.

Dňa 30. mája 2005 Komisia informovala sťažovateľa, že jej dva faxy boli zaslané príslušnému oddeleniu na kontrolu (5).

Sťažovateľ zaslal 11. júla 2005 Komisii list (referenčné číslo 8167/143/RC), v ktorom ju informoval, že národný povoľujúci úradník ešte neodpovedal.

Listom z 27. júla 2005 delegácia potvrdila prijatie kópií uvedených listov. Listom z 8. augusta 2005 Komisia informovala sťažovateľa, že s cieľom umožniť jej rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa adresovanej NAO požiadala delegáciu o spis. Komisia odpovedala sťažovateľovi listom z 11. októbra 2005, teda po predložení tejto sťažnosti ombudsmanovi. Komisia vo svojom liste v podstate uviedla tieto skutočnosti:

1. Sťažovateľ tvrdil, že etické doložky vo všeobecných podmienkach sa uplatňujú až po podpísaní zmluvy a až po jej podpísaní.
2. Komisia sa však domnievala, že osobitné podmienky, ktoré obsahujú návrh zmluvy a ktoré opakujú článok 46 etických doložiek, ako aj jeho prílohy, sú súčasťou spisu výzvy na predkladanie ponúk a nemožno ich ignorovať. Komisia sa tiež domnievala, že okrem uplatnenia článku 46 sa zásada rovnakej účasti uplatňuje aj v prejednávanej veci. Komisia vysvetlila, že ak by sa neuplatnila zásada rovnakej účasti, sťažovateľ by mal nespravodlivú konkurenčnú výhodu.
3. Práve počas preskúmania spisu musela Komisia dospieť k záveru, že hodnotiaca komisia ponúk neprijala svoje hodnotenie s úplnou znalosťou skutočností týkajúcich sa dotknutého odborníka.

Komisia uznala, že jej odpoveď na sťažnosť sťažovateľa podanú v máji 2005 bola oneskorená, a úprimne sa jej za to ospravedlnila. Keďže sa však sťažnosť týkala decentralizovaného projektu, Komisia poukázala na to, že oneskorenie bolo spôsobené potrebou konzultovať s rôznymi orgánmi, ako je národný povoľujúci úradník, delegácia a úrad Komisie .. Komisia uviedla, že je poľutovaniahodné, že tieto konzultácie trvali dlhšie, ako sa očakávalo.

b) Tvrdenie, že Komisia zamietla ponuku sťažovateľa v rozpore s článkami 33.9 a 34.6 prílohy I k rozhodnutiu Rady ministrov AKT – EHS č. 3/90 a so žiadosťou o prísnejšie uplatňovanie zmluvných postupov (vrátane zadania zákazky sťažovateľovi)

Komisia upriamila pozornosť ombudsmana na skutočnosť, že vzhľadom na to, že predmetná výzva na predkladanie ponúk sa týkala služieb, cieľom verejného otvárania ponúk bolo výlučne zistiť všeobecnú oprávnenosť (systém dvoch balíkov). Výrazy použité sťažovateľom – „technická oprávnenosť – verejné otvorenie finančných návrhov – zadanie zákazky uchádzačovi s najnižšou ponukou“– sa týkajú výziev na predkladanie ponúk na zákazky na práce a dodávky tovaru, ale nie zákazky na služby [pozri článok 36 ods. 1 písm. b) všeobecných nariadení rozhodnutia 3/90, príloha I].

V článku 36 ods. 1 písm. c) prílohy I rozhodnutia 3/90, ktorý sa vzťahuje na zákazky na služby, sa uvádza, že najvýhodnejšia ponuka musí zohľadňovať „okrem iného cenu, technickú hodnotu ponuky, organizáciu a metodiku navrhovanú na poskytovanie služieb, ako aj spôsobilosť, nezávislosť a dostupnosť navrhovaných zamestnancov“. Komisia ďalej uviedla, že „nešlo len o automatické zadanie zákazky uchádzačovi s najnižšou ponukou po potvrdení „technickej spôsobilosti“, ako je to v prípade zákaziek na práce a dodávky tovaru“ (zdôraznenie v origináli).

Sťažovateľ tvrdí, že v platných nariadeniach, konkrétne v článku 33.9 prílohy I k rozhodnutiu 3/90, sa uvádza, že zástupca je prítomný pri otváraní ponúk a dostane kópiu každej ponuky. Tvrdí tiež, že v súlade s článkom 34 ods. 6 prílohy I rozhodnutia 3/90 sa po ukončení technického hodnotenia finančne hodnotia len oprávnené ponuky. Okrem toho tvrdí, že rozhodnutie o technickej spôsobilosti ponuky po jeho prijatí nemožno prehodnotiť.

Za normálnych okolností by vyššie uvedené stanovisko sťažovateľa bolo určite správne. V tomto konkrétnom prípade sa však Komisia neskôr dozvedela o existencii skutočného a odôvodneného rizika konfliktu záujmov. To úplne odôvodnilo potrebu prehodnotiť pôvodné rozhodnutie.

Stalo sa totiž, že počas preskúmania dokumentov obsiahnutých v návrhu na zadanie zákazky, ktorý predložil NAO, najmä životopisov navrhovaných odborníkov, sa Komisia dozvedela, že jeden z navrhovaných odborníkov sa zúčastnil na štúdii uskutočniteľnosti a vypracovaní zadávacích podmienok predmetnej zákazky. Riziko, že tento odborník vedel o zadávacích podmienkach a že táto skutočnosť poskytla sťažovateľovi nespravodlivú výhodu oproti ostatným uchádzačom, bolo príliš vysoké.

Platné nariadenia sú v tejto veci jasné. Na jednej strane sa vo výzve na predkladanie ponúk uvádza, že:

„[a]akákoľvek firma, ktorá uzatvára zmluvy/subdodávateľské zmluvy na vyššie uvedené služby, je v zásade vylúčená, ak uzavrela zmluvy/subdodávateľské zmluvy na plnenie iných zmlúv (na práce, dodávku tovaru alebo iné služby) na ten istý projekt a naopak“.

Na druhej strane článok 46 ods. 3 etických doložiek stanovuje:

„[i]pri predkladaní svojej žiadosti alebo ponuky musia žiadatelia alebo uchádzači vyhlásiť, že neexistuje žiadny potenciálny konflikt záujmov a že nemajú žiadnu konkrétnu väzbu s inými uchádzačmi alebo inými stranami projektu. Ak by takáto situácia nastala počas plnenia zmluvy, dodávateľ musí bezodkladne informovať verejného obstarávateľa.“(zdôraznenie Komisie.)

Komisia poznamenala, že bez ohľadu na uvedené ustanovenia sťažovateľ „neuviedol, že jeden z jeho odborníkov sa zúčastnil na štúdii uskutočniteľnosti a vypracovaní referenčného rámca“(zdôraznenie v pôvodnom znení).

Sťažovateľ tvrdí, že etické doložky odrážajú všeobecné podmienky a že sa uplatňujú až po podpísaní zmluvy. Na rozdiel od tvrdenia sťažovateľa sa Komisia domnieva, že osobitné podmienky, ktoré obsahujú návrh zmluvy a jej prílohy, sú súčasťou výzvy na predkladanie ponúk a že uchádzači ich musia v plnej miere dodržiavať.

Komisia uznáva, že počas postupu zadávania zákazky došlo k chybe. Finančné návrhy uchádzačov vybraných po technickom posúdení boli verejne otvorené 7. marca 2005 v Praii. Toto otvorenie sa nemalo uskutočniť, keďže vo všeobecných nariadeniach rozhodnutia 3/90 (článok 33 ods. 7 prílohy I) to nebolo stanovené. Táto chyba však nespochybňuje jasnú existenciu konfliktu záujmov.

Sťažovateľ požiadal o prísnejšie uplatňovanie zmluvných postupov, ktorými sa riadia zmluvy o poskytovaní služieb financované v rámci 8. Európskeho rozvojového fondu, a o zadanie zákazky sťažovateľovi . Skutočnosť, že došlo ku konfliktu záujmov, ktorý sťažovateľ neuviedol, však odôvodňuje opatrenia prijaté Komisiou a národným povoľujúcim úradníkom. Takéto opomenutie informácií znamenalo, že ani hodnotiaci výbor, ani národný povoľujúci úradník neboli schopní dospieť k rozhodnutiu s plnou znalosťou veci. Po zistení tohto konfliktu záujmov Komisia odporučila, aby sa zákazka zadala druhej firme na základe dodržiavania zásad transparentnosti, rovnosti medzi účastníkmi a spravodlivej hospodárskej súťaže, ako aj potreby rešpektovať ostatných žiadateľov.

IV. Záver

Komisia by sa chcela sťažovateľovi znovu ospravedlniť za omeškanie s odpoveďou na jeho sťažnosť, ktorá mu bola predložená listami z 13. a 26. mája 2005. Domnieva sa však, že tým, že odporučila vylúčenie sťažovateľa, dodržala pravidlá a zásady rovnosti medzi účastníkmi a spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorými je viazaná.

Pripomienky sťažovateľa

Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne pripomienky k stanovisku Komisie.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Európska komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že za prípravu, prerokovanie a uzatváranie zmlúv týkajúcich sa vonkajších činností financovaných z Európskeho rozvojového fondu zodpovedajú výlučne verejní obstarávatelia. Komisia tiež vysvetlila, že ako poskytovateľ finančných prostriedkov je napriek tomu zodpovedná za kontrolu riadneho uplatňovania rokovacieho poriadku. Komisia teda nespochybnila, že sťažnosť sa týkala údajných prípadov nesprávneho úradného postupu pri jej činnosti týkajúcej sa zadania zákazky, ktoré boli oddeliteľné od konania verejného obstarávateľa v rámci postupu verejného obstarávania a od uzavretia predmetnej zmluvy(6). Európsky ombudsman v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že uvedené vyhlásenie Komisie zrejme odráža ustanovenia rozhodnutia Rady ministrov AKT - EHS č. 3/90 z 29. marca 1990 (7) (ďalej len "rozhodnutie č. 3/90") o schválení návrhov na zadanie verejných súťaží.

2 Údajné neodpovedanie na sťažnosť

2.1 Poradenská spoločnosť AGRER S.A. tvrdila, že Komisia v rozpore s Európskym kódexom dobrej správnej praxe neodpovedala na príslušnú sťažnosť, ktorú sťažovateľ podal v máji 2005.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku priložila kópiu príslušnej odpovede z 11. októbra 2005 na uvedenú sťažnosť sťažovateľa, ktorú zaslala po začatí tohto vyšetrovania ombudsmanom. Komisia uznala, že zaslanie tejto odpovede sa oneskorilo, a sťažovateľovi sa za to úprimne ospravedlnila. Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne pripomienky.

2.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia prijala opatrenia v reakcii na uvedené tvrdenie a že v tejto časti prípadu nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie.

3 Údajné porušenie príslušných pravidiel verejného obstarávania

3.1 Komisia zamietla ponuku sťažovateľa s odôvodnením, že na zozname osôb uvedenom v jej návrhu sa nachádza aj technický pracovník, ktorý sa zúčastnil na štúdii uskutočniteľnosti toho istého projektu. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že týmto zamietnutím boli porušené ustanovenia článkov 33.9 a 34.6 prílohy I k rozhodnutiu 3/90. Sťažovateľ tvrdil, že po tom, ako sa v technickom hodnotení stanoví, že technický návrh je oprávnený, nemožno toto rozhodnutie prehodnotiť. Sťažovateľ ďalej požadoval prísne uplatňovanie postupov verejného obstarávania úradu EuropeAid v prípade zákaziek na poskytnutie služieb financovaných z 8. Európskeho rozvojového fondu a v dôsledku toho aj zadanie predmetnej zákazky úradu EuropeAid.

Článok 33.9 prílohy I rozhodnutia 3/90 stanovuje:

„Poverený subjekt je prítomný pri otváraní ponúk a dostane kópiu každej ponuky.“

V článku 34 ods. 6 sa stanovuje, že:

„Po ukončení technického hodnotenia sa ponuky, ktoré na základe článku 34 ods. 5 reagujú technicky, vyhodnotia finančne. Ponuky sa porovnávajú v národnej mene.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti konkrétne uviedol, že:

„Tieto pravidlá sú celkom jasné: keď sa v technickom hodnotení považuje technický návrh za oprávnený, čo je prípad, pretože sme boli oficiálne pozvaní na otvorenie finančných ponúk, toto rozhodnutie nemožno prehodnotiť a zákazka sa musí zadať uchádzačovi s najnižšou ponukou“.

3.2 Komisia vo svojom stanovisku vyššie uvedené tvrdenie sťažovateľa zamietla. Vysvetlila, že sa dozvedela o konflikte záujmov, na základe ktorého neprijala ponuku sťažovateľa až vo fáze preskúmania dokumentov obsiahnutých v návrhu na zadanie zákazky, ktorý jej predložil NAO. Okrem toho odkázala na ustanovenia uvedené vo výzve na predkladanie ponúk a v príslušných etických doložkách, ktoré sa týkajú i) vyhlásenia o potenciálnych konfliktoch záujmov a ii) vylúčenia firmy, ktorá zadala zákazku alebo subdodávku na predmetné služby a ktorá zadala zákazku alebo subdodávku na plnenie iných zákaziek na ten istý projekt. Komisia tiež poukázala na zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a spravodlivej hospodárskej súťaže. Sťažovateľ nepredložil ombudsmanovi pripomienky k stanovisku Komisie.

3.3 Ombudsman po prvé konštatuje, že sťažovateľ v podstate tvrdí, že vzhľadom na články 33.9 a 34.6 prílohy I rozhodnutia 3/90 Komisia nemohla ratione temporis preskúmať otázku konfliktu záujmov a zamietnuť ponuku sťažovateľa, keďže jej technický návrh už bol považovaný za oprávnený. Takéto tvrdenie sa však nezdá byť dôvodné. V týchto ustanoveniach sa neuvádza ani nenaznačuje, že Komisia nemá právomoc zamietnuť ponuku, ktorú verejný obstarávateľ považuje za technicky prípustnú. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článkov 33 až 36 prílohy I rozhodnutia 3/90 hodnotenie ponúk vykonáva verejný obstarávateľ a jeho posúdenie sa predkladá delegátovi Komisie na preskúmanie a schválenie až po ukončení tohto hodnotenia. Okrem toho toto hodnotenie zahŕňa preskúmanie toho, či sú ponuky v súlade so všetkými podmienkami súťažných podkladov a či bola dodržaná zásada spravodlivej hospodárskej súťaže (8). Okrem toho v rámci svojich rozhodnutí týkajúcich sa verejného obstarávania je Komisia viazaná zásadou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorá je všeobecnou zásadou práva Spoločenstva (9). Táto zásada je relevantná pre otázku konfliktu záujmov, na ktorú sa odvoláva Komisia na podporu svojho napadnutého rozhodnutia neprijať návrh národného povoľujúceho úradníka a zamietnuť ponuku sťažovateľa.

3.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že tvrdenie sťažovateľa nie je podložené. Preto nezistil žiadny zodpovedajúci prípad nesprávneho úradného postupu zo strany Komisie. Okrem toho nesúhlasí s príslušným nárokom sťažovateľa na zadanie predmetnej zákazky.

4 Záver

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia v rozpore s Európskym kódexom dobrej správnej praxe neodpovedala na príslušnú sťažnosť, ktorú sťažovateľ podal v máji 2005, ombudsman sa domnieva, že v tejto časti prípadu nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie. Okrem toho tvrdenie sťažovateľa, že Komisia zamietla jeho ponuku v rozpore s ustanoveniami článkov 33.9 a 34.6 prílohy I k rozhodnutiu 3/90, nebolo podložené. Ombudsmanka preto nezistila žiadny zodpovedajúci prípad nesprávneho úradného postupu Komisie.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Preklad z francúzštiny útvarmi ombudsmana.

(2) "Zástupca je prítomný pri otváraní ponúk a dostane kópiu každej ponuky."

Po ukončení technického hodnotenia sa ponuky, ktoré na základe článku 34 ods. 5 reagujú technicky, vyhodnotia finančne. Ponuky sa porovnávajú v národnej mene.“

(4) Rozhodnutie Rady ministrov AKT – EHS č. 3/90 z 29. marca 1990, ktorým sa prijímajú všeobecné nariadenia, všeobecné podmienky a procesné pravidlá o zmierovacom konaní a rozhodcovskom konaní pre zmluvy o prácach, dodávkach a službách financované Európskym rozvojovým fondom (ERF) a ktoré sa týka ich uplatňovania, Ú. v. ES L 382, s. 1.

(5) "(...) j'accuse réception de vos fax du 17 mai et du 26 mai, avec en annexe la lettre envoyée à Monsieur l'Ordonnateur National du FED à Praia, dans le cadre de l'appel d'offres mentionnée en objet. Je vous informe que j'ai transmis le dossier à M. Carlo Eich, šéfkuchár AIDCO/C5 "Financovanie, zmluvy a audit pre krajiny AKT", pour suivi".

(6) Pozri vec C-395/95 P, Geotronics/Komisia, Zb. 1997, s. I-2271, bod 14:

„Z bodu 8 napadnutého rozsudku vyplýva, že Komisia listom z 10. marca 1994 informovala spoločnosť Geotronics, že zamietla jej ponuku z dôvodu, že ponúkané zariadenia nepochádzajú z členského štátu Spoločenstva alebo z prijímajúcej krajiny v rámci programu PHARE. Napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo formálne adresované spoločnosti Geotronics, teda Komisia prijala po tom, čo overila, či ponuka tejto spoločnosti spĺňa alebo nespĺňa podmienky na získanie finančných prostriedkov Spoločenstva uvedené vo výzve na predkladanie ponúk. Hoci toto rozhodnutie bolo súčasťou zmluvného konania, ktoré malo viesť k uzavretiu vnútroštátnej zmluvy, mohlo byť oddelené od tohto kontextu, keďže na jednej strane bolo prijaté Komisiou v rámci výkonu jej vlastných právomocí a na druhej strane bolo osobitne zamerané na jednotlivý podnik, ktorý stratil akúkoľvek šancu na skutočné zadanie zákazky len z dôvodu prijatia tohto aktu.“

(7) Rozhodnutie Rady ministrov AKT – EHS č. 3/90 z 29. marca 1990, ktorým sa prijímajú všeobecné nariadenia, všeobecné podmienky a procesné pravidlá o zmierovacom konaní a rozhodcovskom konaní pre zákazky na práce, dodávky a služby financované z Európskeho rozvojového fondu (ERF) a ktoré sa týka ich uplatňovania, Ú. v. ES L 382, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 110.

(8) Príloha I články 34.2 až 34.4 rozhodnutia 3/90.

„34.2

Pred podrobným vyhodnotením ponúk verejný obstarávateľ určí, či každá ponuka v podstatnej miere zodpovedá požiadavkám súťažných podkladov.

34.3.

Na účely článku 34 zodpovedá zodpovedajúca ponuka všetkým podmienkam a špecifikáciám súťažných podkladov bez podstatných odchýlok alebo výhrad. Podstatná odchýlka alebo výhrada je odchýlka alebo výhrada, ktorá ovplyvňuje rozsah, kvalitu alebo plnenie zákazky alebo ktorá akýmkoľvek podstatným spôsobom nie je v súlade so súťažnými podkladmi alebo obmedzuje práva verejného obstarávateľa alebo povinnosti uchádzača vyplývajúce zo zákazky a nespravodlivo ovplyvňuje konkurenčné postavenie uchádzačov, ktorí predložia zodpovedajúce ponuky.

34.4.

Ak ponuka neodpovie na súťažné podklady, verejný obstarávateľ ju zamietne a následne nemôže reagovať opravou alebo stiahnutím odchýlky alebo výhrady.“

(9) Pozri vec C-57/01, Makedoniko Metro a Michaniki, Zb. 2003, s. I-1091, bod 69.